Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viliam Hlaváč

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/85/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815010214
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viliam Hlaváč

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7815010214.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Viliama Hlaváča a prísediacich

Márie Hencelovej a Ing. Moniky Genčiovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.10.2015, v trestnej
veci obžalovaného L. X. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný L. X. Q. B. Q. J. N. W. O. N. : B.. XX.X.XXXX P. G.S., X. U. XXX,
C.. G., O..Č.. P. P. O. C. U.
P. D. H. D. W.,

j e v i n n ý ,

že dňa 22.9.2014 vo večerných hodinách v Slavošovciach, okr. Rožňava, pod vplyvom alkoholu v
pohostinstve „Maja“, po predchádzajúcom slovnom nedorozumení poškodený T. I. udrel obžalovaného
otvorenou dlaňou po zátylku hlavy, následne obžalovaný poškodeného vyzýval, aby ho nasledoval
vonku, pričom obžalovaný udrel poškodeného päsťou do tváre, čím mu spôsobil pomliaždenie hlavy
v čelovej oblasti, poškodený úder opätoval tak, že obžalovaný spadol na zem a následne na terase
pred pohostinstvom, v čase, keď mu poškodený vracal vypadnutý mobil, z púzdra na opasku vytiahol

bodací nôž CCCP AK-47 s dĺžkou čepele 14,5 cm, ktorým ho stojac, pravou rukou bodol do oblasti krku
vľavo, čím mu spôsobil bodnú ranu krku v šírke 2,5 cm, hĺbky 5 cm, s dobou liečenia do l0 dní, pričom
bodnutie len tesne minulo kývač hlavy dôležité cievy a nervy, vnútornú krčnú tepnu, ktorých zasiahnutie
by znamenalo bezprostredne život ohrozujúce zranenie,

t e d a

·dopustilsakonanianebezpečnéhoprespoločnosť,ktorébezprostrednesmerovalokspôsobeniuťažkej

ujmy na zdraví iného, k dokonaniu však nedošlo,
· fyzicky, verejne, na mieste verejnosti prístupnom, sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

· pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § l4 ods. l Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., v znení novely č. 1/2014
Z.z., § 155 ods. l Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., v znení novely č. 1/2014 Z.z.,
· prečin výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., v znení novely č. 1/2014 Z.z.
a za to ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 155 ods. l Tr. zák., s použitím § 41 ods. l Tr. zák., s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. na
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov n e p o d m i e n e č n e .Podľa § 48 ods. 2 písm. a Tr. zák. ho pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podla § 60 ods. l písm. a Tr. zák. mu ukladá aj trest prepadnutia veci, a to bodacieho noža CCCP Pd
47, s dĺžkou čepele 14,5 cm.

Podľa § 61 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 287 ods. l Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným:

·. T.B. I., B.. XX.X.XXXX, X. U. XXX, škodu vo výške 248,- €,
· Dôvera - Zdravotná poisťovňa a.s., Eisteinova 25 Bratislava, IČO 35942434, škodu vo výške 82,11 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného T. I., B.. XX.X.XXXX, X. U. XXX, so zvyškom nárokov na
náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, znalcov,
svedkov, prečítaním znaleckého posudku, listinných dôkazov a spisov o predchádzajúcom odsúdení a

na základe toho ustálil tento skutkový a právny stav.

ObžalovanýL.X.vpriebehudňa22.9.2014požilväčšiemnožstvoalkoholickýchnápojov.Valkoholickom
ovplyvnení o hodnote najmenej 2 ‰ alkoholu v krvi vo večerných hodinách došiel do pohostinstva Maja
v Slavošovciach. Bezdôvodne sa začal vyhrážať tam nachádzajúcemu sa hluchonemému T. Y., ktorý zo

strachu pred ním z pohostinstva ušiel. Po tom, čo poškodený Marián Leng po príchode do pohostinstva
sa dozvedel o tejto udalosti, obžalovanému dohováral a vytýkal jeho správanie, pritom ho zozadu udrel
otvorenou dlaňou do hlavy. V dôsledku toho obžalovaný vyzval poškodeného, aby ho nasledoval vonku.
Pri odchode z pohostinstva ho obžalovaný náhle udrel rukou do tváre, poškodený mu úder vrátil tak, že
obžalovaný padol na podlahu a pritom mu vypadol mobil. Po opätovnej výzve obžalovaného poškodený

vyšiel za ním pred pohostinstvo a v čase, keď mu podával jednou rukou mobilný telefón, obžalovaný
L. X. ho bodol nožom

