Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/252/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713205545
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2713205545.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Serraghis

Loan Management Ltd. so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2, 6018, Larnaca, Cyprus, HE
257931, právne zastúpeného: JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Štúrova
13, 949 01 Nitra, proti odporkyni: P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom č. XXX, XXX XX F., štátny občan
SR, o vymoženie 1 915,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 8.8.2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 915,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
723,84 eur od 12.11.2010 do 3.6.2011, zo sumy 607,84 eur od 4.6.2011 do zaplatenia a náhradu trov
konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrel s odporkyňou
dňa 7.9.2004 Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty (ďalej len „zmluva“) a dňa 6.9.2004
Dodatok č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, na základe ktorých bola odporcovi
poskytnutá platobná karta ku kartovému účtu s povoleným úverovým rámcom 663,88 eur (20 000 Sk).
V dodatku bola ďalej uvedená premenlivá úroková sadzba vo výške 17,50 % ročne, so splatnosťou

úrokov k 31.10.2004, od 1.11.2004 mesačne k ultimu mesiaca, konečná splatnosť kartového rámca
6.9.2005, poplatok za správu kartového rámca 0,25 % z kartového rámca mesačne. Pôvodný veriteľ
Slovenská sporiteľňa a.s. postúpil pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
dňa 21.10.2010 na postupcu APS SLOVAKIA, a.s., ktorý pohľadávku ďalej Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 10.11.2010 postúpil na spoločnosť DEBTINVEST LIMITED, ktorá pohľadávku
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.4.2012 postúpila na navrhovateľa. Odporkyňa sa zaviazala
vyčerpanú sumu splácať v mesačných splátkach vo výške najmenej 5 % z úverového rámca vždy do

15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, odporkyňa však záväzky vyplývajúce zo zmluvy nesplnila.
Postúpenú pohľadávku tvorila istina vo výške 723,84 eur, úrok 684,53 eur a úroky z omeškania vo
výške 623,20 eur, po postúpení pohľadávky uhradila odporkyňa dňa 3.6.2011 sumu 116 eur, ktorá bola
započítaná na istinu, preto sa navrhovateľ na istine domáha zaplatenia sumy 607,84 eur (723,84 eur -
116 eur). Súčasne si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu, iba odkazom na zmluvy o postúpení pohľadávok súd vyzval
navrhovateľanadoplnenienávrhu.Navrhovateľvpodanízodňa7.1.2014uviedol, žeodporkyňačerpala
celkomsumu823,21eurauhradilacelkomsumu423,22eur.Odporkyňasazaviazalasplácaťposkytnutý
úver v mesačných splátkach vo výške najmenej 5 % z úverového rámca t.j. 33,19 eur vždy do 15. dňapríslušného kalendárneho mesiaca. Odporkyni bol v zmysle článku II. bodu 2. Dodatku č. 1 účtovaný
poplatok vo výške 1,66 eur za správu kartového účtu (0,25 % z kartového rámca 20 000 Sk mesačne).
V zmluve bola určená premenlivá úroková sadzba 17,50 % ročne, ktorá sa dňa 18.2.2005 zmenila na

16,80 % ročne, dňa 15.3.2006 na 17 % ročne, dňa 1.8.2006 na 17,50 % ročne, dňa 1.8.2008 na 17,90 %
ročne, dňa 1.7.2009 na 19,50 % ročne v zmysle sadzobníka úrokových sadzieb pre SPOROnákup kartu.
Úrok z úveru vo výške 684,53 eur je súčtom úrokov vyčíslených v transakciách na úvere k 31.12.2006,
k 31.12.2007, k 31.12.2008, k 31.12.2009 a k 21.10.2010. Zmluvný úrok z omeškania bol počítaný zo
sumy nezaplatenej splátky za príslušný počet dní omeškania pri úrokovej sadzbe 26,40 % ročne, ktorá

bola zmenená dňa 15.1.2009 na úrokovú sadzbu 8 % ročne.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na riadne predvolané pojednávanie nedostavili, neúčasť
ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Odporkyňa sa k podanému návrhu nevyjadrila.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov a prihliadol
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe

listinných dôkazov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.4.2012 a k nej patriacou
Prílohou č. 1, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.1.2011, Zmluvou o postúpení pohľadávok
č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 21.10.2010 a k nej patriacou Prílohou č. 1, Oznámením o postúpení

pohľadávky zo dňa 12.11.2010, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010 a k nej patriacou
Prílohou č. 1, Zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 7.9.2004, Dodatkom
č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 6.9.2004, výpisom z účtu
odporkyne, Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.8.2002, Obchodnými podmienkami
pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet s účinnosťou od 10.9.2002,

