Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113233650
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7113233650.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: V. F., C..R.., R. R. Y. F., V. Č.. X, A.: XX XXX XXX,
zast. IURISTICO, s.r.o., advokátska kancelária v Košiciach, Štefánikova č. 26, proti žalovanému O. H.,
X.. XX.X.XXXX, L. Y. F., Y. Č.. XX, B.. JUDr. Jánom Šálym, advokátom v Košiciach, Osloboditeľov č.
66, v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa užívania nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II zo dňa 31. decembra 2013, č.k. 25C/242/2013-28 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojej žalobe vo veci samej z 2. decembra 2013 žiadal o nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť zdržať sa prejazdu motorovými vozidlami na pozemok
registra „ M.“. J.. Č.. XXXX/XX S. Y. XXXX H. 2., G. B. J. C. X., Y. F..Ú.. E. H., B. X. Z. Č.. XXXXX
vedeným Okresným úradom F., katastrálnym odborom a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

Súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a
vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a tiež

poukazom na podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, t.j. osvedčenie nároku a preukázanie
naliehavosti dočasnej úpravy pomerov. Žalobca pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí predložiť
také relevantné, hodnoverné dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny
nárok vo veci samej a zároveň musí preukázať existenciu hroziacej ujmy, t.j. osvedčiť, že bez nariadenia
predbežného opatrenia by mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Uzavrel,
že žalobca nijakým konkrétnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaný svojim správaním uskutočňoval

také úkony, ktorými by zasahoval a poškodzoval jeho vlastnícke právo k predmetnému pozemku,
neosvedčil skutočnosti potrebné pre nariadenie predbežného opatrenia a preto nebola splnená ani
podmienka nebezpečenstva bezprostrednej hroziacej ujmy. Uzavrel teda nedostatok zákonných
podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a preto návrh žalobcu zamietol.

Výrok, ktorým vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí odôvodnil

poukazom na ust. § 145 O.s.p., z ktorého a contrario vyplýva, že sa v predbežnom opatrení o náhrade
trov nerozhoduje a súd o nich rozhodne až v konečnom rozhodnutí.

Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolal žalobca. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a jeho
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j.

namietal zmätočnosť konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia majúcuza následok odňatie možnosti konať pred súdom a nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým
súdom.
Uviedol, že charakter napadnutého uznesenia považuje za odňatie jeho možnosti konať pred súdom,

keďže jeho odôvodnenie nezodpovedá základným ústavným a zákonným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa iba paušálne bez bližšej špecifikácie a vo
všeobecnosti popísal inštitút predbežného opatrenia a v žiadnom prípade nemožno skonštatovať, že by
tieto svoje všeobecné úvahy následne aj logický prepojil s daným prípadom a tak zaujal jednoznačné
konfrontačné stanovisko k jeho argumentom. Je presvedčený, že v žalobe náležite osvedčil základné

skutočnosti o osobách účastníkov a sú v nej obsiahnuté všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
nariadenie predbežného opatrenia, ako aj konkrétne argumenty vysvetľujúce dôvodnosť nároku,
ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd prvého stupňa
sa napríklad vôbec nevyjadril k jeho tvrdeniu, že potreba okamžitého autoritatívneho zásahu v podobe
predbežného opatrenia je ešte viac naliehavejšia v zimnom období, kedy náklady na údržbu pozemných
komunikácií, ako aj intenzita ich opotrebovania sú oveľa vyššie ako v iných ročných obdobiach.

Nezaoberal sa ani jeho preventívnym konaním spočívajúcim v opakovaných snahách o mimosúdne
vyriešenie protiprávnych zásahov žalovaného.

Nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom namietal vo vzťahu k jeho záveru, že v
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho

hmotnoprávny nárok vo veci. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo
svojom uznesení sp. zn. 3Cdo 338/2009 vo vzťahu k rozsahu osvedčovania nároku na nariadenie
predbežného opatrenia uviedol, že skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu nemusia byť
preukázané dôkazmi a zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom
opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).

