Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 32Cb/109/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107207240
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1107207240.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci žalobcu:

Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zast.
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700,
proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11
Bratislava, o zaplatenie náhrady škody 40 164,64 €

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 40 164,64 € a trovy konania vo výške
99,58 €, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062
235, sa žalobou zo dňa 01.03.2007, doručenou na Okresný súd Bratislava dňa 05.03.2007, domáhal
voči žalovanému, Slovenská republika, zast. Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11
Bratislava, zaplatenia 1 210 000 Sk/ 40 164,64 € z titulu zaplatenia nároku na náhrady škody spôsobenú
nezákonným rozhodnutím orgánu štátu.

Žalobca si v žalobe uplatnil voči žalovanému nárok o zaplatenie sumy vo výške 1 210 000 Sk,

na základe toho, že Okresný súd v Humennom v exekučnom konaní sp. zn.: 9Er/250/2003, vydal
rozhodnutie v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, pričom žalobcovi vznikla škoda
v príčinnej súvislosti s týmto vydaným rozhodnutím. Žalobca - Slovenská kancelária poisťovateľov
(ďalej len „žalobca“) je právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I, ktorá bola zriadená zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., je na základe ust. § 28 ods. 3 cit. zákona priamo zo zákona oprávnená

uplatňovať a vykonávať v mene a na účet žalobcu práva a povinnosti vzniknuté zo zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré vznikli na základe vyhlášky
č.423/1991Zb.,ktorousaustanovujerozsahapodmienkyzákonnéhopoisteniazodpovednostizaškodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a Ministerstvo spravodlivosti SR je podľa § 13 zákona č.
575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ústredným orgánom
štátnej správy pre súdy a právnickou osobou v nadväznosti na § 35 cit. zákona a v súlade s §§ 9 a
25 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom.Súd rozhodol uznesením, č. k. 32Cb/109/2007 - 103, zo dňa 10.03.2010 na základe návrhu žalobcu
na zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 26.10.2010, doručeného súdu dňa 29.10.2009, tak, že
petit návrhu bude znieť:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 40 164,64 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne od 05.03.2007 až do zaplatenia ako aj súdny poplatok vo výške 99,58 €, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca v žalobe uviedol, že exekučné konanie, č. k. 9Er/250/2003, bolo začaté na základe exekučného
titulu - rozsudku Okresného súdu v Humennom, č. k. 9C/1502/2001, zo dňa 12.09.2002, právoplatného
dňa 03.01.2003 a vykonateľného dňa 07.01.2003, ktorým Okresný súd v Humennom rozhodol v právnej
veci žalobkyne J. I., bytom W. XX, F., voči žalovanému v prvom rade W. X. a žalovanému v druhom
rade Slovenskej poisťovni, a.s. Bratislava, odštepný závod Košice, Štúrova 7, o náhradu škody vo
výške 18 629 190 Sk, tak, že zaviazal žalovaného v prvom rade - W. X. na zaplatenie sumy 16 920

825 Sk spolu s trovami konania a vo zvyšku žalobu voči nemu zamietol, ďalej žalobu zamietol voči
žalovanému v druhom rade - Slovenskej poisťovni, a.s. Bratislava, odštepný závod Košice. (Krajský
súd v Prešove odvolanie voči rozsudku Okresného súdu v Humennom, č. k. 9C/1502/2001, zo dňa
12.09.2002, odmietol uznesením zo dňa 19.05.2003, č. k. 4Co/71/2003 z procesných dôvodov). Dňa
08.10.2003 podala exekútorka JUDr. Lucia Žužová na Okresný súd v Humennom žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pod svojou sp. zn.: Ex/1173/03, vo veci oprávnenej J. I., W. č. XX, F.,
voči povinnému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., odštepný závod Košice, ul. Pribinova č. 2, Košice,
na vymoženie istiny vo výške 163 400 Sk s tým, že k žiadosti nebol priložený návrh oprávnenej J. I. a
nebolo v nej uvedené, z čoho uvedená suma vychádza, ale bol len pripojený len rozsudok Okresného
súdu v Humennom č. k. 9C/1502/2001 a uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 4Co/71/2003 o

odmietnutíodvolaniavočitomutorozsudku.ZtýchtodôvodovOkresnýsúdvHumennomdňa30.10.2003
vyzval exekútorku na doloženie návrhu oprávneného a rovnopisu exekučného titulu, ktorý doložila súdu
dňa 07.11.2003. V tomto návrhu už bola uvedená suma 16 920 825 Sk a nie 163 400 Sk, pričom uvedený
návrh mal pridelenú sp. zn.: Ex/1172/03. Zároveň bol zaslaný upresňujúci návrh na vykonanie exekúcie,
kde právny zástupca oprávnenej ako povinného už označil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov (v tomto

konaní žalobcu), pričom sa odvolal na ust. § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení
32Cb/109/2007 - 239
1107207240

