Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. august 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/802/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110221727
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3110221727.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členov JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: A. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F., T. XX, t.č. v S. U. M., proti odporcom: 1/ C.. Y. F., E., F., D. XX, 2/ C.. G. E., E.. E. F., F., D. XX,
v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo
dňa 20. marca 2014, č.k. 4C/114/2010-247, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a odporcom 1/, 2/ nepriznal

náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáha zo strany odporcov 1/, 2/
zaplatenia sumy po 15.000 Eur, a to od každého z nich titulom nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu
do jeho osobnostných práv konaním a postupom odporcov v trestnom konaní vedenom
na Okresnom súde Trenčín pod č.k. 1T 27/2008 vedenom proti nemu, v ktorom bol on odsúdený na 23
rokov odňatia slobody. Odporca 2/ bol D. v uvedenej trestnej veci a napriek tomu, že neboli splnené

podmienky, aby sa začalo hlavné pojednávanie, hlavné pojednávanie začal, odsúdil ho napriek tomu,
že nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti sudcov O.. Odporkyňa 1/ bola D. vo veci povolenia obnovy
konania vedenej pod č.k. 3Nt 39/2010, zamietla obnovu konania napriek tomu, že boli uvedené nové
skutočnosti a tiež napriek tomu, že nerozhodla o námietke zaujatosti všetkých E..

Odporcovia 1/, 2/ zhodne žiadali návrh navrhovateľa zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej
legitimácie na ich strane.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom OS Trenčín zo dňa 16.07.2008,
č.k. 1T 27/2008-740 bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy
a bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 23 rokov nepodmienečne v ktorom konaní pôsobil
odporca 2/ ako D., ktorý vo veci rozhodoval. V konaní Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0Tp/2/2008
o žiadosti navrhovateľa ako obvineného o prepustenie z väzby, rozhodovala ako E. pre prípravné
konanie C.. Y. F. (odporkyňa 1/) ktorá na verejnom zasadnutí dňa 08.02.2008 žiadosť zamietla, rovnako

zamietla žiadosť navrhovateľa o nahradenie väzby písomným sľubom a jeho písomný sľub neprijala.
Navrhovateľ doručil Okresnému súdu Trenčín dňa 22.02.2008 námietku zaujatosti celého OS Trenčín.
Spis bol dňa 22.02.2008 predložený na rozhodnutie o sťažnosti obvineného na Krajský súd v Trenčíne.
Námietka žalobcu bola Okresným súdom Trenčín odoslaná Krajskému súdu v Trenčíne, ktorému boladoručená dňa 29.02.2008, ktorý dňa 03.03.2008 (po doručení námietky zaujatosti OS Trenčín) sťažnosť
navrhovateľa (obvineného) zamietol. Tento bol písomne oznámením zo dňa 11.03.2008 oboznámený
s tým, že o námietke zaujatosti Okresného súdu Trenčín nebolo možné rozhodnúť, pretože v čase

jej doručenia bola vec už predložená Krajskému súdu v Trenčíne z dôvodu sťažnosti proti uzneseniu
o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Okresný súd v Trenčíne rozhodoval o návrhu
navrhovateľa (odsúdeného) na obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod
sp. zn. 1T 27/2008. Súd uznesením zo dňa 29.06.2010 č.k. 3Nt 39/2010-31 návrh na povolenie
obnovy konania zamietol, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania. Proti uzneseniu podal

navrhovateľ (odsúdený) sťažnosť. O námietke zaujatosti navrhovateľa (odsúdeného) voči všetkým
sudcom Krajského súdu v Trenčíne rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa
06.10.2010 sp. zn. 1Ndt 17/2010 tak, že trestnú vec Krajskému súdu v Trenčíne neodňal. Krajský
súd v Trenčíne uznesením zo dňa 27.01.2011 č.k. 2Tos/49/2010-92 zrušil uznesenie o zamietnutí
návrhu na povolenie obnovy konania a Okresnému súdu Trenčín uložil, aby vo veci znovu konal a
rozhodol. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.09.2009 vyplýva, že dovolanie