Je presvedčený, že v žalobe uniesol bremeno tvrdenia pokiaľ ide o skutočnosti osvedčujúce existenciu
(hmotnoprávneho) nároku na nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôvodnosť, keď uviedol, že
jeho nárok vychádza z akútnej potreby efektívne chrániť právne postavenie jeho spoločnosti ako
výlučného vlastníka nehnuteľnosti, ktorú žalovaný (ako aj ďalšie osoby) neoprávnene využívajú napriek
opakovaným výzvam. Dodal, že žalovaný je konateľom spoločnosti K., R..K..S.., voči ktorej sa takisto

vediekonanienaOkresnomsúdeKošiceIIvoveciuloženiapovinnostízdržaťsaužívanianehnuteľnostis
návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a to pod sp. zn. 43C/194/2013. Žalovaný teda pravidelne
využíva predmetnú nehnuteľnosť, či už v rámci výkonu funkcie konateľ spoločnosti alebo za účelom
prístupu k vlastnej nehnuteľnosti. Namietal tiež záver prvostupňového súdu, že žalobca musí zároveň
preukázaťexistenciuhroziacejujmy,lebov zákonnejúpravepredbežnéhoopatreniasanikdeneuvádza,

že dôvodnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi prostredníctvom inštitútu predbežného
opatrenia musí byť nevyhnutne daná v každom jednom prípade práve bezprostredne hroziacou ujmou.
V tomto smere poukázal na formuláciu ust. § 102 ods. 1 O.s.p. Podľa jeho názoru najdôležitejším
faktorom, ktorý by mal súd v danom prípade zohľadniť, je potreba ochrany jeho ústavného vlastníckeho
práva. Akýkoľvek opakujúci sa zásah do tohto práva bez ohľadu na ujmu, ktorú spôsobuje, považuje

za zásah vyvolávajúci potrebu okamžitej súdnej ochrany. Aj napriek uvedenému tvrdil, že v konaní je
hroziaca ujma na jeho právach a právom chránených záujmoch viac ako evidentná a z jeho strany
dostatočne osvedčená. Každé užívanie veci (ktorou je tiež jeho pozemná komunikácia) spôsobuje jej
menšie, či väčšie opotrebovanie a s tým súvisiace poškodzovanie, ktoré celkom jednoznačne znižujú
hodnotu veci, preto konanie žalovaného je spôsobilé privodiť ujmu na jeho právach. Nestotožnil sa ani

so záverom súdu prvého stupňa a neosvedčil i obavy, že by jeho práva boli bez poskytnutia predbežnej
ochrany ohrozené, resp. poškodené. Ak totiž niekto do vlastníckeho práva iného zasahuje, z povahy
takéhoto konania vyplýva, že ide o konanie spôsobilé tohto vlastníka obmedziť a súčasne i ohroziť
(právne aj „fyzicky“). Napokon podľa jeho názoru súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil
aj z dôvodu, že faktický neaplikoval príslušnú právnu normu na konkrétny prípad, čo úzko súvisí s

nedostatočným odôvodnením uznesenia. Povinnosť súdu vyhodnocovať predpoklady na nariadenie
predbežného opatrenia v kontexte konkrétneho prípadu potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 338/2009.

Uviedol tiež, že si je vedomý, že nariadením predbežného opatrenia sa domáha, aby súd rozhodol

rovnakýmspôsobomakovovecisamejaajkeďspravidlaniejeprípustné,abyužpredbežnýmopatrením
dosiahol žalobca to, čo je možné dosiahnuť až právoplatným rozsudkom vo veci, nie je možné vylúčiť
nariadenie predbežného opatrenia smerujúceho k zákazu určitého konania v prípade žaloby o zdržanie
sa tohto konania (R 46/1996). Poukázal tiež na existujúci protiprávny stav, kedy doslova desiatkyosôb užívajú jeho nehnuteľnosť bez toho, aby sa čo i len vyjadrili k jeho výzvam na upustenie od ich
protiprávneho konania. Proti týmto subjektom už inicioval súdne konania a nevidí dôvod prečo by mal až
do rozhodnutia vo veci samej trpieť dennodenné zásahy do jeho vlastníckeho práva zo strany množstva

subjektov.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 167,79 eura. Uviedol,
že žalobcom uplatnený nárok na nariadenie predbežného opatrenia považuje za neoprávnený a ničím

