Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Halušková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/126/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204813
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614204813.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lipt. Mikuláš v právnej veci žalobkyne v 1. rade B. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XX, F. a
žalobcu v 2. rade U. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XX, F., obidvoch právne zastúpených advokátkou JUDr.
Zdeňkou Vokálovou, so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s.,
so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného ČERNEJOVÁ & HRBEK,
s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalobcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške
412,79 eur, a to na účet právneho zástupcu žalovaného ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., vedený v S. W.
a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.
o d ô v o d n e n i e :
Predmetom konania začatého dňa 29.05.2014 bol návrh žalobcov, aby súd žalovanému uložil povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, na základe zmluvy o zriadení záložného práva
z 11.06.2008, ktorej predmetom je pozemok C-KN parc. č. 121 o výmere 466 m2, zastavané plochy
a nádvoria, pozemok C-KN parc. č. 122 o výmere 279 m2, záhrady a stavba rodinného domu súp.
číslo XX, postavená na pozemku C-KN parc. č. 121, vrátane jeho súčastí a príslušenstva, ktoré sú
zapísané na LV č. XXX Okresného úradu, Katastrálneho odboru Lipt. Mikuláš pre obec a katastrálne
územie F.. Zároveň týmto podaním žalobcovia navrhli prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/
Obč. súd. por. s návrhom, aby konajúci súd podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 19
ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie
o predbežnej otázke. Podľa návrhu žalobcov má súd položiť prejudiciálnu otázku, či sa majú Smernica
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11.05.2005
vykladať v tom zmysle, že je s nimi v rozpore právna úprava členského štátu, akou je ustanovenie §
151 j/ ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy vo veci samej,
ktorá umožňuje veriteľovi aj napriek spornosti vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok
vykonaním záložného práva bez posúdenia zmluvných podmienok súdom, či nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Navrhol aj položenie prejudiciálnej
otázky, či právna úprava, akou je úprava dotknutá vo veci samej, umožňuje obchádzanie dôležitého
prvku práva Európskej únie, a to ex offo súdnu kontrolu nekalých zmluvných podmienok, ak veriteľ
vymôže plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok predajom majetku spotrebiteľa mimosúdne a
spotrebiteľ nie je zastúpený advokátom a nebol informovaný o nekalosti zmluvných podmienok.
V písomnej replike zo dňa 10.07.014 žalovaný navrhol zamietnutie žaloby uplatniac si právo na náhradu
trov konania z dôvodu zneužívania práva obrátiť sa so žalobou na súd v zmysle § 2 Obč. súd.por. žalobcami na úkor žalovaného, jeho povesti a dobrého obchodného mena. Napádaný spôsob
výkonu záložného je štandardným v právnom poriadku Slovenskej republiky, sporovými stranami
bol dohodnutý výslovne a dobrovoľne a počas takmer 10-ročného trvania zmluvného vzťahu, kedy
žalobcovia úver čerpali, títo existenciu uvedeného zabezpečovacieho inštitútu nenamietali. Žalobcovia
iniciovali súdne konanie so zrejmým úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov, keďže úverové
zmluvy a s nimi súvisiace záložné zmluvy uzatvorili dobrovoľne. Žalobcovia nepreukázali existenciu
tvrdených neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve. Ich argumenty o nesúlade právnej
úpravy záložného práva dobrovoľnou dražbou s Ústavou SR a európskym právom sú neurčité,
zmätočné, nepresvedčivé. Naopak, podľa novelizácie Občianskeho zákonníka účinnej od 01.06.2014
ide o jediný prípustný spôsob výkonu záložného práva. Podľa právnych záverov generálneho advokáta
Nilsa Wahla z 21.11.2013 v prejudiciálnom konaní Macinský/Macinská je slovenská právna úprava
záložného práva a dobrovoľných držieb v plnom súlade s európskym spotrebiteľským právom.
