Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. júl 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/263/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204781
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514204781.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa

Personal.Swk.Service, s.r.o., Hviezdoslavova 26, 091 01 Stropkov, IČO: 45 971 242 proti odporcovi D.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, občanovi SR v konaní o zaplatenie 300 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 18 eur pozostávajúci zo súdneho
poplatku v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh dňa 12.9.2014 o zaplatenie 300 eur s príslušenstvom z dôvodu, že
odporcovisprostredkovalnazákladeobchodnýchpodmienokzodňa28.1.2013zamestnanie,doktorého

mal odporca nastúpiť. Podľa uzavretých obchodných podmienok spolupráce sa odporca zaviazal
navrhovateľovi uhradiť za sprostredkovanie zamestnania čiastku 300 eur bez DPH, ktorú mu odporca
neuhradil, preto ho vyzval na úhradu žalovanej sumy listom zo dňa 5.2.2014. Žiadal, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 300 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 3.11.2013 do zaplatenia
a na náhradu trov konania.

OS v Starej Ľubovni návrhu vyhovel platobným rozkazom č.k. 5C/263/2014-29 zo dňa 15.1.2015, ktorým

zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi žalovanú sumu s príslušenstvom a trovy konania. Platobný
rozkaz prevzal odporca dňa 20.1.2015 a v zákonnej lehote proti nemu podal odpor, v ktorom uviedol, že
agentúra mu sprostredkovala zamestnanie na 3 mesiace a ak by bol pracoval celý rok, nebol by žiaden
problém. Švajčiarska firma platila agentúre odmenu z každej hodiny, ktorú odpracoval vo švajčiarskej
firme. Uviedol, že teraz pracuje vo Švajčiarsku, ale nikto od neho žiadnu odmenu za sprostredkovanie
práce, resp. za odpracované hodiny nežiadal a nechápe, prečo je to takto na Slovensku.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach a odporcovi doručil návrh
na začatie konania a súčasne ho vyzval, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní
a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu a pripojili listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 18.2.2015 a dňa 21.4.2015 oznámil, že trvá na podanom

návrhu, odporca bol oboznámený s obchodnými podmienkami a ako sám uviedol, vo Švajčiarsku
odpracoval 6 týždňov, čím si navrhovateľ splnil svoju povinnosť a sprostredkoval mu prácu na dobu
neurčitú s agentúrou PM PersonalGmbH. Podľa jeho informácií, odporca bol nesamostatný pracovník
a vykonával iba pomocné práce a nie je chybou navrhovateľa, že odporca nedopracoval celý rok,ale iba dva, či tri mesiace. Agentúre svojím správaním spôsobil nepríjemnosti, bol agresívny, vyhodil
spolubývajúceho z izby, ktorému sa vyhrážal smrťou, následne sa zamkol v izbe a v hoteli chceli na neho
zavolať políciu. Z uvedených dôvodov žiaden zamestnávateľ, s ktorým spolupracuje, nebol ochotný ho

zamestnať, preto si za ďalšie nezamestnanie môže sám. Odporca bol povinný týždenne odpracovať
40,75 hodín a odpracované hodiny nad tento rámec boli na základe dobrovoľného súhlasu odporcu.
Predložil súdu aj raport - týždenný výkaz, z ktorého vyplýva, že odporca odpracoval týždenne len 35,5
hodiny, resp. 39,5 hodiny. Na návrhu trval, pretože navrhovateľ dodržal svoje podmienky, sprostredkoval
odporcovi prácu a staral sa o neho, napr. zabezpečením ubytovania a preto mu patrí odmena podľa

priložených obchodných podmienok spolupráce.

Odporca podaním doručeným súdu dňa 30.3.2015 nárok neuznal, uviedol, že podľa dohody mal zaplatiť
navrhovateľovi odmenu vtedy, keď odpracuje 2 mesiace, ale odpracoval iba 42 dní, keďže potom už
nemali pre neho žiadnu prácu. Pracoval pre firmu BONER-HolzBau AG SERNEU 7249, Švajčiarsko tak,
že pracoval týždenne 68,5 hodín, a to od pondelka do soboty po 11,5 hodín denne. Platil týždenne 162,5

frankov ubytovanie, cestu, parkovné a pod. a z každej jeho odpracovanej hodiny mal navrhovateľ zisk.
Tiež uviedol, že nemal zaplatené nadčasy.

