Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. máj 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 16C/216/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312210099
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Pytliaková Dr.
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5312210099.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD. v právnej veci žalobcu: Pohotovosť,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v návrhu zo dňa 27.9.2012 žiadal, aby mu žalovaná nahradila škodu vo výške 125 € a
nemajetkovú ujmu vo výške 660,-€. Škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny
úradný postup súdu spočíval v nevydaní rozhodnutia bez zbytočných prieťahov (v lehote do 15
dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia). Exekučný súd rozhodol o

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 7.2.2012 a to rozhodnutím o poverení
s omeškaním viac ako 12 mesiacov. V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu
vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej výške. Skutočná škoda (majetková škoda) vo výške 125
€ bola spôsobená účelne vynaloženými nákladmi spojenými s činnosťou uskutočňovanou vo veci
správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutia o nej. V tomto období vynaložil náklady na: správu

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému v
sume 70.- €, na udržiavanie a správu informačného systému 40.-€, administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15.- €. V príčinnej súvislosti s tým žiadal
aj primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím
času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu
jeho pohľadávky a taktiež došlo neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k vyvolaniu rizík
a to: k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolventnosti
povinného, a najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu zabezpečiť rad iných
krokov smerujúcich k vymoženiu jeho pohľadávky a príslušenstva. Neexistencia akéhokoľvek účinného

vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah
do zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného
času vyvoláva u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocityfrustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Omeškanie v
rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
podnikateľských aktivít a vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného

obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu a aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Výšku nemajetkovej ujmy si uplatnil v sume 660.- €
podľa výpočtu na základe doktríny ústavného súdu - t.j. 660.- € za rok : 12 mesiacov= 55.- € za mesiac
(omeškanie viac ako 368 dní) .

Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu, pretože tento
nerozhodol o žiadosti o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, ďalej
žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť príslušnú majetkovú škodu a
náhradu nemajetkovej ujmy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s trovami súdneho konania.

Žalovaná žiadala, aby súd návrh zamietol a priznal jej náhradu trov konania. Vo svojom písomnom
vyjadrení k podanému návrhu došlom súdu dňa ( čl. 28-33 spisu) uviedla, že návrh je zmätočný, nie je
daná právomoc súdu vo veci konať, žalobca nepreukázal existenciu škody nakoľko v konaní nedošlo k
prieťahom. Zmätočnosť podania spočíva v tom, že žalobca podáva hromadné žaloby , kde sú nesprávne

označenípovinní,odlišnédátumynarodení,niesúuvedenéspisovéznačkyexekučnýchspisochchýbajú
relevantné údaje. Žalobca celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd a iba odkazuje na exekučný spis,
pričom on má dôkaznú povinnosť. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka prieťahov
v konaní v návrhu uvádza, že podnikol kroky na ich odstránenie formou podania žiadosti o informácie o
stave konania, čo nemožno považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k odstránenie prieťahov

v konaní. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo ÚS SR. Uviedla, že nie sú splnené podmienky podľa §
8 OSP, § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. Nie je daná právomoc súdu vo veci konať. Medzi podaním žiadosti o
predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu a podaním žaloby o náhradu škody za nesprávny
úradný postup nie je dodržaná zákonná lehota 6 mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez

ostatných zákonných náležitostí bola odporkyni doručená dňa 23.4.2012. Žaloba na súd bola podaná
dňa 27.9.2012. Žaloba bola podaná predčasne. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady,
ktoré žalobca na výzvu žalovanej v stanovenej lehote neodstránil, preto žalovaná nepovažuje nárok za
predbežne prejednaný. Z uvedených dôvodov žalovaná nenahradila žalovanému škodu za nesprávny
úradný postup súdu v rámci predbežného prejednania nároku.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v lehote
15 dní žalovaný uviedol, že prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby súdy objektívne posúdili zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska
zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1

písm. c) zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na znenie ustanovenia §44 ods. 2
EP účinného od 1.6.2011, na základe ktorého ustanovenia lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučného titulu. Pokiaľ ide o žiadosti podané na súd pred
1.6.2011 kde v ustanovení § 41 ods. 2 písm. d) EP je uvedené,, vykonateľných rozhodnutí európskych
komisií a zmierov nimi schválených,, v dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods.