Nepodložené a neurčité je tvrdenie žalobcov, že žalovaný sa mal voči nim dopustiť nekalej praktiky
tým, že ich „neprimerane zaúveroval“. Poskytnutie každého ďalšieho úveru sa nemohlo uskutočniť bez
súhlasu všetkých zmluvných strán, teda bez vôle samotných žalobcov. Povinnosť odbornej starostlivosti
pri skúmaní poskytovania, resp. navýšenia úveru žalovaným zo žiadnych, vtedy platných, právnych
predpisov nevyplývala. Úverová zmluva bola medzi účastníkmi konania uzatvorená 13.05.2008, táto
povinnosť bola ustanovená až § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného 11.06.2010. Žalobcovia poukazom
na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, napr. dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskej
doložky, bez uvedenia bližších dôvodov ich neplatnosti ani pri konštatovaní neprijateľnosti poplatku za
poskytnuté úvery v celkovej výške 26.000,- Sk (863,11 eur) ani čiastočne neobjasňujú dôvody svojej
úvahy o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov sa nachádza na prvej strane úverovej zmluvy v časti II. bod 2.2. Informácia o RPMN je
uvedená na strane 2. úverovej zmluvy ako 8,89 %. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný rozoberá inštitút
záložného práva a jeho výkon dobrovoľnou dražbou podľa právnej úpravy účinnej v SR, jej súladom s
Ústavou SR, európskym právom.
Uznesením č. k. 8C/126/2014-22 zo dňa 20.06.2014, ktoré doteraz nenadobudlo právoplatnosť, súd
zamietol návrh žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým mal žalovanému uložiť povinnosť
totožnú s povinnosťou, ktorú mu má uložiť konečným súdnym rozhodnutím, teda zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Uznesením č. k. 8C/126/2014-25 zo dňa 20.06.2014 bol zamietnutý návrh žalobcov na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Obč. súd. por.; uznesenie sa stalo právoplatným dňom 17.07.2014.
Žalobca 2/ na pojednávaní vypovedal, že oslovil telefonicky, na základe inzerátu ponúkajúceho možnosť
získať úver, zástupcu U. D., ktorý navštívil žalobcu v mieste bydliska. Žalobca uzatváral asi 3 úverové
zmluvy na celkovú sumu asi 600.000,- Sk. Prvý úver riadne splácal, preto mu poskytli ďalší. Nezaplatený
zostatok prvého úveru mal byť uhradený z úveru druhého. Všetky peniaze použil na rekonštrukciu
rodinného domu, postaveného pôvodne v roku 1942. Keďže on aj manželka- žalobkyňa 1/ pracovali a
zarábali asi 13.000,- Sk dokopy, podľa ich príjmu bola určená výška mesačnej splátky. Úver ako taký
podľa ich právnej zástupkyne uhradili, neuhradené sú vysoké úvery, čo ona napadla a preto chcú, aby
bolo počkané s dražbou; žaloba ešte ohľadom úrokov podaná nie je. Asi pred 3 mesiacmi žalobcov
navštívila pani O. z Dražobnej spoločnosti za účelom vyfotografovania draženého domu, ale ponúkla
im aj možnosť dohody o splácaní dlhu s tým, že dražba nebude. Znalec dom neohliadol, cena draženej
nehnuteľnosti oznámená na internete je 27.000 eur. Minulý týždeň chceli prísť robiť odhad, s čím on
nesúhlasil vzhľadom na toto pojednávanie. Najmenej 3 roky dozadu nezaplatil ani jednu splátku úveru,
pretože bol bez príjmu. Teraz je starobným dôchodcom s dôchodkom 350 eur a jeho manželka začala
poberať invalidný dôchodok 360 eur, takže sa môžu dohodnúť na vyhovujúcich splátkach. Ich mesačné
výdavky na bývanie sú 191 eur, spolu so žalobkyňou 1/ na lieky doplácajú mesačne okolo 60 eur, na
iné dlhy platia okolo 120 eur mesačne. Okrem draženého domu iný majetok nevlastnia. Je voči nemu
vedené exekučné konanie, preto z dôchodku mu je vyplácaných 317 eur.
Podľa § 151 a/ účinného k 11.06.2008 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) záložné právo slúži
na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená.Podľa § 151 j/ ods. 1, 2 Obč. zák. ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne
a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy,
keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
Podľa § 151 m/ ods. 4 Obč. zák. záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť
záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému
veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú
súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má
záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.
Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol. Záložné právo je zabezpečením
pohľadávkyajejpríslušenstva,ktorémávecnoprávnycharakter,tedapôsobíergaomnes.Zakcesorickej
povahy záložného práva vyplýva jeho závislosť čo do vzniku aj trvania na pohľadávke, ktorú má
zabezpečovať. Záložné právo predpokladá existenciu platnej pohľadávky, ktorej je akcesiou a bez ktorej
nemôžeexistovať(rozsudokNSČRsp.zn.29/Odo/563/2003-29).Idetedaopodpornýzdrojuspokojenia
pohľadávky záložného veriteľa, tzv. subsidiaritu záložného práva. Jeho obsahom je oprávnenie veriteľa,
aby záloh až do zročnosti zabezpečoval jeho pohľadávku, pričom záložca nie je obmedzený v dispozícii
s predmetom záložného práva. Záložné právo má funkciu zabezpečovaciu (od vzniku záložného
práva až po jeho konečnú realizáciu núti dlžníka splniť dlh) a funkciu uhradzovaciu (ak zročná
pohľadávka nie je riadne a včas splnená, má záložný veriteľ právo domáhať sa uspokojenia zo
zálohu). Žalobcovia sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou, teda povinnosti zdržať sa realizácie uhradzovacej funkcie záložného práva.
Nepopreli pritom, že ich zročná pohľadávka voči žalobcovi nie je riadne (v plnej výške) ani včas (v
dohodnutej dobe plnenia) splnená, nepopreli existenciu ani výšku svojho dlhu; tvrdili všeobecným
spôsobom neprijateľnosť niektorých zmluvných dojednaní. Súd rozhodnutím vo veci samej nemôže
uložiť povinnosť veriteľovi zdržať sa, bez akéhokoľvek časového obmedzenia, výkonu záložného
práva, ktoré je podporným zdrojom uspokojenia jeho existujúcej pohľadávky. Potrebu takéhoto časovo
neobmedzeného zásahu do zákonného práva na uspokojenie pohľadávky realizáciou uhradzovacej
funkcie záložného práva žalobcovia pritom relevantným spôsobom neodôvodňujú. Žalobcovia totiž
skutkovo odôvodňujú žalobu poukazom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o
poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U17125-08 z 13.05.2008. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie
úveru 6.897,93 eur, na zabezpečenie ktorého bola 13.05.23008 uzatvorená zmluva o zriadení záložného
práva č. Z17125-08, ktorého predmetom sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX Okresného úradu,
katastrálneho odboru katastra Lipt. Mikuláš pre obec a kat. úz. F., a to pozemok C-KN parc. č. 121 o
výmere 466 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok C-KN parc. č. 122 o výmere 279 m2, záhrady
a stavba rodinného domu súp. číslo XX, postavená na pozemku C-KN parc. č. 121, vrátane jeho
súčastí a príslušenstva. Žalobcovia doposiaľ z úveru vrátili 3.234,92 eur a na účet dražobníka Dražby
a aukcie s.r.o., uhradili podľa vlastného tvrdenia sumu 5.000 eur. Žalobcovia tvrdia, že úverová zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré v žalobe všeobecne, opisným spôsobom uvádzajú
bez ich konkretizácie. Ak by sa aj súd ďalej prejudiciálne zaoberal skúmaním existencie neprijateľných
zmluvných podmienok v úverovej zmluve (čo by malo za následok neplatnosť niektorých zmluvných
ujednaní, nie zmluvy celej), vo vzťahu k navrhovanému žalobnému petitu ide o skutočnosť irelevantnú.
Súd zdôrazňuje, že žalobcovia sa domáhajú uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva.
Pojem zdržať sa, podľa slovníka slovenského jazyka (K..X..X.) znamená spomalenie nejakej činnosti,
zadržanie, t.j. zastavenie, obmedzenie, nedovolenie niečo uskutočniť. Nakoľko žalobcovia nepopierajú
existenciu, platný vznik záložného práva a zabezpečovanej pohľadávky žalovaného a netvrdia ani ich
zánik, súd nemôže uložiť záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva v zmysle
žalobného návrhu bez časového obmedzenia, na neobmedzený, vopred neurčený čas. Vyhovenie
žalobe v uvedenej podobe by znamenalo obmedzenie záložného veriteľa pri realizácii uhradzovacej
funkcie záložného práva nad rámec potrebnej miery. Nemožno prehliadnuť, že žalobcovia nepopierajú,
že z úveru 6.897,93 eur uhradili doposiaľ 3.234,92 eur, takže len na istine úveru dlhujú 3.663,01
eur, teda viac ako polovicu. Žalobcovia netvrdili, že na účet dražobníka Dražby a akcie, s.r.o.