Súd nariadil pojednávanie na deň 9.7.2015, na ktoré predvolal účastníkov konania. Aj navrhovateľ, aj
odporca prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 11.5.2015, teda u obidvoch bola zachovaná 5 dňová

zákonná lehota na prípravu pojednávania. Ani navrhovateľ, ani odporca sa pojednávania nezúčastnili.
Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti a nákladovosti a
odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z pracovných dôvodov, keďže pracuje v zahraničí.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov - obchodnými

podmienkami spolupráce uzavretými medzi navrhovateľom a odporcom dňa 28.1.2013, dohodou o
sprostredkovaní zamestnania uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom dňa 3.6.2013, výzvou na
zaplatenie žalovanej sumy, podacím lístkom zo dňa 5.2.2014, faktúrou č. 201366, odporom odporcu
proti platobnému rozkazu doručeným sudu dňa 28.1.2015, vyjadrením navrhovateľa doručeným súdu
dňa 18.2.2015, 21.4.2015 a dňa 20.5.2015, vyjadrením odporcu doručeným súdu dňa 30.3.2015 a dňa

3.7.2015, Einsatzvertragom zo dňa 5.6.2013, Arbeitsrapportom zo dňa 13.7.2013 a zo dňa 18.7.2013
a zistil tento skutkový stav:

Z „Obchodných podmienok spolupráce“ (č.l. 4 a 5) súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli
dňa 28.1.2013 „Obchodné podmienky spolupráce“ (ďalej len Obchodné podmienky), podľa ktorých

podľa bodu 1 uchádzač o prácu, t.j. odporca sa mal dobrovoľne zaregistrovať u navrhovateľa za
účelom získania pracovného pobytu do zahraničia. O podmienkach registrácie (t.j. vyplnenie životopisu,
dodania 1x foto, dodanie kópie pasu, kópie výučného listu, resp. maturitného vysvedčenia a podpísania
obchodnýchpodmienok)boluchádzačinformovaný.Odporcasatiežzaviazalposkytnúťagentúrevšetky
informácie ohľadom vzdelania, pracovných skúseností, požiadaviek a iných potrebných náležitostí v

registračnom formulári agentúry. Vyplnením požadovaných formulárov agentúry a poskytnutím všetkých
údajov v registračnom formulári, vrátane osobných údajov dal odporca súhlas agentúre na spracovanie
týchto údajov uchádzača o prácu a k zaevidovaniu do databázového systému spoločnosti za účelom
sprostredkovania práce. Tiež odporca súhlasil, aby za účelom sprostredkovania práce poskytla agentúra
jeho osobné údaje a všetky dokumenty, ktoré poskytol agentúre, sprostredkovateľom, zástupcom

agentúry, tretej strane, partnerským agentúram alebo priamo zamestnávateľom na Slovensku a v
zahraničí, a to aj krajinám nezaručujúcim primeranú ochranu osobných údajov.

Podľa bodu 7 písm. a/ obchodných podmienok uchádzač o prácu sa zaviazal zaplatiť agentúre poplatok
za služby spojené so sprostredkovaním podľa konkrétnej pracovnej pozície po podpísaní pracovnej

zmluvy so zamestnávateľom.

Ďalšie podrobnosti ohľadom zaplatenia poplatku za služby spojené so sprostredkovaním zamestnania
sú uvedené v bode 7 písm. b, c.

Podľa bodu 9 Obchodných podmienok Odmena, ktorá prináleží agentúre za sprostredkovanie
zamestnania, je vo výške 300 eur bez DPH. Fakturovaná suma je vypočítaná z hrubej mesačnej mzdy
zamestnanca a platba je realizovaná jednorázovo pri podpise pracovnej zmluvy ako k záväznému
termínu, po dohode s agentúrou, najneskôr do 60 dní od podpisu pracovnej zmluvy.Z predloženej dohody o sprostredkovaní zamestnania súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa
3.6.2013 dohodu o sprostredkovaní č. 420 v zmysle § 25 zák. č. 5/2004 o službách v zamestnanosti

(č.l. 6 - 8), podľa ktorej sa navrhovateľ zaviazal sprostredkovať odporcovi zamestnanie za odmenu u
zahraničného zamestnávateľa Jobs United GmbH holding, Badenerstrasse 530, 8048 Zürich, Schweiz
na druh činnosti tesár od 10.3.2013 na neurčito za hodinovú mzdu brutto 30,50 CHF.