navrhovateľa (odsúdeného) vo veci samej bolo odmietnuté. Uznesením zo dňa 21.06.2011, č.k. 3Nt
39/2010-136 súd návrh navrhovateľa (odsúdeného) a jeho G. na povolenie obnovy konania zamietol,
pretože neboli zistené podmienky obnovy konania. Proti uzneseniu podal navrhovateľ (odsúdený)
sťažnosť, o ktorej Krajský súd v Trenčíne rozhodol uznesením zo dňa 22.09.2011 č.k. 2Tos/73/2011-170
tak, že ju zamietol.

Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 16 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm.a/, b/ bod 1, § 3 ods. 1 písm.a/, c/, d/, § 4 ods. 1 písm.a/, bod 1, § 5 ods. 1, § 6
ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 17 ods. 1 až 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol,

že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť z dôvodu, že odporcovia 1/, 2/ nie sú nositeľmi vecnej
pasívnej legitimácie. Odporcovia 1/, 2/ podľa navrhovateľa svojim postupom v trestnom konaní ho podľa
jeho vyjadrenia diskriminovali svojím postupom, mali porušiť jeho právo na obhajobu, znížiť jeho ľudskú
dôstojnosť, v dôsledku čoho utrpel psychickú ujmu, nespavosť a zvýšený tlak, vypadávanie vlasov,
nervozitu a depresiu. Domáha sa z ich strany náhrady nemajetkovej ujmy pre zásah do jeho práv na

ochranu osobnosti. Pasívne legitimovaným subjektom vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej orgánmi
verejnej moci (vrátane súdov) pri výkone verejnej moci je štát. Pasívne legitimovaným na konanie
o ochranu osobnosti je pôvodca neoprávneného zásahu do osobnostného práva fyzickej osoby. Ak
by však k takému zásahu malo dôjsť neoprávnenou činnosťou alebo nečinnosťou súdu, je pasívne
legitimovaným tiež štát. Sudcovia sú osobami s osobitným vzťahom k štátu (§ 25 zákona č. 385/2000

Z.z.). Ak je konaním alebo nekonaním orgánu verejnej moci spôsobená ujma na osobnostných právach,
nespôsobuje túto ujmu konkrétna fyzická osoba, ktorá verejnú moc vykonáva (v tomto prípade E.), ale
ju spôsobuje štát, za ktorý táto fyzická osoba pri výkone jej zverenej verejnej moci koná. Pasívne vecne
legitimovaným v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej sudcami pri výkone súdnej moci je
preto štát. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak,

že odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnili.
Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ a žiadal
odvolací súd o jeho zmenu tak, že tento jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie (alternatívne navrhoval
odporcom 1/,2/ uzatvorenie dohody v zmysle ktorej by mu títo zaplatili každý po 3.000,- Eur titulom
nemajetkovej ujmy). Uviedol, že uplatňuje dôvody odvolania uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. c/

( neúplne zistený skutkový stav veci, v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov),
v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ ( súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam), v ust. § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.( rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s dôkazmi,
ktoré boli v konaní predložené, svedčiacimi o zásahu do jeho osobnostných práv postupom odporcov

1/,2/, v trestnom konaní, výsledkom ktorého bolo jeho odsúdenie, ktorí konali s úmyslom mu poškodiť
a porušili účelovo zákony, Ústavu SR, Dohovor o ľudských právach a slobodách, ktorí tiež klamali a
zavádzali v rámci obranného mechanizmu. Považoval za nemožné, aby odporkyňa 1/ vzhľadom
na osobný vzťah k poškodenému v dotknutom trestnom konaní, rozhodovala o väzbe navrhovateľa,
či jeho prepustení z väzby, alebo o obnove konania. Pre odporcom 2/ zvolený postup

v trestnom konaní, neboli splnené podmienky, v ktorých skutočnostiach vidí dostatok dôvodov pre to,
aby mu bol uplatnený nárok priznaný. Namietal tiež zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, čím uplatnil
dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (odňatie
možnosti účastníkovi konať pred súdom).Odporkyňa 1/ nevyužila svoju zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

Odporca 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že zotrváva na
prechádzajúcich vyjadreniach a navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd Trenčín po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v
zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42

ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci
samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
Dôvodmi odvolania vymedzenými navrhovateľom a ich rozsahom, je odvolací súd viazaný podľa § 212
ods.1 O.s.p..