2 písm.d) EP je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodárny zbor
SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová,, rozhodnutí rozhodcovských súdov predstavovala
len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciam tohto ustanovenia.
Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodárca je nefundovaná a nepravdivá

a § 41 ods. 2 písm. d) EP sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Poukázal
na viacero rozhodnutí a to ÚS SR( IV.ÚS 60/2011-13, Najvyššieho súdu SR (3 Cdo 146/2011, 5
Cdo 291/2010, 3MCdo 11/2010) v ktorých bolo konštatované, že vnútroštátny súd má povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo

na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidla v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.Pokiaľ žalobca namieta prieťahy v konaní a od týchto odvodzuje svoje právo na náhradu nemajetkovej
ujmy a materiálnej škody poukázali na ustanovenie § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003. Na to, že žalobca si
vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť

tvrdenia ani povinnosť ich preukázania. Tvrdené prieťahy a nezákonný úradný postup súdu v konaní
nemožno konštatovať s poukazom na Nález Ústavného súdu SR III-ÚS/69/2011-25 zo dňa 3.5.2011
(„každý nech si stráži svoje právo“). Žalobca nevyužil účinné právne prostriedky nápravy, nepodal
opravné prostriedky. Žalovaná má zato, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za
nesprávny úradný postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť

konštatované v rámci vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania,
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti
(§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). V opačnom prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného
princípu v súdnictve. Žalovaná poukázala aj na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť
ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy

SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00). Ak neexistuje príčinná
súvislosť medzi postupom súdu a porušením základného práva alebo slobody, treba považovať takú
sťažnosť za zjavne neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho
znamenať závažné porušenie práv sťažovateľa (I.ÚS 476/2012, IV.ÚS 92/04, III.ÚS 168/05, II.ÚS 93/03).

Žalovaná poukázala na to, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 exekučného
poriadku neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda
exekučný titul, ktorý sa týka rozhodnutí rozhodcovských súdov. Od 1.6.2011 bol exekučný poriadok
novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z.z. Pri žiadostiach doručených súdu po 1.6.2011 nejde o porušenie
zákonnej lehoty v uvedených prípadoch. Je správne, keď analogicky rovnako súdy postupujú aj v

prípadoch pred 1.6.2011. Nedodržanie lehoty 15 dní na vydanie poverenia pri exekučných tituloch -
rozhodcovských rozsudkoch nemožno považovať za prieťah v konaní.

Žalovaná poukázala aj na to, že lehota 15 dní bola stanovená len na vydanie poverenia, nevzťahuje
sa na prípady zamietnutia návrhu na vydanie poverenia, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. V prípade, keď poverenie
nebolo vydané, navrhovateľ nemôže svoj nárok uplatňovať z titulu prieťahov v konaní, ale len z
titulu nesprávneho úradného postupu súdu (ktorý podľa navrhovateľa spočíva v nesprávnej aplikácii
právnych predpisov) z titulu vydania nezákonného rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup však
nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým súd návrh na vydanie poverenia zamietol (Najvyšší

súd ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999, podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady
konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností,
právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo

nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009 -
rozhodovaciučinnosť,ktorájepodstatousúdnictva,nemožnohodnotiťakonesprávnyúradnýpostup).Je
teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup.
Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci
a vydanie rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia
exekučných súdov, ktorými boli zamietnuté žiadosti o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej
správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky nemožno považovať za
nesprávny úradný postup súdu. Uvedené rozhodnutie za nezákonné možno považovať len vtedy, ak

bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Namietla, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky ktoré si uplatňuje sú len hypotetické.
Žalobca uplatnil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, pričom žalobca uvádza, že
táto škoda ho zaťažila výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenenie poverenia na vykonanie

exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vôbec neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú
skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/dôkazmi, ktoré preukážu
požadovaný nárok. Žalobca sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi a k svojej činnosti potrebuje a využíva
informačný systém. Tento systém musela využívať nielen počas domnelých prieťahov ale aj v obdobípred ním a po ňom, taktiež aj udržiavanie systému musí žalobca denne vykonávať. Majetkovú škodu
žalobca nepreukázal a suma 125.- € uplatňovaná paušálne u každého dlžníka je nielen nadhodnotená
ale aj nepreukázaná.