poukázali sumu 5.000 eur práve na úhradu úveru zo zmluvy z 13.05.2008 č. U17125-08, keď výsluchomžalobcu 2/ má súd preukázané, že žalobcovia dlhujú viacerým subjektom vyššie finančné čiastky. Už v
uznesení z 20.06.2014 o zamietnutí návrhu na predbežné opatrenie č. k. 8C/126/2014-22 súd žalobcom
vysvetlil, že uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva by prichádzalo do úvahy len vo
forme predbežného opatrenia (teda počas presne vymedzeného časového obdobia) a len vtedy, ak by
predmetom konania bol obsah samotného záložného práva, nie jeho výkon. Rovnako by súd mohol
uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou predbežného oparenia, ak by
predmetom konania vo veci samej bolo určenie neplatnosti záložnej zmluvy, určenie neplatnosti úverovej
zmluvy, určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a pod.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 151 ods. 1 Obč. súd. por. V konaní
bol úspešný žalovaný, ktorý navrhol prisúdenie náhrady trov konania. Žalovanému v tomto konaní
vznikli trovy právneho zastúpenia. Odmena za jeden úkon právnej služby je podľa § 11 ods. 1 písm.
a/ vo výške 61,84 eur a patrí podľa § 13 a/ ods. l, písm. c/, d/ za prípravu a prevzatie zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom, za písomné vyjadrenie k žalobe spolu vo výške 123,68 eur a za
zastúpenie na pojednávaní 11.07.2014, odročenom bez prejednania veci vo výške 15,46 € (§ 13 a/
ods. 4) 15,46 eur, spolu 139,14 eur. Z titulu náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné a miestne
prepravné patrí podľa § 16 ods. 3 uvedeného právneho predpisu čiastka spolu 24,12 eur (3 x 8,04 €).
Podľa § 17 uvedenej vyhlášky na náhradu za stratu času za čas strávený cestou zo sídla právneho
zástupcu žalovaného do sídla súdu a späť, spojenou s účasťou na pojednávaní 11.07.2014 patrí za
11 polhodín straty času (jedna cesta 2,75 hod.) suma za každú aj začatú polhodinu 1/60 výpočtového
základu (13,40 €), celkovo 147,40 € (11x13,40). Z celkovej náhrady trov právneho zastúpenia 310,66
eur (139,14+24,12+147,40) patrí právnemu zástupcovi žalovaného ako platiteľovi DPH, čo preukázal
predložením fotokópie osvedčenia o registrácii DPH) čiastka 62,13 eur predstavujúca 20 % DPH, takže
celkovo je náhrada uvedených trov v sume 372,79 eur (310,66 + 62,13). Za cestu z 11.07.2014 si
žalovaný uplatnil čiastku hotových výdavkov z Bratislavy do Lipt. Mikuláša a späť vo výške 152,32
€ vrátane DPH. Neuviedol však akým motorovým vozidlom bola táto cesta vykonaná a nepreukázal
ani jeho priemernú spotrebu pohonných hmôt. Ako prílohu návrhu na prisúdenie náhrady trov konania
priložil jej vyčíslenie, podľa ktorého ide o vzdialenosť 564 km a priemerná spotreba bližšie neurčeného
motorového vozidla je 6,4 litra pohonných hmôt na 100 km. Pripojil doklad o nákupe pohonných hmôt za
jednotkovú cenu 1,359 eur/liter z čerpacej stanice OMV Martin zo dňa 11.07.2014. Takéto vyúčtovanie
náhrady cestovných výdavkov je nedostatočné hlavne pokiaľ nie je zistiteľný druh motorového vozidla,
ktorým bola cesta vykonaná, aká je jeho priemerná spotreba pohonných hmôt, čo neumožňuje ani
riadny výpočet cestovných výdavkov. Z tohto dôvodu súd mohol priznať žalovanému právo na náhradu
cestovných výdavkov za cestu vlakom ako prostriedkom verejnej hromadnej dopravy z Bratislavy do
Lipt. Mikuláša, a to IC vlakom vo výške 20 eur, čo je za dve cesty 40 eur. Celkovo je prisúdená náhrada
trov konania vo výške 412,79 eur (372,79 + 40). S poukazom na § 149 ods. 1 Obč. súd. por. zaviazal
súd žalobcov na spoločné a nerozdielne zaplatenie týchto trov, vzhľadom na pasívnu solidaritu žalobcov,
k rukám advokáta, zastupujúceho žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline písomne v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Obč. súd. por. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Obč. súd. por. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, môže oprávnený
navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.