nepodložený. Neexistujú žiadne dôvody pre vydanie predbežného opatrenia a vydanie predbežného
opatrenia, ako ho navrhuje žalobca, by bolo v rozpore so zákonom. Tvrdenia žalobcu uvedené v
odvolaní sú nepravdivé a zavádzajúce. Na pozemku vo vlastníctve žalobcu sa totiž nachádza verejne
a bez akýchkoľvek obmedzení prístupná riadna asfaltová komunikácia, po ktorej prechádzajú denne
desiatky aut a voľne sa po nej pohybuje množstvo osôb. Komunikácia nie je žalobcom nijako ohradená,
nenachádzajú sa na nej ani žiadne zábrany vstupu a nie je na nej nikde informácia o zákaze vstupu

alebo iná podobná informácia. Postavená bola z verejných zdrojov (prostriedkov štátu) pred rokom 1990
ako verejná komunikácia , ktorá bola prístupovou cestou k objektom nachádzajúcim sa v okolí, ako
aj prístupovou cestou do V. F., a celú dobu slúži ako riadna prístupová cesta k diaľničnému obchvatu
Vyšné Opátske, na ktorú sa zároveň pripája časť ulice V., na ktorej sa nachádzajú viaceré nehnuteľnosti
vrátane nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Žalobca v čase, keď parcelu spolu s komunikáciou nadobudol

do vlastníctva, nadobudol ju s vedomím, že ide o verejne prístupnú a verejne užívanú komunikáciu,
ktorá slúži ako verejne prístupová komunikácia viac ako dvadsať rokov. Jemu nie je zrejmé ako
žalobca dospel k názoru, že práve on môže závažným spôsobom poškodzovať komunikáciu prejazdmi
motorovým vozidlom a zároveň akýmkoľvek spôsobom brániť žalobcovi v užívaní nehnuteľnosti. Aj keby
totiž prechádzal svojim vozidlom hoci aj viackrát denne cez predmetnú komunikáciu (čo v žiadnom

prípade nerobí) boli by tieto prejazdy v porovnaní s reálnou premávkou na komunikácií zanedbateľné
a nemohli by mať žiadny vplyv na kvalitu komunikácie alebo ju nejako poškodzovať. Zdôraznil, že
najintenzívnejšie užíva a zároveň poškodzuje komunikáciu samotný žalobca. Je absolútne vylúčené a
žalobca to ani nijakým spôsobom nepreukázal, že by akýmkoľvek spôsobom bránil alebo obmedzoval
žalobcu v užívaní jeho nehnuteľnosti. Všeobecné tvrdenie, že žalobca ako vlastník nemôže riadne

vykonávať práva vlastníka je irelevantné nakoľko žalobca nijako nekonkretizoval aké reálne práva
nemôže vykonávať ako vlastník v dôsledku toho, že on údajne prechádza cez komunikáciu svojim
motorovým vozidlom. Tiež mu nie je zrejmé ako zimné obdobie a zimná údržba vôbec súvisia s
potrebou predbežného opatrenia, keďže ako už uviedol intenzita užívania komunikácie z jeho strany je
zanedbateľná (praktický komunikáciu reálne neužíva) v porovnaní s jej užívaním žalobcom a niektorými

ďalšími subjektmi. Ak by aj žalobca vykonával nejakú zimnú údržbu, čo podľa jeho vedomosti nerobí, to
by robil bez ohľadu na to, či on nehnuteľnosť užíva alebo nie. Prípadné užívanie komunikácie ním nijako
nezvyšuje a ani nemôže zvyšovať náklady žalobcu na prípadný výkon údržby, keďže intenzita užívania
komunikácie ním je zanedbateľná. Žalobca užívanie jeho nehnuteľnosti ním zjavne vyvodzuje iba zo
skutočnosti, že je vlastníkom neďalekej parcely (parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2). Tvrdenie, že je

zároveň konateľom obchodnej spoločnosti je v tomto konaní právne bezvýznamné a nijako nesúvisí s
užívaním komunikácie ním ako fyzickou osobou, nakoľko v prípade konateľa obchodnej spoločnosti sa
jedná o užívanie komunikácie samotnou obchodnou spoločnosťou a nie ním ako fyzickou osobou.
Samotná skutočnosť, že je vlastníkom neďalekej parcely nijako nepreukazuje skutočné užívanie
pozemku vo vlastníctve žalobcu. On síce vlastní parcelu č. 3319/126, avšak na tomto pozemku sa

