Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. máj 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/7/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210223140
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Géciová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7210223140.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, v právnej veci žalobkyne: I. D., nar.

XX.X.XXXX, bytom v B., P. č. XX, zastúpená: JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Krivá č. 23, proti žalovanému: HOGAZ, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Osloboditeľov č. 37,
IČO: 36 679 127, zastúpený JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova
č. 3, v konaní o náhradu škody na zdraví takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.638 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 14.9.2010
do zaplatenia na účet vedený v Tatrabanke a.s., pobočka Košice, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh zamieta.

Žalovanýje povinný nahradiťžalobkynitrovykonaniatitulomtrovprávnehozastúpeniavsume898,78
naúčetprávnehozástupcužalobkynevedenývSlovenskejsporiteľni,a.s.,č.účtu:XXXXXXXXXX/XXXX
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 98 eur na účet Okresného súdu
Košice II, č. účtu: SK35 8180 0000 0070 0014 2094.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.9.2010 domáhala, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť jej 1.638 eur s 9,5% úrokom z omeškania od 8.9.2010 do zaplatenia a na náhradu
trov konania. Návrh odôvodnila tým, že dňa 4.6.2010 približne o 20.45 hod. sa žalobkyňa so synom
a priateľmi vybrala do reštaurácie Zelený Dom v Košiciach - Barci. Vchod do reštaurácie je smerom
dole po schodisku, ktoré z pravej strany, po ktorej schádzala žalobkyňa nie je vybavené zábradlím.
Viditeľnosťvovečernýchhodináchnebolanaúrovnidennéhosvetlaavokolíschodiskasanenachádzalo

žiadne označenie, že je čerstvo umyté, resp. mokré a podlaha na ňom šmykľavá. Žalobkyňa sa pri
schádzaní po schodisku pošmykla, spadla a utrpela trimalleolárnu zlomeninu pravého členka s posunom
úlomkov, ktorá bola liečená operačne. Nakoľko sa jej liečba skomplikovala, bola žalobkyňa niekoľkokrát
hospitalizovaná na Klinike úrazovej chirurgie FN L. Pasteura v Košiciach. Poukázala na to, že v danom
prípade ide o schodisko, ktoré je postavené v rozpore s niekoľkými právnymi predpismi SR (schodisko
v reštaurácii nemá primerané zábradlie, nakoľko sa nachádza len na jednej strane) a mala za to, že
v danom prípade nemala dôvod zbystriť svoju pozornosť pri vstupe na schodisko, nakoľko sa v okolí

nenachádzal žiaden nápis, ani iná výstraha o tom, že schodisko je čerstvo umyté a klzké. Vzniknuté
nebezpečenstvo bolo v tomto prípade možné odstrániť utretím schodiska do sucha bezprostredne po
jeho umytí, alebo vykonať opatrenie formou umiestnenia varovného nápisu v blízkosti schodiska, čo
však žalovaný urobil až následne, keď žalobkyňa utrpela úraz a čakala na privolanú zdravotnú pomoc.Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného listom zo dňa 6.9.2010, doručeným
mu 8.9.2010, aby v lehote piatich dní uhradil žalobkyni 1.638 eur titulom náhrady škody. Žalovaný do
dnešného dňa neuhradil žiadne plnenie a nepokúsil sa ani o mimosúdny zmier.

Súd vydal dňa 16.11.2010 vo veci platobný rozkaz č. k. 18Ro 344/2010-15, proti ktorému podal
žalovaný odpor. V odpore žalovaný uviedol, že žalobkyňou uplatnený nárok v celom rozsahu považuje
za nedôvodný a nemajúci oporu v skutkovom a právnom stave, nakoľko navrhovateľka nepreukázala
základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobkyňa namieta, že škodu na jej zdraví

spôsobil žalovaný, keďže na pravej strane schodiska smerom nadol do reštaurácie nie je namontované
zábradlie a tak sa pri páde nemala o čo zachytiť a zabrániť tak pádu, čím žalovaný porušil ust. § 17 ods.
2 veta druhá vyhl. Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 59/1982 Zb., podľa ktorého voľné strany
schodov a odpočívadiel musia byť vybavené zábradlím. K uvedenému tvrdeniu žalovaný uviedol, že
Mesto Košice, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad Rozhodnutím č. MK-07/201391/IV zo dňa
18.6.2007, právoplatným a vykonateľným dňa 21.6.2007, povolilo užívanie stavby - reštaurácie (spolu s

jej vstupom), nakoľko stavba spĺňala a spĺňa všetky bezpečnostné predpoklady na jej užívanie a nebude
ohrozovať verejný záujem najmä z hľadiska ochrany života a zdravia osôb. Relevantným záväzným
podkladom pre vydanie kolaudačného rozhodnutia bol aj súhlas príslušného Inšpektorátu práce. Na
schodisku smerom nadol do reštaurácie vždy bolo a je namontované záchytné držadlo, čo uvádza aj
samotná žalobkyňa vo svojom návrhu. Poukázal na ust. § 17 ods. 2 veta tretia vyhlášky Slovenského

