Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/197/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225066
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212225066.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, v

právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807
598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingová 4, Bratislava, proti odporcovi: SR -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2012 sa domáhal navrhovateľ vydania rozhodnutia,

ktorým by súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá
vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II, pretože tento
nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku
navrhovateľa,ktorávzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúcehozoZmluvyoúvereč.:XXXXXXXdlžníkom
(povinným) V. U. (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX XXXXX/XXXX) v zákonom stanovenej lehote. Zároveň žiadal, aby súd
rozsudkom zaviazal odporcu Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR na

zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 165,96 eur z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá
mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskúčinnosťvprevažujúcejmierevoblastiposkytovaniakrátkodobýchúverovaakooprávnený
subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX) navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu. Poverením č. XXXX*XXXXXX Okresný súd Bratislava II poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie. Navrhovateľ dňa 10.05.2010 spísal a podal postupom podľa § 44 ods. 8

Exekučného poriadku súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, avšak exekučný súd nerozhodol o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, napriek tomu,
že prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu.

XXC/XXX/XXXX-XX

D.:XXXXXXXXXX
Ako dôkaz žiadal navrhovateľ uvedené skutočnosti zistiť z exekučného spisu založeného pre exekučné
konanie vedené medzi oprávneným POHOTOVOSŤ, s.r.o, IČO : 35 807 598, so sídlom Pribinova 25,Bratislava a povinným V. U. pre vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXX (registrácia súdneho exekútora EX XXXXX/XXXX).

Podľa názoru navrhovateľa postup exekučného súdu je nesprávny a v rozpore so zákonom (§44
ods. 8 Exekučného poriadku), preto si uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v
peniazoch, ktorú vyčíslil tak, že majetková škoda mu vznikla ako náhrada účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ

ako poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,-eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom sumu 50,-eur
a na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, na poštovné a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-eur. Celkovo vynaložil

navrhovateľ márne sumu 175,-eur.

Zároveň si navrhovateľ uplatnil ako poškodený aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu

majetkových práv poškodeného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k
vyvolaniu rizík ako je zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a insolventnosť povinného. Výšku nemajetkovej ujmy navrhovateľ vyčíslil analogicky vychádzajúc z
Nálezov Ústavného súdu, keď za prieťahy v konaní sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje

satisfakcia vo výške 663,88 eur. Výška nemajetkovej ujmy je potom 663,88 eur v roku : 12 mesiacov =
55,32 eur za mesiac, suma 165,96 eur je potom vyčíslená za viac ako 108 dní nečinnosti súdu.

Napokon navrhovateľ súdu uviedol, že o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody podľa
§ 15 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. požiadal odporcu, avšak odporca do podania návrhu na jeho žiadosť

pozitívne nereagoval.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Predovšetkým
poukázal na to, že navrhovateľ podal zmätočné podanie, keď neboli splnené procesné podmienky,
aby súd vo veci mohol konať a vydať rozhodnutie. V návrhu navrhovateľa nie je uvedená spisová

značkapríslušnéhoexekučnéhokonania,ktoréjevedenénasúde,chýbajúrelevantnéúdajeakodátumy
doručenia podaní na súd, ktoré majú význam
XXC/XXX/XXXX-XX
D.:XXXXXXXXXX

pre posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, navrhovateľ nepriložil ani
jeden relevantný dôkaz k návrhu a celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša sám a napokon z jeho návrhu ani nie je zrejmé z akého titulu sa domáha náhrady
škody, či z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote, ako aj, že navrhovateľ neuviedol ani aké kroky podnikol na odstránenie

neželaného stavu.

Odporcasúduuviedol,žedňa23.04.2012muboliodnavrhovateľapredloženéprvéžiadostiopredbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a keďže už dňa 27.09.2012 bola súdu doručená žaloba vo veci
je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Z uvedeného dôvodu

má odporca za to, že návrh bol uplatnený na súde predčasne, pričom odporca informoval súd, že na
opakované výzvy na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa navrhovateľ
odporcovi neposkytol žiadnu súčinnosť, preto nárok navrhovateľa považuje odporca za predbežne
neprerokovaný.K uplatnenému nároku odporca uviedol, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri
podmienky:atonezákonnérozhodnutieresp.nesprávnyúradnýpostup,vznikškodyapríčinnásúvislosť

medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, všetky
tieto podmienky musia vzniknúť súčasne.

