Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. júl 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 4C/114/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412204325
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5412204325.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín, samosudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Župné
nám. 13, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 27.09.2012, sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal náhrady

majetkovej škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 550,- eur, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín v exekučnom konaní vedenom súdnym
exekútorom pod sp. zn. EX 5016/2011 voči povinnému O. J. tým, že tento súd nerozhodol v zákonom
stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX)
navrhol podaním spísaným procedurálnym postupom podľa ust. § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len "EP"), súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu voči povinnému O. J. pre svoju pohľadávku

vzniknutú neplnením jeho záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Exekučnej veci
pridelil súdny exekútor číslo EX 5016/2011. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní
pohľadávky navrhovateľa efektívne a účinne, predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom a požiadal o udelenie poverenia. Poukázal na povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia takejto žiadosti aj je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou

podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 04.08.2011 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu tak došlo po uplynutí viac ako
10 mesiacov.Opísaný postup exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. §
44 ods. 7 EP, resp. od 01.12.2006 s ust. § 44 ods. 8 EP. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali

smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.: I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). Navrhovateľ sa
dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po
doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 31.10.2011 o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol

zavŕšený doručením uznesenia o zmene súdneho exekútora).

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatňoval náhradu
majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda 175,- eur, ktorá by nezaťažila
navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora by
dodržal zákonom stanovenú dobu, predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov navrhovateľom
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom.
Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- eur; na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,- eur; na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na

poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu 15,- eur.

Uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tým, že samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a

práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa neho dôsledkom
jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej
ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na

každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t. j. cca 663,88 eura. Ohľadom
primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia uviedol konkrétne nálezy ústavného súdu.
Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eura za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu,
teda 550,- eur za celých 10 mesiacov.

Ďalej žiadal, aby súd rozhodol mezitýmnym rozsudkom o základe veci tak, že odporkyňa je zodpovedná
za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dolný Kubín,
pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie overenia v zákonnom stanovenej lehote a následne
rozsudkom zaviazať odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 175,- eur a z titulu
nemajetkovej ujmy 550,- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa sa k veci vyjadrila podaním doručeným súdu 28.06.2013 (právny zástupca navrhovateľa
prevzal dňa 08.07.2013), ktorým žiadala návrh na začatie konania ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok potrebných pre priznanie náhrady škody vzmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov (ďalej len "ZoZŠ") a uplatnila si právo na náhradu trov konania.

Poukázala na nedostatky návrhu spôsobujúce podľa nej zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol

časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša navrhovateľ sám. Taktiež z návrhu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody.
Neoznačenie spisovej značky exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany exekučného súdu bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol
sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (rozhodnutie

II. ÚS 21/2002, IV. ÚS 374/2012). Pokiaľ navrhovateľ tvrdí prieťahy v konaní, neuvádza kroky, ktoré
podnikol na ich odstránenie , neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania
zo strany odporkyne, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach
predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti (t.j. či využil účinné právne
prostriedky nápravy na urýchlenie konania). Judikatúra Ústavného súdu SR nález z 03.05.2011 č. k. III.
ÚS 69/2011-25) poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady

vigilantibusiura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak navrhovateľ nekonal, je možné pripísať iba
jemu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu.
Túto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Ďalej poukázala, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené
MS SR 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že pravdepodobne už dňa 27.09.2012 bola okresnému

súdu doručený návrh na začatie konania, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6-mesačnej
lehoty, ale skôr. Poukazujúc na § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci (ďalej len „ZoZŠ“) uviedla, že v takomto prípade ide o
predčasne uplatnený nárok na súde. Napriek opakovaným výzvam MS SR navrhovateľovi na doplnenie
žiadostí, bola doručená len všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti,

nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady
preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na
prieťahy/ústavné sťažnosti, ani nedoplnil doklady preukazujúce "ohrozenie" práv zánikom povinného,
jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok

na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Preto MS SR ako orgán príslušný podľa § 4
ods. 1 písm. a) ZoZŠ nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný.