úradu bezpečnosti práce č. 59/1982 Zb., podľa ktorého každé schodišťové rameno musí maž záchytné
držadlo aspoň na jednej strane. Schodisko do priestorov reštaurácie Zelený dom preukázateľne spĺňa
a vždy spĺňalo všetky podmienky stanovené príslušnými technickými normami a slovenským právnym
poriadkom, má jedno záchytné držadlo a je vybavené protišmykovou úpravou. Poukázal na to, že
dňa 4.6.2010 bolo v priebehu celého dňa daždivé počasie, žalobkyňa prichádzala do reštaurácie

vo večernom čase, pričom schodište bolo zamestnancami žalovaného pravidelne utierané a v čase
príchodužalobkynebolosuché.Akbyvšakajboločiastočnealeboúplnemokré,vdôsledkucelodenného
daždivého počasia žalobkyňa musela mať a aj by mala mať vedomosť, že schodište môže byť mokré
a teda klzké a predmetnej skutočnosti bola povinná prispôsobiť aj svoje správanie sa na schodišti.
Vzhľadom na uvedené navrhol žalovaný po vykonanom dokazovaní návrh žalobkyne ako nedôvodný

zamietnuť.

Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zm. 17C/7/2011- 84 zo dňa 9.11.2011 zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni 1.638 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 14.9.2010 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti
úrokov z omeškania návrh zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania a

zaplatiť súdny poplatok za návrh.

NaodvolaniežalovanéhoKrajskýsúdvKošiciachuznesenímsp.zn.1Co/40/2012-106zodňa15.5.2013
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho
uznesenia uviedol, že súd prvého stupňa postupoval nesprávne, ak nárok žalobkyne neposudzoval

podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za vznik škody podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka
(ale podľa ust. § 420a OZ) a následne preto neskúmal splnenie predpokladov všeobecnej zodpovednosti
za škodu podľa ust. § 420 OZ. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude, pri rešpektovaní
právneho názoru odvolacieho súdu, pri posudzovaní uplatneného nároku žalobkyne na náhradu škody
na zdraví sa zaoberať splnením predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej

povinnosti ako aj (vzhľadom na obranu žalovaného v konaní) tvrdeniami žalovaného o zbavení sa
tejto zodpovednosti a až na základe dôsledného hodnotenia za tým účelom vykonaných dôkazov sa
vysporiadať so všetkými skutočnosťami rozhodujúcimi pre právne posúdenie veci a potom vo veci
opätovne rozhodnúť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Dňa 4.6.2010 sa žalobkyňa pri schádzaní po schodoch do reštaurácie Zelený dom, prevádzkovateľom
ktorej je žalovaný pošmykla a utrpela úraz - trimalleolárnu zlomeninu vpravo s posunom úlomkov, ktorá

bola liečená operačne. V dôsledku úrazu bola žalobkyňa hospitalizovaná na Klinike úrazovej chirurgie
FN L. Pasteura v Košiciach od 4.6.2010 do 7.6.2010 a od 16.6.2010 do 24.6.2010. Uvedené vyplynulo
z lekárskeho posudku vypracovaného MUDr. T. U., traumatológom KÚCH zo dňa 20.8.2010. Uvedeným
posudkom bolo zároveň stanovené bodové hodnotenie bolestného na 110 bodov.Listom zo dňa 6.9.2010 doručeným žalovanému dňa 8.9.2010 vyzvala žalobkyňa prostredníctvom
právneho zástupcu žalovaného, aby v lehote do piatich dní od doručenia výzvy uhradil žalobkyni sumu

1.638 eur.

Listom zo dňa 31.5.2007 adresovaným Mestu Košice, pracovisko Košice - Juh, Č: IKO-29-33-2.2/S-
C22-07, Č. j.: 1204/2007-P, vydal Inšpektorát práce záväzné stanovisko ku kolaudovanej stavbe, v
ktorom súhlasil s vydaním kolaudačného rozhodnutia na užívanie stavy.

Rozhodnutím Mesta Košice, pracovisko Košice - Juh, vecne a miestne príslušný stavebný úrad, zo dňa
18.6.2007, právoplatným a vykonateľným dňa 21.6.2007, č. MK-07/201391/IV/ stavebný úrad povolil
stavebníkom užívanie stavby: Prestavba domu na pozemku parc. č. 319/2 v kat. úz. Barca na ul.
Osloboditeľov č. 37 v Košiciach a povolil zmenu stavby podľa ust. § 68 stavebného zákona. Stavebný
úrad v rozhodnutí konštatoval, že užívaním stavby nebude ohrozený život a zdravie osôb ani životné

prostredie.

ZosprávySlovenskéhohydrometeorologickéhoústavu,reg.strediskoKošicezodňa28.6.2011súdzistil,
že dňa 4.6.2010 okolo 20.00 až 21.00 hod. LSEČ bolo v lokalite Košice - Barca takmer zamračené, po
daždi, ktorý sa vyskytoval do 19.05 hod.. Bolo bezvetrie. Teplota vzduchu sa pohybovala okolo 14,0 °C,

vlhkosť vzduchu bola 99%. Povrch pôdy bol rozmočený. Prízemná vodorovná dohľadnosť dosahovala
1,5 km, čo je označované ako dymno, od 21.15 do 24.00 hod. sa vyskytovala hmla s dohľadnosťou
500m. Iné astronomické javy pozorované neboli. Západ slnka pripadol v tento deň na 20.29 hod., pričom
občiansky súmrak trval do 20.52 hod.. Úhrn zrážok dňa 4.6.2010 na stanici Košice - letisko dosiahol
9,7 mm.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že úraz sa jej stal v piatok večer, keď išla so synom z tréningu.
Keďže v ten večer nemala navarenú večeru rozhodli sa ísť, spolu s ďalšími známymi do reštauračného
zariadenia Zelený dom v Barci. Ona so svojou kamarátkou prišla skôr a rozhodli sa, že pôjdu dole do
reštaurácie, nakoľko pršalo, bolo daždivé a chladné počasie. Bolo asi 20.45 hod.. Schody, po ktorých

