Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/121/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212474
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912212474.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421 proti odporcovi: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo

na zaplatenie sumy 175,- Eur z titulu majetkovej škody a sumy 553,20 Eur z titulu nemajetkovej
ujmy (zn. navrhovateľa W. - XXXX-XXXX). Uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom D.Á. U., pričom exekučné konanie
bolo vedené pod sp. zn. L. XXXX/XXXX. Okresný súd Rimavská Sobota vydal súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom XXXX*XXXXXX. Navrhovateľ podal exekučnému súdu
návrh na zmenu súdneho exekútora pričom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu

ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím
súdu v zákonom stanovenej lehote. Napriek tomu, že podaný návrh na zmenu exekútora splnil všetky
formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom
sa tak nestalo a súd o zmene exekútora nerozhodol v zákonom stanovenej lehote. Nečinnosť
exekučného súdu je neospravedlniteľná. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu považoval návrh za nedôvodný z dôvodu nepreukázania

splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť
podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť
na súd napriek tomu, že by navrhovateľ mal znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané
prieťahy v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Potom
ako navrhovateľ podal odporcovi žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol
vyzvaný na doplnenie týchto žiadostí. Navrhovateľ odporcovi neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné

prerokovanie podaných žiadostí, preto považoval odporca nárok za predbežne neprerokovaný.
Nerozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom
vzhľadom na povahu tohto úkonu nepovažoval za zbytočné prieťahy teda za nesprávny úradný postup.Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o konanie, v ktorom si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorého hodnota neprevyšuje sumu 1 000,- Eur, súd
konštatuje, že v zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. ide o drobný spor, ktorý podľa ust. § 115a ods. 2

O.s.p. je možné rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, preto súd vo veci nenariadil pojednávanie
a dňa 30.09.2014 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s obsahom úradného záznamu zo dňa
29.01.2014, s fotokópiami listín z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX a to
s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia, s notárskou zápisnicou, s

poverením, s návrhom na zmenu exekútora, s uznesením tunajšieho. súdu o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú,suznesenímKrajskéhosúduBanskáBystrica,ktorýmbolopotvrdenéuznesenietunajšieho
súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, s uznesením tunajšieho súdu o zastavení exekúcie, s
uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, ktorým bolo potvrdené uznesenie tunajšieho súdu o
zastavení exekúcie a s vyjadrením odporcu zo dňa 09.07.2013.
Z fotokópii listín z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX ( L. XXXX/XX-X) súd

zistil nasledovné skutočnosti:
- účastníkmi exekučného konania bol oprávnený: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný: D. U., T. G. Č.. XX,
- predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 3 000,-Sk (99,58 Eur) s prísl., pričom
exekučným titulom bola notárska zápisnica vyhotovená notárom D.. D. P. so sídlom v Bratislave pod sp.
zn. F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2004,

- návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný dňa 26.08.2004 a doručený súdnemu exekútorovi
dňa 08.09.2004,
- poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 03.12.2004,
- návrh oprávneného na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009 bol na súd doručený dňa 02.11.2009
(pričom novým exekútorom mal byť D.. S. P.Ý.),

- tunajší (exekučný) súd dňa 16.09.2010 vydal uznesenie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a
následne dňa 05.03.2012 exekúciu zastavil,
- Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 15CoE/141/2011 zo dňa 26.05.2011 rozhodnutie o
vyhlásení exekúcie za neprípustnú potvrdil,
- Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 17CoE/136/2012 zo dňa 19.06.2012 rozhodnutie o

zastavení exekúcie potvrdil.
Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho neprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Aj
nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa príslušných zákonných ustanovení

štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení
troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 175,- Eur a
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 553,20 Eur a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v súdnom
exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote.
Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že dňa 02.11.2009 bol Okresnému súdu Rimavská Sobota
bol doručený návrh oprávneného - navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora, pričom vzhľadom k
tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 08.09.2004 je potrebné aplikovať ustanovenie

§ 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do
31.08.2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora
žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený,
a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Vyššie uvedená právna norma neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora,
k tomuto došlo až s účinnosťou od 01.09.2005. S poukazom na ustanovenie § 238 ods.1 Zákona č.
233/1995 Z. z. konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005 ak
ods. 2 neustanovuje inak.