Sprostredkovateľ sa v článku 3 bod 1 dohody zaviazal nájsť pre odporcu ako uchádzača a záujemcu

vhodné zamestnanie a uchádzač sa zaviazal, že po prijatí ponúknutého zamestnania sa dostaví na
dohodnuté miesto na výkon práce v deň, ktorý bol určený ako deň príchodu uchádzača na pracovisko
na vopred dohodnutý druh práce.

Práva a povinnosti uchádzača o prácu - odporcu boli stanovené v článku 3 bod 2 dohody, a to mal
byť zo strany sprostredkovateľa podrobne informovaný o podmienkach svojej práce, o svojich právach

a o povinnostiach, tiež je schopný plnohodnotne vykonávať dohodnutý druh práce a jeho kvalifikačné
vedomosti a ostatné zručnosti sú postačujúce na dohodnutý druh práce a je zdravotne a duševne
spôsobilý vykonávať dohodnutý druh práce.

V článku 3.1 dohody je stanovené, že práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou neupravené sa

budú riadiť príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka SR a Švajčiarskej federácie.

Z fotokópie listiny Einsatvertrag - zmluvy (č.l. 9, 45 a 46) súd zistil, že medzi odporcom a Jobs United
Gmbh holding, Badenerstrasse 30, Zurich bola dňa 5.6.2013 podpísaná zmluva, podľa ktorej odporca
mal vykonávať prácu tesára 40,75 hodín týždenne za hodinovú hrubú mzdu 30,50 CHF s nástupom

práce dňa 10.6.2013. Podľa tvrdenia navrhovateľa (č.l. 36) išlo o prácu dohodnutú na dobu neurčitú.
Z predloženej fotokópie Arbeitsrapportov - týždenných výkazov (č.l. 49 a 50) vyplýva, že odporca v
týždni od 8.7.2013 do 13.7.2013 odpracoval 35,5 hodín, a to dňa 8.7.20113 odpracoval 12,5 hodín a
dňa 12.7.2013 a 13.7.2013 po 11,5 hodín a v týždni od 15.7.2013 do 18.7.2013 odpracoval 39,5 hodín,
a to dňa 15.7.2013 až 17.7.2013 po 11,5 hodín a dňa 18.7.2013 odpracoval 5 hodín.

Navrhovateľvyfakturovalfaktúrouč.201366odporcovisumuvovýške300eurbezDPHa360eursDPH
za vopred dohodnuté poradenské služby, a to za poradenské služby vo Švajčiarsku. Navrhovateľ listom
(bez uvedenia dátumu) vyzval odporcu na úhradu uvedenej faktúry, v ktorom zároveň uviedol, že ešte v
prílohe zasiela odporcovi aj uvedenú faktúru. Tento list bol zaslaný odporcovi doporučene dňa 5.2.2014.

Uvedenú sumu do podania návrhu odporca neuhradil.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov súd zistil, že navrhovateľ je obchodná
spoločnosť pod obchodným menom Personal.Swk.Service., s.r.o. so sídlom Stropkov, Hviezdoslavova

26, ktorá má okrem iného v predmete činnosti aj sprostredkovanie zamestnania za úhradu s dátumom
vzniku oprávnenia 20.1.2011 a tiež aj odborné poradenské služby pre uchádzačov a záujemcov
o zamestnanie s dátumom vzniku oprávnenia od 20.1.2011. Z výpisu zo živnostenského registra
navrhovateľa však vyplýva, že dátum vzniku oprávnenia na vykonávanie živnosti - odborné poradenské
služby pre uchádzačov a záujemcov o zamestnanie bol dňa 14.5.2013 a dátum zániku tohto oprávnenia

bol u navrhovateľa dňa 14.6.2013.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi tvrdeniami navrhovateľa je viacero rozporov, týkajúcich
sa dôvodov, z ktorých uplatňoval na súde zaplatenie žalovanej sumy od odporcu. V návrhu navrhovateľ
žiadal zaplatenie žalovanej sumy od odporcu z dôvodu zaplatenia odmeny za sprostredkovanie

zamestnania na základe uzavretých obchodných podmienok a z toho istého dôvodu trval na návrhu aj
v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.4.2015, v ktorom okrem toho aj uviedol, že odporca bol
oboznámený s odmenou, ktorá prináleží agentúre, navrhovateľ sprostredkoval prácu odporcovi a
staral sa o neho napr. aj zabezpečením ubytovania, preto mu patrí odmena. Faktúrou č. 201366 zo
dňa 20.10.2013, splatnou dňa 3.11.2013, vyfakturoval navrhovateľ odporcovi sumu 300 eur bez DPH a

360 eur s DPH a ako dôvod fakturácie vo faktúre uviedol poskytnutie poradenských služieb odporcovi
vo Švajčiarsku.

