Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/75/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111210744
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2111210744.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci navrhovateľa: FEMAN, s.r.o.,

IČO: 45 233 438, so sídlom Koceľova 16, Trnava, zastúpenému AK Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO:
36 857 548, so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, proti odporcom: X. D. Z., E.. XX.X.XXXX, I. Z. D. X, J., X.
W. Z., E.. XX.X.XXXX, Z. D. X, J., obaja zastúpení: JUDr. Ružena Bubenčíková, advokátka, so sídlom
Kollárova 8, Trnava, o vypratanie nebytových priestorov, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom náhradu trov konania vo výške 579,42 eur do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám splnomocnenej zástupkyne odporcov.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa - Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky, sa svojim
návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorý by súd uložil odporcom povinnosť vypratať budovu so
súpisným číslom XXX, nachádzajúcu sa na ulici Z. D. K. J., na pozemku parcely registra T., s parcelným
číslom XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, evidovanej na LV č. XXXX Katastrálnym úradom Trnava,
Správou katastra Trnava pre katastrálne územie J., Obec J., okres Trnava do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.
V priebehu konania došlo k prevodu predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy právoplatnej

dňa 29.11.2010 na nového vlastníka, ktorým je spoločnosť FEMAN, s.r.o., uznesením č. k.
19C/75/2011-46, zo dňa 19.1.2012 súd pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 9.2.2012.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,oboznámenímsasospisomtunajšieho
súdu 19C/6/2010 a zistil nasledovný skutkový stav:

Splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že žiada súd, aby rozhodol o vyprataní odporcov v I. a
II. rade z predmetnej nehnuteľnosti, keď podľa jeho názoru nebytové priestory, ktoré sú vo vlastníctve
navrhovateľa, užívajú odporcovia bez právneho titulu. Napriek snahe navrhovateľa o ozrejmenie celej
situácie sa navrhovateľovi nepodarilo dohľadať právne relevantné pridelenie predmetných priestorov. Je
toho názoru, že odporcovia majú vyriešenú bytovú potrebu, keď každý z nich má evidovaný trvalý pobyt
na inom mieste ako je predmetný nebytový priestor, v predmetnom priestore nikdy nemali trvalý pobyt,
nemožno preto mať za to, že užívaním tohto priestoru si riešili či riešia svoju bytovú potrebu. Odporcovia

od počiatku tohto konania ani nevedeli, aké súpisné číslo patrí budove, avšak mali vedomosť o tom,
že tieto priestory sú povinní vypratať do dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru jedného z
nich, uzavretého s právnym predchodcom navrhovateľa, ktorý sa skončil titulom okamžitého skončenia
pracovnéhopomeruzdôvodovnastranezamestnanca.Odporcoviasvojeprávoužívaťnebytovýpriestorpo celý čas odvodzovali od dohody, ktorá bola súdu predložená a ktorá je podľa KS v Trnave údajne
neplatná, bez ohľadu na skutočnosť, či dohoda v písomnej forme bola platná alebo nie, odporcovia sa
platne zaviazali vypratať byt do dvoch mesiacov po ukončení pracovného pomeru jedného z nich, tento

svoj záväzok však odmietajú splniť.
Odporcovia tvrdia, že nájom bytu je chránený a preto je potrebné neprihliadať na právny stav v
katastri, na právoplatné rozhodnutie stavebného úradu, voči ktorému nikdy nepodnikli žiadne právne
kroky, pričom zdôrazňuje, že ohľadom povahy priestorov sa aj v zmysle predmetného rozhodnutia
konalo miestne zisťovanie dňa 3.4.2003, pričom bolo zistené, že žiadne právnym poriadkom chránené

práva ani chránené záujmy nie sú dotknuté. Odporcovia tvrdia, že nájom bytu je chránený a preto je
potrebné nerešpektovať ústavou garantované právo vlastniť majetok a právo na jeho ochranu (čl. 20 a
súvisiace ustanovenia), uprednostniť nedobromyseľného detentora pred dobromyseľným vlastníkom, a
je potrebné aplikovať právny režim právnych úkonov na individuálne správne akty.
Je toho názoru, že predmetný priestor, ktorý je predmetom nájmu je nebytovým priestorom preto
nemôže byť užívaný na účel bývania, nakoľko to odporuje stavebnému zákonu a nie je to ani v

súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Bez ohľadu na to, či nájom bytu
vznikol odporcom, administratívnym rozhodnutím Mesta Trnava v roku 2003 sa predmet užívania stal
nebytovým priestorom, teda nebol už spôsobilý na riadne užívanie. Právny predchodca navrhovateľa
ako vlastník využil svoje oprávnenie a požiadal o zmenu užívania predmetných priestorov, rozhodnutie
je právoplatné, nebol voči nemu podaný žiadny opravný prostriedok, preto má za to, že i keď existoval

nájom bytu, týmto rozhodnutím zanikol. Odporcovia, ktorí majú vlastnícke oprávnenie aj k iným
nehnuteľnostiam, ktoré môžu užívať na bývanie, majú teda možnosť bývania. Poukazuje na to, že
odporcovia platia neprimeranú sumu za užívanie, ktorá je v porovnaní s trhovou cenou podstatne nižšia.
Je toho názoru, že rozhodnutie Krajského súdu v Trnave bolo vydané v rozpore so zákonom, krajský
súd neprihliadal na administratívne rozhodnutie Mesta Trnava z roku 2003 a v rozpore s týmto verifikoval

nebytový priestor ako byt, čím prekročil svoje oprávnenia. Krajský súd v Trnave nebral do úvahy iné
okolnosti a to ústavnoprávnu rovinu ochrany vlastníckeho práva navrhovateľa, nakoľko sa vo svojom
rozhodnutí nezaoberal zákonnosťou obmedzenia vlastníckeho práva a dôraz kládol na oprávnenia
žalovaných. Dovoláva sa preto rovnosti účastníkov konania, keď podľa jeho názoru nie je možné, aby
pre jedného účastníka predmetný priestor bol nebytovým priestorom a druhý ho považoval za byt. Je

toho názoru, že doposiaľ nebola v tomto ani inom konaní vyriešená otázka resp. nebolo zodpovedané
na otázku, prečo tento priestor sa nemá považovať za nebytový, keď tu existuje právoplatné rozhodnutie
Mesta Trnava. Má za to, že túto právnu otázku je potrebné vyriešiť. Zdôrazňuje, že tak ako právny
predchodca navrhovateľa bol viazaný týmto administratívnym rozhodnutím o zmene bytu na nebytový
priestor, tak i navrhovateľ je viazaný týmto rozhodnutím. Nie je pravdou, že konanie, v ktorom bolo

rozhodnuté o zmene priestorov, prebiehalo bez vedomia odporcov, čo je zrejmé z predmetného
rozhodnutia, kde je uvedené, že stavebný úrad preskúmal návrh na zmenu v užívaní časti stavby pri
ústnom konaní spojeným s miestnym zisťovaním, ktoré sa konalo 3.4.2003.
Poukazuje na to, že v zmysle čl. 20 a súvisiacich ustanovení Ústavy SR, vlastnícke právo
možno obmedzovať len zákonom, žiadny zákon neobmedzuje ani neobmedzoval vlastníka v tom,

aby nemohol rozhodnúť, akú povahu budú mať priestory v jeho administratívno-priemyselnom
komplexe nachádzajúcom sa v priemyselnej zóne - žiadny zákon neprikazuje žiadnemu vlastníkovi
administratívno-priemyselnéhokomplexu,abymalvtakomtokomplexebyt.Pretožiada,abysúdvyhovel
návrhu, pokiaľ by súd mal iný právny názor, dovoľuje si požiadať, aby zobral zreteľ na dobromyseľnosť
navrhovateľa v právny stav vedený v katastri nehnuteľností ako aj v právny stav vyplývajúci z riadneho

rozhodnutia stavebného úradu, skutočnosť, že odporca sa dopustil závažného porušenia pracovnej
disciplíny, skutočnosť, že napriek tomu, že žiadna bytová náhrada odporcom nepatrí, napriek tomu, že
každý z nich disponuje trvalými užívacími právami k inej nehnuteľnosti, bola zo strany navrhovateľa
pre prípad okamžitého vypratania nebytových priestorov predložená ponuka na zabezpečenie nájmu
bytu pre odporcov i hotovosť vo výške 10.000 eur, odporcovia však požadovali od navrhovateľa byt do

bezpodielového spoluvlastníctva. V prípade zamietnutia žaloby navrhuje nepriznať odporcom náhradu
trov konania, ktorí užívajú predmetné nebytové priestory nedobromyseľne.