schádzali dole boli pod strechou. Schádzali po pravej strane schodiska, pretože z reštaurácie zároveň
vychádzali iní ľudia. Žalobkyňa šla prvá, kamarátka vedľa nej. Keď stúpila na schody šmykla sa a spadla,
schody boli mokré. Keď bola na zemi snažila sa postaviť na nohy, keď však videla ako vyzerá jej noha,
ďalej sa o to nepokúšala a jej známi zavolali sanitku. Z reštaurácie vyšla čašníčka aj kuchár, dali jej
podsedák, na ktorý si sadla, aby neprechladla. Medzitým, keď sedela na schodoch zamestnanci utierali

schody. Neskôr prišla aj nejaká pani, zrejme prevádzkarka, pýtala sa, či nechce vodu, bola však v takom
šoku, že nič nechcela. Následne ju sanitka odviezla do nemocnice, kde jej 3-krát naprávali nohu, na
štvrtý krát ju operovali. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v tom čase boli v letnej záhrade stoly a stoličky, nikto
tam však nesedel a či tam chodili čašníci nevidela. Schodište nebolo označené upozornením „Pozor
šmýka sa“, predmetné schodište je z dlažby a záchytné držadlo je len na ľavej strane smerom dole, na

pravej strane je len múr, ktorý však nezačína od prvého schodu, ktorý je na úrovni zeme.

Svedok A. C. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je priateľom žalobkyne a bol svedkom predmetnej
udalosti. Dňa 4.6.2010 išli do reštaurácie Zelený dom spolu so žalobkyňou, jej synom a dvomi známymi
na večeru. V prvom aute šla žalobkyňa s p. T. C., za nimi v aute šiel on, syn žalobkyne a p. T. U.. Keď

prišli pred reštauráciu, po ľavej strane z nej vychádzali nejakí hostia, preto sa oni stiahli na pravú stranu.
Schody v tom čase boli mokré, žalobkyňa sa pošmykla a keďže tam nebolo zábradlie jej kamarátka,
T. C. sa snažila ju zadržať, čo sa jej ale nepodarilo, žalobkyňa spadla a zlomila sa členok, v tej chvíli
stál pár centimetrov za žalobkyňou. V čase pádu žalobkyne schodište nebolo zabezpečené proti pádu
a nebolo označené upozornením „Pozor šmýka sa“, v súčasnosti takého upozornenie pri schodišti je.

Zábradlie (záchytné držadlo) sa nachádza len na stene vľavo z pohľadu zhora. Z reštaurácie následne
vyšiel kuchár a obsluha, on medzitým volal záchranku. Obsluha reštaurácie sa spýtala, čo sa stalo a
medzitým začali utierať schody. Keď prišla po niekoľkých minútach záchranka zafixovali žalobkyni nohu
a následne šli do nemocnice. V tom čase boli povodne, pršalo, či však pršalo aj v okamihu, keď vchádzali
do reštaurácie si nespomínal.

Svedkyňa T. C. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že v uvedený deň, keď došlo k úrazu, šli na večeru
do reštaurácie Zelený dom v Barci. Bolo to vo večerných hodinách, vystúpili z auta, chceli vojsť do
reštaurácie, kedy sa žalobkyňa na začiatku schodiska šmykla a spadla, na ktorom schode to bolo sinespomínala. Svedkyňa bola v čase pádu vedľa žalobkyne. Do reštaurácie vchádzali po pravej strane,
na ktorej nebolo záchytné držadlo. Záchytné držadlo umiestnené na ľavej strane nepoužili, pretože im
v tom bránili z reštaurácie vychádzajúci hostia. Keď vchádzali do reštaurácie schody boli mokré, v ten

deň pršalo, nepredpokladali však, že schody budú mokré, keďže schodište je celé zastrešené. Či pršalo
aj v čase ich príchodu si nespomínala. Uviedla, že po páde žalobkyne si spočiatku mysleli, že si udrela
chrbát, neskôr si všimli, že nohu má vyššie a má vykrivený členok, nevedela sa ani postaviť, ani pohnúť
nohou. Po páde žalobkyne vyšla z reštaurácie čašníčka, kuchár, neskôr prišli majitelia, na príkaz ktorých
zamestnanci začali utierať schody a oni čakali na príchod sanitky. Po príchode sanitky naložili žalobkyňu

na nosítka, keďže nevedela vstať. Skutočnosť, že schody sú mokré, si uvedomili, keď sa žalobkyňa
šmykla a spadla. Schodisko nebolo označené upozornením, že je mokré, prípadne sa šmýka a neboli
na ňom ani protišmykové zábrany.