Súd na základe zhodnotenia zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.Súd na prejednávaný prípad aplikoval zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2013 (ďalej len zákona).

Sprostredkovanie zamestnania za úhradu upravuje ustanovenie § 25 citovaného zákona.

Podľa § 25 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom od 1.1.2013, t.j. v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní
zamestnania Sprostredkovanie zamestnania za úhradu môže vykonávať právnická osoba alebo fyzická

osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom, ak má na túto činnosť oprávnenie vydané podľa
osobitného predpisu (ďalej len „sprostredkovateľ“).

Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona Sprostredkovateľ môže vykonávať sprostredkovanie zamestnania za
úhradu, ak má skončené vysokoškolské vzdelanie najmenej prvého stupňa. U právnickej osoby musí
podmienku skončenia vysokoškolského vzdelania najmenej prvého stupňa spĺňať zodpovedný zástupca

podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 3 cit. zákona Výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu dojednáva
sprostredkovateľ s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca.

Podľa § 25 ods. 4 cit. zákona Sprostredkovateľ môže vyberať poplatok za služby súvisiace so
sprostredkovaním zamestnania do určenej sumy len od fyzickej osoby, ktorá nie je uchádzačom o
zamestnanie ku dňu podania žiadosti o sprostredkovanie zamestnania za úhradu; tento poplatok
sprostredkovateľ vyberá až po jej prijatí do sprostredkovaného zamestnania.

Podľa § 25 ods. 5 cit. zákona Sprostredkovateľ, ktorý sprostredkuje zamestnanie za úhradu v
zahraničí, uzatvorí s občanom písomnú dohodu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Dohoda o
sprostredkovaní zamestnania za úhradu obsahuje najmä:
a) názov, adresu, identifikačné číslo zahraničného zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti
zahraničného zamestnávateľa,

b) dĺžku trvania zamestnania,
c) druh práce, mzdu alebo plat a ďalšie pracovné podmienky,
d) spôsob a podmienky zdravotného poistenia a sociálneho poistenia,
e) rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa za nedodržanie podmienok dohody,
f) výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa odseku 4.

Sprostredkovateľ je povinný informovať občana, ktorému sprostredkúva zamestnanie za úhradu v
zahraničí, o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia so zamestnaním v zahraničí.

Podľa § 32 ods. 3 cit. zákona Sprostredkovanie zamestnania zabezpečuje

a) ústredie,
b) úrad a pracovisko zriadené úradom a
c) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu,
sprostredkovanie dočasného zamestnávania, sprostredkovanie podporovaného zamestnávania alebo
začleňovanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce podľa tohto zákona, alebo

iná právnická osoba a fyzická osoba, ktoré môžu vykonávať sprostredkovanie zamestnávania podľa
podmienok ustanovených v písomnej dohode uzatvorenej s úradom.

Podľa § 2 vykonávacej vyhlášky č. 31/2004 Z.z. k zákonu č. 5/2004 Právnická osoba alebo fyzická
osoba, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, môže vyberať poplatok za služby

súvisiace so sprostredkovaním zamestnania za úhradu od fyzickej osoby podľa § 25 ods. 3 zákona
ako jednorazovú platbu najviac
a) 20 % z prvej mesačnej mzdy alebo z prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou
a jej zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie najviac na obdobie šesť mesiacov,
b) 30 % z prvej mesačnej mzdy alebo z prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou

a jej zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie na obdobie dlhšie ako šesť mesiac.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako sprostredkovateľ a odporca
ako záujemca o zamestnanie uzavreli dňa 3.6.2013 zmluvu o sprostredkovaní zamestnania zaúhradu v zmysle osobitného zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Ku dňu uzavretia
zmluvy o sprostredkovaní zamestnania zákon č. 5/2004 Z.z. ako osobitný právny predpis vo
vzťahu k ustanoveniam § 774 a nasledujúcich (až § 777) Občianskeho zákonníka upravujúcich

