Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111207902
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111207902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej vo veci žalobcu O. G., G., H. Z. č. XX/
A, IČO: 00 691 135, proti žalovanému Z. N. W. I, G., so sídlom v G., S. č. XX, IČO: 31 661 734, zast.
JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vojenská č. 14, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15C 60/2011-277 z 31.10.2013 Okresného súdu
Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v sume 880,04 €, ktorú je žalobca povinný
zaplatiť JUDr. Ivanovi Husárovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v sume 9 676,58 € na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému určenia, že je vlastníkom
nehnuteľností - nebytového priestoru č. X-X nachádzajúceho sa v suteréne obytného domu v G., S.

č. XX, XX, súpisné č. XXXX, na parcele C-KN č. XXXX/XXX, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne
územie D. K., obec G. - sídlisko K., okres G. I v celosti, s podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu S. č. XX, XX v G. vo veľkosti XXXX/XXXXX a nebytového priestoru č.
X-X nachádzajúceho sa na 1. poschodí obytného domu S. č. XX, XX v G., súpisné č. XXXX, na parcele
C-KN č. XXXX/XXX, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie D. K., obec G. - sídlisko K., okres
G. I v celosti, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu S. č. XX, XX v G. vo
veľkosti XXXX/XXXXX. R. uviedol, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je vlastníkom uvedených

nebytovýchpriestorovZ.bytovédružstvoI,G.,S.č.XXvpodieleX/X,avlastníckeprávoknimnadobudol
na základe žiadosti o zápis nebytových priestorov Z-XXXX/XX z XX.X.Q. - 655/10. Na základe žiadosti
investora Z. L., G. bolo dňa XX.X.XXXX vydané stavebné povolenie č. XXXX/XX na výstavbu L.. stavby
obytného súboru sídliska K., Košice. V rámci tejto stavby obytného súboru mala byť realizovaná aj
výstavba bytového domu S. č. XX, XX, materskej školy a detských jaslí. Stavebné práce mali začať
v mesiaci august XXXX a skončiť v decembri 1990. Na základe žiadosti O. G. vtedajší stavebný úrad
(P. úrad G. I) súhlasil dňa 22.12.1997 s predĺžením termínu ukončenia stavebných prác na stavbe

„OS Ťahanovce III. stavba“. Na návrh Družstva združených stavebných bytových družstiev vydal dňa
31.5.1996 Obvodný úrad životného prostredia Košice I kolaudačné rozhodnutie č. ÚRaŠSS - 1471/96-
Kv, na základe ktorého bolo povolené užívanie stavby „Obytný dom 304 B, Viedenská č. 34, 36 - o 30
bytových jednotkách III. stavba OS Ťahanovce Košice“. Obytný dom S. č. XX, XX je osemposchodový apozostáva z dvoch vchodov. Ak by išlo o výstavbu klasického obytného domu, na každom poschodí by
boli projektované dva byty a spolu by tento dom tvorilo 32 bytových jednotiek (16 v jednom vchode a 16
v druhom vchode). Výstavba tohto obytného domu S. č. XX, XX (v projektovej dokumentácii označenej

ako objekt dom 304 B v rámci stavby: L.. stavba obytného súboru G. G. - K.) bola však už od začiatku,
teda od roku XXXX, špecifická. Podľa projektovej dokumentácie z roku 1988 mal byť tento obytný dom
prepojený s materskou školou a detskými jasľami. Časť priestorov bola projektovaná ako napr. sklad
zemiakov, sklad obalov, šatňa zamestnancov kuchyne a pod. Svojim účelom teda mali slúžiť materskej
škole, detským jasliam a jej zamestnancom, nie nájomcom bytov. Právny predchodca žalovaného

podal dňa 13.5.1996 stavebnému úradu návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia obytného domu
Viedenská č. 34, 36, ktorý pozostával z 30-ich namiesto 32 bytových jednotiek. Dva nebytové priestory,
ktoré si na základe svojej žiadosti nechal žalovaný zapísať do katastra nehnuteľností v apríli 2010,
neboli predmetom kolaudačného rozhodnutia. Katastrálny úrad v Košiciach pochybil, ak na základe
kolaudačného rozhodnutia z 31.5.1996, ktorým sa povolilo užívanie 30 bytových jednotiek, zapísal
žalovanéhoakovlastníkatýchtonebytovýchpriestorov.Predmetnénebytovépriestoryboliskolaudované

