Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/2701/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7197897629
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bibiána Haragová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7197897629.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávnených: v 1. rade S. B., nar. X.XX.XXXX,
A. 3, D., v 2. rade M.. T. B., nar. X.X.XXXX, A. 3, D., proti povinnému: PROTEK spol. s r.o., Štefánikova
6, Košice, IČO: 17 074 746, v konaní o vymoženie 278,62 € s prísl., v konaní vedenom pred súdnym
exekútorom JUDr. Michal Kešeľak, Exekútorsky úrad Spišská Nová Ves, so sídlom Spišská Nová Ves,
Mlynská 2 pod sp. zn. Ex 120/1997, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .

Exekúciu z a s t a v u j e .

Povinnosť nahradiť trovy exekučného konania účastníci konania nemajú.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného zo dňa 14.10.1997 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. XXXX
XXXXXX * vydaného Okresným súdom Košice I dňa 23.10.1997 bol exekúciou poverený súdny exekútor
Michal Kešeľak.

Dňa16.4.2012súdnyexekútorpredložilsúdunávrhnazastavenieexekúcie sodôvodnením,ževzmysle
§ 57 ods. 1 písmeno g. ( rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným

- preto, že súd rozhodol o zrušení spoločnosti bez likvidácie dňa 12.3.2010). Súčasne žiadal zaviazať
oprávneného uhradiť trovy súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1,2 a § 15 podľa vyhlášky č. 288/1995
Z.z. Exekučného poriadku.

Okresný súd Košice I z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I oddiel : Sro vložka číslo
202/V zistil, že dňa 12.3.2010 bol PROTEK - spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, so sídlom

Tajovského 9, Košice, IČO: 17 074 746 vymazaný z obchodného registra. Dôvod výmazu: ex offo výmaz.
Spoločnosť bola vymazaná na základne uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 26Cbr/7/2008-56 zo
dňa 18.9.2009. Podľa § 68 ods. 3 písmeno c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6
Obchodného zákonníka.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, exekučné konanie sa

začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže
začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, exekúciu súd zastaví, ak
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.Podľa ustanovenia § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.
s. p.) sa na exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Súd kedykoľvek prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 O. s. p.).

Podľa § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20a ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, právnická
osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z
tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Zánik právnickej osoby bez právneho nástupcu je takým neodstrániteľným nedostatkom konania, pre

ktorý súd nemôže v konaní ďalej pokračovať, a preto musí byť konanie zastavené v súlade s § 107
ods. 4 O.s.p.

Na základe uvedených zákonných ustanovení súd exekučné konanie zastavil.

Podľa ustanovenia § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 citovaného zákona, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 citovaného zákona, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 citovaného zákona ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd

nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Súd vo väzbe na ust. § 203 Exekučného poriadku skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie, a či sú splnené podmienky pre úhradu trov exekúcie oprávneným.
Súd je toho názoru že oprávnený nemohol predvídať zánik povinného niekoľko rokov po začatí

exekučného konania výmazom povinného z obchodného registra bez právneho nástupcu. Zavinenie
oprávneného následkom ktorého je zastavenie exekučného konania teda súd nekonštatoval. Preto pri
rozhodnutí o náhrade trov súdneho exekútora v tomto exekučnom konaní nie je možné rozhodnúť o
náhrade trov na základe ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Z uvedeného vyplýva že náhradu trov súdneho exekútora nie je možné uložiť ani oprávnenému tohto
exekučného konania.

Súd má možnosť, a nie povinnosť, zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Predpokladom
uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle ust. § 203 ods. 1, 2 Exekučného

poriadku je úvaha o tom, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či v rámci
náležitej opatrnosti mohol predvídať jej zastavenie z niektorého z dôvodov uvedených v Exekučnom
poriadku. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude
povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť uhradiť povinný.Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej republiky,
a preto v tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu: nález Ústavného súdu III. ÚS

432/08-16, v ktorom konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav,
keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným
dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do
značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V
uvedenom smere Ústavný súd poukázal na to, že riziko s výkonom

profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. K rovnakým záverom Ústavný súd
dospel tiež v uznesení sp. zn. III. ÚS 351//07-11 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 236//08-12.

V inom uznesení Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 148/2010-11 zo dňa 22. 4. 2010, konštatuje, že § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov
zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce

sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo
zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. (rovnako pozri uznesenie sp. zn. I. ÚS 256/08-17 zo dňa 7. 8. 2008).

V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 142/08-14 zo dňa 2. 4. 2008, konštatoval, že „ani v prípade, ak
by ústavný súd posudzoval tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl.

20 ods. 1 ústavy bez zreteľa na to, či súčasne došlo aj k porušeniu ústavnoprocesných práv sťažovateľa,
nemohol by dospieť k odlišnému záveru, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľovi
nesvedčila legitímna nádej na nadobudnutie odmeny prv, než mu táto bola priznaná všeobecným
súdom, ktorý jediný je povolaný o výške odmeny sťažovateľa rozhodnúť. Tento záver vyplýva z dikcie
§ 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd

uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému
nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený mohol
pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o
opatrnosti náležitej. Sťažovateľ sa však mýli aj v tom, ak vo svojej sťažnosti tvrdí, že súdny exekútor má

nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon nestanovuje podľa názoru
sťažovateľa žiadnu výnimku z tohto pravidla. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v §
203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného
konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o
priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.“

Vprejednávanomprípadenemožnokonštatovaťzavinenieoprávnenéhonazastaveníexekúcie,nakoľko
ten si len uplatňoval svoje právo vyplývajúce z exekučného titulu. Ani pri náležitej opatrnosti v čase
začatia exekučného konania nemohol predvídať výmaz povinného z obchodného registra po niekoľkých
rokoch Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený o takomto dôvode, ktorý by mohol viesť k zastaveniu

exekúcie, nemal v čase začatia exekučného konania vedomosť a s poukazom na uplynulý čas od začatia
exekučného konania až po výmaz povinného,
nemohol ani pri náležitej opatrnosti predpokladať, že exekúcia bude zastavená z dôvodu zániku
povinného. Na základe uvedeného vyplýva, že neboli splnené
predpoklady stanovené zákonom na to, aby súd mohol zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného.

Nakoľko exekučné konanie nebolo zastavené z dôvodu nemajetnosti povinného, ale z dôvodu zániku
povinného bez právneho nástupcu, súd nerozhodol o náhrade trov súdneho exekútora, ktoré súdny
exekútor požadoval na základe ustanovenia § 203 ods. 1 exekučného poriadku.

Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného
dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže
uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v
prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie
povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať

súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, taktiež s poukazom
na ustálenú judikatúru Ústavného súdu, rozhodol tak, že exekúciu zastavil a exekútorovi náhradu trov
exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.