Pokiaľ uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby
s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Škodu žalobca presvedčivo nevyčíslil, nezdôvodnil.
Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Skutočnú škodu je potrebné
dokázať listinami a skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo

dochádzať k ľubovoľnému subjektívnemu vyčísľovaniu škody a preskúmanie návrhu je tým značne
znemožnené. Pri priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade práve žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi, keď
opakovane požaduje od spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné
sankcie. Opakovane porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne
vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Pokiaľ si žaloba uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu ,

ktorá škoda mu mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu,
je jeho konanie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené vylučuje možnosť priznania prípadného nároku
žalobcu na náhradu škody.

Žalovaná uviedla, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a

vzniknutou škodou (§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu.

Okresný súd Čadca vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 16C 216/2012- 63 zo dňa 23.8.2013, ktorým I.
výrokom návrh zamietol, II. výrokom žalovanej náhradu trov konania nepriznal a III. výrokom návrh

žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti
pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol.

Voči uvedenému rozsudku podal žalobca dňa 4.11.2013 odvolanie na základe ktorého Krajský súd
Žilina uznesením č.k. 10 Co 62/2014-97 zo dňa 6.2.2014 rozsudok okresného súdu vo výroku I. a II.

zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo výroku III., ktorým okresný súd návrh žalobcu
na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre
porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol, zostal rozsudok okresného
súdu nedotknutý.

Okresný súd Čadca viazaný právnym názorom Krajského súdu v Žiline opätovne rozhodol vo veci
rozsudkom č.k. 16C/216/2012-133 zo dňa 25.6.2014, ktorým I. výrokom návrh zamietol, II. výrokom
žalovanej náhradu trov konania nepriznal a III. výrokom konanie o návrhu žalobcu na prerušenie konania
do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na
zákonného sudcu a na nestranný súd zastavil.

Voči uvedenému rozsudku podal žalobca dňa 22.9.2014 odvolanie na základe ktorého Krajský súd Žilina
uznesením č.k. 10 Co 865/2014-196 zo dňa 30.12.2014 rozsudok okresného súdu vo výroku I. a II. zrušil
a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo výroku III., ktorým okresný súd konanie o návrhu
žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti

pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd zastavil, zostal rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

Krajský súd poukázal na to, že okresný súd v odôvodnení rozsudku použil premisu: „.. k vydaniu
poverenia malo bezodkladne dôjsť...“, z ktorej však nevyvodil žiadny relevantný záver o tom, či

k nesprávnemu úradnému postupu došlo alebo nedošlo. Preto v dôsledku vnútorných rozporností
napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavky kladené na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu vyplývajúce
z práva na súdnu ochranu, ktorá okolnosť bráni v aktuálnom štádiu vecnému prieskumu napadnutého
rozsudku a tým aj meritórnemu (konečnému) rozhodnutiu odvolacieho súdu. Vzhľadom na okamih
doručenia návrhu na vykonanie exekúcie a povahu exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok

upriamil krajský súd pozornosť okresného súdu na riešenie otázky, či za takýchto okolností sa vôbec
na vydanie poverenia vzťahuje zákonná lehota podľa § 44 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku.
Preto v ďalšom konaní by mal okresný súd jednoznačným (rozpory nevzbudzujúcim) spôsobom vyvodiť
a sformulovať závery predovšetkým vo vzťahu k základnej podmienke predmetného zodpovednostnéhovzťahu - existencii nesprávneho úradného postupu a pokiaľ táto primárna podmienka zodpovednosti
štátu za škodu pri výkone verejnej moci nebude splnená, sú úvahy a závery o (ne)splnení ďalších
kumulatívnych podmienok nadbytočné.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Na pojednávanie dňa 4.5.2015 sa žalobca, jeho právny zástupca a žalovaný nedostavili.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi a to z obsahu spisu 16C/216/2012 - žaloby č.l.
1 až 4, odpoveď žalobcu č.l. 9, doplnenie rovnopisu č.l. 10, úradný záznam č.l. 11, žiadosť sudcu
č.l. 12, vyjadrenie sudcov Okresného súdu Čadca č.l. 13, 14, uznesenie Krajského súdu Žilina č.k.
9NcC/67/2013 zo dňa 4.2.2013 č.l. 16 až 18, odpoveď žalovanej č.l. 24, výpis zo živnostenského
registra č.l. 25, výzva pre žalobcu č.l. 26, vyjadrenie žalovanej č.l. 28 až 33, listinné dôkazy predložené