nenachádzajú žiadne stavby ani zariadenia v jeho vlastníctve alebo v užívaní a na tomto pozemku
on ani nehospodári a ani nevykonáva žiadnu činnosť. Keďže svoj pozemok od nadobudnutia neužíva,
nevyužíva ani pozemok vo vlastníctve žalobcu za účelom prechodu k svojmu pozemku. Tvrdenia
žalobcu o trvalom vstupovaní na jeho pozemok a dokonca častých prejazdoch motorovými vozidlami
aj niekoľkokrát denne cez jeho nehnuteľnosť, sú nepravdivé a žalobca takéto užívanie svojho pozemku

ním nijako nepreukázal a nepredložil žiadny dôkaz o takomto užívaní. Neexistuje preto žiaden dôvod,
pre ktorý by bolo potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi vydaním predbežného opatrenia.
Predbežné opatrenie je závažným zásahom do práv a postavenia účastníka konania a preto je ho možné
vydať len v osobitných prípadoch, keď je to nevyhnutné na ochranu práv žalobcu a len za splnenia
všetkých podmienok stanovených zákonom. V zmysle ust. § 74 ako aj § 102 O.s.p. je pre vydanie

predbežného opatrenia nevyhnutné, aby si jeho vydanie vyžadovala potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov a to z dôvodu zabránenia alebo odvrátenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Tvrdenie žalobcu, že na tento prípad sa povinnosť preukázať skutočnosti podľa § 75 nevzťahuje je
absurdné a je v rozpore s ustanoveniami O.s.p., ako aj v rozpore s ustálenou judikatúrou. Návrh navydanie predbežného opatrenia podľa § 102 O.s.p. musí obsahovať rovnaké náležitostí ako návrh na
vydanie predbežného opatrenia podľa § 74 a nasl. O.s.p. a teda aj náležitosti stanovené v § 75 O.s.p.
Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie sp. zn. 5

Obo 36/2008). Podľa jeho názoru navrhovateľ predbežného opatrenia musí jednoznačne preukázať, že
bez jeho vydania mu hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a iba v tomto jedinom prípade
môže súd upraviť pomery účastníkov vydaním predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie nemôže
slúžiť a ani neslúži na ochranu akýchkoľvek práv navrhovateľa a ani ho nemožno vydať kedykoľvek
a žalobca v tomto konaní nijako nepreukázal aká bezprostredne hroziaca ujma mu hrozí z dôvodu,

že on užíva jeho parcelu ako prístupovú cestu k svojim pozemkom. Nestačí iba tvrdenie žalobcu o
takejto ujme, lebo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy musí sa preukázať aj dôkazmi tak, aby
bolo minimálne osvedčené, že takáto ujma žalobcovi bezprostredne hrozí a bez vydania predbežného
opatrenia môže k nej reálne dôjsť. Nevydaním predbežného opatrenia nebude žalobca nijako dotknutý
vo svojich právach domáhať sa svojho nároku v riadnom súdnom konaní.

Predbežné opatrenie, ktoré je obsahovo totožné s návrhom vo veci samej je síce možné podľa judikatúry
vydať, to ale neznamená, že na jeho vydanie má žalobca automatický nárok. Aj v tomto prípade
má predbežné opatrenie iba zabrániť bezprostredne hroziacej ujme a nie nahrádzať rozhodnutie vo
veci samej. Žalobca teda nijako nepreukázal splnenie podmienok pre vydanie predbežného opatrenia,
najmä, aká bezprostredne hroziaca ujma mu hrozí a preto neexistujú dôvody pre vydanie predbežného

opatrenia. Tiež poukázal na to, že prístupová cesta nachádzajúca sa na parcele vo vlastníctve žalobcu
je jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnostiam a objektom nachádzajúcim sa na V. N. a teda aj k
nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Vydaním predbežného opatrenia by mu bol znemožnený prístup
k jeho nehnuteľnosti a tak by došlo k vážnemu zásahu do jeho vlastníckeho práva a k znemožneniu
výkonu jeho vlastníckeho práva. Kým teda žalobca svoju nehnuteľnosť v súčasnosti riadne a bez

akýchkoľvekobmedzeníužívaajbeztoho,abybolovovecivydanépredbežnéopatrenie,jenepochybné,
že jeho vydaním bude jemu úplne znemožnený výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
jeho vlastníctve, nakoľko by mu bol úplne znemožnený prístup k jeho nehnuteľnosti. Preto vydanie
predbežného opatrenia by bolo v rozpore so zákonom a neprípustným zásahom do jeho práva, keďže
by bol obmedzený zjavne neprimeraným spôsobom, keďže potreba ochrany práv žalobcu, ktorej sa

domáha vydaním predbežného opatrenia je v zjavnom nepomere k jeho právam, ktoré by boli dotknuté
vydaním predbežného opatrenia.

