Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205301
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114205301.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobyne: W. X., bytom
Y. XXX, 082 12 N., proti žalovanému: W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, B., o určenie výživného
pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný platiť navrhovateľke výživne vo výške 50 € mesačne vopred vždy do 20. dňa toho-
ktorého kalendárneho mesiaca počnúc dňom 1.3.2014.

II. Zameškané výživné za obdobie február - marec 2015 vo výške 100 € je odporca povinný zaplatiť
navrhovateľke do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 25.02.2014 sa navrhovateľka domáhala na odporcovi ako jeho plnoleté dieťa
určenia výživného na sumu 50 € mesačne od 01.03.2014.

Odporca (otec) sa k návrhu na určenie výživného nevyjadril, súdneho pojednávania sa bez
ospravedlnenia nezúčastnil a ani na výzvu súdu nepreukázal svoje majetkové pomery.

Pokiaľ ide o pri rozhodovaní použité právne predpisy, súd pri hodnotení skutkového stavu uvedeného
nižšie vychádzal z nasledujúceho:

Podľa § 62 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods.1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich spis ako aj rozvodovým rozsudkom

z pripojeného spisu zn. 24P/67/2013 a prihliadajúc na tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce:

Zo spisu OS Prešov zn. 24P/67/2013 súd zistil, že odporca a K. X. (matka navrhovateľky) uzavreli
manželstvo dňa 10.02.1983. Toto manželstvo bolo rozvedené dňa 13.11.2013 (rozsudok sa stal
právoplatným dňa 08.01.2014) a odporca bol zaviazaný platiť na výživu mal. W. X. sumu 50 € mesačne.
O úprave práv a povinností vo vzťahu k navrhovateľke sa nerozhodovalo pre jej plnoletosť.

Navrhovateľkauviedla,žejejmesačnénákladynaživobytie-dopravadoškoly,študijnépomôcky,strava,
ubytovanie a pod. predstavujú mesačne sumu 250 € - 300 €.

Z potvrdenia o príjme predloženého matkou navrhovateľky súd zistil, že tento príjem za obdobie 03/2013

- 02/2014 predstavuje cca 412 € netto.

Z potvrdenia Prešovskej univerzity v Prešove, Fakulta manažmentu vyplynulo, že navrhovateľka je
študentom denného štúdia.

Vychádzajúc zo skúsenosti súdu vyplývajúcich z jeho úradnej činnosti v obdobných veciach tento
uzatvára, že oprávnené náklady navrhovateľky na živobytie sú s určitosťou minimálne tvrdených 250
€ - 300 € mesačne.

Pokiaľ ide o samotné výživné, pojem výživné zákonom o rodine nie je výslovne definovaný.

Literatúra a súdna prax považujú výživné za zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávnych
vzťahov, teda pod výživným nerozumejú iba uhradzovanie výživy v užšom slova zmysle ale aj
uspokojovanie ostatných hmotných potrieb.

Výživné môže byť plnené zásadne poskytovaním pravidelne sa opakujúcich peňažných dávok, môže ale
spočívať aj v poskytovaní určitých naturálnych plnení, napríklad bývania a najmä tiež zabezpečovania
osobnej starostlivosti o oprávneného a o spoločnú domácnosť.

Zaistenie výživy detí v intenciách zákona o rodine teda nie je len zaistením výživy detí v užšom

slova zmysle, ale zaistením všetkých nevyhnutých potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Z
tohto hľadiska je potrebné na náležité plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom poskytovanie
dostatočných prostriedkov (prípadne in natura) rodičmi na vytváranie takej hmotnej základne, z ktorej sú
uspokojované vlastne všetky osobné potreby dieťaťa (a to ako každodenné, pravidelne sa opakujúce,
tak aj dlhodobé alebo náhodilo sa vyskytujúce). Teda výživa ako taká zahŕňa okrem výživy v užšom

slova zmysle aj všetky ostatné hmotné potreby (šatstvo, bielizeň, obuv, bývanie a podobne) a ďalšie
potreby dôležité na úspešnú výchovu dieťaťa (potreby na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na
rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a
podobne).

Hlavnou úlohou súdov, ktoré rozhodujú o výžive dieťaťa je správne určenie rozsahu vyživovacej
povinnosti rodičov k dieťaťu. Aj pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vychádzajú
súdy zo zásady, ktorá ovláda každé rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu, že totiž
rozhoduje záujem dieťaťa zvažovaný v súlade s prospechom spoločnosti.