v roku 2002. Týmto rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.2. 2002, bolo povolené užívanie
stavby „OS K. L.. stavba - F. MŠ + DJ č. XX na XX triednu ZŠ“. Ešte pred vydaním kolaudačného
rozhodnutia Mesto G. zastúpené spoločnosťou Z., s.r.o. požiadalo príslušný stavebný úrad o zmenu
rozostavanej stavby pred dokončením, namiesto materskej školy a jaslí mala byť vybudovaná 12
triedna základná škola. Stavebný úrad túto zmenu povolil. Dňa 7.8.2002 a 15.8.2002 boli zástupcami

zhotoviteľa, stavebníka, spoločnosti, ktorá vykonávala stavebný dozor a riaditeľom základnej školy
podpísanépreberacieprotokolyoodovzdaníaprevzatíverejnejpráce„ReprofiláciaMŠaDJč.XXnaXX
triednu ZŠ - L.. stavba obytného súboru sídliska K., G.“. Obstarávacie náklady dokončenej investície -
objektu02vovýške4542519,-Skzaplatilžalobca.Vlastníkompredmetnýchnehnuteľností-nebytových
priestorov je teda žalobca a údaj o vlastníckom práve evidovaný v katastri nehnuteľností je nesprávny.

Žalovaný vedie na Okresnom súde Košice II voči žalobcovi dve súdne konania, konanie o vypratanie
nebytových priestorov pod sp. zn. 42C/103/2010 a konanie o zaplatenie 10 949,30 € s príslušenstvom za
ichužívaniepodsp.zn.36C/115/2010.Žalobcamátedanaliehavýprávnyzáujemnaurčenívlastníckeho
práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Žiadal priznať aj náhradu trov konania. Žalovaný žiadal, aby
súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalobca odvodzuje svoje

vlastnícke právo z kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu Košice I z 28. 2. 2002, ktoré sa týka
„reprofilácie OS Ťahanovce III. stavba“. Tento jeho záver je nesprávny a v rozpore s platným právnym
poriadkom. Pôvodne mali byť sporné nehnuteľnosti prepojené s materskou školou a detskými jasľami.
Za týmto účelom mala byť uzavretá zmluva o združenej investícii podľa vtedy platného Hospodárskeho
zákonníka, kde mali byť riešené otázky financovania výstavby sporných nehnuteľností. K uzavretiu

predmetnej zmluvy v dôsledku revolučných zmien nikdy nedošlo. Nakoľko výstavbu družstevných
bytov bolo potrebné realizovať, začal realizáciu celej stavby vrátane sporných nehnuteľností žalovaný,
a to výlučne sám z vlastných finančných prostriedkov, bez akejkoľvek pomoci a finančnej úhrady
žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Sporné nehnuteľnosti boli budované v rámci výstavby
obytného domu 304 B a pôvodne sa stavba realizovala prostredníctvom zhotoviteľa A. Z., neskôr

prostredníctvom Pozemných stavieb - B. Stavba vrátane sporných nehnuteľností bola skolaudovaná v
roku 1996 na základe rozhodnutia Obvodného úradu Košice z 31.5.1996. Družstevné byty nemohli byť
postavenébeztoho,abynebolidokončenéapostavenéspornénehnuteľnosti,nakoľkotiesanachádzajú
pod družstevnými bytmi. Je teda zrejmé, že už v roku 1996 boli sporné nehnuteľnosti postavené,
a kolaudačné rozhodnutie sa týka aj sporných nehnuteľností, aj keď to vyslovene v kolaudačnom

rozhodnutí uvedené nie je. Výstavba nehnuteľností bola realizovaná žalovaným a financovaná výlučne
žalovaným, čo preukazujú faktúry a zmluva o dielo. Kolaudačné rozhodnutie, ktoré predložil žalobca,
sa týka reprofilácie, teda zmeny vnútorného dispozičného riešenia sporných nehnuteľností a prestavby
vnútorných priestorov. Jedná sa o kolaudačné rozhodnutie z 28. 2. 2010, teda bolo vydané v čase,
kedy už sporné nehnuteľnosti boli postavené a reálne existovali. Po právnom posúdení veci podľa §