sprostredkovateľskú zmluvu, stanovoval osobitné náležitosti písomnej zmluvy o sprostredkovaní
zamestnania za úhradu v zahraničí v § 25 ods. 4. Takouto náležitosťou zmluvy bola podľa § 25
ods. 4 písm. f) cit. zákona aj výška úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa § 25
ods. 3, v ktorom bolo stanovené, že sprostredkovateľ môže vyberať poplatok za služby súvisiace
so sprostredkovaním zamestnania dourčenej sumy len od fyzickej osoby, ktorá nie je uchádzačom o

zamestnanie ku dňu podania žiadosti o sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Uvedenúkomplexnúprávnuúpravusprostredkovaniazamestnaniazaúhradusprostredkovateľom,ktorý
má na túto činnosť oprávnenie, súd vyložil nasledovne:

Ust. § 25 ods. 2 cit. zákona č. 5/2004 Z.z. hovorí o úhrade za sprostredkovanie zamestnania za

úhradu, ktorej výšku dojednáva sprostredkovateľ s právnickou alebo fyzickou osobou, pre ktorú
sprostredkúva zamestnanca. Preto ak úhradu za sprostredkovanie zamestnania sprostredkovateľ
dojednávaspotenciálnymzamestnávateľom-právnickoualebofyzickouosobou,prektorúzamestnanca
sprostredkúva, nemôže túto úhradu požadovať sprostredkovateľ od občana, ktorého ako zamestnanca
sprostredkúva pre zamestnávateľa. Úhrada za sprostredkovanie zamestnania je otázkou vzájomného

právneho vzťahu sprostredkovateľa a subjektu (PO alebo FO), pre ktorý sprostredkovateľ zamestnanca
sprostredkúva a teda úhradu za sprostredkovanie zamestnania tento subjekt aj znáša, pričom jej výška
nie je zákonom limitovaná.

Od záujemcu o zamestnanie môže sprostredkovateľ požadovať iba poplatok za služby súvisiace so

sprostredkovaním zamestnania, aj to iba do sumy určenej vykonávacím právnym predpisom - § 25
ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z. a § 2 písm. a/, b/ vyhlášky č. 31/2004 Z.z., a to ako jednorazovú platbu,
najviac 30 % z prvej mesačnej mzdy alebo z prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou
osobou a jej zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie na obdobie dlhšie ako 6 mesiacov.
Poplatok sprostredkovateľ vôbec nemôže požadovať od fyzickej osoby, ktorá je ku dňu podania žiadosti

o sprostredkovanie zamestnania za úhradu uchádzačom o zamestnanie (§ 25 ods. 3 cit. zákona). V
prípade ak sprostredkovateľ sprostredkuje zamestnanie za úhradu v zahraničí, uzatvára s občanom
písomnú dohodu, ktorej náležitosťou je podľa § 25 ods. 4 písm. f) cit. zákona aj výška úhrady za
sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa odseku 3. Zákonodarca na tomto mieste síce používa
slovné spojenie "výška úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu" no zároveň odkazuje na §

25 ods. 3 ktorý, ako už bolo uvedené vyššie, upravuje poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním
zamestnania.

Podľa názoru súdu, vzhľadom na tento odkaz na odsek 3 ust. § 25, vzhľadom na zmysel ust. § 25 ods.
3, ktorým je limitácia hornej hranice poplatku za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania a

s prihliadnutím na ust. § 25 ods. 2 o úhrade za sprostredkovanie, ktorá je otázkou vzájomného vzťahu
sprostredkovateľa a zamestnávateľa, sa javí súdu z logického a systematického hľadiska správnym taký
výklad ust. § 25 ods. 4 písm. f) zákona č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, podľa ktorého aj
v prípade sprostredkovania zamestnania za úhradu v zahraničí, môže sprostredkovateľ požadovať od
občana, ktorý nie je uchádzačom o zamestnanie, len poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním

zamestnania iba do určenej sumy podľa § 25 ods. 3 zákona. Zákon totiž v ust. § 25 ods. 3 nerozlišuje
medzi sprostredkovaním zamestnania v tuzemsku a zahraničí s výnimkou toho, že § 25 ods. 4 požaduje
obligatórnu písomnú formu dohody o sprostredkovaní práce v zahraničí, čo je logicky zdôvodniteľné
potrebou zvýšenia právnej istoty a ochrany občana - zamestnanca, ktorý má za prácou vycestovať do
zahraničia.

