Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. november 2012

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/114/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212211548
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2012:2212211548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľa : D. T. A., I..W..V.., I. I. Š. Č.. XX, D., X. : XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava, proti odporcovi : W.D. K., R..
XX.XX.Q., D. Š. R. V. Č.. XXX, o návrhu na zaplatenie istiny 248,95 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a mi e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým na tunajší sú dňa 13.7.2012 domáhal zaplatenia pohľadávky
248,95 € s príslušenstvom odvolávajúc sa na platnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom
navrhovateľa spoločnosťou I. T. O..I.., I. I. J.Č. Č.. XX, D., X. : XX XXX XXX, odporcom o poskytovaní

telekomunikačných služieb, keď odporca mal porušiť podmienky zmluvy nezaplatením splatných faktúr
zahovorné,vdôsledkučohosiuplatnilnavrhovateľzaplateniezmluvnejpokuty,ktorúneskôrprehodnotil
na nárok na zaplatenie náhrady škody do výšky rozdielu ceny poskytnutého mobilného telefónu za
zvýhodnenú cenu 0,02 € oproti skutočnej cene telefónu 89,-€.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, n a
základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :

Z výpovede odporcu súd zistil, že mu bol poskytnutý mobilný telefón so zníženou kúpnou cenou , ktorý
telefón nemá, preto ani nevrátil navrhovateľovi . Uznal, že uzavrel zmluvu so spoločnosťou T. P. I..
Žiadal o povolenie splátky na zaplatenie dlhu , odvolávajúc sa na svoje sociálne pomery, keď zarába

650,-€| mesačne, režijné náklady 400,-€, čo zahrňuje bývanie, cestovné do zamestnania a stravu. Platí
mesačne výživné 50,-€ na dieťa.

Z pripojenej zmluvy o pripojení uzavretej dňa XX.X.XXXX C., Ž. K. I. T. K. I. O..I.., C. Č.. XXX/A, D.,
ktoré neskôr bolo zlúčené pod spoločným názvom I. T. O..I.., I. I. J. Č.. XX, Bratislava, spolu s dodatkom
zo dňa 12.2.2009, na základe ktorej bol poskytnutý odporcovi mobilný telefón R. XXXXBlack, kde v
tabuľke č. 1 bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 248,95€, v prípade porušenia podmienok zmluvy
viazanosti do dobu 24 mesiacov podľa bodu 3 uvedeného Dodatku a mobilný telefón mu bol poskytnutý
za zľavnenú kúpnu cenu vo výške 0,02 €..Navrhovateľ si uplatňoval zaplatenie zmluvnej pokuty faktúrou C. X.X.XXXX na sumu 248,95 € s
dátumom splatnosti 27.7.2009.

Podľa bodu 4 Dodatku malo platiť dojednanie medzi účastníkmi, že v prípade porušenia zmluvných

povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ ) ktorý obsahoval
záväzok účastníka a riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a
dodržiavaťsvojepovinnostivsúladesozmluvouopripojeníavšeobecnýmipodmienkamiposkytovanými
verejným elektronickým komunikačných služieb alebo v bode 2 a v bode 3 tohto Dodatku alebo článok
II bodu 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v článku V bodu 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok

a následného vypojenia SIM karty so strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu uvedené v tabuľke číslo 1 tohto Dodatku v podniku zaplatením akejkoľvek v prípade žiadosti
účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa
predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky podniku.
Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto dodatku nezaniká právo podniku na náhradu škody
v plnom rozsahu, ktorá mu vznikne porušením povinností ,. Na ktorý je viazaná daná zmluvná pokuta.

Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka pltného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody , ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Zmluva o pripojení medzi účastníkmi konania bola uzavretá 12.2.2009, teda za účinnosti Novely Obč.
zákonníka platného od 1.1.2008, dodatok k zmluve, ktorá sa týkala odkúpenia mobilného telefónu,
ktorú je možné považovať za kúpnu zmluvu v tejto časti, kde bola poskytnutá zvýhodnená kúpna cena
0,02 € s viazanosťou na 24 mesiacov a v prípade porušenia zmluvných podmienok neplatením úhrad

riadne a včas podľa bodu 1 písm. b/ bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 €, odvolávajúc
sa na bod 5 tohto dodatku.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/l992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bol účinné od 31.12.l992 do 30.6.2007. Jeho ustanovenie § 23a s
účinnosťou od 25.11.2004 do 30.6.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa

občianskeho , Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom
je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje.

Nadväzne dňom 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý
v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,

Je nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a Zák.č. 634/l992 Zb.
v znení od 25.11.2004, keďže ide o zmluvu, ktoré charakteristickým znakom je, že sa uzatváral
vo viacerých prípadoch, a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky

spotrebiteľskou zmluvou.Podľa § 52 a nasl. Obč. zákonníka, je nevyhnutné aplikovať aj na spotrebiteľské zmluvy ako sú
definované v § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/92 Zb. s poukazom na vyššie uvedené, súd
dospel k záveru, že právny vzťah založeným medzi právnym predchodcom navrhovateľa T Mobile

Slovensko a.s., ktoré práva neskôr prevzal Slovak Telecom a.s., a odporkyňou na základe zmluvy o
pripojení dňa 12.2.2009 je spotrebiteľským vzťahom, a zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku
toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v
znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka platného od 1.4.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka platného od 1.1.2008 zakotvil, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa (Ďalej len neprijateľná podmienka).