žalovanou a to vyjadrenie európskej komisie č.l. 34 až 36, vymáhanie dlhov č.l. 37, úradný záznam č.l.
39, návrh na zrušenie nariadeného pojednávania a návrh na porušovanie konania až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva
žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd č.l. 42 až 44, sťažnosť adresovaná Ústavnému
súduSRvočirozhodnutiuKrajskéhosúduŽilina9NcC/67/2013č.l.45až54,zápisnicazpojednávaniazo

dňa 23.8.2013 č.l. 57, 58, uznesenie č.l. 61, rozsudok 16C/216/2012-63 zo dňa 23.8.2013 č.l. 63 až 68,
odvolanie žalobcu č.l. 70 až 73, uznesenie 16C/216/2012-82 zo dňa 5.12.2013, odvolanie žalobcu voči
uzneseniu zo dňa 5.12.2013 č.l. 85, 86, uznesenie Krajského súdu Žilina 10Co/62/2014 zo dňa 6.2.2014
č.l. 97 až 100, uznesenie Krajského súdu Žilina 10Co/63/2014 č.l. 101 až 104, dovolanie proti uzneseniu
Krajského súdu Žilina zo dňa 6.2.2014 sp.zn. 10C/63/2014 č.l. 107 až 109, oznámenie o založení

originálu znaleckého posudku do spisu č.l. 113, 114, ospravedlnenie žalovanej č.l. 115, návrh žalobcu
na zrušenie nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR č.l. 117 až 119, sťažnosť voči rozhodnutiu Krajského súdu Žilina 9NcC/67/2013
adresovaná Ústavnému súdu SR č.l. 120 až 129, zápisnica o pojednávaní č.l. 130 až 131, rozsudok
Okresného súdu Čadca č.k. 16C/216/2012-133 zo dňa 25.6.2014, odvolanie č.l. 142 až 169, výzva č.l.

170, uznesenie Okresného súdu Čadca č.k. 16C/216/2012-171 zo dňa 13.10.2014, odvolanie č.l. 175
až 192, predkladacia správa Krajskému súdu v Žiline č.l. 194, uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
10Co/865/2014-196 zo dňa 30.12.2014, uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/866/2014-198 zo
dňa 30.12.2014, predvolanie na pojednávanie 4.5.2015 č.l. 202, dovolanie č.l. 204 a následne, znalecký
posudokSpr410/14, obsahspisu4Er/201/11atožiadosťoudeleniepovereniač.l.2,návrhnavykonanie

exekúcieč.l.3,rozsudokStálehorozhodcovskéhosúduč.l.4,5,zmluvaoúvereč.l.7,zmenkač.l.8,výpis
z obchodného registra č.l. 9, uznesenie zo dňa 28.3.2011 č.l. 10 až 14, odvolanie č.l. 15 až 18, výpis zo
živnostenského registra č.l. 27, 28, uznesenie KS Žilina 3CoE/5/2011 č.l. 29 až 33 zo dňa 17.8.2011
č.l. 29 až 33, výpis zo živnostenského registra č.l. 35, 36, poverenie č.l. 37, obsah spisu 5C/325/2012
a to najmä návrh č.l. 1, 2, zmluva o úvere č.l. 4, platobný rozkaz č.l. 16, obsah spisu 5C/74/2011 a to

najmä návrh č.l. 1, výpis z obchodného registra č.l. 2, 3, zmluva o úvere č.l. 4, úverové podmienky č.l.
5 až 7, splátkový kalendár č.l. 8, 9, spoplatnenie celého úveru č.l. 10, odpoveď na výzvu navrhovateľa
č.l. 15, platobný rozkaz č.l. 19 zo dňa 19.12.2011.