o dĺžke čepele 14,5 cm do oblasti krku. Poškodený bol bodnutý náhle tak, že stihol urobiť reflexívny
úhyb hlavou a krkom, pričom mu spôsobil zranenia opísané vo výrokovej časti rozsudku, spojené aj s
liečením. V prípade väčšej sily bodnutia, resp. iného smeru bodnutia mohlo dôjsť k poraneniu kyvača
hlavy, dôležitých ciev a nervov, vnútornej krčnej tepny, ktorých zasiahnutie by znamenalo bezprostredne
život ohrozujúce zdravie.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol bezdôvodne udretý zozadu do hlavy a poranil si
pritom peru, ktorou narazil na pohár. Aj keď nevedel, kým bol udretý, sám poškodený mu to potvrdil.
Vyzvalho,abyišlivonku.Privychádzanízpohostinstvahoniektoudrelzozadu,neboltovšakpoškodený,
pretože tohto sledoval. Vyslovil názor, že to bolo proti nemu organizované. Po údere padol na zem a cítil,

ako do neho kopali. Vyšiel z pohostinstva, vzápätí sa však vrátil a opätovne vyzval poškodeného, aby
išiel s ním vonku. Poškodený odmietol jeho výzvu a v postavení tvárou v tvár, keď bol medzi nimi stôl,
vybral nôž a poškodeného bodol do krku. Následne opustil pohostinstvo a počkal na príchod polície.

Vkonanípredsúdom,aleajvprípravnomkonanísaobhajovaltým,žekonalvnutnejobrane,abyzabránil

možným fyzickým útokom na jeho osobu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní oproti výpovediam z
prípravného konania vypovedal rozporne, a to v tej časti, v akom postavení bodol poškodeného, keď
uvádzal, že ho bodol v čase, keď stáli oproti sebe a medzi ním bol stôl. Boli rozporné jeho tvrdenia aj v
tom, že po druhom údere, ako to uvádzal na hlavnom pojednávaní, keď bol na zemi, tak bol aj kopaný,
hoci v prípravnom konaní sa o tomto vôbec nezmieňuje a naviac na hlavnom pojednávaní udával tamprítomnosť ďalších osôb, ktoré sa mali nachádzať v pohostinstve. Rozpory v týchto výpovediach nevedel
odstrániť.

Poškodený T. I. vypovedal, že už keď prichádzal do pohostinstva, od tam prítomných osôb sa dozvedel,
že obžalovaný napáda a vyhráža sa hluchonemému T. Y.. Prišiel za obžalovaným, ktorý sedel za stolom,
chcel mu dohovoriť a pritom zozadu ho slabo udrel po hlave. Následne, keď obžalovanému potvrdil, že
ho udrel on, bol vyzvaný, aby ho nasledoval, že si to vyriešia vonku. Hoci očakával útok obžalovaného,
tento ho udrel rukou do tváre, následne mu však tento úder vrátil, po ktorom obžalovaný aj spadol na

podlahu. Keď vyšli pred pohostinstvo, jednou rukou mu podával mobilný telefón a obžalovaný ho vtedy
pichol nožom do krku, pritom stihol iba pootočiť krkom a hlavou.

Výpoveď poškodeného o priebehu skutku opísali zhodne svedkovia T. X., V. Ď., X. K.Š. H. T. X.. Títo
svedkovia opisujú incident, ktorý sa stal medzi obžalovaným a poškodeným T. I., a to nielen ohľadne
násilného správania sa obžalovaného voči hluchonemému T. Y., potvrdzujú aj to, že keď bol obžalovaný

upozornený na svoje správanie, vulgárne vynadal aj tam prítomným svedkom a vyhrážal sa zabitím
poškodenému aj po tom, keď bol už zranený. Títo svedkovia vyvracajú tvrdenia obžalovaného, že k
zraneniu malo dôjsť v priestoroch pohostinstva.

Svedok T. X. potvrdil, že to bol obžalovaný L. X., ktorý udrel poškodeného a tento mu úder vrátil, po

ktorom obžalovaný spadol na podlahu. Svedok sa nevyjadroval k tým okolnostiam, ktoré sa odohrali
predtým a nevedel uviesť ani to, ako došlo k pichnutiu poškodeného. Vyvrátil však ďalšie tvrdenia
obžalovaného, že by sa to stalo v priestoroch pohostinstva.

Súd akceptoval návrh obžalovaného a vo veci vykonal aj ďalšie dôkazy.