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okresný súd v Humennom na
základe uvedeného vydal dňa 11.11.2003 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5702*024166 pre súdnu
exekútorku JUDr. Luciu Žužovú vo veci oprávnenej J. I., W. č. 10, Humenné, voči povinnému Slovenskej
kancelárii poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, na vymoženie sumy 16 920 825 Sk a trov
exekúcie. Dňa 18.11.2003 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým bol

vyzvaný na zaplatenie sumy vo výške 16 920 825 Sk, ako pohľadávky oprávneného, sumy vo výške 69
738 Sk ako trov právneho zastúpenia vo veci exekúcie a sumy vo výške 1 010 000 Sk ako predbežných
trov exekúcie. Žalobca voči uvedenej exekúcii podal na Okresný súd v Humennom námietky, zo dňa
28.11.2003, doručené na súd dňa 01.12.2003, ktorým súd nevyhovel uznesením zo dňa 04.12.2003.
Dňa 15.12.2003 súdna exekútorka JUDr. Lucia Žužová odpísala z účtov žalobcu sumu vo výške 16 990

563 Sk ako pohľadávku, trovy právneho zastúpenia vo veci exekúcie sumu vo výške 69 738 Sk a sumu
vo výške 1 210 000 Sk ako trovy exekúcie, spolu sumu vo výške 18 200 563 Sk.

Žalobca - Slovenská kancelária poisťovateľov podal dňa 03.02.2004 na Generálnu prokuratúru SR
podnet na podanie mimoriadneho dovolania voči uzneseniu Okresného súdu v Humennom zo dňa

26.09.2006, ktorým bolo námietkam voči exekúcií nevyhovené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom, č. k. 2M-cdo/6/2004, zo dňa 28.02.2005 tak,
že uznesenie Okresného súdu v Humennom zo dňa 04.12.2003, č. k. 9Er/250/2003 - 45, zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi bolo uvedené rozhodnutie doručené dňa 30.03.2005.

V odôvodnení uvedeného rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky k ustanoveniu § 3 ods. 1
vyhlášky 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, uviedol, že jej obsahom je predovšetkým určenieosoby, „…ktorá má právo na poistné plnenie a stanovuje rozsah a podmienky, za ktorých toto právo
vzniká.“ „Právna úprava sa v citovanom zákonnom ustanovení obmedzuje len na pomer poisteného
a poistiteľa v rovine poistnoprávneho vzťahu. To nepochybne vyplýva z gramatického a logického

výkladutohtoustanovenia.“Poškodenémuvšakžiadneprávavovzťahukpoisťovninepriznávaanaopak
poisťovni vo vzťahu k poškodenému žiadne povinnosti neukladá. Citované ustanovenie vôbec nerieši
právne nástupníctvo, ktorého dôsledkom by bol prechod povinnosti vyplývajúci zo zodpovednostného
vzťahu poškodeného a škodcu na poisťovňu. V odôvodnení sa dovolací súd rovnako vysporiadal s
argumentáciou exekučného súdu, ktorý sa mylne snažil okamih nástupu sukcesie vyvodiť z ustanovenia

§ 9 ods. 1 ci. vyhlášky, hoci toto ustanovenie vlastne upravuje iba lehotu splatnosti, v ktorej je poisťovňa
povinná plniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ustálil, že nemožno vyvodiť prechod povinností na
poisťovňu a následne na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov podľa ust. § 3 ods. 1 cit. vyhlášky.

Okresný súd v Humennom, ktorý bol viazaný právnym názorom vysloveného v rozsudku Najvyššieho
súdu slovenskej republiky, č. k. 2M-cdo/6/2004, zo dňa 28.02.2005, námietkam žalobcu (v exekučnom

konaní označeného ako povinného) voči exekúcii, vyhovel uznesením, č. k. 9Er/250/2003-60, zo
dňa 26.09.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2006 a vykonateľnosť dňa 18.10.2006 a
uznesením zo dňa 01.12.2006 exekúciu zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2006 a
vykonateľnosť dňa 11.12.2006.