Na daný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu
podania návrhu na začatie konania vo veci 16C/216/2012, t.j. ku dňu 27.9.2012 (ďalej len „zákon č.
514/2003 Z.z.“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. Tento zákon upravuje osobitným spôsobom
zodpovednosť za škodu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Preto súd okrem osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia
občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné ustanovenia občianskeho

zákonníka o náhrade škody tretí oddiel - § 441 Občianskeho zákonníka o spoluúčasti navrhovateľa
na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, exekučný poriadok.Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené

kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení
všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§

3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho
zákonníka).

3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

Porušenieprávnejpovinnostisúdom,podľavyjadreniažalobcuspočívavnesprávnomúradnompostupe.
Nesprávny úradný postup súdu podľa žalobcu spočíval v nevydaní rozhodnutia bez zbytočných
prieťahov ( v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia) . Exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 7.2.2012 a to udelením
poverenia, teda rozhodol vo veci s omeškaním viac ako 12 mesiacov.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z.

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu rozhodovania súdu,

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepublikya postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone osobitným predpisom.

Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú

všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia
občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom oddiele
občianskeho zákonníka. Z úradnej moci je potrebné zaoberať sa aj spoluúčasťou poškodeného
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Skutočnosť, že aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen
v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale v

prípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti vyplýva z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Navrhovateľ sa domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, že došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý spočíval v spôsobení prieťahoch v konaní.

V prvom rade bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či bolo preukázané, že v exekučnom konaní

začatom dňa 24.2.2011 a vedenom pod sp. zn. 4 Er 201/2011 (v rámci ktorého bolo vydané poverenie
súdnemu exekútorovi až dňa 7.2.2012) došlo k prieťahom v konaní a teda k nesprávnemu úradnému
postupu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z..

Podľa § 41 ods. 2 písm c) a d) Exekučného poriadku účinného ku dňu začatia exekučného konania, t.j.

ku dňu 24.2.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade: c) notárskych zápisníc,
ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d)
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného ku dňu začatia exekučného konania, t.j. ku dňu
24.2.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.

Exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie do 15 dní. Zámerom tejto lehoty je zefektívnenie
exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané
nečinnosťou exekučného súdu. Táto lehota je pre súd záväzná len do tej miery, že jej nedodržanie by
mohlo byť označené za zbytočný prieťah a jej podstatné prekročenie by sa prípadne mohlo skúmať

aj v rámci disciplinárnej zodpovednosti konkrétneho sudcu. Zákonná 15-dňová lehota na vyporiadanie
sa súdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia neplatí v exekučných konaniach, v
ktorých exekučným titulom je exekučná notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Dôvodom
ustanovenia tejto výnimky (do zákona bola zavedená s účinnosťou od 1. júna 2010 a vzťahuje sa aj
na exekučné konania začaté pred účinnosťou zákona č.144/2010 Z.z.) je potreba preverenia prípadnej

existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na
vykonanie exekúcie (napr. zmluva zakladajúca hmotnoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným,
rozhodcovská zmluva alebo doložka) - z ASPI komentára k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku bolo v čase podania návrhu na vykonanie

exekúcie možné vydať poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný
tak, že exekučným titulom boli aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa názoru žalobcu
známeho okrem iného aj z ďalších súdnych konaní v obdobných veciach je rozhodcovský rozsudok
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný

titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.06.2011. Takáto
novela by bola nadbytočná, ak by išlo o exekučný titul podľa písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský
rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2010 o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia
na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby preskúmavania písomností, pre prípad

neprípustnosti exekúcie. Novela č. 144/2010 Z.z. sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou
tohto zákona (ASPI komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). K vydávaniu poverení na základe
exekučného titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku. Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 6 CoE 60/2011 z
19.05.2011. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu prezentovaný v dôvodovej správe