Konateľ navrhovateľa W. A. uviedol, že predmetnú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola predmetná
budova, kde bývajú odporcovia uzatváral s pôvodným vlastníkom - Dobrovoľná požiarna ochrana SR,

s.r.o., on keďže je jediným spoločníkom navrhovateľa. Zmluva bola uzavretá v decembri 2010, vtedy
mu niekto od predchádzajúceho vlastníka povedal, že vec a to užívanie tejto nehnuteľnosti odporcami
je v súčasnosti na súde a je len otázka času, kedy budú odporcovia vyprataní z nehnuteľnosti, z tohto
dôvodu sa toto užívacie právo neuvádzalo ani v zmluve. Predmetnú nehnuteľnosť kupoval v dobrejviere, že ako vlastník si môže so svojim majetkom nakladať ako chce, teraz ale vidí, že to tak nie je.
Odporcovia za užívanie nehnuteľnosti, začali posielať nejakú sumu, on im to vracal naspäť, posielali
mu to odvtedy ako sa stal majiteľom, potom si nejakým spôsobom zistili jeho účet a posielajú mu tam

mesačne 130,- eur, čo však nepostačuje ani na kúrenie. V predmetnej nehnuteľnosti má nájomníkov,
prenajíma kancelárske priestory, spotrebu jednotlivých energií rozpočítava. Odporcovia v I. a II. rade si
sami prihlásili elektromer bez jeho súhlasu. Za elektrinu teda platia priamo dodávateľovi. Sú tam ďalšie
výdavky na vodu a elektrinu, ktorá sa spotrebováva na kúrenie, teda čerpadlá a podobne. Snažil sa
vzťahsodporcamidaťdoporiadku,prekladalimzmluvuonájmenebytovýchpriestorov,odmietliuzavrieť

zmluvu, potom jednal s odporcami jeho právny zástupca tak ako to uviedol.

Splnomocnená zástupkyňa odporcov v 1. a 2. rade žiadala návrh zamietnuť, a to z nasledovných
dôvodov:
Navrhovateľ sa domáha vypratania budovy č. súp. XXX na ul. Z. D.Á. K. J., zapísanej na Správe kat.
J. na LV č. XXXX, odporcovia však neužívajú budovu, užívajú iba trojizbový byt nachádzajúci sa v

predmetnej budove, takže v tomto smere je žaloba nesprávna. Všetky argumenty, ktoré boli vyslovené
právnym zástupcom navrhovateľa, už boli preskúmané, jednak tunajším súdom a jednak aj odvolacím
súdom, už v konaní 18C/26/2003 kde bol vydaný rozsudok 23.11.2004, bolo konštatované, že žalovaní
užívajú predmetný byt legálne, pretože postupom právnych predchodcov navrhovateľa im vzniklo právo
osobného užívania služobného bytu podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 41/64 Zb. o hospodárení s bytmi v znení

účinnom do 31.12.1991. Zdôrazňuje, že predmetný byt stratil charakter služobného bytu, keďže do troch
mesiacov nebola podaná žaloba o vypratanie bytu. Preto je toho názoru, že neexistuje žiaden zákonný
dôvod na to, aby odporcom bola uložená povinnosť byt vypratať a už vôbec neexistuje dôvod na to, aby
im bola uložená povinnosť vypratať celú budovu. Je pravdou, že navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu predložil odporcom na podpis zmluvu o nájme nebytových priestorov, samozrejme