Odvolací súd skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania, so zreteľom na jeho rozsah
vymedzenýžalobcomvodvolanítak,žeuznesenienapáda„vcelomrozsahu“,zaoberalsaprípustnosťou

odvolania aj proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým vyslovil, že o trovách konania bude
rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým,
kto na odvolanie nie je oprávnený a ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie

prípustné.

Oprávnenie na podanie odvolania chýba aj účastníkovi, ktorému rozhodnutím nebola spôsobená žiadna,
t.j. ani nepatrná ujma.

Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania (§ 202 ods. 3 písm.
a/ O.s.p.).

V posudzovanom prípade žalobcovi rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým vyslovil, že o trovách
konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí, nebola spôsobená žiadna ujma (neukladá sa mu ním

nijakú povinnosť) a navyše tu ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, preto odvolací súd
podľa cit. ust. § 218 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. odvolanie žalobcu v časti, v ktorej smerovalo proti
tomuto výroku uznesenia súdu prvého stupňa odmietol ako podané neoprávnenou osobou a smerujúce
navyše proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Vo zvyšujúcej časti vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal
uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.Predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorý možno použiť pred začatím konania (§ 74
O.s.p.)alebopozačatíkonania(§102O.s.p.).Vobochprípadochjemožnéhonariadiť zdvochdôvodov.
Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho

rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Oba typy predbežných opatrení majú len dočasný charakter,
keďže sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia len do doby, než súd
vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je, že navrhované
predbežné opatrenie má vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania o žalobe.
Medzi ďalšie predpoklady nariadenia predbežného opatrenia patrí určitá miera osvedčenia nároku a

naliehavosť jeho nariadenia z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Aj pre nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania podľa ut. § 102 ods. 1 O.s.p. platia, pokiaľ
ide o podmienky jeho nariadenia, ustanovenia § 74 a nasl. O.s.p..

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný,

ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcichnariadeniepredbežnéhoopatrenia,uvedeniepodmienokdôvodnostinároku,ktorémusa
má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo

potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie
dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť
doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu
musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej (odsek 2 veta prvá a
druhá cit. ustanovenia).

Z povahy veci je zrejmé, že v danom prípade predbežné opatrenie mohlo byť nariadené iba na návrh,
ktorý predpokladá splnenie určitých zákonom predpísaných náležitostí. Žalobca návrh na nariadenie
predbežného opatrenia podal v žalobe vo veci samej, ide teda o predbežné opatrenie, nariadenie
ktorého žiadal po začatí konania (§ 102 ods. 1 O.s.p.) a to z dôvodu dočasnej úpravy pomerov

účastníkov. Predbežným opatrením žiadal uložiť žalovanému rovnakú povinnosť ako žalobou vo veci
samej, menovite povinnosť zdržať sa prejazdu motorovými vozidlami cez jeho pozemok ( parc. č. XXXX/
XX zapísaný na LV č. XXXXX F.. Ú.. E. H.).
Vecným predpokladom pre nariadenie takto žiadaného predbežného opatrenia je naliehavá potreba
dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi, t.j. musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad a teda vyžaduje

okamžitý zásah súdu. Tieto skutočnosti musí osvedčiť navrhovateľ predbežného opatrenia, a to
predovšetkým opisom rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia v
návrhu na jeho nariadenie spolu s uvedením podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (cit. ust. § 75 ods.
2 vety prvej O.s.p.).