Ustanovenie § 238 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. taxatívne vymedzuje ustanovenia Exekučného
poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005, avšak s výnimkou ustanovenia § 44
ods. 7 exekučného poriadku.O návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté, pretože súd uznesením zo
dňa 16.09.2010 exekúciu vyhlásil za neprípustnú z dôvodu konštatovania, že notárska zápisnica
nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako exekučný titul kladú, ďalej z dôvodu, že

plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s ust. § 31 a nasl. Obč. zák., ako aj z dôvodu, že uznanie
záväzku spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú neplatné, teda notársku
zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného

a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu so zákonom a dospel k
záveru, že exekúcia je z dôvodu nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu neprípustná
a následne uznesením zo dňa 05.03.2012 exekúciu zastavil.

Súd uvádza, že pokiaľ by exekučný súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel
a následne po právoplatnosti tohto uznesenia, rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej

zastavení, daný postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže jeho výsledok
by bol identický s aplikovaným postupom exekučného súdu. Na základe vyššie uvedeného má súd
za to, že rozhodnutím exekučného súdu o zastavení danej exekúcie, odpadol predmet konania o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Teda súd nemal za preukázaný nesprávny úradný
postup (existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Z vyjadrenia odporcu zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa
§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z. boli odporcovi zo strany navrhovateľa doručené (prvé žiadosti odporca
obdržal dňa 23.04.2009).
Z návrhu navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia odporcu zo dňa 09.07.2013, súd zistil, že predmetný nárok

navrhovateľa nebol uspokojený, preto si navrhovateľ uplatnil tento svoj nárok na súde.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
zodpovednosť štátu uvedené v § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., a preto návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.
Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných zistení:

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej by
nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.

Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody.
Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a
nie len sprostredkovaný.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal:
- o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
zo strany odporcu v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal akú hodnotu mohol získať, keby ku
porušeniu tejto povinnosti nebolo došlo, pričom navrhovateľ žiadnym spôsobom nekonkretizoval, či si
voči odporcovi uplatňuje škodu v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku,

- dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo výdavkoch "vo veci správy a vymáhania svojej
pohľadávky" v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto
exekučnej veci vôbec došlo,
- existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporcu
a vznikom tvrdenej škody.

Súd poukazuje aj na to, že výdavky navrhovateľa spojené s pracovnými výkonmi zamestnancov
pomocou informačného systému, udržiavanie a správa informačného systému, administrácia listín a
komunikácia s exekútorom sú takými výdavkami, ktoré museli

navrhovateľovi vznikať v priebehu predmetného exekučného konania bez ohľadu na porušenie právnej
povinnosti exekučným súdom v tomto konaní.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktorévznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo.
Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej

moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.
Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.
Poškodený,pokiaľjenímprávnickáosoba,musívkonanípreukázať,akézávažnénásledkyvzniklivjeho

pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predpokladanej) príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak navrhovateľ existenciu takýchto
závažných následkov nepreukázal.
Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom

sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť
významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto

skutočnosť nenastala.
Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.08.2005, ak oprávnený požiada súd
o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverísúdexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupísomnepostúpi.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však

vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa§3ods.1,písm.d/zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkonemoci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Len pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod
prepostuppodľa§152ods.2O.s.p.,môževydaťmedzitýmnyrozsudokajbeznávrhuúčastníkakonania.Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o
veci samej.

Tiež súd poznamenáva, že námietkou premlčania vznesenou odporcom sa súd nezaoberal, keďže
dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Úspešný odporca si pri podaní
vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania , avšak trovy konania nevyčíslil. Zo spisu mu žiadne
trovy konania nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov

konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O.s.p.).