Žalobcazdôraznil,žejevylúčené,abyzrozsudku,ktorýmbolažalobananáhradu škodyprotiSlovenskej
poisťovni, a.s. Bratislava, odštepný závod Košice, Štúrova 7, ako žalovanému v 2. rade právoplatne
zamietnutá, neskôr prešla zo žalovaného v 1. rade povinnosť nahradiť škodu žalobcovi práve naňho.
Nebol preto ani v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku naplnený základný predpoklad pre vykonanie
exekúcie proti inej osobe než je uvedená vo vykonávanom rozhodnutí. Ak exekučný súd napriek tomu

vyvodil prechod záväzku pôvodného povinného voči oprávnenej na žalobcu ako Slovenskú kanceláriu
poisťovateľov, pričom námietkam voči exekúcii nevyhovel, rozhodol vecne nesprávne. Podľa § 61
exekučného poriadku však v exekučnom konaní nie je možný návrat do predošlého stavu. Žalobca teda
nemôže očakávať, že mu budú vrátené v rámci exekučného konania finančné prostriedky, ktoré mu
exekútorkaodpísalazjehoúčtu.Akbybolsúdnámietkamžalobcuvyhovel,exekúciabynebolaprebehla.

Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a uznesením, ktorým nevyhovel námietkam žalobcu, súd
prevzal zodpovednosť ako štátneho orgánu, a tým aj zodpovednosť štátu za zákonnosť konania vo veci.

Ministerstvo spravodlivosti SR ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy bolo príslušným orgánom
na prerokovanie predbežného nároku žalobcu ako poškodeného nezákonným rozhodnutím vydaným v

tomto konaní podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánuštátualebojehonesprávnymúradnýmpostupom,apretohožalobca podanímzodňa11.07.2006
vyzval na predbežné prerokovanie jeho uplatneného nároku, avšak bez odozvy. Z týchto dôvodov sa
žalobca obrátil na súd o vymáhanie svojho nároku.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril vyjadrením zo dňa 20.10.2008, doručeného súdu dňa 23.10.2008 a
uviedol, že nárok žalobcu na náhradu škody neuznáva podľa § 1 a § 4 Zákona č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, nakoľko právoplatné rozhodnutie súdu o nevyhovení námietkam proti upovedomeniu o začatí
exekúcie, bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušené a vec bola vrátená Okresnému súdu

v Humennom na ďalšie konanie. V dôsledku toho toto zrušujúce rozhodnutie, nemôže byť právnym
titulom pre priznanie náhrady škody. Ďalej uviedol, že Okresný súd v Humennom v ďalšom konaní
exekúciu zastavil a v tomto ďalšom konaní je povinnosťou súdu rozhodnúť v zmysle ustanovenia §
243d ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o trovách exekúcie. Na základe vyššie uvedeného, nie
je preukázaná zodpovednosť Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR podľa

Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom za trovy exekúcie a že žiadosť žalobcu o náhradu škody zo dňa
11.07.2006 nebola predbežne prerokovaná na Ministerstve spravodlivosti SR podľa § 9 cit. zákona v
šesťmesačnej lehote v nadväznosti na § 10 tohto zákona.

Žalovaný sa ďalej vyjadril k žalobe vyjadrením zo dňa 16.02.2009, doručeným súdu dňa 19.02.2009 a
uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky by mohol byť právnym titulom pre priznanie
náhrady škody v prípade, ak by Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil právoplatné rozhodnutie pre
nezákonnosť a konanie zastavil. O takýto prípad v predmetnej veci nejde. Pokiaľ ide o trovy exekúcie,v zmysle vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd, ktorému bola vec
vrátená v novom rozhodnutí,

32Cb/109/2007 - 240
1107207240

znova rozhodne o trovách pôvodného konania a tiež o trovách dovolacieho konania v zmysle § 243d
ods. 1 O.s.p.

Žalobcasavyjadrilkvyjadreniužalovanéhozodňa20.10.2008,vyjadrenímzodňa 20.01.2009auviedol,
že v danom prípade je zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda príslušným
orgánom, základným predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu. Okresný súd v Humennom exekúciu č. k. 9Er/250/2003 proti žalobcovi uznesením zo dňa
01.12.2006 zastavil a jeho povinnosťou bolo v zmysle ustanovenia § 243d ods. 1 O.s.p. rozhodnúť

samostatným uznesením o trovách exekúcie, avšak sa tak nestalo a spis je uložený v súčasnosti v
archíve súdu Okresného súdu v Humennom a je evidovaný ako ukončený.