To neplatí, ak ide o predmet plnenia , cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ust. § 53 Obč. zákonníka zakotvuje všeobecné pravidla pre dojednanie podmienok spotrebiteľských

zmluvách. Vychádzal toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom,
od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a
oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb , čo zodpovedá pocitovému prístupu v
podnikaní, pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných podmienok
a táto je v nepomere k jeho plneniu , je neplatná. Ust. § 53 ods. 1 veta druhá, predstavuje cestu na

širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa, aj vo vzťahu esenciálnym zložkám zmluvy. Neprijateľnosť zmluvnej
podmienky v časti o inom, ako hlavnom predmete zmluvy, sa rovná absolútne neplatnosti zmluvy v
uvedenom rozsahu.

Podľa § 53a ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1 až 4 ). Ide
o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon
sankcionuje absolútnu neplatnosť (§ 53 ods. 5 obč. zákona). V prípade predchádzajúci Obč. zákona
podľaods.4vyjadrujesnahu,abydodávateľvspotrebiteľskýchzmluváchpristupovalktvorbepodmienok

v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby ako zmluvných podmienok mal iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich právnický jazyk, a
ich rozsiahlosť, nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať
zo zásady „právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných

podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať ich používania.Ochrana spotrebiteľa sa týka iba v formulárových zmlúv. ide o zmluvy uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý dodávateľ používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ z pravidla obsah zmluvy nemení. Obchodný

zákonník používa v § 273 pojem všeobecné obchodné podmienky.

Podľa § 544 ods. 1 až 3 Obč. zákonníka v platnom znení účinnosti od 1.1.2008 , ak strany dojednanú
pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený
spôsob jej určenia.

Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

Zmluvná pokuta slúži k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa pre prípad neplania záväzku dlžníkom riadne
a včas. Tento zabezpečovací prostriedok ako je všetky ostatné majú len akcesorickú povahu, pri svojom
vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.

V danom prípade je predmetom konania okrem iného aj zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúca z
dodatku zmluve o pripojení, ktorá bola uzavretá dňa 12.2.2009, kde navrhovateľ zmluvnou pokutou
zabezpečil poskytnutie mobilného telefónu odporkyni za akciovú cenu a to v prípade typu R. XXXX
D., za kúpnu cenu 0,02 €, kde zmluvná pokuta v tomto prípade predstavovala sumu 248,95 € pre
dodržanie viazanosti 24mesiacov ako aj pre riadne plnenie úhrad z poskytovania služieb. Súd považoval

takúto sankciu za neprimeranú, vzhľadom na to, že navrhovateľ ako dodávateľ vôbec nerozlišoval
medzi prípadom , kedy spotrebiteľ ukončil zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a
medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil zmluvu na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch bol
spotrebiteľ viazaný rovnakou zmluvnou pokutou, čo bolo potrebné považovať za neprijateľné, takúto
zmluvnú podmienku vyhodnotiť ako neprijateľnú spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán, nielen čo sa týka zohľadnenia návratnosti prostriedkov investovaných do zľavy do
odpredaja telefónu, ale i z pohľadu nežiadajúceho rozmeru, ktorým je neprimerané ukracovanie odporcu
ako spotrebiteľa s dopadom na všetkých spotrebiteľov, s ktorými navrhovateľ takéto podmienky v
spotrebiteľskej zmluve vyplývajúce zo všeobecných zmluvných podmienok používa. Navrhovateľ v časti
zaplatenia zmluvnej pokuty 88,98 € vzal návrh späť , ako poskytnutú dotáciu právneho predchodcu

navrhovateľa do kúpy mobilného telefónu, pričom cena mobilného telefónu bola 89,-€. V ďalšom žiadal
priznať len pohľadávku ceny mobilného telefónu vo výške 88,98 €.

Podľa § 53 ods. 3 až 4 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluve, alebo všeobecných obchodných
podmienkach za neprijateľnú, z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné
zadostučinenie , súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností s poukazom na cit. ustanovenie, je zákonom daná
možnosť súdu, rozhodnúť o neprijateľnosti podmienky použitej spotrebiteľskej zmluve, tak na návrh ako
aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové
konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, žalobcom
môže byť spotrebiteľ , dodávateľ, alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo

podmienky spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Podľa odseku 4 sa súdu ukladá , aby v súlade s
hmotno-právnym ustanovením § 53a OZ uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá
bolavyhlásenázaneplatnúzdôvodujej neprijateľnosti.Účelomtakéhotovýroku,ktorýmmôžebyťprijatýaj na návrh, aj bez návrhu účastníka konania (spotrebiteľa), je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť
zdržať sa používania takejto podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s
rovnakýmvýznamom.Výrokbymalopísaťzneniepodmienkytak,akojeuvedenávzmluvesožalobcom.

Tento výrok však nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľ
mi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

O nároku navrhovateľa o zaplatenie zmluvnej pokuty súd vyhodnotil ju, ako neprijateľnú podmienku a
zamietol nárok čo do istiny a čo do príslušenstva. Vzhľadom na to, že súd v obdobnom konaní vyslovil za
neprijateľnú zmluvnú podmienku o dojednaní zmluvnej pokuty v konaní 5C 54/2012, zamietol nárok na

zaplatenie zmluvnej pokuty nárok navrhovateľa ako neprijateľný aj v danom prípade, keď už nevyslovil
neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a 2
Obč. zákonníka, má nárok navrhovateľ na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatil
pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej veriteľom. Úrok z omeškania je zákonom
stanovený v zmysle Nariadenia Vlády č. 87/l995 Zb. v znení novely č. 586/2008 Z.z., na základe ktorej

bola stanovená výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako je úroková sadzba
určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom omeškania sa dlžníka.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. , súd úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže týmto
konaním mu trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).