Pri určovaní vyživovacej povinnosti je potrebné predovšetkým vyriešiť otázku odôvodnených potrieb
dieťaťa, ktorému sa má výživné poskytnúť a otázku schopnosti a možnosti povinného rodiča. Pri
tom, aj keď je výživné v peňažnej forme určené iba rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnejstarostlivosti, je potrebné zisťovať aj možnosti a schopnosti druhého rodiča, teda rodiča, ktorý poskytuje
výživu dieťaťu in natura.

Zároveň je potrebné prihliadať aj na to, že zákon o rodine neumožňuje poskytnutie príspevku na akési
náhodilé potreby dieťaťa vo forme jednorazovej platby určenej súdom, preto je potrebné pri rozhodovaní
o výživnom prihliadnuť aj na tieto náhodilo sa vyskytujúce výdavky.

Odôvodnenými potrebami dieťaťa, ktoré ovplyvňujú určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k

dieťaťu sú teda všetky nevyhnuté potreby nutné pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa
okolností konkrétneho prípadu; predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej
vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a
na celkové uplatnenie v spoločenskom živote, prípadne podľa vlastných zárobkových možností dieťaťa a
podobne. Niet pochýb napríklad o tom, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa útleho veku sa líšia výrazne
od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa školského veku alebo od odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré je

v období prudkého telesného a duševného rozvoja a prípravy na zvolené povolanie v čase dospievania.

Odôvodnené potreby dieťaťa nie sú však dané iba týmito okolnosťami, týkajúcimi sa samotného dieťaťa;
sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov na výživu dieťaťa. Ak sú tieto schopnosti a
možnosti rodičov veľmi obmedzené sú odôvodnené iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú

obvyklú základnú mieru, všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka; ak sú tieto
schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnené aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré vzhľadom
na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, schopnosti, náklonnosti a spôsob prípravy na budúce povolanie a
celkové uplatnenie v spoločenskom živote nie sú síce celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému
vývoju jeho osobnosti.

V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je teda potrebné vyjadriť zásadu
úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov.

Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti rodičov platí zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové (a

majetkové) pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové (a majetkové) možnosti. Z tejto zásady plynie
zároveň to, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich
detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja. Zároveň je nutné zohľadniť to, že na roveň
poskytovania prostriedkov na výživu mal. dieťaťa vo forme finančných prostriedkov je postavená osobná
starostlivosť o dieťa, to znamená, že rodič, ktorý sa osobne stará o dieťa (predovšetkým maloleté) plní

týmto spôsobom čiastočne alebo celkom svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Výška výživného
rodiča, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti sa potom určuje aj s ohľadom na mieru osobnej
starostlivosti o dieťa vykonávané rodičom (napr. varenie, pranie šatstva a pod.), ktorý vychováva mal.
dieťa.

Súdna prax vytvorila niekoľko časových úsekov, ktoré možno ohraničiť určitým množstvom oprávnených
potrieb dieťaťa. Tak sa rozlišuje
a) najútlejší dojčenský vek,
b) prechod od dojčenského do predškolského veku,
c) začiatok povinnej školskej dochádzky,

d) pubertálny vek a dospievajúci vek dieťaťa,
e) dospelosť spojená so štúdiom na vysokej škole (prejednávaná vec).

Vek uvedený v písmene e) prináša so sebou vyššie náklady na výživu a ošatenie v súvislosti s rýchle
sa meniacim fyzickým vzrastom dieťaťa, ďalej s jeho prípravou na budúce povolanie, s výraznejším

uplatňovaním a rozvíjaním jeho talentu a ostatnej záujmovej činnosti, nevynímajúc z toho náklady na
kultúrne vyžitie, šport, zábavu, rekreáciu a podobne. V tomto období teda dochádza k podstatnému
narastaniu odôvodnených potrieb dieťaťa.

Z tvrdení navrhovateľky vyplynulo, že odporca jej platí výživné vo výške 50 € mesačne. Keďže súd

je viazaný návrhom navrhovateľky týkajúcim sa výšky výživného, dospel tak k záveru, že ďalšie
dokazovanie by bolo neúčelné a vzhľadom na nereagovanie odporcu aj značne sťažené a postačuje tak
pretaviť faktický stav platenia výživného do stavu judikovaného.Na základe vykonaného dokazovania súd uzatvára, že návrh na určenie výživného vo výške 50 €
mesačne, ktorého sa domáhala navrhovateľka, je v celom rozsahu dôvodný.

Vzhľadom na to, že súd rozhodoval v čase, keď už malo byť zaplatené výživné za mesiac marec
2015 (keďže výživné sa platí mesačne vopred), rozhodol aj o nedoplatku za obdobie 02-03/2015, ktorý
predstavuje sumu 100 € (50 € x 2).

O trovách konania súd nerozhodoval pre nedostatok návrhu zo strany účastníkov konania (§ 151 ods.1

O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205
ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.