Z týchto dôvodov treba konštatovať, že dohoda o sprostredkovaní zamestnania uzavretá podľa zákona
č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti má obsahovať dojednanie o poplatku za služby spojené so
sprostredkovaním zamestnania, ktorý má občan zaplatiť sprostredkovateľovi, preto takýto poplatok musí
byť vždy dojednaný v súlade s ust. § 25 ods. 3 cit. zákona. V opačnom prípade sa dojednanie o poplatku

dostáva do rozporu s predmetným zákonným ustanovením a je sankcionované absolútnou neplatnosťou
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože svojím obsahom odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniu
§ 25 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ktoré iba určením sumy konkretizuje § 2
písm. b) vyhlášky č. 31/2004 Z.z. stanovujúc výšku poplatku pre sprostredkovateľa za služby súvisiaceso sprostredkovaním zamestnania ako jednorazovú platbu maximálne vo výške 30 % z prvej mesačnej
mzdy (prvého mesačného platu) dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej zamestnávateľom v prípade
sprostredkovania zamestnania na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov.

V prejednávanej veci dohoda o sprostredkovaní zamestnania nespĺňa náležitosti takejto dohody
uvedené v § 25 ods. 5 zák. č. 4/2005 Z.z., a to okrem iného neobsahuje výšku úhrady za
sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa ods. 4, t.j. výšku poplatku za služby súvisiace so
sprostredkovaním zamestnania do určenej sumy od odporcu a tiež napr. neobsahuje identifikačné číslo

zahraničného zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti zahraničného zamestnávateľa, neobsahuje
spôsob a podmienky zdravotného a sociálneho poistenia, neobsahuje rozsah zodpovednosti
sprostredkovateľa za nedodržanie podmienok dohody.

Tátovýškaúhrady300eurbezDPHzasprostredkovaniezamestnaniajeuvedená vbode9Obchodných
podmienkach tak, ako je uvedené vyššie a ktoré uzatvoril navrhovateľ s odporcom dňa 28.1.2013.

Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd považuje Obchodné podmienky spolupráce za neplatný právny úkon. Tieto Obchodné podmienky

spolupráce je možné považovať za nepomenovanú zmluvu podľa § 51 OZ, v ktorej sú uvedené
len povinnosti odporcu ako uchádzača o prácu v zahraničí a nie sú uvedené žiadne povinnosti
navrhovateľa,t.j.sprostredkovateľa.Povinnostiodporcusúuvedenévjednotlivýchbodoch,ato:odporca
ako uchádzač o prácu v zahraničí sa dobrovoľne zaregistruje do agentúry, poskytne všetky informácie,
vyplní požadované formuláre, dáva súhlas agentúre na spracovanie týchto údajov, súhlasí, aby agentúra

za účelom sprostredkovania poskytla jeho osobné údaje a všetky dokumenty, ktoré poskytol agentúre,
rozhodnutie o jeho prijatí do práce má zamestnávateľ a nie agentúra. V bode 7 Obchodných podmienok,
ako je uvedené vyššie, je stanovená povinnosť uchádzača o zamestnanie - odporcu zaplatiť agentúre
poplatok za služby spojené so sprostredkovaním práce podľa konkrétnej pracovnej pozície po podpísaní
pracovnej zmluvy so zamestnávateľom bez toho, aby bolo uvedené, za aké konkrétne služby spojené

so sprostredkovaním zamestnania by mal odporca zaplatiť agentúre, nie je uvedené, akú konkrétnu
pracovnú pozíciu mu agentúra zabezpečí, kedy mu ju zabezpečí, odkedy by mal nastúpiť do práce, na
akú dobu bude sprostredkované zamestnanie, u akého konkrétneho zamestnávateľa a za akú hodinovú,
či mesačnú mzdu. Z týchto Obchodných podmienok nie je zrejmé, z čoho navrhovateľ vychádzal pri
stanovení odmeny za sprostredkovanie zamestnania vo výške 300 eur a ako k tejto sume dospel,

keďže všetky základné údaje pre stanovenie tejto odmeny, resp. poplatku za služby v súvislosti so
sprostredkovaním zamestnania v čase uzavretia týchto Obchodných podmienok neboli známe, keďže
vtedy ešte nebola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá dohoda o sprostredkovaní zamestnania,
ktorú uzavreli až o viac ako 4 mesiace (dňa 3.6.2013) po uzavretí Obchodných podmienok a až v
tejto dohode sú uvedené potrebné údaje pre stanovenie výšky poplatku za služby so sprostredkovaním

zamestnania odporcovi.