Svedkyňa T. U. vo svojej výpovedi uviedla, že v čase keď došlo k úrazu žalobkyne sa boli najesť v
reštaurácii. Žalobkyňa šla s p. C. prvá, ona prišla až neskôr, a videla žalobkyňu až keď už sedela na

schodoch. Ako sa to udialo nevidela. Uviedla, že v ten deň určite pršalo, či pršalo aj v daný moment,
si nespomínala. Schody boli mokré, to si však uvedomila, až keď bola žalobkyňa na zemi, pretože
skutočnosť, že schody môžu byť mokré neriešila, nakoľko schodište bolo zastrešené a nebolo napísané
upozornenie, že schody sú mokré. Svedkyňa ďalej uviedla, že po ľavej strane (smerom dole) je na
schodišti madlo, po pravej strane nie. Keď prišla k žalobkyni, myslela si, že táto si udrela len chrbát, keď

však videla jej nohu, stačilo jej to. Na to vyšla čašníčka, pýtala sa žalobkyne či si neprosí vodu alebo
niečo iné. Zamestnanci žalovaného prišli utierať schody, vraveli, že ich to mrzí, schody stále utierajú, nie
je však možné udržať ich suché. Spolu potom čakali na príchod sanitky.

Svedkyňa L. N. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že u žalovaného je zamestnaná ako čašníčka v

reštaurácii Casa Verde. Na udalosť zo 4.6. si spomína, ako však žalobkyňa spadla nevidela, pretože
z reštaurácie vyšla až po tom, keď sa známa žalobkyne prišla opýtať, na akej adrese sa nachádza
reštaurácia a videla žalobkyňu sedieť na schodoch. Chvíľu stála pri žalobkyni, pýtala sa jej či nechce
vodu, či jej nie je zle. Následne vošla dnu a uvedenú skutočnosť oznámila majiteľovi, ktorý spolu s
manželkou vyšiel z reštaurácie, svedkyňa však po pár minútach išla opäť dnu, nakoľko bola v reštaurácii

sama. Uviedla, že v ten deň pršalo, či pršalo aj v čase úrazu si nespomínala, schody však neboli mokré
od dažďa, boli suché a osvetlené. Schodište je vysoké približne 1,5 metra a z miesta, kde ona stála videla
všetky schody (čelá schodov), zhora však všetky schody nie je vidieť, po ľavej strane, pri schádzaní
smerom dole je držadlo. Svedkyňa ďalej uviedla, že v tom čase bola otvorená aj letná záhrada, pri
jednom stole boli hostia a keďže v ten deň bola v reštaurácii sama, obsluhovala aj v reštaurácii aj von,

v letnej záhrade, chodila po schodoch, kde spadla žalobkyňa. Mala za to, že schody boli bezpečné a
bezpečné sa jej zdajú aj teraz. Keďže v ten deň pršalo, schody zmývali, pretože boli trochu mokré, kedy
naposledy z hľadiska času príchodu žalobkyne boli schody zmývané si nespomínala, avšak po odchode
žalobkyne a po skončení zmeny ich nezmývala. Schodište však bolo v tom čase označené nápisom
„pozor, šmýka sa“, a to hneď pri vchode na drevenom altánku na letnej terase.

Svedok L. W. vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného je zamestnaný ako kuchár. Na uvedenú
udalosť si spomínal, v tom čase si bol v bare načapovať kofolu a videl žalobkyňu sedieť asi na 4. schode
zdola, ako však žalobkyňa spadla nevidel. Žalobkyňa mu na otázku, čo sa jej stalo povedala, že sa
pošmykla. V ten deň doobedu pršalo, večer už nie, schody boli v tom čase suché, bolo ešte vidno, bolo

vidieť aj schodisko, svietilo sa tam. Kolegyňa dala žalobkyni podložku zo stoličky, aby si na ňu sadla a
ponúkla jej vodu. Uviedol, že v tom čase nepršalo, čo videl z cez okno kuchyne, bol aj v bare, z ktorého
je vidieť na schodisko. Pri žalobkyni v tom čase boli jej známi, niekto sa pýtal na adresu reštaurácie,
aby mohli zavolať záchrannú službu, na to vyšiel majiteľ a jeho manželka, ktorá chcela žalobkyni nohu
zafixovať, to sa však nedalo. Po celý ten čas bol dole. Uviedol, že schodisko je od prvého po posledný

schod asi 2 metre vysoké, smerom dole po ľavej strane je schodište zabezpečené zábradlím, na pravej
strane zábradlie nie je. Keďže reštaurácia sa otvára až o 11-tej, ráno sa schody umyjú, keď napríklad
prší schody sa utierajú. Schodište bolo označené nápisom „pozor, šmýka sa“ v obale na drevenom tráme
prístrešku letnej záhrady, ktorý nápis je vidieť, keď sa vchádza do reštaurácie a prvý a posledný schod
bol označený žltočiernou páskou.

Konateľ žalovaného U. Y. svojej výpovedi uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva, reštaurácia funguje 5
rokov, nikdy sa tam nič podobné nestalo. Podľa jeho názoru žalobkyňa musela zle stúpiť, pretože ak by
sa pošmykla spadla by na zadok prípadne na chrbticu. To, ako sa stal žalobkyni úraz on nevidel, videlžalobkyňu už len sedieť na schodoch. Mal za to, žalobkyňa sa nemohla šmyknúť na prvom až treťom
schode,nakoľkopopádejuvidelsedieťnaštvrtomschodezdola.Keďžebývajúnadreštauráciou,zavolal
manželku, ktorá je zdravotnou sestrou, aby sa pozrela čo sa stalo. Následne prišla záchranka. V tom