Svedok Y. U. potvrdil, že poškodený T.. I. otvorenou rukou udrel obžalovaného zozadu po hlave v čase,
keď sedel za stolom. Následne videl, ako sa obžalovaný s poškodeným navzájom udreli, kto však udrel
prvý, nevedel uviesť. Videl iba to, že obžalovaný po údere spadol. Poškodený zdvihol mobilný telefón

obžalovaného a niesol mu ho vonku. Za chvíľu sa vrátil do pohostinstva a videl, že bol zranený. Svedok
Y. U. zhodne, ako aj ostatní svedkovia, vyvrátil tvrdenia obžalovaného, že k zraneniu poškodeného došlo
v priestoroch pohostinstva. Naviac vyvrátil aj tie tvrdenia obžalovaného, že by do neho, v čase, keď
spadol, niekto kopal.

Svedkyňa T.. Y. X. na hlavnom pojednávaní potvrdila závery z vyšetrenia obžalovaného v skorých
ranných hodinách dňa 23.9.2014. Tieto závery sú zhodné so záverom lekárskej správy (č.l. 257), že
u obžalovaného v čase vyšetrenia nezistila žiadne traumatické zmeny, t.j. krvácania, modriny a pod..
Pokiaľ by bola zistila okulárny hematóm, ktorý je viditeľný na fotodokumentácii vyžiadanej súdom z
Okresného riaditeľstva PZ v Rožňave, do správy by to bola uviedla. K predmetnej fotodokumentácii,

ktorá bola oboznámená na hlavnom pojednávaní dňa 23.9.2015, počas výsluchu svedkyne T.. Y. X.,
súd poznamenáva, že viditeľnosť krvnej podliatiny pod ľavým okom obžalovaného len dokumentuje už
zistené skutočnosti, že po údere obžalovaným mu poškodený úder vrátil, a to takej intenzity, že spadol
na podlahu a tieto zranenia najpravdepodobnejšie utrpel práve v tomto čase.

Zranenia poškodeného T. I. opísané vo výroku rozsudku boli objektívne preukázané aj na základe
znaleckého posudku a výpovede znalca na hlavnom pojednávaní z odboru zdravotníctva a farmácie -
chirurgie T.. J. V., S.., ktorý vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poškodeného a obsahu spisového
materiálu, ktoré okrem iného tvoria lekárske správy o vyšetrení poškodeného, nachádzajúce sa vo
vyšetrovacom spise.

Zhodne, ako v písomne vypracovanom posudku, znalec aj na hlavnom pojednávaní pred súdom
popísal rozsah zistených zranení. Vyjadroval sa k jednotlivým zraneniam zvlášť, ale aj súhrnne, a to
pomliaždeniny mäkkých častí tváre, ktoré vznikli pravdepodobne úderom päsťou do tváre poškodeného.
Bodná rana v hornej časti krku vľavo v podsánkovej oblasti poškodenému T. I. bola spôsobená bodnutím

o strednej intenzite. Poškodený pri bodnutí urobil reflexívny úhybný pohyb hlavy a krku a v takomto
prípade mohla byť intenzita na rozhraní strednej a väčšej intenzity.Znalec na hlavnom pojednávaní okrem mechanizmu vzniku každého zranenia, jeho intenzitu, popísal
aj celkovú dobu liečenia u každého zranenia zvlášť, vrátane obmedzenia obvyklého spôsobu života
poškodeného.

Vzhľadom na umiestnenie bodnej rany v ľavej strane krku poškodeného a na ostrý bodný nástroj, ktorý
toto zranenie spôsobil pri väčšej intenzite bodnutia, prípadne v inom smere bodnutia, mohlo dôjsť k
ťažkým poraneniam, až k ohrozeniu života poškodeného, i k jeho smrti, a to po poranení žíl a tepny na
krku a pri poranení krčnej žily mohlo dôjsť k nasatiu vzduchu do cievy a k embolizácii mozgu, mohlo

dôjsť ku krvácaniu a k hemoratickému šoku ohrozujúceho dôležité orgány, ako je mozog, obličky a tak
isto aj k smrti poškodeného.

