Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. apríl 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/684/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222087
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222087.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Komárne v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom

Bratislava, Pribinova 25, (zn: ZE-4686-3090) zastúpený Fridrich Paľko s.r.o., IČO: 36 864 421, so
sídlom Bratislava, Gösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
SR, Bratislava, Župné nám. 13, (zn: 46330/2013/34) o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.9.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody 175 Eur

ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
exekútora a rozhodnutím o ňom a nemajetkovej ujmy v sume 829,80 Eur, t.j. za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky,
pretože Okresný súd Nové Zámky o žiadosti vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX

XXXX/XXXX nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, ale po
dlhej dobe a súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 454 dní. Išlo o konanie proti povinnému: Q. S..

Dodal, že dňa 25.5.2012 požiadal o prerokovanie nároku u odporcu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.12.2013 žiadala žalobu zamietnuť. V prvom
rade poukázala na nejasný titul nároku na náhradu škody. Žalovaný mal súčasne za to, že žaloba je

podaná predčasne, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. od doručenia
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuplynulo 6 mesiacov. Žalovaná
informovala, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody,
mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody a z uvedeného dôvodu ho žalobca nepovažuje za
predbežne prerokovaný. Žalovaná v súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.

zn. I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný súd SR konštatuje, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Taktiež namietala, že žalobca nepreukázal podanie
sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže konštatovať len Ústavný súd SR,a preto nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup. Ďalej namietala aj vyčíslenie materiálnej škody
s odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. V konaní je potrebné preukázať
skutočnú škodu listinnými dôkazmi, ktoré však žalobca nepreukázal. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu,

poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha podrobnému skúmaniu, keďže
prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Súdu doručila písomné

vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si
náhradu trov konania.

Dňa 7.4.2014 doručil právny zástupca žalobcu emailom na tunajší súd ospravedlnenie z neúčasti
na pojednávaní nariadenom dňa 7.4.2014 a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu dočasnej
pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorého náplňou práce je v rámci zastupovania žalobcu účasť na

pojednávaní. Predložil fotokópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti Q. K., bez čitateľného
dátumu vystavenia. Uviedol, že klient trvá na účasti splnomocneného advokáta na pojednávaní a
vylučuje substitúciu. Požiadal súd, aby sa nekonalo pojednávanie v ich neprítomnosti.

Súd poukazuje na § 119 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je potrebné, aby dôvod na odročenie pojednávania

bol súdu oznámený bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom účastník dozvedel a je potrebné,
aby v návrhu na odročenie pojednávania bol uvedený deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd
konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa nebolo tunajšiemu súdu doručené
včas.

Zároveň súd poukázal na splnomocnenie zo dňa 13.9.2012 udelené žalobcom právnemu zástupcovi
žalobcu na zastupovanie v predmetnej veci, v ktorom žalobca súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť
ustanovila za seba zástupcu.

Nebolo ani v zmysle § 119 ods. 3 OSP predložené vyjadrenie ošetrujúceho lekára na zdravotný stav

Q. K..

Súd z uvedených dôvodov žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania neakceptoval.
Právny zástupca žalobcu hodnoverným spôsobom nepreukázal dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania.

Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Cdo 203/2012 zo dňa 14.5.2013. Najvyšší
súd SR v uvedenom uznesení poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. určuje dve
podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka
alebo jeho zástupcu, a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o odročenie pojednávania z

dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie
pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak nepreukáže existenciu
dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach uviedol,
že žiadosť o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) môže súd posudzovať len na základe tých
okolností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Dôležitosť dôvodu, ktorým

je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej skutočnosti
(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. decembra 2006 sp.zn. 3Cdo 294/2006, z 24.
novembra 2008 sp.zn. 3Cdo 181/2008, z 22. augusta 2007 sp.zn. 5Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010
sp.zn. 5Cdo 34/2010). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie
hodnovernepreukázaná,zostávažiadosťúčastníkakonaniaavnejuvádzanýdôležitýdôvodibavrovine

nepodložených tvrdení.