čase bolo po daždi, bola tma, stalo sa to večer. Nakoľko je to otvorené schodište, čašníčkam stále hovorí,
aby schody utierali. Na schodoch v tom čase bolo vedro s mopom, schody boli teda utreté, chodník
bol ale mokrý. Na schodoch je originálna schodisková vonkajšia dlažba, konce schodov sú vrúbkované,
protišmykové. Na terase, približne 30 až 50 cm od schodiska bolo oznámenie „pozor šmýka sa“, na liste
A4 v euroobale, ktoré upozornenie bolo pred úrazom žalobkyne na drevenom tráme, v súčasnosti je

na stene, pripevnené špendlíkom. Zábradlie je len po ľavej strane schodišťa (smerom dole), na pravú
stranu je problém ho uchytiť, nakoľko sú tam stĺpy. Schodisko je vysoké asi 1,40 až 1,50 m.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že z výpovede svedkyne, p. N. vyplynulo, že v uvedený deň bola
otvorená letná záhrada, kde chodila obsluhovať, chodila po schodoch, nie je teda pravdou, že nevidela
v akom stave sú schody. Poukázal na správu hydrometeorologického ústavu, z ktorého vyplynulo, že v

ten deň pršalo do 19.00 hod., pričom žalobkyňa prišla do reštaurácie až o 20.45 hod.. Akonáhle prestalo
pršať, schody museli byť utreté. Mal za to, že je potrebné v danom prípade zohľadniť i mieru zavinenia na
strane žalobkyne, ktorá si za úraz zodpovedá tým, že nepočkala kým vyjdú iní návštevníci a nepoužila
zábradlie, v čase úrazu bolo šero a žalobkyňa nedostatočne prispôsobila svoje správanie pri schádzaní
po schodoch. Pokiaľ ide o voľné schody trval na tom, že zábradlie má byť len jedno. Po ľavej strane z

pohľadu zdola sa nejedná o voľnú stranu je tam múr, ktorý ohraničuje schodisko od druhého schodu,
prvý schod je ohraničený stĺpom.

Právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že svedkyňa p. N. uviedla, že úplne do sucha sa schody
vyzmývať nedajú. Uviedol, že pri 99% vlhkosti nie je ani pravdepodobné, že by schody vyschli. Na

uvedenom schodisku je voľná strana a táto voľná strana schodov musí mať zábradlie, čo vyplýva aj z ust.
§ 17 ods. 2 vyhlášky č. 59/1982 Slovenského úradu bezpečnosti práce. Voľná strana schodov je len z
časti ohraničená múrom, na horných schodoch však zábradlie nie je. Schodisko je neprimerané stavbe,
a aj keď žalovaný tvrdí, že je tam zábradlie, nie je možné sa ho chytiť, nakoľko je z vonkajšej strany
vzdialené neprimerane k schodisku. Mal za to, že žalovaný je objektívne zodpovedný za vzniknutú škodu

u navrhovateľky. Poukázal na to, že žalobkyňa spolu so známymi vystúpila z auta vedľa reštaurácie
a prichádzali do reštaurácie zboku, pričom oznam „pozor šmýka sa“ (umiestnený na drevenom tráme
altánku čelne k schodom) nebolo dobre vidieť.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 18.11.2013 uviedol, že na daný prípad sa vzťahuje i

zákon o pozemných komunikáciách, nakoľko i keď je prevádzka žalovaného zatvorená, návštevník sa
o tom dozvie, až keď zíde dole po schodoch, priestor je neohraničený a môže naň vstúpiť ktokoľvek
a poukázal na ust. § 9 ods. 2 cit. zákona, ktorý sa odvoláva aj na VZN Mesta Košice č. 78 o
čistote a verejnom poriadku, ktorého ustanovenia sú záväzné pre všetky právnické a fyzické osoby
zdržiavajúce sa na území mesta a ktorý v ust. § 4 ods. 6 uvádza, že vlastníci, správcovia alebo užívatelia

nehnuteľností sú povinní zabezpečovať čistotu verejných priestranstiev priľahlých k ich nehnuteľnosti.
V zmysle ust. § 9a ods. 3 zák. o pozemných komunikáciách sú vytvorené podmienky pre objektívnu
zodpovednosť, pretože správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli
závady v schodnosti na priechdoch pre chodcov, na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch
ciest cez mestá a obce, okrem prípadu, že preukáže, že nebolo v medziach možností tieto závady

odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
Uviedol, že nebolo v danom príde preukázané, že schodisko bolo v čase úrazu žalobkyne utreté, ani to,
že bol umiestnený nápis, upozornenie, že na schodisku sa šmýka. Nápis nie je a ani nebol umiestnený
tak, ako uvádza žalovaný a jeho svedkovia. Schodisko je po pravej strane otvorené a už na prvom
schode nie je za čo sa zachytiť. Mal za to, že výpovede zamestnancov žalovaného sú z dôvodu ich

ekonomickej závislosti na ňom, neobjektívne. Poukázal tiež na výpoveď svedkyne p. N., ktorá vo svojej
výpovedi uviedla, že sa nespomína, kedy boli schody utreté v súvislosti s časom príchodu žalobkyne.

Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že i napriek tomu, že žalobca má za to,
že vlastník pozemku, nehnuteľnosti je povinný odstraňovať závady schodnosti, žalovaný tak urobil a

závady boli v tento nadpriemerne daždivý deň priebežne odstraňované. Žalovaný neporušil žiadnu
technickú normu ani iný právny predpis, schodisko malo držadlo v súlade s technickými normami, bolo
skolaudované, bolo vybavené protišmykovou dlažbou, osvetlením a žltočiernou páskou a viditeľnýmoznačením, že sa na schodisku šmýka. Mal za to, že žalovaný si splnil všetky povinnosti, preto absencia
porušenia právnej povinnosti zakladá nedôvodnosť žaloby.
V písomnom podaní doručenom súdu dňa 30.12.2013 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu

uviedol, že žalovaný neporušil žiaden právny predpis ani žiadnu technickú, bezpečnostnú alebo inú
normu. Schodisko do priestoru Reštaurácie Zelený dom preukázateľne malo a má riadne namontované
a plne funkčné záchytné držadlo a je vybavené protišmykovou úpravou, nemá voľné strany schodov,
keďže je z oboch strán ohraničené plnými múrmi. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na ust. § 50 ods. 1
zák. č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon), žalovaný zdôrazňuje, že mesto Košice, ako vecne a miestne

príslušný stavebný úrad Rozhodnutím č. MK-07/201391/IV zo dňa 18.6.2007 povolilo užívanie stavby
- reštaurácie, nakoľko stavba spĺňala a spĺňa všetky bezpečnostné predpoklady na jej užívanie a
stavba nebude ohrozovať verejný záujem najmä z hľadiska ochrany života a zdravia osôb. Záväzným
podkladom pre vydanie kolaudačného rozhodnutia bol aj súhlas príslušného Inšpektorátu práce Košice.
Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na Prílohu č. 1 bod 9.1 nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych
bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko žalovaný zdôraznil, že schody nemajú

žiadne hrboly, diery, šikmé plochy, boli a sú vybavené protišmykovou úpravou a boli a sú v daždivé dni
pravidelne utierané a zdôraznil, že žalobkyňa nevystupuje ako zamestnanec žalovaného a predmetom
konania nie je pracovný úraz. V súvislosti s ust. § 415 OZ konštatoval, že toto zákonné ustanovenie
sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, teda aj na žalobkyňu. Žalobkyňa
tým, že nepoužila riadne namontované a skolaudované zábradlie, že neprispôsobila svoje správanie

poveternostnýmpodmienkamavečernémučasu,vôbecneprispôsobilasvojesprávanietak,abynedošlo
ku škode na jej zdraví. Je teda zrejmé, že samotná žalobkyňa sama porušila generálnu prevenčnú
povinnosť a preto žalovaný za škodu, ktorá jej na zdraví vznikla zodpovedať nemôže. Pokiaľ žalobkyňa
poukazuje na ust. § 9 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách mal za to, že v
prípade akéhokoľvek schodiska nie je možné uvažovať ako o ceste, miestnej či účelovej komunikácii,

resp. chodníku. Schodisko do prevádzkarne žalovaného sa nachádza na súkromnom pozemku, neslúži
na verejný účel, nie je verejným priestranstvom, prístup ku schodisku z hlavnej cesty je možný len
cez chodník vo vlastníctve obce a súkromný pozemok. Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Košice
upravuje udržiavanie čistoty verejných priestranstiev, pričom prípadná vlhkosť vplyvom dažďa nie je
znečistením verejného priestranstva.

Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v záverečnom stanovisku uviedla, že predmetné
schodisko môže byť považované za „chodník priľahlý k nehnuteľnosti“ tak, ako to uvádza VZM Mesta
Košice.Právnakvalifikácianárokužalobkynejenezmenená,uplatňujesináhraduškodynazdravítitulom
porušenia ust. § 415 OZ, resp. podľa ust. 420a OZ, pričom v danom prípade došlo aj k porušeniu

konkrétnych právnych povinností, ktoré tiež zakladajú nárok na náhradu podľa ust. § 420 OZ bez ohľadu
na to, koľko právnych predpisov porušil žalovaný, resp. na koľko právnych predpisov sa žalobkyňa
odvoláva. Skutkový stav je nemenný, schodisko bolo v čase úrazu mokré a neoznačené. Žalobkyňa
môže a naďalej trvá na tom, že ide o objektívnu zodpovednosť - o škodu spôsobenú prevádzkovou
činnosťou, pri ktorej však došlo aj k porušeniu konkrétnych právnych povinností uvedených žalobkyňou.

Mala za to, že prevádzkovanie reštaurácie je považované za prevádzkovú činnosť v zmysel ust. §
420a OZ, nakoľko takáto prevádzka je činnosťou, ktorá priamo súvisí s predmetom činnosti podnikania
žalovaného - pohostinská činnosť, ktorú realizuje podľa výpisu z Obchodného registra od 28.9.2006,
túto vykonáva vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Poukázala na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave, č. k. 14Co/337/2009, ktorú vec posudzoval aj Ústavný súd SR (uznesenie sp. zn. IV.

ÚS 106/2012-12 zo dňa 1.3.2012). Príčinou vzniku škody na zdraví u žalobkyne bolo prevádzkovanie
reštaurácie, do ktorej sa žalobkyňa spolu so známymi išla v čase jej prevádzkových hodín najesť.

Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.Podľa ust. § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

Vykonaným dokazovaním a pri rešpektovaní právneho názoru súdu vyššieho stupňa súd posúdil, že sa
je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobkyni s poukazom na ust. § 420 OZ.