Odporca v podaní zo dňa 13.09.2013 uviedol, že v praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého
exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému

exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene
exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách pôvodného exekútora) a na zaslanie
príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z
ust. §44 ods. 9 Exekučného poriadku (súd vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený). Odporca pripúšťa, že v niektorom prípade mohol exekučný súd rozhodnúť

o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej
lehoty odo dňa doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípade, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol
exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takomto prípade exekučný súd z objektívnych dôvodov nemohol
dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu
súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora.

Odhliadnuc od uvedeného, v prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhu navrhovateľa
ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok
nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. Zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch. Ak navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú

preventívnu povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku
škode na jeho majetku.

Odporca poukázal na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že pri posúdení,
či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone,
ale ich nedodržanie nepovažuje
XXC/XXX/XXXX-XX
D.:XXXXXXXXXX

automaticky za porušenie uvedeného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky
okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne
okolnosti veci sa totiž v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktorí by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

ústavy ( I.ÚS 63/00).

Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu,
lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred resp. súčasne s
rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému súdnemu exekútorovi, vyjadrenie pôvodného

súdnehoexekútoraavyčísleniejehotrov,doručenieexekučnéhospisuajehozaslanienovémusúdnemu
exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora) nie je možné nerozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v lehote stanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za
nesprávny úradný postup.

Zároveň poukázal na ust. § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny
exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia exekučného súdu o zmene
súdnehoexekútora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekútorapôvodnémuexekútorovi.
To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s

ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

Pri existencii prieťahov v konaní odporca poukázal na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v
znení účinnom od 1.1.2013) keď pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúcehov porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by v
danej veci takýmto spôsobom bolo konštatované porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru odporcu, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať ústavný súd. Navrhovateľ
nepreukázal vznik a ani výšku škody. Podľa odporcu, akákoľvek výška nákladov na správu informačného
systému a udržiavanie systému vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie

považoval odporca za účelové, keďže navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými
úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad
poskytnutých úverov. Požadovať paušálne sumy za navrhovateľom veľmi všeobecne uvedené činnosti
je podľa odporcu nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami.
Poskytovanie finančného

XXC/XXX/XXXX-XX
D.:XXXXXXXXXX

zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé
prípadové okolnosti sú osobitné a nemožno vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur na základe

nálezov Ústavného súdu. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy sa vychádza z významu sporu pre
navrhovateľa, zo skutočnosti, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave, ako aj zo skutočnosti,
či sa jedná o právnickú alebo fyzickú osobu. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. XXCdo XXX/XXXX, odporca uviedol, že pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu

škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Navrhovateľ nekonkretizoval,
v čom spočíval "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov" navrhovateľa, a ako situácia
"ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa". Odporca s poukazom na list Európskej komisie,
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. P. L.(XXXX) ] XXXX a článok v denníku SME zo dňa
16.07.2012 uviedol, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom

záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku
práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na
všetkých úrovniach štátnej moci. V takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek
podanie navrhovateľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa
považoval odporca za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval nárok na

náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a
negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade
porušenia práva navrhovateľa, už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za
dostačujúce.

Návrhžiadalzamietnuťajzdôvodu,ženavrhovateľnepreukázalpríčinnúsúvislosť,akoďalšípredpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa názoru odporcu zodpovednosť nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite, atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri
ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc

zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a
následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

K nemajetkovej ujme uviedol, že navrhovateľ nesprávne vychádzal z paušálnej sumy 663,88 eur
za prieťahy v konaní s poukazom na viacero nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď

poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale je potrebné výšku nemajetkovej ujmy
posudzovať podľa § 17 ods. 3 z.č. 514/2003 Z. z., najmä s prihliadnutím na osobu poškodeného,
jeho doterajší život, za ktorých k nemu došlo, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktorévznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení, či na to, že navrhovateľ si uplatňuje náhradu
nemajetkovej ujmy ako spoločnosť - právnická osoba a v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal zánik
podnikateľských aktivít a plánov, resp. nepreukázal ako situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské

aktivity.