k novele § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V podstate podľa zdôvodnenia žalobcu by súd
musel vydávať poverenie na základe rozhodcovského rozsudku v lehote 15 dní s poukazom na §
41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku aj v súčasnosti, keď o rozhodcovských rozsudkoch hovorí §
41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, čo je aj uvádzanou judikatúrou vyvrátené. V čase podania
návrhu na vykonanie exekúcie lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako

exekučného titulu neexistovala, nakoľko je zo súdnej praxe aj právnej teórie zrejmé, že rozhodcovské
rozsudky predstavujú výnimku (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku) v zmysle § 44 ods. 2
druhá veta Exekučného poriadku, na ktorú sa zákonom ustanovená 15 dňová lehota na vydanie
poverenia nevzťahuje. Zákon určoval iba lehotu na vydanie poverenia a nie aj lehotu na vydanie iného
rozhodnutia o návrhu na vydanie poverenia (napr. rozhodnutia, ktorým sa žiadosť súdneho exekútora

na vydanie poverenia zamieta). V prípade, že súd má za to, že nie je zákonný dôvod pre vydanie
poverenia, návrh zamietne, pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché a časovo
nenáročné. Taktiež pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia neexistuje zákonná
lehota. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako
aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej

doložky, či priebeh rozhodcovského konania (rozhodnutia: NS SR 3 Cdo 146/2011, 3 MCdo 11/2010, 5
Cdo 291/2010, US SR IV. ÚS 60/2011,1. ÚS 1672002). Ani nedodržanie zákonnej lehoty automaticky
nezakladá nárok na náhradu škody (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 16/2002).Z pripojeného exekučného spisu 4 Er 201/2011 mal súd zistené, že dňa 24.2.2011 sa začalo
exekučné konanie na návrh oprávneného : Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598
proti povinnému Q. Y., Y. XXX/XX, Č., IČO: 43279121, kde exekučným titulom bol rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 25.1.2011, sp. zn. SR 14065/10 a to spísaním zápisnice pred
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Dňa 16.3.2011 došla okresnému súdu žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 4 Er 201/2011-10 zo dňa
28.3.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a
zároveň rozhodol aj o trovách exekučného konania. Dňa 27.4.2011 došlo okresnému súdu odvolanie

oprávneného voči uvedenému uzneseniu. Uznesením č.k. 3 CoE 5/2011-29 zo dňa 17.8.2011 krajský
súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že okresný súd
v uznesení uviedol, že zmluva uzatvorená medzi povinným a oprávneným má povahu spotrebiteľskej
zmluvy avšak inými skutočnosťami okresný súd záver o spotrebiteľskom vzťahu medzi oprávneným
a povinným nezdôvodnil, najmä sa nevyporiadal s faktom, že osoba povinného je v exekučnom titule
i v spotrebiteľskej zmluve označená identifikačným číslom (IČO) . Zmluva o úvere dokonca uvádza

ako účel poskytnutého úveru podnikanie. Za situácie, kedy okresný súd bez relevantných dôkazov
konštatoval, že vzťah účastníkov má spotrebiteľský charakter, sú jeho následne závery o nekalosti
konkrétnych ustanovení predčasné. Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 16.9.2011.
Z poverenia číslo :5502 029195 súd zistil, že bolo vydané dňa 7.2.2012. Poverenie bolo súdnemu
exekútorovi doručené dňa 17.2.2012.

Súd poukazuje na charakter rozhodovania v danej veci - udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok a s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
aj bez návrhu zastaví súd exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Súd je zo zákona oprávnený a povinný v exekučnom konaní preskúmať rozhodcovský
rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
K uvedenému záveru dospel aj NS SR v uznesení sp. zn. 3MCdo 11/2010, 6 Cdo 105/2011). V
danom prípade za účelom objektívneho posúdenia zákonnosti vedenej exekúcie exekučný súd podrobil

exekučný titul súdnemu prieskumu a uznesením č.k. 4 Er 201/2011-10 zo dňa 28.3.2011 exekúciu
zastavil. Následne bolo uznesenie okresného súdu uznesením KS Žilina č.k. 3 Co 5/2011-29 zo dňa
17.8.2011 zrušené a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia právneho názoru okresného súdu o postavení povinného ako spotrebiteľa. Uznesenie KS
nadobudlo právoplatnosť dňa 16.9.2011.