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné a nebolo to medzi účastníkmi konania ani sporné, že
dňa 4.6.2010 žalobkyňa utrpela úraz pošmyknutím sa na schodoch pri schádzaní do reštauračného
zariadenia, prevádzkovateľom ktorého je žalovaný. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že k pošmyknutiu sa a
následnému pádu došlo v dôsledku toho, že schody, po ktorých schádzala do reštaurácie boli mokré,
keďže v ten deň pršalo a nemala sa čoho pri páde zachytiť, pretože po pravej strane schodiska nie je

zábradlie (záchytné držadlo). Obrana žalovaného spočívala v tom, že žalovaný sa zbavil zodpovednosti
za škodu, nakoľko preukázal, že schodisko preukázateľne vždy spĺňalo a spĺňa všetky podmienky a
náležitosti stanovené príslušnými technickými normami a slovenským právnym poriadkom, má jedno
záchytné držadlo a je vybavené protišmykovou úpravou, že 4.6.2010 bolo v priebehu celého dňa daždivé
počasie, a tvrdil, že schodište bolo pravidelne priebežne zamestnancami utierané a v okamihu príchodu

žalobkyne bolo suché. Tvrdil, že v danom prípade musela mať žalobkyňa a aj mala vedomosť, že
schodište v dôsledku celodenného dažďa môže byť mokré a teda klzké a tejto skutočnosti bola povinná
prispôsobiť aj svoje správanie sa na schodišti.

Žalovaný mal za to, že ak žalobkyňa utrpela úraz tak, ako ho opisuje, spôsobila si ho vlastnou

neopatrnosťou. Žalobkyňa, vzhľadom na skutočnosť, že v uvedený deň počas celého dňa pršalo, mala
predpokladať, že schodisko vedúce do reštaurácie môže byť mokré a tomu prispôsobiť svoje správanie
a bolo teda jej povinnosťou venovať vlastnej bezpečnosti takú pozornosť, aby úrazu predišla.

Žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia sumy 1.638 eur titulom náhrady škody na zdraví. Okresný

súd Košice II predchádzajúcim rozsudkom posúdil zodpovednosť žalovaného podľa ust. § 420a OZ
ako vzťah vyplývajúci z nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou odporcu, keďže
mal za to, že za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou zodpovedá prevádzkovateľ tejto činnosti
bez ohľadu na zavinenie, ak je škoda v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou, ide teda o
objektívnu zodpovednosť. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok súdu

prvéhostupňazdôvodu,žesúdprvéhostupňapostupovalnesprávne,aknárokžalobkyneneposudzoval
podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za vznik škody podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 415 OZ je legislatívnym vyjadrením princípu generálnej prevencie, ktorý každému
subjektu súkromného práva ukladá povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,

majetku, prírode a životnom prostredí. Cit. ustanovenie vyjadruje povinnosť nielen dodržiavať to,
čo ustanovuje zákon alebo zmluva, ale aj konať tak, aby nedochádzalo ku škodám, t. j. povinnosť
každého počínať si tak, aby inému nebola spôsobená škoda. Ak si niekto nepočína v súlade s takto
všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a postihuje ho za to, pri splnení
ďalších predpokladov, občianskoprávna zodpovednosť za škodu (§ 420 OZ). Vzhľadom na výsledky

vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za porušenie povinnosti starať
sa o údržbu schodiska vedúceho do reštauračného zariadenia tak, že schody budú schodné, napr.
použitím vhodných protišmykových rohoží, pravidelným, častým utieraním schodov, aby tým predišiel
možným škodám napr. na zdraví následkom pádu, ako sa to stalo v prípade žalobkyne. Skutočnosť, že v
uvedený deň bolo daždivé počasie a schodisko bolo mokré potvrdila nielen žalobkyňa, ale tiež vypočutí

svedkovia,ktorípopádežalobkynipomáhaliaprivolalizáchrannúslužbu.Zjavnetedaneboloudržiavané
natoľko, aby nedošlo k pádu, preto žalovaný porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ust.
§ 415 OZ a tým založil svoju zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 OZ. Pokiaľ ide o počasie v
dobe, kedy došlo k úrazu, súd si zabezpečil objektívne informácie o meteorologických údajoch, ktoré
potvrdzujú, že poveternostné podmienky umožňovali, aby schody (aj vzhľadom na ich zastrešenie) boli v

čase príchodu žalobkyne do reštaurácie mokré. Žalobkyňa tak podľa názoru súdu preukázala porušenie
právnej povinnosti zo strany žalovaného, spočívajúcej v porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti.Vykonaným dokazovaním tak mal súd preukázané, že sa jedná o zodpovednosť žalovaného za škodu
spôsobenú žalobkyni, keďže bolo preukázané že žalovaný ako vlastník reštauračného zariadenia si
nesplnil svoju zákonnú povinnosť a to udržiavať schodisko vedúce do priestorov reštaurácie v takom

stave, aby nedošlo ku škode. I napriek tvrdeniu žalovaného, že v deň, keď došlo k úrazu žalobkyne,
bol nadpriemerne daždivý deň, zamestnanci ale utierali schody a v čase príchodu žalobkyne boli
schody suché, mal za to, že žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, pretože v konaní
bolo preukázané, predovšetkým správou SHMÚ, že v uvedený deň pršalo do 19.05 hod. a bola 99%
vlhkosť vzduchu. Z výpovede žalobkyne a svedkov p. C., p. U. a p. C. vyplynulo, že v čase úrazu boli

schody reštaurácie mokré, naopak konateľ žalovaného i zamestnanci žalovaného vo svojich svedeckých
výpovediach uvádzali, že schody mokré neboli, resp. po tom ako začalo pršať zamestnanci (čašníčka)
schody zmývali, resp. utierali. Z výtlačku fotografie (zo soc. siete Facebook) predloženej právnym
zástupcom žalobkyne (čl. 66 a nasl.) je zrejmé, že schody vedúce do reštaurácie sú síce zastrešené,
avšak len od prvého schodu, preto pri daždi nie je pred ním chránené celé schodište. V konaní však
nebolo preukázané, že zamestnanci schody pravidelne priebežne utierali, nakoľko svedkyňa p. N.