úrokovými sadzbami platnými pre produkty, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 7.1.2014 a zo dňa
29.10.2014 a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzavretou dňa 21.10.2010 a k nej patriacou
Prílohou č. 1 má súd v konaní preukázané, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. postúpil

pohľadávku voči odporkyni na spoločnosť APS SLOVAKIA, a.s., pričom pôvodný veriteľ oznámením zo
dňa 12.11.2010 oznámil odporkyni postúpenie pohľadávky.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010 a k nej patriacou Prílohou č. 1 má súd v
konaní preukázané, že postupca APS SLOVAKIA, a.s. postúpil postupníkovi DEBTINVEST LIMITED

pohľadávku voči odporkyni, pričom postupca oznámením zo dňa 10.1.2011 oznámil odporkyni
postúpenie pohľadávky.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.4.2012 a k nej patriacou Prílohou má súd v konaní
preukázané, že postupca DEBTINVEST LIMITED postúpil súčasnému navrhovateľovi pohľadávku voči

odporkyni.

Zo Zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 7.9.2004 súd zistil, že držiteľom karty
bol odporca, ktorý ako majiteľ účtu s bankou dohodol limit platobnej karty celkom vo výške 663,88
eur (20 000 Sk). Odporkyňa v zmluve prehlásila, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre

poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet vydaných pôvodným veriteľom s
účinnosťou od 10.9.2002, podľa zmluvy je ďalej používané len „Obchodné podmienky“ a Všeobecnými
obchodnými podmienkami vydanými bankou s účinnosťou od 1.8.2002 /ďalej len „VOP“/, súhlasí s nimi a
zaväzuje sa ich dodržiavať. Odporca ďalej v zmluve vyhlásil, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí
s ním. V bode 2. zmluvy je uvedené, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú

riadiť príslušným ustanovením Obchodných podmienok, VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v uvedenom poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich
vzájomné vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka.V Dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 6.9.2004 je uvedená
výška kartového rámca 663,88 eur (20 000 Sk), úroková sadzba 17,50 % ročne premenlivá, splatnosť

úrokov-k31.10.2004,od1.11.2004mesačnekposlednémudňuvmesiaci,konečnásplatnosťkartového
rámca - 6.9.2005, poplatok za správu kartového rámca 0,25 % z kartového rámca mesačne. Zmena
výšky úrokovej sadzby a zmena termínu splatnosti úrokov sa riadi VOP. V zmysle článku V. bod 1 sa
zmluva uzatvára na dobu určitú a to na dobu 1 roka odo dňa jej podpísania zmluvnými stranami, ktorá
sa predlžuje vždy o dobu jedného roka. V zmysle článku III. bod 4 je držiteľ karty povinný pravidelne

mesačne vždy k 15.dňu v mesiaci poukazovať bezhotovostným prevodom na kartový účet peňažné
prostriedky vo výške najmenej 5 % z kartového rámca a to až do splatenia pohľadávky. Držiteľ karty je
povinný splatiť pohľadávku v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v
zmluve, ďalšie poplatky podľa sadzobníka a náklady banky spojené s pohľadávkou.

Obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet

vydaných pôvodným veriteľom s účinnosťou od 10.9.2002 obsahujú v časti 4. podmienky týkajúce
sa platobných kariet. V časti 8.1 je uvedené, že je klient povinný platiť banke poplatky za služby
poskytované bankou podľa sadzobníka platného v deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu a tiež
poplatky dohodnuté v príslušnej zmluve a podľa bodu 8.3 je banka oprávnená meniť sadzobník s tým,
že o týchto zmenách je banka povinná klienta informovať zverejnením.

Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2002 obsahujú všeobecné informácie týkajúce sa účtov,
platobného styku, úverov, poplatkov, odmien, nákladov a zániku záväzkových vzťahov.