túto zmluvu nepodpísali. Je pravdou aj tá skutočnosť, že odporcovia zaplatili viackrát navrhovateľovi
nájomné, ktoré však navrhovateľ vrátil, bolo nejasné prečo tak urobil, podľa jej názoru chcel použiť
dôvod na výpoveď z nájmu bytu pre neplatenie nájomného. Následne potom teda po vrátení týchto
platieb odporcovia platili a aj platia nájomné na účet navrhovateľa. Čo sa týka energií, je pravdou,
že energie si platia sami jednotlivým dodávateľom, nakoľko v byte sú namontované všetky potrebné

merače. Podľa výpovede konateľa navrhovateľa tento vedel, že budovu kupuje zaťaženú nájomnými
právami a je jeho vecou, že v takomto stave, teda takto zaťaženú nehnuteľnosť kúpil, nevie, v čom by
mala byť dobromyseľnosť navrhovateľa na ktorú poukazoval, jednoznačne odporcovia nemajú ísť kam
bývať, byt užívajú legálne v súlade so zákonom a preto návrh nemá opodstatnenie ani v skutočnosti
ani v zákone.

Čosatýkaadministratívnehorozhodnutia,ktorýmbolpredmetnýpriestorzmenenýnanebytovépriestory
poukazuje na to, že nie je pravdou, že by sa súdy doposiaľ nezaoberali jeho existenciou. Touto otázkou
a to existenciou rozhodnutia sa súd zaoberal v konaní 19C/6/2010, je pravdou, že takéto rozhodnutie
existuje, poukazuje na to, že odporcovia neboli vôbec upovedomení, že takéto konanie prebieha, nebolo
im doručené ani rozhodnutie, preto sa stalo právoplatným, nakoľko nemali možnosť proti nemu podať

odvolanie, nemohli sa brániť. Poukazuje na to, že stavebný úrad, pokiaľ rozhoduje o takejto zmene
má brať do úvahy a vyporiadať sa s existujúcimi nájomnými právami, čo v danom prípade nebolo.
Je toho názoru, že stavebný úrad o tom, že v predmetnej nehnuteľnosti odporcovia užívajú byt, ktorý
má byť zmenený na nebytový priestor ani nemal vedomosť. Napokon v tejto súvislosti poukazuje
na vyjadrenie právneho predchodcu navrhovateľa v konaní 19C/6/2010, kde na otázku prečo bola

potrebná takáto zmena odpovedal tým spôsobom, že navrhovateľ potreboval kancelárske priestory, ako
však bolo v konaní zistené, polovica predmetnej budovy bola prázdna. Má preto za to, čo tvrdila i v
konaní 19C/6/2010, že takáto zmena bola účelová, jej účelom bolo ukončiť nájomný vzťah odporcov,
takýto postup je však nezákonným obchádzal sa ním zákon, bol v rozpore so zákonom. Pokiaľ by mal
predchádzajúci vlastník záujem vyriešiť otázku nájmu odporcov bol by to riešil zákonným spôsobom.

Čo sa týka ponúk zo strany súčasného navrhovateľa, nie je pravdou, že by ponúkol odporcom konkrétny
byt, povedal im iba, kde sa dá vybaviť byt, nie je pravdou, že by zabezpečil konkrétny byt. Čo sa týka
finančnej hotovosti, ktorú mal ponúkať odporcom poukazuje na to, že odporcovia nepotrebujú peniaze,
ale potrebujú bývať.
Čo sa týka platenia nájomného, odporcovia platia tak ako im to bolo vyrúbené právnym predchodcom

navrhovateľa, navrhovateľ od nich nechcel vyššie nájomné, naopak pokiaľ mu poslali vyššiu sumu, vrátil
im ju naspäť, neprijal ju, do dnešného dňa ani nepodal žalobu ohľadom platenia nájomného.
Čo sa týka vlastníckeho práva odporcov v 1. a 2. rade k iným nehnuteľnostiam, k tomuto uvádza,
že nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX v obci a kat. úz. S. je nebytovým priestorom a tieto priestoryvôbec nie sú uspôsobené na bývanie. Odporkyňa v 2. rade je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti na LV č.
XXX v obci I. v podiele 1, tento podiel získala dedením po otcovi, jedná sa o rodičovský dom, ktorý je
starý, hlinený, býva tam matka odporkyne v 2. rade. V nebytových priestorov v S. je bar a predajňa,