K navrhovateľom namietanému nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že prax ukázala už dávnejšie,
že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť
zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Ak bola

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01.06.2011 nárok je v tejto časti
neopodstatnený.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinností urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného
súdu Slovenskej republiky ak bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Navrhovateľ nepreukázal, že by takéto sťažnosti podal a preto nie je preukázaný nesprávny
úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Ďalej uviedol, že v prípade ak mala navrhovateľovi škody vzniknúť práve nesprávnym úradným
postupom spočívajúcom vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dní, lehota na
uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie
poverenia a preto vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k
uplynutiu 15-dňovel lehoty na vydanie poverenia pred dňom 23.04.2009.Ohľadne navrhovateľom vyčíslenej materiálnej škody a nemajetkovej ujmy odporkyňa uviedla, že podľa
§ 17 ods. 1 ZoZŠ uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku,

ktorú navrhovateľ podľa názoru odporkyne nepreukázal a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať
za hypotetické. Požadovať paušálne sumy navrhovateľom uvádzané všeobecne za ním uvádzané
činnosti je nesprávne a účelové. Navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno
považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech. Navrhovateľ ako
spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva

informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen
počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok,
ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali
bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného
systému vznikala/vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Aj u položky "udržiavanie"
systému ide o činnosť, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní

úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje navrhovateľ, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti
daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie úverov, musí mať informačný systém.
Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a znovu
účelové. V súvislosti s paušálnou sumou na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu
a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že si navrhovateľ uplatňuje neprimerané čiastky (najmä s

ohľadom na skutočnosť, že väčšina uvádzaných zaslaných žiadostí o poskytnutie informácií sa mohla
hospodárnejšie vykonať aj elektronicky). Z tohto dôvodu podľa odporkyne je uplatňovanie nároku na
majetkovú škodu nepodložené a uplatňovať si 125,- eur paušálne za každého dlžníka je nielenže
nadhodnotené,aleajnepreukázané.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinami/skutočnosťami,ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu

vyčíslovaniu škody zo strany navrhovateľa (ako tomu je podľa názoru odporkyne aj v tomto prípade) a
preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku
škody.

K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch a navrhovateľovej argumentácii, citujúc § 17
ods. 2 a 3 ZoZŠ uviedla, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha

podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať
z paušálnej sumy 663,88 eura, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha.
Navyše, pri rozhodovaní Ústavný súd SR vychádza aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v
tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Ústavný súd SR prihliada
aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ navrhovateľ tento prostriedok nevyužil,

je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného
súdu SR, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. Vznik nemajetkovej ujmy u
právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
"frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody
a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej
osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo). Navrhovateľ uvádza aj "zánik
podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov", ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež
neupresnil, v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa". Navrhovateľ

zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Napokon poukázala na aspekt
dobrých mravov poukazujúc na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné zohľadniť
spolu s § 17 ods. 2 a 3 ZoZŠ pri formulovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, resp. o výške takejto náhrady.

Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 22.07.2014 o 10.30 hod., na ktoré sa nedostavili navrhovateľ,
zástupca navrhovateľa a odporkyňa. Odporkyňa svoju neúčasť ospravedlnila podaním doručeným
súdu e-mailom 18.07.2014 z dôvodu kolízie a aj hospodárnosti konania a nepožiadala o odročenie
pojednávania.V podaní zaslanom e-mailom tunajšiemu súdu dňa 18.07.2014 navrhovateľ prostredníctvom zástupcu
žiadal, aby súd zrušil nariadené pojednávanie na deň 22.07.2014 o 10.30 hod. a týmto podaním podal
aj návrh na prerušenie konania, a to až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a o otázke

zákonného sudcu. Poukázal na podanie ústavnej sťažnosti, ktorú súdu zaslal v elektronickej podobe
e-mailom. Zároveň navrhovateľ navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom v odbore Právne
vzťahy k cudzine, odvetví - Európske právo, ktorým budú zodpovedané otázky týkajúce sa interpretácie
a aplikácie smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 v nadväznosti na justičnú prax a záväznú
judikatúru Súdneho dvora EÚ (č.l. 72-81spisu).