126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 2 písm. d/ bod 2 zákona č. 518/1990 Zb. o prechode
zakladateľskejalebozriaďovateľskejfunkcienárodnýchvýborovnaobce,ústrednéorgányštátnejsprávy
a orgány miestnej štátnej správy, dospel súd k záveru, že stavba (bytový dom) vrátane nebytových
priestorov Viedenská č. 34, 36 bola skolaudovaná už v roku 1996 na základe rozhodnutia Obvodného
úradu Košice z 31.5.1996. Toto kolaudačné rozhodnutie sa týka obytného domu na ulici Viedenská

č. 34, 36, Košice, ktorý bol postavený na základe stavebného povolenia ObNV Košice I pod č. Výst.
1942/88 KV z 12.8. 1988. Konštatoval, že družstevné byty nemohli byť postavené bez toho, aby neboli
dokončené a postavené nebytové priestory, nakoľko tieto sa nachádzajú pod družstevnými bytmi, čo
zistil aj ohliadkou na mieste samom. Súd z toho vyvodil, že už v roku 1996 boli všetky nehnuteľnostipostavené, a kolaudačné rozhodnutie sa týkalo aj uvedených nebytových priestorov, aj keď to výslovne
v kolaudačnom rozhodnutí nie je uvedené. Výstavba týchto nehnuteľností - nebytových priestorov
bola realizovaná výlučne žalovaným, čo vyplýva z predloženej zmluvy o dielo, faktúr, predložených

žalovaným a výpovedí svedkov. Poukázal na to, že kolaudačné rozhodnutie č. ŽP-01389/2002-KVP z
28.2.2002, predložené žalobcom, sa týka reprofilácie, teda zmeny vnútorného dispozičného riešenia
nebytových priestorov a prestavby nebytových priestorov. Reprofiláciu realizoval žalobca z vlastných
finančných prostriedkov. Uvedená okolnosť však nemá žiaden vplyv vo vzťahu k vlastníctvu sporných
nehnuteľností žalovaným. Nebytové priestory v roku 1996 neboli dokončené, ale hrubá stavba stála

tak, ako to vo svojich výpovediach uviedli svedkovia. Nebytové priestory neboli riadne dokončené,
preto nedošlo ku kolaudácii týchto nebytových priestorov. Súd konštatoval, že žalobca nepredložil
žiadne dôkazy o tom, aby stavbu bytového domu a stavbu nebytových priestorov zabezpečoval
a financoval on sám. Dôkazy ním predložené sa týkajú reprofilácie. Žalobca nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo k nebytovým priestorom na základe kolaudačného rozhodnutia z 28.2.2002. Žalobca
vykonal dokončovacie práce na už existujúcej hrubej stavbe nebytových priestorov, ktoré boli a sú

vo vlastníctve žalovaného. Reprofilácia ani kolaudačné rozhodnutie nie sú z hľadiska platného práva
takou právnou skutočnosťou, na základe ktorej by vzniklo žalobcovi vlastnícke právo k nebytovým
priestorom. Ďalej súd uviedol, že právny názor žalobcu, že investorom nebytových priestorov bol on, a to
s poukazom na § 3 ods. 2 písm. d/ bod 2 zákona č. 518/1990 Zb., je nesprávny, pretože toto ustanovenie
zákona nerieši otázku, kto je investorom stavby, ale určuje len, kto bude od účinnosti tohto zákona

zriaďovateľom uvedených organizácií. Poukazom na ustálenú súdnu prax, súd prvého stupňa uzavrel,
že vlastníkom nebytových priestorov je ten, kto financoval kompletnú hrubú stavbu, teda žalovaný.
Následná reprofilácia ani kolaudačné rozhodnutie o reprofilácii nie sú dôvodom pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k predmetným nebytovým priestorom. Z uvedených dôvodov a s poukazom na
citované zákonné ustanovenia súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol

podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vychádzajúc z toho, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva
k nebytovému priestoru, ktorého hodnota podľa vyjadrenia realitnej kancelárie (č.l. 275) predstavuje
minimálne 150 000 €, priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil spolu v sume
9 676,58 €.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť tak, že odvolací súd určí, že je
vlastníkomvyššiekonkretizovanýchnehnuteľností,alebozrušiťavrátiťvecsúduprvéhostupňanaďalšie
konanie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., pretože má za
to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Namietal proti tvrdeniu súdu prvého