Z uvedeného vyplýva, že výška 300 eur uvedená v bode 9 Obchodných podmienkach ako odmena
za sprostredkovanie zamestnania je v rozpore s ust. § 25 ods. 3 zák. č. 5/2014 a s § 2 písm. b/
vykonávacej vyhlášky č. 31/2004, kde je stanovená maximálna výška tohto poplatku. V čase uzavretia

týchto Obchodných podmienok nebola medzi navrhovateľom a odporcom ešte uzavretá dohoda o
sprostredkovaní zamestnania, túto uzavreli až o viac ako 4 mesiace (dňa 3.6.2013) po uzavretí
Obchodných podmienok. V čase uzavretia Obchodných podmienok, nebola známa pozícia, na akú má
navrhovateľ odporcovi sprostredkovať zamestnanie, odkedy mu má zamestnanie zabezpečiť, na akú
dobu, u akého zamestnávateľa, nebol známy ani mesačný plat, aký bude mať odporca v zamestnaní.

Z týchto Obchodných podmienok nie je zrejmé, z čoho navrhovateľ vychádzal pri stanovení odmeny za
sprostredkovanie zamestnania vo výške 300 eur a ako k tejto sume dospel, keďže všetky základné údaje
pre stanovenie tejto odmeny, resp. poplatku za služby v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania v
čase uzavretia týchto Obchodných podmienok neboli známe.
Ako je uvedené vyššie, v bode 9 Obchodných podmienok odporca mal zaplatiť agentúre odmenu za

sprostredkovanie zamestnania vo výške 300 eur bez DPH s tým, že fakturovaná suma je vypočítavaná
z hrubej mesačnej mzdy zamestnanca a platba mala byť realizovaná jednorazovo pri podpise pracovnej
zmluvy alebo k záväznému termínu, najneskôr 60 dní od podpisu pracovnej zmluvy.Tieto ustanovenia Obchodných podmienok spolupráce sú v rozpore so zákonom, resp. odporuje zákonu
č. 5/2004 v znení účinnom v čase ich uzavretia.

Podľa § 25 ods. 4 citovaného zákona sprostredkovateľ môže vyberať poplatok za služby súvisiace
so sprostredkovaním zamestnania do určenej sumy len od fyzickej osoby, ktorá nie je uchádzačom
o zamestnanie ku dňu podania žiadosti o sprostredkovanie zamestnania za úhradu a tento
poplatok sprostredkovateľ vyberá až po prijatí do sprostredkovaného zamestnania. Ako je uvedené
vyššie, maximálna výška poplatku bola stanovená na maximálne 30 % z prvej mesačnej mzdy

(prvého mesačného platu) dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej zamestnávateľom v prípade
sprostredkovania zamestnania v trvaní dlhšie ako šesť mesiacov. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, či
odporca bol v čase uzavretia Obchodných podmienok spolupráce vedený na úrade práce ako uchádzač
o zamestnanie alebo nie a táto skutočnosť nevyplýva, ani z uzavretej zmluvy - tzv. Obchodných
podmienok, teda nepreukázal, či od odporcu mohol požadovať zaplatenie takého poplatku za služby
spojené so sprostredkovaním zamestnania. Ak by odporca bol v čase uzavretia zmluvy uchádzačom o

zamestnanie, navrhovateľ by nemohol od neho požadovať takýto poplatok. Tiež výška 300 eur uvedená
v týchto Obchodných podmienkach spolupráce je v rozpore s ust. § 25 ods. 3 zák. č. 5/2014 a s
§ 2 písm. b/ vykonávacej vyhlášky č. 31/2004, kde je stanovená maximálna výška tohto poplatku.
V čase uzavretia týchto Obchodných podmienok nebola ešte ani uzavretá zmluva o sprostredkovaní
zamestnania medzi navrhovateľom a odporcom, túto uzavrel navrhovateľ s odporcom až o viac ako