Z obsahu prečítaného znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia

psychiatrie súd zistil, že u obžalovaného L. X. bola zistená emočne nevyrovnaná porucha osobnosti a
druhé štádium chronického alkoholizmu bez závislosti, s poruchami správania a prejavmi agresivity v
stave opilosti. V čase spáchania skutku netrpel, ani netrpí na žiadnu duševnú poruchu, ani chorobu.
Je schopný chápať zmysel trestného konania, jeho schopnosť rozpoznať a ovládať svoje konanie boli
zmenšené len vplyvom užitého alkoholu. Pobyt obžalovaného na slobode zo psychiatrického hľadiska

nie je pre spoločnosť nebezpečný a nie je potrebné uloženie ani žiadnej formy ochranného opatrenia.

Ďalšie okolnosti o priebehu skutku sú dokumentované aj obsahom prečítanej zápisnice o rekonštrukcii,
zápisnice o ohliadke miesta činu, vrátane pripojených fotodokumentácií.

Z obsahu znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice vyplýva, že boli
skúmané biologické stopy zaistené na podlahe pred vstupom do pohostinstva, kde bola skúmaná DNA.
Analýzou nebola preukázaná na zaistených stopách krv poškodeného T. I., práve naopak, bola to krv
obžalovaného L. X..

Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní súd tieto vyhodnotil jednotlivo aj v súhrne, pritom
vychádzal z týchto úvah.

Obžalovaný L. X., ako to vyplýva z jeho výpovedí, nepopiera, že poškodeného T. I. pichol nožom do
oblasti krku. Vo výpovediach sa však dostal do rozporu, keď na hlavnom pojednávaní tvrdil, že sa to malo

stať v priestoroch pohostinstva, keď stál tvárou tvár oproti poškodenému a medzi nimi bol stôl. Oproti
výpovediam z prípravného konania tvrdil aj to, že po tom, čo bol niekým udretý po páde na zem, bol aj
kopaný.Tietotvrdeniabolirozpornésjehovýpoveďouzprípravnéhokonaniaarozporyvysvetliťnevedel.
Nepotvrdilisaanijehotvrdeniaoprítomnostiďalšíchosôbvpohostinstve,ktorýchajoznačil.Súdzastáva
názor, že výpoveďou na hlavnom pojednávaní, keď uvádzal, že to bolo proti nemu organizované, sa

chcel vykresliť v lepšom svetle a poukázať na to, že sa bránil útokom, chránil si svoje zdravie a život
a konal tak v nutnej obrane.

Obhajoba obžalovaného bola vyvrátená výpoveďami poškodeného, ktorý presne popísal celý incident,
ktorý sa odohral v pohostinstve, ale aj následné okolnosti pred pohostinstvom, v ktorom čase a

za akých okolností došlo k jeho bodnutiu zo strany obžalovaného. Výpoveď poškodeného T. I. je
potvrdená aj výpoveďami vypočutých svedkov. Títo svedkovia vyvrátili tvrdenie obžalovaného na
hlavnom pojednávaní, že do neho niekto kopal a vyvrátili aj tie tvrdenia, na ktorom mieste pichol
poškodeného. Naviac títo svedkovia, menovite T. X., V. Ď., X. K. H. T. X. potvrdzujú násilné správanie
sa obžalovaného nielen voči hluchonemému T. Y., ale aj voči nim, keď sa postavili na jeho obranu a

dohovárali obžalovanému jeho správanie. Títo svedkovia potvrdili aj vyhrážky obžalovaného v tom, že
poškodeného T. I. zabije, resp. ho dorazí. V celom rozsahu sa tu prejavila jeho emočne nevyrovnaná
porucha osobnosti, s poruchami správania a prejavmi agresivity v stave opilosti tak, ako to bolo zistené
na základe jeho psychiatrického vyšetrenia znalcami z odboru psychiatrie. Na druhej strane je však
potrebné poukázať, že v konkrétnej situácii podnetom v jeho impulzívnom správaní, či už vo verbálnej,

ale aj brachiálnej agresivite bol okrem dohovárania úder poškodeného, či už menšej alebo väčšej
intenzity, ktorý sa tiež postavil na obranu hluchonemého T. Y.. Ani takto objektívne zistené skutočnosti
však neoprávňovali obžalovaného k tomu, aby útočným nožombodol poškodeného a neobstojí obhajoba obžalovaného, že konal v nutnej obrane, keď si chránil svoje
zdravie a život, a to z týchto dôvodov.

Podľa § 25 ods. l Tr. zák. čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na
záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom (nutná obrana).

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná

útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka, alebo k
osobe obrancu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v ods. 2, nebude
trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku,
strachu alebo zľaknutia.

Všeobecne je možné konštatovať, že nutná obrana je prípustná proti priamo hroziacemu útoku na
ktorýkoľvek záujem chránený Trestným zákonom, teda aj na záujem na ochranu zdravia.