momentálne to neprevádzkuje nikto a absolútne to nie je uspôsobené na bývanie.
V prípade úspechu v konaní si uplatňuje náhradu trov konania, ktorá odporcom prináleží pretože
nezavdali žiaden dôvod na podanie návrhu o vypratanie a zvlášť po tom ako rozhodol vo veci už aj
odvolací súd.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že protistrana uvádza nepravdu, keď konanie v ktorom sa riešila otázka
zmeny bytu na nebytové priestory prebehlo o nich bez nich, o ničom nevedeli, postavili ich pred hotovú
vec. Je toho názoru, že nájomné ktoré platí vo výške 137,- eur alebo 140,- eur mesačne, je primerané,
keď za celú dobu 23 rokov neboli v byte vykonané žiadne stavebné úpravy, všetko je v pôvodnom stave,
platia si elektrickú energiu, aj plyn, celkové náklady na bývanie sú vyše 200,-eur, čo je podľa jej názoru
primerané.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 19C/6/2010-261 zo dňa 2.3.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave č. k. 23Co/188/2011-320 zo dňa 22.10.2012 súd zistil, že predmetom konania bolo určenie
neplatnosti výpovede nájmu nebytových priestorov (predmetných nebytových priestorov, vypratania
ktorých sa domáha navrhovateľ v tomto konaní), vyslovenia ktorej sa domáhali D. Z. a W. Z. proti

odporcovi FEMAN, s.r.o. Trnava. Súd rozhodol, že výpoveď nájmu nebytových priestorov zo dňa
26.11.2009 je neplatná. Prvostupňový súd vyslovil záver, že nakoľko navrhovateľ v 1. rade ukončil
pracovný pomer na ktorý bol viazaný predmetný byt dňa 17.12.1997 a prenajímateľom nebola
uplatnená do troch mesiacov výpoveď z nájmu v zmysle § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka, charakter bytu sa zmenil na byt obecný (§ 1 ods. 5 Zákona č. 189/1992 Zb. o úprave

niektorých pomerov súvisiacich s nájom bytov a bytovými náhradami) a navrhovateľom v 1. rade a 2.
rade, ktorí v tom čase trvale spolu žili ako manželia vznikol spoločný nájom bytu manželmi (§ 703 ods.
1 Občianskeho zákonníka).
Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť od začiatku kedy bola pridelená
do užívania navrhovateľovi v 1. rade mala charakter bytu. Tieto priestory neboli žiadnym spôsobom

stavebne upravené ani v súvislosti s uvedeným rozhodnutím (Rozhodnutie Mesta Trnava zo dňa
29.4.2003 o zmene užívania stavby). Postup odporcu - zmena charakteru stavby bez vyriešenia
existujúceho nájomného vzťahu a následná výpoveď z nájmu nemôže požívať právnu ochranu, takýto
úkonjeabsolútneneplatnývzmysleustanovenia§39Občianskehozákonníkanakoľkosanímobchádza
zákon.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ( rozsudok č. k. 23Co/188/2011-320 zo dňa 22.10.2012)
vyplýva, že súd dospel k záveru, že navrhovateľovi v 1. rade - D. Z. vzniklo právo osobného užívania
bytu slúžiaceho na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie, ktoré sa podľa § 871 ods. 4 Občianskeho
zákonníka s účinnosťou od 1.1.1992 zákona č. 509/1991 Zb. zmenilo na nájom služobného bytu.
Navrhovateľ v 1. rade D. Z. ukončil pracovný pomer, na ktorý bol viazaný predmetný byt 17.12.1997 a

prenajímateľom nebola uplatnená do troch mesiacov výpoveď z nájmu, charakter bytu sa zmenil na byt
obecný a navrhovateľom v 1. a 2. rade D. Z. a W. Z., ktorí v tom čase žili ako manželia vznikol spoločný
nájombytumanželmi.ĎalejKrajskýsúdvyslovil,žejenepochybnéžemiestnosti,ktorésúpreukázateľne
po desaťročia a boli s vedomím a súhlasom stavebného úradu užívané ako bytové je možné pre určenie
charakteru týchto miestností vychádzať z toho, že ide o byt, i keď tu existuje rozhodnutie o zmene