Z výpisu k účtu odporkyne vyplýva, že odporkyni bol dňa 7.9.2004 založený účet, dňa 16.9.2001

bola schválená kontokorentná zmluva vo výške 663,88 eur (20 000 Sk). Odporkyňa z kartového účtu
vybrala finančné prostriedky celkom vo výške 823,21 eur a na účet vložila sumu celkom vo výške
423,22 eur. Odporkyňa tak na istine nesplatila finančné prostriedky vo výške 399,99 eur. Odporkyni boli
účtované úroky, debetné úroky, úroky z omeškania, debetné úroky z omeškania a poplatky za správu
kontokorentného úveru a kartového účtu.

Súdu boli predložené úrokové sadzby platné pre SPOROnákup karty od 18.2.2005, od 15.3.2006, od
1.8.2006, od 1.8.2008, od 15.1.2009, od 1.7.2009, kde pre SPOROnákup kartu je uvedená premenlivá
úroková sadzba 16,80 % ročne, ktorá sa postupne menila na sadzbu 19,50 % ročne, tiež úrok z
omeškania bol do 14.1.2009 vo výške 26,40 % ročne a od 15.1.2009 bol vo výške 8 % ročne a v rovnakej

výške a s rovnakou zmenou tiež úrok z prečerpania.

Navrhovateľvosvojomvyjadrenízodňa29.10.2014vyslovilnázor,žepodľanehonapremlčanienárokov
zo spotrebiteľskej zmluvy v tomto konaní s poukazom na § 5b novelizovaného zákona č. 250/2007 Z.z.
nemožno prihliadať bez návrhu, nakoľko uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 1.6.2014, t.j.

po vzniku aj uplatnení nároku na zaplatenie dlžnej sumy na súde. Ďalej tvrdil, že žalovaná pohľadávka
nie je premlčaná.

Podľa§497zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkavznenído31.12.2008(ďalejlen„Obchodný
zákonníka“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech

peňažnéprostriedkydourčitejsumyadlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiť
úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 30.6.2006 (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. d) a e) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je

zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok

alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 (ďalej len
„Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatnézmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 87/1995 Z.z. /účinné do 1.1.2009/ výška úrokov z omeškania je dvojnásobok

diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska) platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. /
účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 102 Občianskeho zákonníka pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo

právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení od 1.5.2014 (ďalej len
„zákon o ochrane spotrebiteľa“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj

bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Podľa článku VIII. bod 12. zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: za § 5a sa vkladá § 5b, ktorý

znie: „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.". Podľa článku XIV. zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2014.

Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu
uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi. Súd má za
to, že vzťah medzi odporkyňou a navrhovateľom resp. jeho právnym predchodcom je spotrebiteľský,
nakoľko v Zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty a tiež v jej Dodatku na jednej stane

vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, v súdnom konaní v procesnom postavení odporkyňa, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a na druhej stane zmluvy právnická osoba - dodávateľ, ktorý pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd zastáva názor, že u pôvodného
veriteľa išlo o dodávateľa, ktorým bola banka, poskytujúca spotrebiteľovi/odporkyni svoje finančné

služby. Charakter spotrebiteľskej zmluvy zostáva zachovaný aj po postúpení pohľadávky bankou na
navrhovateľa a nestráca sa zmenou v súčasnosti aktívne legitimovaného účastníka - navrhovateľa,
pretože tento sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky iba novým veriteľom odporkyne, pričom nebolo
pochýb ani o tom, že s postúpenou pohľadávkou prešli aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené. V konaní nebolo spochybnené, že práva zo zmluvy nadobudol navrhovateľ a svedčí mu aktívna

legitimácia vo veci účastníkov a že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským.

Súd dospel k záveru, že právnym základom tohto záväzkového vzťahu je zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, v konkrétnostiach súdeného prípadu v znení ku dňu uzavretia zmluvy. Súd
má za to, že uvedená zmluva nazvaná ako Zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo

dňa 7.9.2004 má spotrebiteľský charakter zmluvy a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval
v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ide tak o zmluvu uzavretú
ako spotrebiteľskú, ktorej základným charakterom je charakter absolútneho obchodného záväzkového
vzťahu podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Jedná sa o právnu úpravu nielen osobitnéhotypu úverovej zmluvy a teda o absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka,
ale ide aj o právny predpis, upravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti, zmluvy o spotrebiteľských
úveroch predstavujúci samostatný druh súkromnoprávnych zmlúv a nie iba jeden špecifický druh zmluvy.

Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť
vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov
podnikania (tovarov a služieb) spotrebiteľmi. Spotrebiteľ je totiž fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský
úver poskytnutý na iný účel, ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 označeného
zákona). Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úverový limit v rámci vykonávania svojej

obchodnej činnosti. Odporkyňa túto finančnú službu prijala ako spotrebiteľ. Keďže ide v danom prípade
o spotrebiteľskú zmluvu, je nevyhnutné použiť na daný vzťah tiež ustanovenia § 53 až 54 Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

Novela zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania

alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával. K tejto novele nebolo uvedené, že by sa uvedené ustanovenie neuplatňovalo na vzťahy, ktoré
vznikli pred účinnosťou tohto ustanovenia a preto súd aj napriek tvrdeniam a nesúhlasu navrhovateľa
uvedené ustanovenie na tento prípad použil. Súd preto ex offo skúmal, či pohľadávka navrhovateľa

je premlčaná. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti,
v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie
istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v
nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, súd prihliada na premlčanie v

súčasnosti ex offo a tak sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Súd sa najskôr
zaoberal otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Pri posudzovaní premlčania súd
aplikoval ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba tri roky.

Úpravu premlčania obsahuje tiež Obchodný zákonník, podľa ktorého je premlčacia doba štvorročná.
I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je
absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Úprava o premlčaní
v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka je úpravou nevýhodnejšou pre spotrebiteľa a zhoršujúcou

jeho postavenie, preto ju súd na predmetnú vec neaplikoval. S Obchodným zákonníkom je totiž spojená
dlhšia štvorročná premlčacia doba (ktorá má práve pre stranu v postavení dlžníka v danej veci aj
spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové plnenie, ktoré je
predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo 20/2009). Použitie úpravy

o premlčacích dobách podľa Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy,
pretože je v ňom zakotvená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a
naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať. Z
uvedených skutočností vyplýva, že uzavretá zmluva je v danom prípade občianskoprávnou zmluvou
a práva a povinnosti z nich vyplývajúce je potrebné posudzovať podľa pre spotrebiteľa výhodnejšieho

Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty dňa 7.9.2004,
pričom v zmysle dodatku č. 1 k zmluve bola konečná splatnosť kartového rámca dňa 6.9.2005.
Premlčacia doba začala plynúť dňa 10.9.2005, t.j. deň nasledujúci po dni konečnej splatnosti kartového

rámca a uplynula dňa 10.9.2008, pričom navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 8.8.2013, z čoho má súd
jednoznačne preukázané, že návrh podal až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ak by súd pripustil,
že treba posudzovať premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka, aj štvorročná doba uplynula pred
podaním návrhu. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa dlh riadne nesplácala, v dôsledku čoho sa s
plnením dostala do omeškania. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v zmysle čl. V. zmluvy sa

zmluvapredlžovalaodobujednéhoroka,keďžeuvedenápohľadávkabolavčasemožnéhopredlžovania
už splatná, čo preukazuje tiež skutočnosť, že právny predchodca účtoval odporkyni úroky z omeškania
zo splatnej pohľadávky. Taktiež s poukazom na skutočnosť, že odporkyňa po dni konečnej splatnosti
kartového rámca vybrala ešte sumu 59,75 eur (1 800 Sk) má súd za to, že konečná splatnosť týchtoprostriedkov nastala v zmysle zmluvy dňa 6.9.2006 a tak tiež v takomto prípade bol návrh podaný
na súd až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty a aj lehoty podľa obchodného práva.. Z vyššie
uvedených dôvodov, keďže navrhovateľ podal na súd návrh až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty,

bolo potrebné návrh navrhovateľa, pre premlčanie ex offo ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.
Premlčané právo nemožno z tohto dôvodu navrhovateľovi priznať.

Vzhľadom k zamietnutiu návrhu pre premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa, súd sa nezaoberal
neprijateľnými podmienkami zo zmluvy.

Predpokladom rozhodnutia o trovách konania je podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., aby ich účastník uplatnil
za podmienok stanovených v tomto ustanovení. Úspešnejší odporca si náhradu trov konania neuplatnil,
neúspešnejší navrhovateľ podal návrh na rozhodnutie o trovách. Na základe týchto skutočností súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).