stupňa, že stavba sporných nehnuteľností bola zabezpečovaná žalovaným, pretože podľa čl. II. ods. 1
zmluvy o dielo č. 41/93 z 15.7.1993 mal zhotoviteľ pre právneho predchodcu žalovaného vystavať len
1980 bytov. Výstavba nebytových priestorov predmetom zmluvy nebola. Podľa zmluvy mal zhotoviteľ v
dome 304B (dnes obytný dom Viedenská 34, 36) vystavať len 30 bytových jednotiek a žiadne nebytové
priestory. Toto vyplynulo aj z faktúr doručených žalovanému v roku 1990 Pozemnými stavbami, ktoré

pôvodne začali realizovať túto bytovú výstavbu - vo faktúre č. ST/07/883/90-5 zo 4.6.1990 výstavba
nebytových priestorov v dome 304B nebola fakturovaná. Hrubú stavbu pôvodne materskej školy a
detských jaslí (vrátane časti stavby nachádzajúcej sa v bytovom dome 304B) financoval štát. Obe
stavby, t.j. stavbu pôvodne MŠ a detských jaslí a aj stavbu bytového domu 304B začal stavať jeden
subjekt, Pozemné stavby, n.p. Košice, čo vyplýva z faktúr a zo zmluvy o dielo č. 685/2000 zo 4.5.2000.

Výstavba pôvodne Materskej školy a detských jaslí na sídlisku K. (stavba ohraničená ulicami V. trieda,
Aténska, Viedenská) spolu so spojovacou časťou a časťou pod obytným domom XXXB, ktorá bola
súčasťou P. súboru - OS K. L.. Košice, bola pozastavená v roku 1992. Celá stavba zostala v štádiu
hrubej stavby. V roku 2000 sa žalobca, už ako investor, na ktorého podľa zákona č. 518/1990 Zb.
prešla investorská funkcia Stavoinvesty, rozhodol pokračovať vo výstavbe a uzavrel zmluvu o dielo

na stavbu F. MŠ + DJ č. XX na XX. triednu ZŠ - L.. stavba OS K. G.. Túto stavbu (základnú školu s
prepojovacou časťou a nebytovými priestormi, detskými ihriskami a terénnymi úpravami) skolaudoval v
auguste 2002. Poukazujúc na § 15e, § 3 písm. e/ a f/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení
zákona č. 43/1993 Z.z. a neskorších predpisov dôvodil, že účelové objekty občianskej vybavenosti pre
potrebyškolstva,zdravotníctvaasociálnejstarostlivostibudovanévrámcikomplexnejbytovejvýstavbya

účelovej investičnej výstavby s výnimkou objektov budovaných v akcii „Z“, prechádzajú do majetku obce,
ktorá ich budovala z vlastných finančných prostriedkov, a to dňom dokončenia stavby. Preto má žalobca
za to, že v konaní mu stačilo preukázať, že celý účelový objekt občianskej vybavenosti pre potreby
školstva dobudoval z vlastných finančných prostriedkov, čo aj preukázal. V nadväznosti na to, dňomprávoplatnosti kolaudačného rozhodnutia č. ŽP-01389/2002-KVP z 28.8.2002, ktorým bolo povolené
užívaniestavbynazvanejOSŤahanovceIII.stavba-ReprofiláciaMŠaDJč.32na12.triednuZŠ,prešiel
celý tento účelový objekt občianskej vybavenosti pre potreby školstva (vrátane objektu SO 02 spojovacia

časť a časť v bytovom dome Viedenská 34, 36) ex lege do jeho vlastníctva. Titulom nadobudnutia tohto
majetku nie je reprofilácia, ale prechod majetku do jeho vlastníctva priamo zo zákona č. 138/1991 Zb.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu na úhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil vo

výške 880,04 €. Uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, ak dospel k záveru, že
výstavbu sporných nebytových priestorov financoval on (žalovaný). Žalobca nepredložil žiaden dôkaz
preukazujúci skutočnosť, že by bol financoval výstavbu sporných nehnuteľností. Reprofilácia existujúcej
stavby zo strany žalobcu, ktorá nebola medzi účastníkmi sporná, nie je dôkazom o financovaní výstavby
hrubej stavby sporných nehnuteľností. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého, ak
ide o prestavbu pôvodnej stavby, treba vychádzať z toho, že to, čo prirástlo k pôvodnej neodstránenej

stavbe, patrí vlastníkovi pôvodnej stavby. Poukázal na konštantnú rozhodovaciu prax súdov, podľa
ktorej v dôsledku zhodnotenia pôvodnej stavby vykonanej prestavbou, možno voči vlastníkovi pôvodnej
stavby vykonanej prestavbou uplatňovať nanajvýš nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa
žalovaného podstatné je, kto financoval hrubú stavbu. Následná reprofilácia nebytových priestorov na
existenciu vlastníckeho práva nemá žiaden vplyv a nemožno od nej odvodzovať existenciu vlastníckeho