XXC/XXX/XXXX-XX

D.:XXXXXXXXXX

Zároveň odporca vzniesol námietku premlčania, keďže má za to, že k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o
zmene súdneho exekútora došlo tri roky pred dňom, kedy bola odporcovi doručená žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku.

Napokon odporca priložil súdu listiny z ktorých obsahu možno konštatovať, že navrhovateľ a jeho
praktiky práve v dôsledku porušovania práv spotrebiteľa sú vnímané verejnosťou negatívne, keď
navrhovateľ využíva neprijateľné podmienky pri svojej podnikateľskej činnosti.

Dňa10.01.2014doručilprávnyzástupcanavrhovateľanasúde-mailomžiadosťozrušeniepojednávania

vytýčeného na deň 15.01.2014 z dôvodu, že navrhovateľovi nebolo do dnešného dňa doručené
uznesenie Krajského súdu v Bratislave o vylúčení alebo nevylúčení sudcov. Súd mal v tomto prípade za
preukázané, že dôvod na odročenie pojednávanie v danej veci nie je daný, nakoľko uznesenie Krajského
súdu v Bratislave č.k. XNcC/XX/XXXX-XX zo dňa 19.10.2012 bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa
doručené dňa 09.01.2013 a v rovnaký deň nadobudlo aj právoplatnosť.

Odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 15.01.2014 s tým, že nežiada
odročenie pojednávania a trvá na svojich písomných vyjadreniach doručených súdu.

Súd vykonal dokazovanie dňa 15.01.2014 bez prítomnosti účastníkov konania podľa §101 ods. 2 O.s.p.,

oboznámil sa s obsahom spisu a dospel k tomuto skutkovému a právnemu stavu veci :

Navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v
prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a ako oprávnený subjekt (veriteľ
zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX) mal navrhnúť písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať

exekúciu. Poverením č. XXXX*XXXXXX Okresný súd Bratislava II mal poveriť súdneho exekútora
vykonaním exekúcie. Navrhovateľ dňa 10.05.2010 mal spísať a podať postupom podľa § 44 ods. 8
Exekučného poriadku súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, avšak exekučný súd nemal rozhodnúť
o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, napriek tomu,
že prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu

s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu.

Ako dôkaz žiadal navrhovateľ uvedené skutočnosti zistiť z exekučného spisu založeného pre exekučné
konanie vedené medzi oprávneným POHOTOVOSŤ, s.r.o, IČO : 35 807 598, so sídlom Pribinova 25,

Bratislava a povinným V. U. pre vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXX (registrácia súdneho exekútora EX XXXXX/XXXX).

Podľa názoru navrhovateľa postup exekučného súdu mal byť nesprávny a v rozpore so zákonom (§44
ods. 8 Exekučného poriadku), preto si uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v

peniazoch, ktorú vyčíslil tak, že majetková škoda mu vznikla ako náhrada účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci
XXC/XXX/XXXX-XX
D.:XXXXXXXXXX

správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ ako poškodený vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému
sumu 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-eur, na administráciu listín akomunikáciu s pôvodným exekútorom sumu 50,-eur a na administratívne spracovanie textov urgencií
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu sumu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na

exekučnom súde sumu 15,-eur. Celkovo vynaložil navrhovateľ márne sumu 175,-eur.

Zároveň si navrhovateľ uplatnil ako poškodený aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv poškodeného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania

poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k
vyvolaniu rizík ako je zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a insolventnosť povinného. Výšku nemajetkovej ujmy navrhovateľ vyčíslil analogicky vychádzajúc z
Nálezov Ústavného súdu, keď za prieťahy v konaní sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške 663,88 eur. Výška nemajetkovej ujmy je potom 663,88 eur v roku : 12 mesiacov =

55,32 eur za mesiac, suma 165,96 eur je potom vyčíslená za viac ako 108 dní nečinnosti súdu.