V danom prípade, na základe výpovede obžalovaného, poškodeného a svedkov, je možné konštatovať,

že žiadnym dôkazom nebolo preukázané to, že by obžalovaný bol zo strany poškodeného napádaný.
Bol to práve obžalovaný, ktorý opakovane vyzýval poškodeného, aby si nedorozumenie vysvetlili mimo
priestorov pohostinstva. Bol to taktiež obžalovaný, ktorý pri odchode z pohostinstva, v čase, keď za nim
išiel poškodený, ktorý ho na to vyzýval, sa náhle otočil, poškodeného udrel rukou do tváre a tento mu
úder opätoval tak, že spadol na podlahu. Aj bezprostredne v čase, keď bol poškodený bodacím nožom

pichnutý do krku, nikto na obžalovaného neútočil a poškodený mu iba podával mobilný telefón, ktorý mu
vypadol.Ajkeďbysmepripustiliverziuobžalovaného,žepoškodenéhopicholvpriestorochpohostinstva
v čase, keď stáli oproti sebe a medzi nimi bol stôl, žiadnym dôkazom nebolo potvrdené, že by poškodený
v tomto čase na neho útočil a netvrdil to ani sám obžalovaný. Práve naopak, výpoveďami svedkov bola
vyvrátená celá obhajoba obžalovaného aj v tom, že v čase, keď bol na zemi, do neho niekto kopal.

Na základe všetkých týchto okolností súd bez ďalších pochybností vylúčil, že by obžalovaný konal v
nutnej obrane, pretože neodvracal žiaden útok voči svojej osobe a jeho útok, keď poškodeného pichol
nožom do krku, bol celkom neprimeraný. Neboli preukázané ani ďalšie okolnosti, ktoré by oprávňovali
obžalovaného, aby konal v nutnej obrane.

Ako je už konštatované, snažil sa opísať priebeh skutku tak, že to bolo voči nemu zorganizované.
Táto obhajoba obžalovaného bola v celom rozsahu vyvrátená nielen výpoveďou poškodeného, ale aj
ostatných objektívnych svedeckých výpovedí. Bol to práve obžalovaný, ktorý vyzýval poškodeného, aby
si všetko vysvetlili vonku, čím sa úplne vylučuje, že by konal v strachu, alebo strese. Konanie v nutnej

obrane, ako to vyplýva z jeho výpovedí na hlavnom pojednávaní, opisoval ako boj muža proti mužovi,
na čo bol cvičený ako bývalý príslušník ozbrojených síl, čo je v danom prípade absolutne neprimerané
a neprípustné.

Po právnej stránke súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa §

14 ods. l, § 155 ods. l Tr. zák., v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a Tr. zák..

Pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 Tr. zák., § 155 ods. l Tr. zák. sa páchateľ dopustí konania
nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k spôsobeniu ťažkej újmy na zdraví, k

dokonaniu činu však nedošlo.

Objektomtohtotrestnéhočinujeľudskézdravieapredmetomútokuježivýčlovek.Ideoúmyselnýtrestný
čin a obžalovaný konal v priamom úmysle, § 15 písm. a Tr. zák., keď chcel spôsobom uvedeným v tomto
zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Obžalovaný vedel, že svojim konaním

môže spôsobiť ťažký následok a bol s tým uzrozumený, keď špeciálnym bodacím nožom s čepeľou 14,5
cm bodol na nechránenom mieste, na krku poškodeného, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konkrétne aj popísal existenciu týchto orgánov na krku človeka,
aj ich význam pre život, čím v podstate potvrdil možnosť spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví. Len preokolnosti stojace mimo obžalovaného, keď poškodený v čase bodnutia bol v pohybe úklonom hlavy a
krku, bola zmiernená intenzita útoku, ale aj smer, čím nedošlo k samotnému dokonaniu skutku s ťažkým
následkom a preto bolo potrebné jeho konanie kvalifikovať v štádiu pokusu v zmysle § l4 ods. l Tr. zák..

Bola splnená aj objektívna stránka skutku v súvislosti s konaním obžalovaného, vzniklým následkom a
ich vzájomným príčinným vzťahom.

Obžalovaný sa dopustil skutku na mieste verejnosti prístupnom, pred viacerými osobami a na mieste
verejnosti prístupnom a je preto odôvodnená kvalifikácia jeho konania aj ako prečin výtržníctva podľa §

364 ods. l písm. a Tr. zák.. Objektom tohto prečinu je ochrana pokojného občianskeho spolužitia proti
útokom narušujúcim verejný poriadok, a to fyzickým napádaním inej osoby.