V prejednávanej veci žalobca naliehavosť jeho záujmu na vydanie predbežného opatrenia vo svojom
návrhu (ako súčasti žaloby) odôvodnil len poukazom na jeho žalobné tvrdenia a tým, že nenariadením
predbežného opatrenia by vznikol priestor pre ďalšie poškodzovanie pozemkov a narastanie vzniku
škody na strane jeho spoločnosti ako vlastníka. V žalobe uviedol, že žalovaný napriek jeho opakovaným
výzvam neoprávnene užíva jeho nehnuteľnosť, čím ho ruší vo výkone jeho vlastníckeho práva, zároveň

dochádza aj k neoprávnenému obmedzovaniu a sťažovaniu užívania jeho nehnuteľnosti vo vzťahu k
podnikateľským subjektom, ktoré s ním v nájomnej zmluve riadne uzavreli, a časté prejazdy vozidiel
žalovaného niekoľkokrát denne zaťažujú komunikáciu takým závažným spôsobom, že dochádza k
viditeľnému zhoršeniu stavu vozovky. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu tieto tvrdenia žalobcu
poprel, keď uviedol, že síce je vlastníkom parcely č. XXXX/XXX vo výmere XXX m2 (podľa údajov

katastra nehnuteľnosti na LV č. XXXXX kat. úz. E. H. ide o pozemok, na ktorom je dvor), na tomto
pozemku sa však nenachádzajú žiadne stavby ani zariadenia v jeho vlastníctve alebo v užívaní, na tomto
pozemku nehospodári a ani nevykonáva žiadnu činnosť a svoj pozemok teda od jeho nadobudnutia
neužíva a nevyužíva teda ani pozemok vo vlastníctve žalobcu za účelom prechodu ku svojmu pozemku.
Ide o riadnu komunikáciu, po ktorej jazdia desiatky aut, a ktorá bola postavená z verejných zdrojov

pred rokom 1990 ako verejná komunikácia a slúži ako prístupová cesta pre žalobcu ako aj k objektom
nachádzajúcim sa v okolí a tiež diaľničnému obchvátu Vyšné Opátske, na ktorú sa zároveň priamo
napája časť ulice V., na ktorej sa nachádzajú viaceré nehnuteľnosti vrátane jeho pozemku.Za tohto stavu žalobca neosvedčil časté prejazdy vozidiel žalovaného niekoľkokrát denne, keďže
súhlasiť možno tvrdeniami žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu v tom smere, že pokiaľ žalobca v
odvolaní poukazuje na užívanie nehnuteľnosti v rámci výkonu funkcie konateľa spoločnosti K., R..K..S..

tieto tvrdenia sú v uvedenom konaní právne bezvýznamné, lebo v prípade konateľa obchodnej
spoločnosti sa jedná o užívanie komunikácie samotnou obchodnou spoločnosťou a nie ním ako fyzickou
osobou.
Súd prvého stupňa za tohto stavu správne uzavrel, že žalobca neosvedčil také konanie žalovaného,
ktorým by zasahoval do vlastníckeho práva žalobcu a toto poškodzoval a že nebola splnená ani

podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, t.j. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
žalobcom.
Žalobca napokon nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ani náležite neodôvodnil, keď toto
odôvodnenie obmedzil len na poukaz na žalobné tvrdenia. Nemožno sa stotožniť ani s jeho tvrdením, že
dôvodnosťdočasnejúpravypomerovmedziúčastníkmiprostredníctvominštitútupredbežnéhoopatrenia
nemusí byť nevyhnutne daná v každom jednom prípade práve bezprostredne hroziacou ujmou, lebo

ust. § 102 ods. 1 O.s.p. takúto formuláciu nepoužíva. Práve nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy je totiž pojmovým znakom predbežného opatrenia, čo vyplýva z obligatórnych náležitostí návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75 ods. 2, ktoré v plnom rozsahu platí aj pre predbežné
opatrenia nariadené po začatí konania. Navyše, keďže žalobca sám poukazoval na opakované výzvy
zaslané žalovanému (na uzavretie nájomnej zmluvy) už v minulosti pred podaním návrhu na predbežné

opatrenie, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v danom prípade nemožno uzavrieť.

Žalobcom namietané odvolacie dôvody za tohto stavu neboli dané a rozhodnutie súdu prvého stupňa,
keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že neboli splnené vecné predpoklady pre
nariadenie predbežného opatrenia zamietol, zodpovedá zákonu.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania napriek návrhu žalovaného na ich priznanie nerozhodoval, lebo tieto sú

súčasťou trov konania vo veci samej (§ 145 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.