4 mesiace (dňa 3.6.2013), nebola známa pozícia, na akú má byť zabezpečované sprostredkovanie
zamestnania pre odporcu, odkedy by malo byť sprostredkované zamestnanie, na akú dobu,
u akého zamestnávateľa, nebol známy ani mesačný plat, aký bude mať odporca v zamestnaní. Z
týchto Obchodných podmienok nie je zrejmé, z čoho navrhovateľ vychádzal pri stanovení odmeny za
sprostredkovanie zamestnania vo výške 300 eur a ako k tejto sume dospel, keďže všetky základné údaje

pre stanovenie tejto odmeny, resp. poplatku za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania v
čase uzavretia týchto Obchodných podmienok neboli známe.

Z uvedených dôvodov všetky tieto ustanovenia tzv. Obchodných podmienok práce, resp.
nepomenovanej zmluvy, sú v rozpore s ust. § 25 ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z. a aj s ust. § 2 písm. b/ vyhl. č.

31/2004 Z.z. Z uvedených dôvodov súd považuje Obchodné podmienky ako také, za neplatné, a to aj v
časti týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi odmenu za sprostredkovanie zamestnania
vo výške 300 eur.

Súd je toho názoru, že účelom uzavretia tzv. Obchodných podmienok spolupráce bolo hlavne to, že

navrhovateľ chcel ešte pred uzavretím dohody o sprostredkovaní zamestnania a predtým, než začal
zabezpečovať odporcovi sprostredkovanie zamestnania za úhradu, zaviazať odporcu na zaplatenie
určitej sumy, ktorú stanovil vo výške 300 eur a tiež predmetom týchto podmienok bolo hlavne
zabezpečenie registrácie odporcu do agentúry. Na základe uvedeného sa potom sa javí, že nešlo o
poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania, ale išlo vlastne o tzv. „registračný

poplatok“, resp. o odmenu, ktorú mal zaplatiť odporca agentúre za sprostredkovanie zamestnania, tak,
ako je to uvedené v bode 9 Obchodných podmienok, hoci v zmysle § 25 ods. 3 zák. č. 5/2004 Z.z. v znení
účinnom v čase uzavretia Obchodných podmienok výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania
navrhovateľ mohol dojednávať len s právnickou alebo fyzickou osobou, pre ktorú sprostredkúva
zamestnanca a nie s odporcom ako uchádzačom o prácu v zahraničí.

Súd preto považuje takúto dohodu - označenú ako Obchodné podmienky spolupráce v celom rozsahu
za neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, a to z dôvodu, že tieto Obchodné podmienky sú v rozpore so
zákonom, odporujú zákonu a je možné konštatovať, že svojím obsahom aj obchádzajú zákon. Tento svoj
názor súd opiera aj o to, že sú tu logické rozpory, pokiaľ ide o dohodu o sprostredkovaní zamestnania

uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom. Táto dohoda bola uzavretá až dňa 3.6.2013, ale v tejto
dohode je uvedené, navrhovateľ sprostredkuje odporcovi zamestnanie v profesii tesár už od 10.3.2013
na neurčito, teda ešte skôr, než vôbec uzavrel túto dohodu.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a po vyhodnotení vykonaného dokazovania s

prihliadnutím najmä na rozpor tzv. Obchodných podmienok spolupráce so zákonom, teda z dôvodu
neplatnosti týchto Obchodných podmienok súd návrh zamietol.Na doplnenie súd dodáva, že vzhľadom na to, že návrh bol zamietnutý z dôvodu neplatnosti tzv.
Obchodných podmienok spolupráce a tiež s poukazom na to, že dohoda o sprostredkovaní zamestnania
neobsahovala dohodnutú odmenu, resp. poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním

zamestnania pre rozhodnutie vo veci nebolo potrebné a hospodárne zohľadňovať skutočnosti, či
navrhovateľ skutočne sprostredkoval odporcovi zamestnanie, na aké obdobie ho sprostredkoval a akú
dobu odporca v tomto zamestnaní pracoval.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní úspešný, trovy konania si neuplatňoval,
ale zo spisu vyplýva, že uhradil súdny poplatok za odpor vo výške 18 eur, preto mu súd priznal náhradu
trov konania vo výške 18 eur a zaviazal navrhovateľa tieto trovy uhradiť odporcovi v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od
doručenia rozsudku na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.