Žalobca sa ďalej k veci vyjadril vyjadrením zo dňa 22.12.2010 a poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.01987, sp. zn. 2Cz/71/1987, (judikát R 14/1991), podľa právnej

vety tohto rozhodnutia „zaplatená náhrada trov konania podľa právoplatného súdneho rozhodnutia,
ktoré bolo neskoršie zrušené, nie je už súčasťou trov súdneho konania pokračujúceho po tomto
zrušenírozhodnutia.Vrátenietejtozaplatenejnáhradymožnouplatniťžalobouovydanieneoprávneného
majetkového prospechu“. Podľa jeho názoru aj táto právna veta podporuje jeho tvrdenie, že po tom čo
v exekučnom konaní si exekútorka po zamietnutí námietok žalobcu, odpísala z účtu žalobcu spolu s

istinou aj svoju odmenu, tak bolo uznesenie Okresného súdu v Humennom zrušené, ako nezákonné a
súd nemohol už v pokračujúcom konaní o takto vymožených trovách konania ďalej rozhodovať, keďže
už netvorili súčasť trov pokračujúceho konania. Žalobca si nemôže nárok na jej vydanie uplatniť ani voči
súdnemu exekútorovi z dôvodu bezdôvodného obohatenia alebo z dôvodu náhrady škody, keďže tento
v čase vymoženia trov konal v súlade s platným poverením na vykonanie exekúcie. Žalobca zdôraznil,

že jeho jedinou možnosťou je žiadať náhradu škody od žalovaného.

Súd vo veci nariadil pojednávania dňa 12.11.2009, dňa 21.09.2010, dňa 14.12.2010, dňa 07.04.2011,
dňa 13.09.2011, dňa 20.10.2011 a dňa 03.11.2011 stanovil termín na vyhlásenie rozsudku.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach uviedol, že trvá na žalobe v celom rozsahu a zdôraznil, že
svoj nárok si mohol uplatniť len ako škodu voči štátu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, vzhľadom
na skutočnosť, že Okresný súd v exekučnom konaní už nemal ako rozhodnúť o vyplatených trovách
konania.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaniach žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako
nedôvodnú a z opatrnosti vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že, podľa jej názoru, je nárok žalobcu
premlčaný, nakoľko žalobca mal vedomosť o škode už v období vydania rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove, č. k. 4Co/71/03-106, zo dňa 19.05.2003, ktorým bolo odmietnuté odvolanie voči rozsudku
Okresného súdu v Prešove, č. k. 9C/1502/2001.

Právny zástupca žalobcu nesúhlasil s tým, že jeho nárok je premlčaný, poukázal na ust. § 22
zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom, podľa ktorého, právo na úhradu škody sa premlčí za 3 roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody

zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia zrušujúceho rozhodnutia. V danom
prípade bolo uznesenie Okresného súdu v Humennom zo dňa 04.12.2003, č. k. 9Er/250/03-45, zrušené
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2005 a ktoré bolo doručené žalobcovi
dňa 30.03.2005. Uvedená skutočnosť vyplýva z prezentačnej pečiatky žalobcu na cit. rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi: informatívnym výpisom z obchodného
registra žalobcu a žalovaného, s obsahom originálu exekučného spisu č. k. 9Er/250/2003, rozsudkom
Okresného súdu v Humennom č. k. 9C/1502/2001-81 zo dňa 12.09.2002, uznesením Krajského súdu v
Prešoveč.k.4Co/71/2003-106zodňa19.05.2003,upovedomenímozačatíexekúciezodňa12.11.2003,námietkami povinného voči exekúcií zo dňa 28.11.2003, výpisom z bankového účtu žalobcu zo dňa
15.12.2003, podnetom na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 23.01.2004, rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky rozhodol č. k. 2M-cdo/6/2004 zo dňa 28.02.2005, uznesením Okresného

súdu v Humennom zo dňa 26.09.200 o vyhovení námietkam povinného, uznesením Okresného
súdu v Humennom zo dňa 01.12.2006 o zastavení exekúcie, výzvou žalobcu žalovanému zo dňa
11.07.2006napredbežnéprerokovaniejehouplatnenéhonároku,vrátenímpovereniaexekútorkouJUDr.
Luciou Žužovou č. 5702*024166 zo dňa 11.11.2003, na Okresný súd v Humennom dňa 18.07.2005 z
dôvodu vymoženia pohľadávky s príslušenstvom a trov exekúcie, písomnými vyjadreniami žalobcu a

žalovaného, vyjadreniami žalobcu a žalovaného na pojednávaniach, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi
založenými v spise, výsluchom žalobcu, prednesmi právnych zástupcov žalobcu a žalovaného na
pojednávaniach a zistil nasledovný stav:

Súd zistil z rozsudku Okresného súdu v Humennom, č. k. 9C/1502/2001, zo dňa 12.09.2002,
právoplatného dňa 03.01.2003 a vykonateľného dňa 07.01.2003, že Okresný súd v Humennom rozhodol

v právnej veci žalobkyne Márie Uhrínovej, bytom Tyršova 10, Humenné, voči žalovanému v prvom rade
Ľubomírovi Krídlovi za účasti vedľajšieho účastníka Slovenskej poisťovne, a.s. Bratislava, odštepný
závod Košice, Štúrova 7, a žalovanému v druhom rade Slovenskej poisťovni, a.s. Bratislava, odštepný
závod Košice, Štúrova 7, o náhradu škody vo výške 18 629 190 Sk, tak, že zaviazal žalovaného v prvom
rade - Ľubomíra Krídla na zaplatenie sumy 16 920 825 Sk spolu s trovami konania a v prevyšujúcej

časti žalobu voči nemu zamietol, ďalej žalobu zamietol voči žalovanému v druhom rade - Slovenskej
poisťovni, a.s. Bratislava, odštepný závod Košice.

Súd zistil z uznesenia Krajského súdu, č. k. 4Co/71/2003, zo dňa 19.05.2003, ktorým rozhodoval
o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v prvom rade Ľubomíra Krídla - Slovenskej

poisťovne, a.s. Bratislava, odštepný závod Košice, Štúrova 7, voči rozsudku Okresného súdu
v Humennom, č. k. 9C/1502/2001, zo dňa 12.09.2002, že jeho odvolanie odmietol uznesením z
procesných dôvodov.

Súd zistil zo žiadosti exekútorky JUDr. Lucie Žužovej zo dňa 08.10.2003, adresovanej na Okresný súd

v Humennom o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn.: Ex/1173/03, že bola podaná vo
veci oprávnenej J. I., W. č. XX, F., voči povinnému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., odštepný závod
Košice, ul. Pribinova č. 2, Košice, na vymoženie istiny vo výške 163 400 Sk a že k nej nebol priložený
návrh oprávnenej Márie Uhrínovej a nebolo v nej uvedené, z čoho uvedená suma vychádza a
32Cb/109/2007 - 241

1107207240

že k žiadosti bol pripojený iba rozsudok Okresného súdu v Humennom sp. zn.: 9C/1502/2001 a
uznesenieKrajskéhosúduvPrešove,sp.zn.:4Co/71/2003oodmietnutíodvolaniavočitomutorozsudku.

Súd zistil, že dňa 07.11.2003 bol Okresnému súdu v Humennom doručený exekútorkou JUDr.
Luciou Žužovou návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom bola uvedená suma 16 920 825 Sk pod sp.
zn.: Ex/1172/2003 a že bol zaslaný upresňujúci návrh na vykonanie exekúcie, kde právny zástupca
oprávnenej ako povinného už označil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov s odvolaním sa na ust. § 28
ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla.

Súd zistil, že Okresný súd v Humennom vydal dňa 11.11.2003 poverenie na vykonanie exekúcie
č. 5702*024166 pre exekútorku JUDr. Luciu Žužovú veci oprávnenej Márie Uhrínovej, Tyršova č.
10, Humenné, voči povinnému Slovenskej kancelárii poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, na

vymoženie pohľadávky vo výške 16 920 825 Sk a trov exekúcie.

Súd zistil, že dňa 18.11.2003 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým bol
vyzvaný na zaplatenie sumy vo výške 16 920 825 Sk, ako pohľadávky oprávneného, sumy vo výške
69 738 Sk - trov právneho zastúpenia vo veci exekúcie a sumy vo výške 1 010 000 Sk - predbežných

trov exekúcie.

Súdzistil,žežalobcapodalprotiupovedomeniuozačatíexekúciinaOkresnýsúd vHumennomnámietky
zo dňa 28.11.2003, ktoré boli doručené na súd dňa 01.12.2003.Súd zistil z uznesenia Okresného súdu v Humennom, č. k. 9Er/250/2003, zo dňa 04.12.2003, že súd
nevyhovel námietkam povinného zo dňa 28.11.2003 proti upovedomeniu o začatí exekúcie.

Súd zistil z výpisu z účtu žalobcu, že dňa 15.12.2003 exekútorka JUDr. Lucia Žužová odpísala sumu,
ktorej vymáhanie je predmetom tejto žaloby, a to vo výške 1 210 000 Sk.

Súd zistil z podania žalobcu zo dňa 23.01.2004 adresovaného Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky, doručeného dňa 03.02.2004, že žalobca podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania

proti uzneseniu Okresného súdu v Humennom zo dňa 04.12.2003 vo veci č. k. 9Er/250/2003 o
nevyhovení námietkach povinného zo dňa 04.12.2003.