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu navrhovateľom podaného odvolania,

bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa
§ 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako
vecne správny potvrdiť.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ - f/ citovaného zákonného
ustanovenia. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205
ods. 2 písm. a/, v spojitosti s ust. § 221, ods. 1 písm. f/ / O.s.p., a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/,
d/, f/ O.s.p. .

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods.
1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale
podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Odvolací súd podrobil preskúmaniu navrhovateľom tvrdenú

vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, O.s.p.,
keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v dôsledku ním tvrdenej
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým

bola účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva.Kritériompreposúdenie(ne)preskúmateľnosti rozhodnutiajesplnenienáležitostíodôvodnenia
ustanovených zákonom, t.j. v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd preskúmaním napadnutého
rozhodnutia dospel k záveru, že toto zákonné kritériá odôvodnenia súdneho rozhodnutia spĺňa, svoje
rozhodnutie súd prvého stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými

v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a
konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.), pričom
súčasne považuje za potrebné dodať, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na
všetky skutočnosti, ale iba na tie , ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie. V tomto smere nebolo
možné uplatnenú odvolaciu námietku vyhodnotiť ako dôvodnú.

Vo vzťahu k zostávajúcemu obsahu podaného odvolania, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ
napriek úvodnému všeobecnému výpočtu ním uplatnených odvolacích dôvodov v tomto neuviedol, aké
konkrétne nedostatky meritórnemu posúdeniu prejednávaného prípadu, teda vecnému odôvodneniu
zamietnutia návrhu vytýka. Vo všeobecnosti len poukazuje na nedostatočné vyhodnotenie dôkazov (bez
ich konkretizovania), preukazujúcich zásah do jeho osobnostných práv odporcami 1/, 2/, ich konanie

a postup v dotknutom trestnom konaní, pričom však súd prvého stupňa svoje rozhodnutie nezaložil
na (ne)preukázaní tvrdeného zásahu do osobnostných práv navrhovateľa konaním odporcov (tento
neskúmal), ale z dôvodu zisteného nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcov návrh
zamietol, pričom sa vecnou stránkou návrhu už nezaoberal, ani vzhľadom na jeho záver, zaoberať
nemohol.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, v rozsahu potrebnom na rozhodnutie sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov
konania, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkovéhostavu vyvodil tiež správny právny záver, keď návrh z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie
zamietol a odporcom, ako úspešným účastníkom konania náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie a bránenie práva podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal z dôvodu, že tieto neuplatnili a v

konaní im tiež žiadne trovy nevznikli.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do jeho
osobnostných práv spôsobeného mu ako tvrdí nesprávnym postupom odporcov 1/, 2/ rade, ako
E.ozhodujúcich v trestnom konaní, v ktorom bol odsúdený a v ktorom bol zamietnutý jeho návrh na

obnovu konania. Odporkyňa 1/, mala rozhodovať o jeho námietke zaujatosti sudcov Okresného
súdu Trenčín a zamietnuť jeho návrh na obnovu konania, hoci boli uvedené nové skutočnosti a odporca
2/ pri predbežnom prejednaní obžaloby a nariadení hlavného pojednávania nemal postupovať v súlade
so zákonom, keď napriek nesplneniu zákonných podmienok nariadil hlavné pojednávanie, napriek
tomu, že malo byť najskôr rozhodnuté o ním vznesenej námietke zaujatosti všetkých sudcov Okresného
súdu Trenčín. Zásah do jeho osobnostných práv mal spočívať v znížení jeho ľudskej dôstojnosti, cti,