Podľa § 5 ods. 1 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní
poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.
Podľa § 5 ods. 1 O.s.p. súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom

konaní zastúpený advokátom.
Podľa § 79 ods. 2 O. s. p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

XXC/XXX/XXXX-XX

D.Č.:XXXXXXXXXX
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní nesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v

súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o
škodunazdravíaleboškoduspôsobenúrozhodnutímpodľa§7a8. Lehotaneplyniepočaspredbežného
prerokovania nároku podľa §

XXC/XXX/XXXX-XX
D.Č.:XXXXXXXXXX
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 27 ods. 1 citovaného zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v návrhu navrhovateľa zastúpeného advokátom
tak, ako bol súdu doručený dňa 27.09.2012 nie je uvedená spisová značka exekučného konania, ktoré
je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam
pre posúdenie celej veci a dátumy kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepriložil

ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukázal existenciu predmetného exekučného konania, vznik
skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ síce uviedol dôkazy najmä odkaz na exekučný spis,
ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
sám. Navrhovateľ pritom ako oprávnený z exekučného konania mal možnosť a záujem relevantným
a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda ako aj

porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.
Ustanovenie § 79 ods. 1 upravuje náležitosti návrhu na začatie konania. Návrh musí okrem všeobecných
náležitostí podľa § 42 ods. 3 obsahovať v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. identifikáciu účastníkov, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ktoré sa v návrhu odvoláva a uviesť čoho
sa v návrhom domáha. Zisťovanie skutkového stavu je nevyhnutným predpokladom posúdenia toho,

čo je v tom ktorom konaní právo. Proces získavania týchto skutkových poznatkov tvorí procesné
dokazovanie. V konaní je navrhovateľ povinný pravdivo opásať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy na preukázanie svojho nároku. Napriek tomu, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú
procesnými povinnosťami ich splnenie nemôže súd vynucovať ani sankcionovať. Navrhovateľ síce
označil dôkazy ale je jeho povinnosťou aj dôkazy predložiť. V danom prípade navrhovateľa ako

oprávnený z exekúcie disponoval relevantnými dôkazmi, ktoré bol povinný súdu predložiť. Navrhovateľ
si túto svoju povinnosť nesplnil, neuniesol dôkazné bremeno čím stratil spor. Navrhovateľ dal spracovať
znalecký posudok, ktorý preukáže výšku vzniknutej škody za ktorá zodpovedá odporca. Súd v zmysle
§ 120 ods. 1 O.s.p. tento dôkaz nevykonal nakoľko časť návrhu týkajúca sa vzniku náhrady škody
a nemajetkovej ujmy stratila svoje opodstatnenie, nakoľko jej priznanie bolo závislé na posúdení či

konaním súdu v exekučnom konaní došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona.
K stanovisku odporcu súd uvádza, že i keď návrh bol zamietnutý ako nedôvodný, keďže navrhovateľ
nepreukázal žiadnym spôsobom, že mu škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu v
exekučnomkonaní,súdnemaldôvodskúmaťazisťovať,činávrhpodanýpodľa§15ods.1z.č.514/2003
Z. z. bol riadne predbežne prerokovaný. Súd je tiež toho názoru, že prípadné prieťahy v súdnom konaní

je oprávnený konštatovať len Ústavný súd SR, a až na základe jeho rozhodnutia vo veci je možné sa
zaoberať prípadným nesprávnym úradným postupom v súdnom konaní podľa § 9 ods. 1 z.č. 514/2003
Z. z..Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako
zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho
úradného postupu, existencia majetkovej škody resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi

škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym
XXC/XXX/XXXX-XX
D.Č.:XXXXXXXXXX
úradným postupom v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Súd preto v tomto

prípade neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní, ale skúmal nedodržanie zákonnej lehoty.
Podľa súčasného znenia zákona č. 514/2003 Z. z. všeobecný súd nie je oprávnený skúmať existenciu
nesprávneho úradného postupu. Nakoľko však právna úprava zákona č. 514/2003 Z. z., účinná v období
namietaného nesprávneho úradného postupu, nevyžadovala vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v

konaní len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na
prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že
sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd dospel v súlade s § 27 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. k záveru, že je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v nedodržaní zákonnej lehoty. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že nebol
splnený prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, keďže túto navrhovateľ nijakým spôsobom

nepreukázal.
Čo sa týka ďalších predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, existencie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu a dospel k záveru, že navrhovateľ
ich v konaní nepreukázal. Súd mal za to, že v priebehu exekúcie v čase keď je podaný návrh
na zmenu exekútora k žiadnej škode pre prípadnú nečinnosť súdu nemôže dôjsť, keďže pôvodný

exekútor má podľa zákona povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Pokiaľ sa navrhovateľ
domáhal náhrady majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky, mal súd za to, že aj v
prípade, že by existovala možnosť vzniku škody, je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk,
ktorých vznik je povinný navrhovateľ preukázať. Navrhovateľ v konaní nepredložil ani neoznačil žiaden

dôkaz preukazujúci existenciu nesprávneho úradného postupu a vznik majetkovej škody a škodu
vyčíslil paušálne za pracovné výkony zamestnancov, udržiavanie a správu informačného systému,
administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a za administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú
skutočnou škodou a jedná sa iba o jednostranné tvrdenia navrhovateľa, ktoré nemajú oporu v
predložených či označených dôkazoch. Dôkazné bremeno preukázať vznik a výšku skutočnej škody
zaťažovalonavrhovateľa.Keďženavrhovateľtotodôkaznébremenoneuniesol(nepredložilanineoznačil
žiaden dôkaz), súd jeho návrh v časti o náhradu škody zamietol.

Navrhovateľ sa taktiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože mal za to, že samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho
XXC/XXX/XXXX-XX
D.Č.:XXXXXXXXXX
exekútora v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká
v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné
túto ujmu uspokojiť inak. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože

okolnosť nedodržania zákonnej lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho
úradného postupu, jeho vplyvu, následkov na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za
následok automatický vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti aunesenia dôkazného bremena účastníkom konania. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. Ú. XXX/XX vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
štátnehoorgánuniejeabsolútne,alevzáujmezaisteniaprávnejistotypodliehazákonnýmobmedzeniam

upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade
s § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. je práve preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Medzi prvky
nemateriálnej ujmy u právnických osôb patrí povesť spoločnosti, ale taktiež neistota v plánovaní
rozhodovaníaproblémyspôsobenévedeniuspoločnosti.Navrhovateľuviedol,ženezákonnýmzásahom

vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Navrhovateľ však svoje tvrdenia nijakým spôsobom nekonkretizoval
a ničím nepreukázal. Súd nemôže navrhovateľovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy na základe
jeho abstraktných tvrdení, keď nepreukázal a nekonkretizoval aké podnikateľské postupy a aktivity
boli ovplyvnené. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu vyvolala u členov riadiacich orgánov

spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v
právo a rovnosť spoločnosti, súd mal za to, že navrhovateľ nevyužil svoje zákonné možnosti a nielenže
vydanie rozhodnutia na súde neurgoval, ale ani nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní. Navyše súd s
poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 675/2011 zastáva názor, že
nepríjemnosti spôsobené členom vo vedení spoločnosti možno zohľadniť iba v obmedzenej miere, a že v

rámci odškodnenia právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnou neprimeranou dĺžkou
konania by nemali byť odškodnené aj fyzické osoby, ktoré sa na právnickej osobe nejakým spôsobom
podieľajú, nakoľko im nevzniká ujma priamo (nie je daná priama príčinná súvislosť).
Súd sa nestotožňuje ani s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu
za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom

Slovenskej republiky za prieťahy v konaní. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s
prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v súkromnom živote a na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy sa preto bude líšiť na základe individuálnych daností

prípadu a z tohto dôvodu jej výšku nemožno paušalizovať.

XXC/XXX/XXXX-XX
D.Č.:XXXXXXXXXX
Súd mal ďalej za to, že navrhovateľ nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu

za škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou.
Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd pritom prihliadol na tú skutočnosť, že odporcovi žiadne
trovy konania nevznikli, preto mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).