Súd zistil z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 2M-cdo/6/2004 zo dňa 28.02.2005,
právoplatného dňa 01.04.2005, že uznesenie Okresného súdu v Humennom zo dňa 04.12.2003, č. k.
9Er/250/2003 - 45, bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie na okresný súd v Humennom

bolo žalobcovi doručené dňa 30.03.2005.

Súd zistil z originálu exekučného spisu č. k. 9Er/250/2003, str. 58, že exekútorka JUDr. Lucia Žužová
vrátila Okresnému súdu v Humennom poverenie na vykonanie exekúcie č. 5702*024166 zo dňa
11.11.2003 a ktoré bolo súdu doručené dňa 18.07.2005.

Súd zistil z uznesenia Okresného súdu v Humennom, č. k. 9Er/250/2003, zo dňa 26.09.2006, že súd
vyhovelnámietkampovinnéhoažeuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa03.11.2006avykonateľnosť
dňa 18.10.2006.

Súd zistil z uznesenia Okresného súdu v Humennom, č. k. 9Er/250/2003, zo dňa 01.12.2006, že

súd exekúciu zastavil a že uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2006 a vykonateľnosť dňa
11.12.2006.

Účastníci konania ďalšie návrhy na dokazovanie nenavrhli, preto súd ďalšie dôkazy nevykonal. Súd
poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd zistený skutkový stav posudzoval podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný,
alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu,
len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú
skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich

z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto
skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod
práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť
v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia
návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení

v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z
exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaníexekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu
o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.

Podľa § 37 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje
exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.

Podľa § 57 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
32Cb/109/2007 - 242

1107207240

rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo
neúčinným,

Podľa § 60 Exekučného poriadku poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44

exekútor bezodkladne vráti súdu, ak
a) súd rozhodol o vylúčení exekútora (§ 30),
b) exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 ods. 3),
c) súd zastavil exekúciu (§ 57),
d) súd vydal poverenie pre iného exekútora (§ 57 ods. 2),

e) sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.

Podľa § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní,

ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom
Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom,

a)akideovecpatriacudopôsobnostiČeskoslovenskejsocialistickejrepubliky,federálnyústrednýorgán,
do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,
b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán
republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie
vydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď

nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

Podľa § 10 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 18 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným

postupom tých ktorí tieto úlohy plnenia.Podľa § 20 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 22 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)

zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa § 27 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na náhradu
škody spôsobenej rozhodnutiami, ktoré budú vydané po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a na
náhradu škody spôsobenej po tomto dni nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo
(ušlý zisk ).

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a v ich v vzájomnej súvislosti podľa § 132 Občianskeho

súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, nakoľko v konaní preukázal splnenie
zákonom stanovených podmienok ustanovených v §§ 3, 4, 9 ods. 1 a § 18 Zákona č. 58/1969 Zb. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu v zmysle § 1 ods. 1 Zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom štát, a to vznik škody spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a nesprávnym úradným postupom

apríčinnúsúvislosťmedzirozhodnutímorgánuštátuanesprávnymúradnýmpostupomavznikomškody.

Podľa citovaných ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu
za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:

1.) existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,
2.) rozhodnutie orgánu štátu alebo nesprávny úradný postup,
3.) príčinná súvislosť medzi škodou a rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom.

O vzťah príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom

a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia orgánu štátu alebo nesprávneho úradného
postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri

32Cb/109/2007 - 243
1107207240

ktorom platí, že ak by nedošlo k rozhodnutiu orgánu štátu alebo k nesprávnemu úradnému postupu,
nevznikla by ani škoda.

V konaní bolo potrebné preukázať či rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup bolo

podstatnou a rozhodujúcou príčinnou toho, že žalobcovi škoda vznikla. Objektívnej zodpovednosti štátu
(bez ohľadu na zavinenie) sa nemožno zbaviť a táto predpokladá súčasné splnenie vyššie uvedených
troch podmienok. Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a
ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia len vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu.

Uvedený zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba
vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu vo všeobecnosti chápať
ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné,
nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady
škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky,lebotým,ženebolatátodlžníkomzaplatená,nezväčšilsamajetkovýstav,hocibytobolomožnédôvodne
očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti
dlžníkovi nie je uspokojené.

Majetkovú ujmu však spravidla nezakladá rozhodnutie orgánu štátu, lebo škoda a zodpovednosť štátu
za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej
súvislosti s rozhodnutím orgánu štátu a je pre to vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak.