dobrého mena, povesti, malo byť zasiahnuté do jeho práva na obhajobu, následkom čoho bol utrpený
psychickýšokprejavujúcisanespavosťou,vypadávanímvlasov,zvýšenýmtlakom,vypadávanímvlasov,
nervozitou a depresiou.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktorý priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života a

zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že
navrhovateľ je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale
rovnako zistenie, že odporca sa dopustil konania, ktoré navrhovateľ považoval za

neoprávnený zásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania,
kto je v tom - ktorom konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z
hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a
druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie
(aktívnej alebo pasívnej) vedie k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím, bez možnosti

zaoberania sa vecnou stránkou uplatneného nároku.

Pri riešení otázky, kto je pasívne legitimovaný v konaní o ochranu osobnosti, v ktorom
je za zásah do osobnostných práv označené konanie konkrétnej fyzickej osoby pravdou je, že režim
ochrany osobnosti, je postavený na princípe zodpovednosti pôvodcu zásahu za ujmu spôsobenú na

chránených osobnostných právach, ako aj to, že nároky vyplývajúce z neoprávnených
zásahov do práva na ochranu osobnosti sú podľa platnej právnej úpravy pojmovo odlišné od nárokov na
náhradu škody (na tom nič nemení ani zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý predpokladá, že pri odškodňovaní
podľa jeho ustanovení môže byť poskytnutá náhrada nielen za škodu a ušlý zisk, ale aj za spôsobenú
nemajetkovú ujmu - viď bližšie § 17 ods. 2 tohto zákona).

Zákon č. 514/2003 Z.z. priamo uvádza, že štát je zodpovedný za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na to, že úprava zodpovednosti štátu, vyplýva priamo
zo zákona, nemožno sa domáhať tejto zodpovednosti voči konkrétnemu E.. Rozhodnutie súdu, resp.
jeho úradný postup, ako orgánu verejnej moci, je výsledkom výkonu súdnej moci, t.j. výkonu verejnej

moci. Na tomto rozhodnutí sa podieľajú sudcovia, ako predstavitelia súdnej moci, ktorí sú podľa § 25 ods.
1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v osobitnom vzťahu k štátu. Z uvedeného vyplýva, že pasívne legitimovaným subjektom v
konaní o náhradu škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci, je v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. výlučne štát, za ktorý koná G., nie konkrétny sudca. Ak je konaním,

alebo nekonaním orgánu verejnej moci spôsobená ujma na osobnostných právach (§ 11 a nasl. OZ,
o ktorý uplatnený nárok ide aj v preskúmavanej veci) nespôsobuje túto ujmu konkrétna fyzická osoba,
ktorá verejnú moc vykonáva (v tomto prípade E.), ale ju spôsobuje štát, za ktorý táto fyzická osoba pri
výkone jej zverenej verejnej moci koná. Pasívne vecne legitimovaným v konaní o náhradu nemajetkovej
ujmy v konaní o ochranu osobnosti, spôsobenej sudcami pri výkone súdnej moci, je preto ako správne

uvádza aj súd prvého stupňa štát.Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ súd prvého stupňa vo vzťahu k odporcom 1/, 2/ návrh zamietol
z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na ich strane, je jeho rozhodnutie v celom rozsahu
správne.

Odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného
práva. Nesprávne označenie, či určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní, nemôže teda súd
odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku ani navrhovateľa poučiť v zmysle § 5
O.s.p., pretože súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie

o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania;
také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p..

Keďže teda odvolací súd, nepovažoval odvolacie námietky navrhovateľa spôsobilé na iné, ako
potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, napadnutý rozsudok za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, v spojitosti s § 142 ods.
1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom 1/, 2/ odvolací súd náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko ani jeden z nich si návrhom na ich priznanie tieto neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.