Súd však poznamenáva, že navrhovateľ dňa 13.9.2012 súhlasil s tým, aby právny zástupca si stanovil
za seba zástupcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, spisom OS Nové Zámky číslo XEr/
XXX/XXXX a zistil tento skutkový a právny stav veci:
Dňa 4.9.2006 súdna exekútorka Q.. B. B. doručila Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému: Q. S. o vymoženie 15.540 Sk s prísl. Dňa 19.9.2006 Okresný
súd Nové Zámky vydal poverenie pre súdneho exekútora.

Dňa 10.9.2009 podal oprávnený ( žalobca) návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť JUDr. T.
K.. Dňa 26.11.2010 pôvodný exekútor súdu podal podnet na povolenie odkladu exekúcie a zastavenie
exekúcie s poukazom na § 57 ods. 4 Ex. por. Dňa 1.12.2010 Okresný súd Nové Zámky vyhovel žiadosti
o zmenu súdneho exekútora, avšak až dňa 14.3.2011 oprávnený odpovedal na výzvu súdu k návrhu
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.

V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to skutočnej škody v sume 175 Euro. Táto
majetková škoda predstavuje ňou vynaložené nasledovné sumy:
- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70 Euro,
- na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Euro.

- na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom sumu 50 Euro
- administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a
telekomunikačné výdaje v sume 15 Eur
Celkom takto vynaložila sumu 175 Euro, ktorá by ju nezaťažila ak by exekučný súd postupoval správne
a pri rozhodovaní pri udeľovaní poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú

dobu. Výška tejto hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a
to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda
pozostávazoškodyspočívajúcejvadministratívnychvýdajoch,funkčnýchvýdajoch,mzdovýchvýdajoch
a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Toto vyčíslenie vychádza z účtovej agendy pričom
z dôvodov ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné

korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy.
Žalobkyňa sa ďalej domáha náhrady nemajetkovej ujmy v sume 829,80 Euro, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 49 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom

čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru po ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jej názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
nemajetkových práv poškodeného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania

poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a tiež došlo k vyvolaniu
nasledovných rizík:
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného.
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným.

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo riziko insolvencii povinného.

Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jej zákonných
nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv. Priznanie
nemajetkovej ujmy žiadala aj z týchto dôvodov:

- neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u členov jej riadiacich orgánov ako aj u jej majiteľov,
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosť.
- úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu

spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom a zánik jej ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z
realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na jej strane, ale aj na strane jej majiteľov.
- nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie jej podnikateľské postupy a spôsobila
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohla prijať.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy a aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad
aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytovaniu súdnej ochrany dôjde lenvtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna
norma (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV US 77/02). V žalobe ďalej uviedla, že
reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania

sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných
zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkovi
garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primerané satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

Náhradyškodysadomáhapodľazákonač.514/2003Z.z.,ktoréškodypodľajejtvrdeniajejmalivzniknúť
v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu vo
vyššie uvedenej exekučnej veci.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 1 zákona č.514/2003 Z.z. tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ust. §-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 odsek 1) písmeno a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17odsek1),2),3)5)zák.číslo514/2003Z.z.uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosť učinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2) sa určuje s prihliadnutím najme na:
a) Osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) Závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť

požadovanú výšku úhrady podľa ods. 1 a 2.

Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný
súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov v konaní. Podľa ust. §-u 25 ods.1

zák.č.514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone
osobitným predpisom. (Občiansky zákonník).

Je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu ( sp. zn. I.ÚS 16/02) kde sa konštatuje, že“
pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo v zákone ( sp. zn. II.ÚS 64/97, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje) ale ich
nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle citovaného ust. Ústavy. Z uvedeného vyplýva,
že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Je
potrebné skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote (nález
ÚS SR, sp. zn. IV.ÚS 471/2012). Podľa názoru súdu v tomto prípade existujú objektívne okolnosti,
pre ktoré je možné konštatovať, že rozhodnutie súdu v exekučnom konaní bolo vydané v primeranom

čase a to s poukazom na samotný postup súdu, je potrebné posudzovať aj hľadisko objektívne a to
v konkrétnom období nápad nespočetného množstva vecí (čo spôsobil žalobca množstvom podaní
na zmenu exekútora, na vydanie poverenia a pod.) a počet osôb vybavujúcich tento nápad v rámci
exekučného oddelenia na príslušnom súde (resp. na všetkých súdoch na území SR).

Podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhodujeonáhradeškody,jeviazanýrozhodnutímtohtoorgánu.Podľaods.2právopodľaods.1možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa

osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného
zreteľa.

Súd považuje za potrebné uviesť, že nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo
k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a

povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných
rokov všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom
je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľa podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu
spotrebiteľských úverov Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je
predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému

postupu.

Podľa ust. §-u 44 ods.7 zákona č.233/1995 Z.z. v znení účinnom (od 1.9.2005) v čase
začatia exekučného konania Okresného súdu Nové Zámky, oprávnený môže kedykoľvek v priebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Ex. por. znel: „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe, je k novelizovanému ust. § 41 ods. 2 písm.
d) Ex. por. uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor SR.
Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov“ predstavovala len

explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia.

Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a §
41 ods. 2 písm. d) Ex. por. sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že súd rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora síce po

viac ako roku, avšak súd poukazuje na to, že exekučný titul nebol vydaný v súlade so zákonom, keď
rozhodcovská doložka bola v rozpore s dobrými mravmi, resp. išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Súd poukazuje na to, že v prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy,
ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória - súdna prax takéto rozhodnutie za

zdanlivé, ničotné (nulitné-paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce.

Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté,
že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú
ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Keďže podľa

rozhodcovského súdu si účastníci konania v Zmluve o úvere v časti Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru bod 17. Rozhodcovská doložka, dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy,
vrátane spotov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom,
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde.

S poukazom na vyššie uvedené, že nebola platne uzavretá dohoda o rozhodcovskom konaní
a spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, súd je toho názoru, že
rozhodcovský súd v danej veci nemal právomoc konať a teda nemohol vzniknúť ani platný exekučný
titul v podobe rozhodcovského rozsudku. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné

uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu
na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok,
akoby právny úkon nebol nikdy vznikol (rozhodnutia: uznesenie NS SR 4Cdo 31/2013, 3Cdo 146/2011,
5 Cdo 291/2010, US SR IV.ÚS 60/2011, I.ÚS 16/2002).

Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a

nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci. Všeobecne

možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami . Z vyššie uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou
činnosťou tých orgánov (ktoré zákon uvádza) než rozhodovacou činnosťou.Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu

pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych.

Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto ju treba chápať ako súhrn
príčin, ktoré viedli k určitému výsledku (k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j.
ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nevznikla by ani škoda.

Súd podľa žalobkyne by mal posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol správne, keď nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu súdu neprináleží.
Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalobca mal možnosť domáhať sa ochrany
svojich práv v súlade s § 127 ods. 1 Ústavy SR.

Z výsledkov vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu veci súd mal za to, že žaloba nebola
podaná dôvodne. Žalobca nesplnil podmienky uvedené v § 17 ods. 5 zák.č. 514/2003 Z.z. - doteraz túto
skutočnosť žiadnym dôkazom nepreukázal. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu z dôvodu, že k rozhodnutiu

o návrhu na zmenu exekútora nedošlo v zákonnej 30 dňovej lehote. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z., skutočnosť, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nie je kompetentný preskúmať
súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ale len Ústavný súd Slovenskej republiky

na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, prípadne
disciplinárny senát alebo Európsky súd pre ľudské práva.

Je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve

podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci.

Súd mal za to, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad
postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň

aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania
doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou, ktorá využíva neprijateľné
podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobkyni mohol namietaný
nesprávny úradný postup spôsobiť. Žalobkyňa nepreukázala, že by činnosťou súdu v namietanom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody , ani

prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Stav, v ktorom sa žalobkyňa
ocitla si zavinila sama a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní
svojich práv a najmä už je zrejmé, že si uplatňuje ničím neodôvodnené a nepreukázané čiastky v podobe
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Absenciou rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka
pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri
výkoneverejnejmoci,apretosasúd vkonaníexistenciouďalšíchpredpokladovzodpovednostizaškodu
(t.j. protiprávne konanie, vznik škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody

a následne aj samotnou výškou škody) ďalej nezaoberal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu a žalobu ako nedôvodnú zamietol.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala vo veci plný
úspech nepriznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci
úspech nemal, pretože jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3
O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).