charakteru užívania týchto nehnuteľností vydané však v roku 2003 potom, čo už minimálne 13 rokov
takto nehnuteľnosti boli užívané. Podľa názoru odvolacieho súdu, iná by bola právna situácia, v ktorej
by bolo potrebné prihliadať na takéto rozhodnutie stavebného úradu, ak by rozhodnutie o charaktere
užívanej nehnuteľnosti bolo vydané pred vznikom nájomného pomeru.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.1.2013.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je nedôvodný.
Z rozhodnutia prvostupňového i odvolacieho súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.
19C/6/2010 je zrejmé, že otázka vzťahu odporcov k predmetnej nehnuteľnosti bola predmetom konania
vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 19C/6/2010 o neplatnosť výpovede z nájmu, kde súd túto

otázku riešil ako predbežnú. Súd sa plne stotožňuje so závermi uvedenými v rozsudku tunajšieho súdu
č.k.19C/6/2010-261, ktoré potvrdil i odvolací súd vo svojom rozhodnutí č.k. 23Co/188/2011-320 zo dňa
22.10.2012, v ktorom krajský súd vyslovil právny názor, že navrhovateľovi v 1. rade - D. Z. vzniklo právo
osobného užívania bytu slúžiaceho na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie, ktoré sa podľa § 871ods. 4 Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.1.1992 zákona č. 509/1991 Zb. zmenilo na nájom
služobného bytu. Navrhovateľ v 1. rade D. Z. ukončil pracovný pomer, na ktorý bol viazaný predmetný
byt 17.12.1997 a prenajímateľom nebola uplatnená do troch mesiacov výpoveď z nájmu, charakter bytu

sa zmenil na byt obecný a navrhovateľom v 1. a 2. rade D. Z. a W. Z., ktorí v tom čase žili ako manželia
vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Ďalej krajský súd vyslovil, že je nepochybné že miestnosti, ktoré
sú preukázateľne po desaťročia a boli s vedomím a súhlasom stavebného úradu užívané ako bytové sú
byt, i keď tu existuje rozhodnutie o zmene charakteru užívania týchto nehnuteľností vydané však v roku
2003 potom, čo už minimálne 13 rokov takto nehnuteľnosti boli užívané.

Zuvedenéhojezrejmé,ženiejemožnésastotožniťsnázoromsplnomocnenéhozástupcunavrhovateľa,
že odporcovia užívajú nebytové priestory a ani s názorom, že ich užívajú bez právneho dôvodu.
Napriek existencii rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 29.4.2003, ktorým bol zmenený charakter
stavby na nebytové priestory, je súd toho názoru, že toto právoplatné rozhodnutie, nemá vôbec žiadny
vplyv na existujúci spoločný nájom bytu, ktorý odporcom v 1. a 2. rade vznikol ešte pred vydaním tohto

rozhodnutia. Napriek existencii tohto rozhodnutia a zmene zápisu charakteru predmetného priestoru
v katastri nehnuteľností, vzhľadom na dôvody uvedené v rozhodnutí tunajšieho súdu v konaní o
určenie neplatnosti výpovede, kde súd dospel k záveru, že postup odporcu - zmena charakteru stavby
bez vyriešenia existujúceho nájomného vzťahu a následná výpoveď z nájmu nemôže požívať právnu
ochranu, takýto úkon je absolútne neplatný v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko

sa ním obchádza zákon, je súd toho názoru, že skutočný stav je taký, že reálne tento priestor bol vždy
bytom a bytom stále i je.
Súd zdôrazňuje, že sa v tomto konaní nezaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou Rozhodnutia Mesta
Trnava zo dňa 29.4.2003 o zmene užívania stavby, súd poukazuje iba na to, že vydanie a existencia
tohto rozhodnutia nemá žiadny vplyv na reálny právny stav - existenciu spoločného nájmu bytu odporcov