práva na strane žalobcu. Tvrdenia žalobcu, že faktúrami žalovanému nebola fakturovaná výstavba
sporných nebytových priestorov, nie sú pravdivé. Z obsahu faktúr je zrejmé, že nimi boli žalovanému
fakturované zemné práce, základy A, základy B, technické podlažie ako aj hrubá stavba I, II, III, IV
a V podlažia vrátane inžinierskej činnosti. Z toho vyplýva, že žalovanému boli fakturované aj náklady
na výstavbu hrubej stavby sporných nebytových priestorov. Naopak žalobca nepredložil žiadnu faktúru

ani dôkaz o tom, že by výstavbu sporných nehnuteľností financoval on. Poukázal na výpoveď svedkov
L.. O. M. a Ing. B. N., z ktorých vyplynulo, že síce pôvodne malo ísť o združenú investíciu, ale
reálne sa tak nestalo a hrubú stavbu sporných nebytových priestorov financovalo výlučne SBD I,
resp. že celá stavba bola postavená z prostriedkov žalovaného. Argumentoval aj tým, že v konaní sa
uskutočnila obhliadka sporných nebytových priestorov, z ktorej vyplynulo, že družstevné byty nemohli

byť postavené a skolaudované bez toho, aby už v danom čase existovala spodná časť obytného domu -
sporné nebytové priestory - nakoľko byty sa nachádzajú, resp. sú postavené na uvedených nebytových
priestoroch. Je preto správne skutkové zistenie súdu prvého stupňa o tom, že ak bol bytový dom
skolaudovaný rozhodnutím Obvodného úradu Košice z 31.5.1996, uvedené kolaudačné rozhodnutie sa
týkalo aj sporných nebytových priestorov, hoci v ňom vyslovene nie sú uvedené.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov s tým, že miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 20.1.2016 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 211
ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 219

ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je v konaní o odvolaní viazaný tak rozsahom odvolania ako aj

dôvodmi odvolania vymedzenými v ust. § 205 ods. 2 O.s.p., a to podľa ich obsahového vymedzenia.

Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajúvykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový
stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o
právach a povinnostiach účastníkov konania).

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za

konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p v potrebnom
rozsahu, náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako

vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Žalobca v odvolaní argumentuje tvrdeniami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré
boli predmetom dokazovania na súde prvého stupňa a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri
rozhodovaní vo veci samej. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa dáva odpoveď na argumenty

žalobcu uvedené v odvolaní a jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za
následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej.

Dôvody napadnutého rozsudku sú vecne správne a zákonu zodpovedajúce, odvolací súd sa s nimi

stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), a to bez ohľadu na to, že v dôvodoch rozsudku sa
súd prvého stupňa formálne nevyporiadal zo zákonnou náležitosťou určovacích žalôb podľa ust. § 80
písm. c/ O.s.p. ohľadne existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu.

Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalobou možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v
povinnostipreukázať,ženaurčeníprávnehovzťahualeboprávavčaserozhodovaniasúdumánaliehavý

právny záujem. Tento bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priameho plnenia
a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté. Charakter určovacej žaloby
má aj žaloba v prejednávanej veci a žalobca bol takto zaťažený procesnou dôkaznou povinnosťou
preukázať prioritne existenciu svojho naliehavého právneho záujmu. Dôvody prvostupňového rozsudkupostrádajú odôvodnenie existencie tejto zákonnej podmienky, čo považuje odvolací súd za pochybenie.
Zároveň však konštatuje, že z dôvodov tohto rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa vo veci vykonával
dokazovanie, toto aj vyhodnotil, z čoho možno vyvodiť, že naliehavý právny záujem mal za preukázaný.