Vzhľadom k tomu, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom podľa
ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a na ktorý sa v zmysle ustanovenia § 44
ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku nevzťahuje 15 dňová zákonná lehota na udelenie poverenia
súdnemu exekútorovi, podľa názoru okresného súdu k porušeniu zákonnej (právnej) povinnosti (k

prieťahom - ako nesprávnemu úradnému postupu) nemohlo dôjsť, keďže zákon neustanovuje žiadnu
lehotu na udelenie poverenia v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a taktiež z
chronológie jednotlivých úkonov vykonaných súdom v exekučnom konaní 4Er/201/2011 nebola zistená
dlhodobá nečinnosť súdu. V období od 16.3.2011 do 16.9.2011 sa v exekučnom konaní v predmetnej
veci vykonávali jednotlivé úkony, teda súd žiadne prieťahy neeviduje. Pokiaľ ide o obdobie od 16.9.2011

do 7.2.2012, t.j. 144 dní, z exekučného spisu vyplýva, že v tomto období súd neurobil žiaden úkon,
čo aj napriek tomu, že ide o „relatívne dlhšiu“ dobu nemožno považovať za prieťah a to predovšetkým
preto, lebo pre daný úkon (vydanie poverenia) nebola zákonom súdu predpísaná žiadna lehota, teda
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Súd poukazuje aj na závery aplikačnej praxe Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ktorý označil za významné poukázať na to, že v prípadoch hromadných

podaní žalobcu nejde o osobno-statusový spor, pracovný spor, či inak existenčnú vec pre žalobcu,
ako i skutočnosť, že povinnosť všeobecného súdu vysporiadať sa so všetkými návrhmi žalobcu sa
nevyhnutne dostáva do konkurencie s povinnosťou súdu poskytnúť súdnu ochranu v primeranej dobe
aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa v identickom čase tiež domáhajú súdnej ochrany. Preto
je podľa názoru okresného súdu akceptovateľná dlhšia doba trvania konania a to aj vtedy, keď súd po

určitú dobu (v danom prípade 144 dní), kvalifikovanú ako „relatívne dlhšiu“, žiadne úkony nevykonával.
Skutočnosť, že súd v exekučnej veci žalobcu nevykonával úkony počas 144 dní neznamená, že bol
objektívne nečinný, avšak musel v danom období poskytnúť súdnu ochranu aj účastníkom v iných
v tom čase prebiehajúcich súdnych konaniach. Týmto okresný súd vyslovil svoj právny názor, avšakzdôrazňuje, že podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nie je oprávnený konštatovať, že v exekučnom konaní
došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval výlučne podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa
neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Za mimoriadne
dôležité pre rozhodnutie v danej veci súd považuje tú skutočnosť, že ohľadom prípadného prieťahu
sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol

Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie náhrady škody.
Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012, súd však má za to, že
predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov
podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie a
začatia tohto konania. Žalobca sa vo svojich žalobách v podstate domáha, aby okresný súd opätovne

preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Pokiaľ by však všeobecné súdy,
pričom vecne príslušnými by v prvom stupni boli okresné súdy, preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, mohol by tento postup smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, nakoľko v
prípade, ak by sa prieťahov dopustil súd vyššieho stupňa, jeho postup by preskúmaval okresný súd,
teda súd nižšieho stupňa. Všeobecný súd teda môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody v konaní

podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov
v konaní. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola
splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného
postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, teda nebola preukázaná a ani príslušným
orgánom deklarovaná nesprávnosť úradného postupu (prieťahy) exekučného súdu. Z uvedeného je

zrejmé, že nebola splnená prvá z 3 kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci žalobcovi a to podmienka existencie nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu.

Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia

byť splnené kumulatívne. Keďže podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť
žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už
potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho

súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Vychádzajúc z týchto
skutočností dospel súd k záveru, že žaloba podaná žalobcom je nedôvodná, preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko žalovaná si trovy konania nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
a zo spisu je zrejmé, že jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.