v 1. a 2. rade, keď v čase vydania rozhodnutia sa absolútne neprihliadalo na existujúci spoločný nájom
bytu odporcov v 1. a 2. rade, vydanie tohto rozhodnutia absolútne neriešilo ďalší ,,osud“ nájomcov, ktorí
oprávnene, na základe právneho titulu - platne vzniknutého spoločného nájmu bytu manželov, v tom
čase predmetný byt užívali. Zákon nepozná zánik spoločného nájmu bytu manželov takýmto spôsobom -
zmenou bytu na nebytový priestor, preto právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o zmene charakteru

stavby, ani zápis v katastri nehnuteľností nemohli mať a nemajú taký následok, že by odporcom zanikol
právny titul na základe ktorého ako spoloční nájomcovia oprávnene užívajú predmetný byt.
Súd poukazuje na skutočnosť, že nie je možné prihliadať na dobromyseľnosť súčasného vlastníka -
navrhovateľa tak, ako to žiadal jeho splnomocnený zástupca, keď súd ani nevidí žiadny súvis tejto veci a
tohto právneho stavu s pojmom dobromyseľnosť. Napokon, ako sa vyjadril sám konateľ navrhovateľa v

čase keď uzatváral kúpnu zmluvu mal vedomosť o tom, že odporcovia predmetný priestor užívajú, teda
mal možnosť rozhodnúť sa či napriek tomu uzavrie zmluvu.
Na rozhodnutie o predmetnom návrhu, nemá, podľa názoru súdu, žiadny vplyv ani skutočnosť, či
odporcovia vlastnia iné nehnuteľnosti, keď takáto skutočnosť nemá vplyv na existujúci nájom bytu, ktorý
zaniká len z dôvodov taxatívne vymedzených zákonom.

Vzhľadom na uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že úspešným odporcom priznal náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia. Nakoľko
splnomocnená zástupkyňa odporcov zastupovala dve osoby, hodnota úkonu je za úkony v roku 2012

88,04 eur (58,69 eur, t.j. 1/13-tina výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004
Z.z + 29,35 eur za zastupovanie druhého účastníka, t.j. 50% z hodnoty úkonu podľa § 11 ods. 1 písm.
a), § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky) a v roku 2013 je hodnota úkonu za zastupovanie dvoch osôb 90,11
eur (60,07 eur t.j. 1/13-tina výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z
+ 30,04 eur za zastupovanie druhého účastníka, t.j. 50% z hodnoty úkonu podľa § 11 ods. 1 písm. a),

§ 13 ods. 2 citovanej vyhlášky).
Súd priznal odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 579,42 eur za
nasledovné úkony právnej služby:
Prevzatie veci dňa 3.2.2012; návrh na prerušenie konania zo dňa 6.2.2012; vyjadrenie k odvolaniu zo
dňa 26.3.2012, t.j. 3 úkony podľa § 11 ods. 1 písm. a) s použitím § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z

á 88,04 eur + 3x režijný paušál v roku 2012 podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,63 eur + 2 úkony
- zastupovanie na pojednávaní dňa 27.5.2013; zastupovanie na pojednávaní dňa 24.6.2013 podľa § 11
ods. 1 písm. a) s použitím § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky á 90,11 eur + 2x režijný paušál v roku 2013 á
7,81 eur, t.j. spolu 482,85 eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, t.j. 96,57 eur.Súd nepriznal splnomocnenej zástupkyni odporcov trovy právneho zastúpenia za úkon - vyjadrenie zo
dňa 28.5.2013, keď súd nežiadal takéto vyjadrenie, splnomocnená zástupkyňa odporcov v ňom uviedla
skutočnosti ohľadom trvalého bydliska odporcov, ohľadom vlastníctva nehnuteľností odporkyňou v 2.

rade, ktoré skutočnosti mohla uviesť i na nasledujúcom pojednávaní dňa 24.6.2013, preto súd toto
podanie nepovažoval za podanie v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky.
Súdnepriznalsplnomocnenejzástupkyniodporcovnáhraduhotovýchvýdavkov,tzv.režijnýpaušálpodľa
§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, tak ako si ho uplatnila, teda 2x pri každom úkone, ale iba jeden krát
za každý úkon právnej služby, keď v zmysle uvedeného ustanovenia táto náhrada patrí za každý úkon

právnej služby bez ohľadu na počet účastníkov, ktorých advokát zastupuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.