uviedla len, že „schody sme zmývali, nakoľko začalo pršať a boli trochu mokré“, pričom v ten deň pršalo
do 19.05 hod. a kedy tak urobila z hľadiska času príchodu žalobkyne si nespomínala. Súd sa nestotožnil
s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že žalobkyňa porušila svoju prevenčnú povinnosť, keď si
nepočínala dostatočne obozretne, nepočkala, kým vyjdú hostia z reštaurácie a nepoužila zábradlie po
ľavej strane. Je dôvodné sa domnievať, že každý človek prispôsobuje svoje správanie tomu a počína

si tak, aby nedošlo u neho k poškodeniu zdravia. Nemožno pričítať na ťarchu žalobkyne len to, že
nepredpokladala, že schodisko môže byť mokré, keď toto bolo zastrešené ani to, že schádzala po
schodoch po pravej strane, čo je zvyklosťou, pričom tiež nie je vylúčené, že ak by aj použila záchytné
držadlo, k úrazu by nedošlo. Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami
mal súd za to, že nárok žalobkyne je dôvodný.

Na základe uvedeného súd má za to, že základ nároku žalobkyne je daný a žalovaný je zodpovedný za
škodu na zdraví žalobkyne, ktorá jej vznikla pádom na schodoch v priestoroch reštaurácie žalovaného.

Pri posudzovaní výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal súd zo

zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších
predpisov.

Podľa § 2 ods. 1, cit. zákona, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému

poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa ust. § 5 ods. 1, 2 cit. zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Štatistickým úradom SR bola zistená priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR vo
výške 744,50 eur.

Súd teda priznal žalobkyni bolestné vo výške podľa znaleckého posudku, ktorým bolo bolestné
ohodnotené v počte bodov 110 a to vo výške 1.638 eur (2% zo sumy 744,50 eur = 14,89 x 202 bodov).

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania stanovuje osobitný predpis, ktorým jenariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. a v zmysle jeho ustanovenia § 3 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila nárok na úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy
od 8.9.2010 do zaplatenia.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa listom zo dňa 6.9.2010 vyzvala žalovaného na

zaplatenie (čl. 5) žalovanej sumy v lehote do 5 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená
dňa 8.9.2010. Keďže žalovaný neplnil, nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty danej mu na plnenie, t.
j. 14.9.2010 sa dostal do omeškania, teda nie 8.9.2010, keď mu bola výzva doručená. Podľa zistenia
súdu, ku dňu 14.9.2010, bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1%, po zvýšení o 8
percentuálnych bodov výška úrokov z omeškania podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je
9%. Súd nárok žalobkyne v časti úrokov z omeškania považoval za dôvodný v časti zákonom stanovenej

výšky a preto priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9% od 14.9.2010 a v prevyšujúcej časti návrh
pokiaľ ide o úrok z omeškania zamietol.

O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania, rozhodol súd podľa ust.
§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., v zmysle ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd

jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie
je tiež od poplatku oslobodený. Pri rozhodovaní vychádzal súd z priznanej sumy a podľa položky 1a
sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť sumu 98 eur.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 Os.p., v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal úspešnej odporkyni náhradu trov konania
titulom trov právneho zastúpenia a to podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1, 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v sume
502,60 eur za 11 úkonov právnej služby á 71,37 (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 26.8.2010,

podanienávrhu21.9.2010,vyjadreniekodporuzodňa22.12.2010,účasťnapojednávanídňa13.6.2011,
dňa 5.9.2011, dňa 9.11.2011, dňa 18.11.2013 a dňa 5.5.2014, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12.1.2012,
písomné stanovisko zo dňa 18.11.2013 a záverečné stanovisko zo dňa 5.5.2014), za 1 úkon právnej
služby á 23,79 eur (porada s klientom dňa 7.9.2011) + 3 x režijný paušál á 7,21 eur, 4 x režijný paušál
á 7,41 eur, 1 x režijný paušál á 7,63 eur, 2 x režijný paušál á 7,81 a 2 x režijný paušál á 8,04 eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobkyne trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby
á 35,69 eur (podanie na súd zo dňa 4.10.2010 označené ako Žiadosť o oslobodenie od súdnych
poplatkov, nakoľko nešlo o podanie vo veci samej). Pokiaľ ide o právnym zástupcom vyčíslené trovy
konania za úkony označené ako porada s klientom, súd nepriznal právnemu zástupcovi trovy za tieto

úkony v celkovej výške 95,16 eur - (porada s klientom dňa 2.9.2011 od 9.30 hod. do 10.50 hod. a dňa
7.9.2011 od 15.30 hod. do 16.55 hod., ale len za jednu hodinu dňa 7.9.2011, kedy predmetom porady
bolo oboznámenie žalobkyne s doterajším priebehom súdneho konania a dohoda o tom, že žalobkyňa
zaobstará fotografie z miesta úrazu, nakoľko tieto trovy považoval súd za neúčelné) a priznal len trovy
za poradu so žalobkyňou v rozsahu jednej hodiny dňa 7.9.2011.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.