Konanie obžalovaného je nebezpečné pre spoločnosť, keď porušil dôležitý záujem na ochrane zdravia
iného človeka a nerušeného občianskeho spolužitia.

Hodnotenie spravodlivosti je vždy preskúmateľné a zahŕňa spravodlivé posúdenie trestnej veci
obžalovaného, vrátane spravodlivého rozhodnutia o uložení druhu a výmery trestu. Súd prihliadol pri
rozhodnutí o druhu trestu a jeho výmery na všetky okolnosti prípadu, na osobu obžalovaného, jeho
doterajší život, na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie a pohnútku a zo zákona aj na jeho
odsúdenie vo veci Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/55/2010.

K osobe obžalovaného súd zistil, že z miesta bydliska je hodnotený ako občan s problémovým
správaním. V minulosti bol postihnutý v administratívnom konaní pre spáchanie priestupkov. Zo správy
ústavu na výkon trestu je hodnotený dobre. V minulosti bol postavený pred súd. Rozsudkom Okresného
súduvRožňavesp.zn.1T/55/2010zodňa12.5.2010boluznanývinnýmprečinomporušovaniadomovej

slobody podľa § 194 ods. l, 2 písm. a Tr. zák., v jednočinnom súbehu so zločinom ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. l Tr. zák.. Bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov,
ktorého výkon mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Rozhodnutím Okresného súdu v Rožňave zo dňa 11.6.2014, v spojení aj s uznesením Krajského súdu
v Košiciach, sp. zn. 7Tos/79/2014 zo dňa l6.10.2014 bolo vyslovené, že sa v lehote podmienečného

odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov vykoná. Tento trest vykonáva od
l9.12.2014 až doposiaľ.

Trestným rozkazom Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 1T/93/2014 bol uznaný vinným prečinom
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku a elektronických peňazí, alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. l Tr. zák.. Bol mu uložený trest povinnej práce v rozsahu 250 hodín.
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 3.7.2014. Rozhodnutím Okresného súdu zo dňa 17.6.2015

podľa § 55 ods. 4 Tr. zák. mu bol tento trest premenený na trest odňatia slobody v trvaní 107 dní
nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Toto rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné, pretože obžalovaný podal proti nemu sťažnosť,
o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté.

Pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. l Tr. zák. je možné uložiť trest s dolnou hranicou trestnej
sadzby na 4 roky a hornou hranicou až l0 rokov.

Podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takomto prípade sa ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák.

(t.j. prevažujúci pomer priťažujúcich okolností) nepoužije. Takto upravená trestná sadzba je v rozmedzí
s dolnou hranicou 84 mesiacov, t.j. 7 rokov až l0 rokov. Súd pritom nezitil žiadne poľahčujúce okolnosti.

Hodnotiac všetky tieto skutočnosti súd uložil obžalovanému Petrovi Benediktimu úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 7 (sedem) rokov nepodmienečne, teda na dolnej hranici trestnej sadzby. Výšku

tohto trestu súd stanovil aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že obžalovaný bol vyprovokovaný
samotným poškodeným, keď nedorozumenie obžalovaného s ďalšími tam prítomnými hosťami riešil
takým spôsobom, že ho udrel rukou po zadnej časti hlavy, ovšem bez toho, aby bola zistená čo aj len
poľahčujúca okolnosť § 36 písm. i Tr. zák..Pre výkon trestu súd zaradil obžalovaného v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a Tr. zák. do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred

spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Zároveň súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci, a to predmetného bodacieho noža, s ktorým
bol skutok spáchaný s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Poškodený T. I. si uplatnil nároky na náhradu škody, ovšem v oveľa väčšom rozsahu, ako bola táto škoda
objektivizovaná, preto uložil obžalovanému povinnosť poškodenému uhradiť škodu v preukázateľnej
výške 248,- € za bolestné podľa bodového ohodnotenia a so zvyškom nárokov poškodeného odkázal
na náhradu škody na občianske súdne konanie. V preukázateľnej výške uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť škodu aj zdravotnej poisťovni Dôvera v súvislosti s ošetrením poškodeného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
· prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).
· obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
· príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
· zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

· štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345/1)
· poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c),atovneprospechobžalovaného(§308/1).Akjepoškodenýmprávnickáosoba,odvolaniemôže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

· zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.