Súd dospel k záveru, že v danom prípade sú naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu
žalovanéhovdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupuanezákonnéhorozhodnutiaorgánu-Okresného
súdu v Humennom, ktorý dňa 11.11.2003 vydal v rozpore s právoplatným a vykonateľným rozsudkom, č.
k. 9C/1502/2001, zo dňa 12.09.2002 a zákonom ust. § 37 ods. 3, 4 a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
ako aj ust. O.s.p., ktoré mali byť subsidiárne aplikované vo vzťahu k skúmaniu podmienok konania (ust.
§ 251 ods. 4 O.s.p.), poverenie na vykonanie exekúcie č. 5702*024166 pre exekútorku JUDr. Luciu

Žužovú vo veci oprávnenej Márie Uhrínovej, Tyršova č. 10, Humenné, voči žalobcovi ako povinnému
Slovenskej kancelárii poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava na vymoženie pohľadávky vo výške
16 920 825 Sk a trov exekúcie, na základe ktorého bolo dňa 18.11.2003 žalobcovi, (v exekučnom
konaní povinnému), doručené upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým bol vyzvaný na zaplatenie
sumy vo výške 16 920 825 Sk - pohľadávky oprávneného, sumy vo výške 69 738 Sk - trov právneho

zastúpenia vo veci exekúcie a sumy vo výške 1 210 000 Sk - predbežných trov exekúcie a na základe
podaných námietok žalobcom (v exekučnom konaní povinným), zo dňa 28.11.2003, doručených na súd
dňa 01.12.2003, bolo Okresným súdom v Humennom vydané v exekučnom konaní , č. k. 9Er/250/03
- 45, uznesenie dňa 04.12.2003, ktorým súd nevyhovel námietkam povinného zo dňa 28.11.2003
proti upovedomeniu o začatí exekúcie a ktoré bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, č. k. 2M-cdo/6/2004, zo dňa 28.02.2005, právoplatného dňa 01.04.2005 a vec bola vrátená na
ďalšie konanie na Okresný súd v Humennom, ktorý uznesením zo dňa 26.09.2006 vyhovel námietkam
povinného, nakoľko bol viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu vysloveného v rozsudku, č. k. 2M-
cdo/6/2004, zo dňa 28.02.2005, a následne Okresný súd v Humennom uznesením zo dňa 01.12.2006
exekúciu zastavil s tým, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením po predložení

ich vyúčtovania súdnym exekútorom.

Súd mal v konaní preukázané, že žalobcovi boli na základe nariadenej exekúcie prikázaním pohľadávky
voči nemu ako povinnému, odpísané z jeho účtu finančné prostriedky v prospech povinného exekútorky
JUDr. Lucie Žužovej (trovy exekúcie), a to výške 1 210 000 Sk. Táto suma predstavuje

škodu spočívajúcou v úbytku majetku žalobcu, ktorá bola spôsobená práve tým, že súd ako orgán
štátu umožnil vykonanie exekúcie voči subjektu proti ktorému bola takáto exekúcia neprípustná a keď
nevyhovel námietkam voči exekúcii žalobcu označeného v exekučnom konaní ako povinného. Súd mal
preukázané, že vyššie uvedené rozhodnutie orgánu štátu bolo podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho,
že žalobcovi škoda vznikla.

Súd mal v konaní preukázané, že žalobca sa podaním zo dňa 11.07.2006 obrátil na Ministerstvo
spravodlivosti SR s výzvou na predbežné prerokovanie jeho uplatneného nároku v súlade s ust. § 9 ods.
1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom, ktoré však na túto výzvu o zaplatenie škody nereagovalo. Súd týmto

považuje túto povinnosť žalobcu v zmysle cit. zákona za splnenú.

Súd zistil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku, č. k. 2M-cdo/620/04, uviedol na str. 9, že
„V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému bola vec vrátená, znova o trovách pôvodného konania a
tiež o trovách dovolacieho konania“, čo však bolo ešte pred tým, ako bola exekúcia skončená, t. j. pred

vrátením poverenia na vykonanie exekúcie č. 5702*024166 zo dňa 11.11.2003 exekútorkou JUDr.
Luciou Žužovou. Súd mal preukázané z exekučného spisu č. k. 9Er/250/2003, str. 58, že uvedené
poverenie bolo menovanou exekútorkou Okresnému súdu v Humennom vrátené a doručené dňa
18.07.2005, t. j. až po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudkom vo veci, č. k.
2M-cdo/6/2004, zo dňa 28.02.2005 a zároveň ešte pred zastavením konania o exekúcii Okresným