S existenciou naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu sa stotožňuje aj odvolací súd.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa nasledovné:

Podľa ustálenej judikatúry stavba ako samostatný predmet právnych vzťahov (ako vec v právnom

zmysle) vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná minimálne do takého štádia (hrubá stavba),
počnúc ktorým všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu tejto druhovo a individuálne
určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza vytvorením stavu, keď je už jednoznačne a
nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Vznik
stavby nie je totožný s jej stavebnou dokončenosťou. Vznikom stavby ako veci v právnom zmysle
nadobúda k nej zásadne vlastnícke právo stavebník, t.j. ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným

úmyslom mať ju pre seba. S nadobudnutím vlastníckeho práva nadobúda vlastník jednotlivé vlastnícke
oprávnenia, najmä oprávnenie predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním. Zatiaľ čo vlastnícke oprávnenie vlastníka stavby od okamihu jej vzniku nie je právnymi
predpismi obmedzené, jej užívanie resp. začatie užívania je stavebným zákonom (zákon č. 50/1976 Zb.)
akoprávnympredpisomverejnéhopráva,podmienenévydanímkolaudačnéhorozhodnutia.Tentozákon

stanovuje, že dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie, možno užívať
len na základe kolaudačného rozhodnutia. V zmysle § 82 tohto zákona sa kolaudačným rozhodnutím
povoľuje užívanie stavby na určený účel. Vydaním kolaudačného rozhodnutia sa však nezakladá ani
nevzniká vlastnícke právo.

V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že výstavbu družstevných bytov
(v súčasnosti Viedenská 34, 36) realizoval výlučne žalovaný, resp. jeho právny predchodca. Tieto byty
nemohli byť vybudované bez toho, aby zároveň nebola realizovaná aj výstavba nebytových priestorov,
o ktoré v konaní ide, nachádzajúce sa v suteréne a na 1. poschodí obytného domu. Ich realizáciou a
vybudovaním bytov na prvom nadzemnom podlaží vznikla vec - stavba vlastnícky patriaca žalovanému.

Kolaudačným rozhodnutím z 31.5.1996 Obvodný úrad životného prostredia Košice I povolil užívanie
stavby Viedenská 34, 36 o 30 bytových jednotkách. Skutočnosť, že v tomto kolaudačnom rozhodnutí
neboli konkrétne uvedené aj sporné nebytové priestory, nemá vplyv na vyriešenie otázky, či k nim
žalovanému vzniklo vlastnícke právo alebo nie, pretože ako je vyššie uvedené, kolaudačné rozhodnutie
nezakladá vlastnícke právo. Pre vyriešenie otázky vlastníctva je rozhodné to, že nebytové priestory

budovalžalovanýzvlastnýchfinančnýchprostriedkov-pokiaľbytietopriestorynebolivybudovanéaspoň
v rozsahu hrubej stavby, nemohli by sa postaviť ďalšie nadzemné podlažia. Vlastnícke právo žalovaného
k nebytovým priestorom vzniklo originálnym spôsobom, ich vybudovaním. Na to, aby došlo k zmene
subjektu vlastníckeho práva, bola potrebná právna skutočnosť, s ktorou právny predpis takúto zmenu
spája. Súdu prvého stupňa a ani odvolaciemu súdu takáto právna skutočnosť v konaní preukázaná

žalobcom, ktorý má dôkazné bremeno, nebola.

Vznikom stavby ako veci v právnom zmysle nadobúda k nej vlastnícke právo stavebník. Od tohto
okamihu, t.j. od vytvorenia vlastníckych práv k stavbe, sú pre takto vytvorenú oblasť vlastníckych
vzťahov celkom právne bezvýznamné ďalšie práce, priamo, či nepriamo smerujúce na dokončenie už

existujúcej veci, bez ohľadu na to, kto na ne vynaložil náklady. Všetko, čo k pôvodnej stavbe v dôsledku
dokončovacích prác, pri jej prístavbe, nadstavbe prirastie, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky už patrí
tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku.

Z uvedeného vyplýva, že argument žalobcu o nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným nebytovým

priestorom ich dobudovaním vlastným nákladom pri tzv. reprofilácii a následnou kolaudáciou, nie je
dôvodný. Investície, ktoré žalobca vynaložil, samy osebe neovplyvňujú vlastníctvo stavby, rozhodné nie
je ani to pre aký subjekt bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Rozhodnou je jedine tá skutočnosť, že
stavebníkom nebytových priestorov, a teda ich vlastníkom, je žalovaný.

Odvolací súd preto rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s
§ 224 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi bolo uložené nahradiťúspešnému žalovanému trovy, ktoré podľa § 10 ods. 1, § 13a ods.1 písm. c/, § 16 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby -

vyjadrenie k odvolaniu vo výške 880,04 € (jeden úkon právnej služby 725,33 €, k tomu náhrada hotových
výdavkov v sume 8,04 € a 20% DPH).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.