súdom v Humennom, ktorý o zastavení exekúcie, č. k. 9Er/250/2003, rozhodol uznesením zo dňa
01.12.2006, (hoci exekúcia bola ukončená vrátením poverenia na vykonanie exekúcie č. 5702*024166)
s tým, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením po predložení ich vyúčtovania
súdnym exekútorom. Súd mal z originálu exekučného spisu preukázané, že o trovách konania nebolodoteraz rozhodnuté. Podľa názoru súdu uvedená skutočnosť však pre rozhodnutie o žalovanom nároku
vo vzťahu k žalobcovi nemá právny význam, vzhľadom na to, že exekútorka si ďalšie trovy konania
nevyúčtovala a k prípadným trovám konania by mohol byť zaviazaný len oprávnený. Exekučný poriadok

je vo vzťahu k O.s.p. lex specialis, a preto Okresný súd v Humennom nemohol rozhodnúť o „vrátení"
trov exekúcie (odmeny exekútora) povinnému, po tom čo už bola zrealizovaná exekúcia.

32Cb/109/2007 - 244

1107207240

V danom prípade je potrebné na danú situáciu aplikovať ust. § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého
navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené, vzhľadom na skutočnosť, že sa v
priebehu exekúcie ukázalo, že táto nemala byť vôbec vykonaná a v takomto prípade už vykonaný
úkon exekútorky nebolo možné zrušiť. Citované ustanovenie vyjadruje zásadu, že právne pomery

niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť dotknuté. Uvedená zásada
však nevylučuje, aby za podmienok stanovených zákonom došlo k zrušeniu rozhodnutí vydaných v
exekučnom konaní s cieľom napraviť nesprávnosti týchto rozhodnutí (ZR VI/2011 - 48/2009).

Právnym zhodnotením skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním, bolo preukázané,

že žalobca preukázal právny základ ním uplatneného nároku, a preto súd žalobe vyhovel v celom
rozsahu.Vkonaníbolopreukázanésplneniezákonnýchpredpokladovvznikuzodpovednostištátu podľa
zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom a to, že nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie orgánu
štátu bolo podstatnou a rozhodujúcou príčinnou toho, že žalobcovi vznikla škoda, čím bola preukázaná

príčinná súvislosť medzi vyčíslenou škodou a nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu - a to súdu.

Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaným na pojednávaní dňa 20.10.2011 voči
uplatneného nároku žalobcu, ktorú odôvodnil tým, že žalobca mal vedomosť o škode už v čase, keď

bolo vydané uznesenie Krajským súdom v Prešove zo dňa 19.05.2003, ktorým súd odmietol odvolanie
voči rozsudku Okresného súdu v Humennom č. k. 9C/1502/2001. Súd dospel k záveru, že vznesená
námietka premlčania žalovaným voči uplatnenej istine nie je dôvodná, nakoľko žalobca podal na súd
žalobuzodňa01.03.2007adoručiljudňa05.03.2007, t.j.v3-ročnejzákonnejlehotenauplatneniepráva
podľa§22ods.1Zákonač.58/1969Zb.ozodpovednostizaškoduspôsobenúrozhodnutímorgánuštátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Lehota žalobcu na uplatnenie práva, ktoré je predmetom
tohto konania, začala plynúť najskôr od doručenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k.
2M-cdo/6/2004, zo dňa 28.02.2005, právoplatného dňa 01.04.2005, ktorým zrušil uznesenie Okresného
súdu v Humennom zo dňa 04.12.2003, č. k. 9Er/250/2003 - 45, o nevyhovení námietkam povinného voči
exekúcii a vec vrátil na ďalšie konanie na Okresný súd v Humennom, t. j. od 30.03.2005 (uvedené mal

súd preukázané z prezentačnej pečiatky žalobu na uvedenom rozhodnutí) a táto skutočnosť ani nebola
sporná v konaní. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody (istiny) voči žalovanému nie
je premlčaný, nakoľko bol uplatnený pred uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby.
Súd však považuje nárok žalobcu na úroky z omeškania za premlčaný, nakoľko žalobca si toto právo
uplatnilnávrhomnazmenužalobyzodňa26.10.2009,doručenýmnasúddňa29.10.2009,t.j.pouplynutí

3-ročnej lehoty na uplatnenie práva, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý má
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho

poplatku za podanie žalobného návrhu vo výške 99,58 € podľa pol. 2 písm. a) sadzobníka súdnych
poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania, ktoré vo výške 99,58 €Ztýchtodôvodovotrováchkonaniarozhodolsúdtak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohorozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a

datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
32Cb/109/2007 - 245
1107207240

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).

V Bratislave 03.11.2011