Samostatnýmuznesenímč.k.4C/114/2012zodňa22.07.2014súdnávrhnaprerušeniekonaniazamietol
z dôvodu nepreukázania naplnenia dôvodov na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/, ods.
2 písm. c/ O. s. p.

Nakoľko nebolo zistené, že by ktorýkoľvek z účastníkov požiadal o odročenie pojednávania pre vážny
dôvod,súddospelkzáveru,žesúsplnenépodmienky §101ods.2O.s.p.avoveci vykonalnavrhované
dokazovanie a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, zástupcu navrhovateľa a odporkyne.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ pred podaním návrhu na začatie konania podal na
MS SR v návrhu uvádzanú písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie uplatneného nároku podľa
§ 15 ods. 1 ZoZŠ, a že na jej podklade nedošlo ku dňu rozhodnutia súdu čo i len k čiastočnému
uspokojeniu navrhovateľom uplatňovaného nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy. Keďže
už od podania návrhu na začatie konania do rozhodnutia súdu uplynula lehota viac ako 6 mesiacov,

súd aj v záujme hospodárnosti konania nepotreboval za potrebné zisťovať, kedy konkrétne bola taká
žiadosť podaná, keďže nepochybne táto bola podaná ešte pred podaním návrhu na začatie konania
a od jeho podania už uplynula 6-mesačná lehota a navrhovateľ (v čase, kedy súd vo veci rozhodol)
sa už mohol domáhať uspokojenia uplatneného nároku na súde (súd v čase vydania rozhodnutia už
nemohol z predčasného uplatnenia nároku navrhovateľom na súde pred uplynutím 6-mesačnej lehoty

vyvodzovať nejaké procesné dôsledky).

Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn.
6Er/125/2011, z ktorého mal za preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 14.04.2011. Dňa 21.04.2011 bola vypracovaná výzva
preStályrozhodcovskýsúdspoločnostiSlovenskározhodcovská,a.s.,Karloveskérameno8,Bratislava,

na zapožičanie spisu SR 13045/10. Stály rozhodcovský súd výzvu prevzal 26.04.2011. Dňa 04.05.2011
doručil Stály rozhodcovský súd kópiu spisu. Dňa 07.06.2011 Okresný súd žiadosť súdneho exekútora
v časti pre vymoženie sumy presahujúcej 600,- eur, ako aj zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
z tam uvedených súm, zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.07.2011. Dňa 04.08.2011 bolo
exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému O. J., nar. XX.XX.XXXX, pre

sumu 600,- eur. Dňa 18.08.2011 Okresný súd zastavil exekučné konanie v časti pre vymoženie sumy
presahujúcej 600,- eur, ako aj zmenkového úroku 0,25 % denne z tam uvedených súm. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 19.09.2011.

Podľa § 3 ods. 1ZoZŠ v znení účinnom do 31.12.2012ods.:

1)Štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomzaškodu,ktorábolaspôsobenáorgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. ZoZŠ vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9ZoZŠ ods.:

1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15ZoZŠ ods.:

1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16ZoZŠ ods.1, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17ZoZŠ ods.:

1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 41 z č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“) účinného k
31.05.2011 ods.:1) Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

Podľa § 41 EP účinného od01.06.2011 ods.:

1) Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených,

Podľa § 44 EP ods.:

1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 102/2011- zmene zákona o štátnej pomoci a zmene EP Čl.II., bod 2

Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.
Správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila v
ostatnom období svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky. Avšak vzhľadom
na skutočnosť, že v praxi možno vysledovať určité pochybnosti, navrhuje sa výslovne upraviť, že
exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a zmiery nimi schválené.

Ustanovenie sa nedotýka problematiky vymáhania neoprávnenej štátnej pomoci.

Po vykonanom dokazovaní súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu z týchto dôvodov:

Navrhovateľ návrhom uplatňoval náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho
úradného postupu, nevydania poverenia vo veci Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 6Er/125/2011, keď
tvrdil že zo strany súdu došlo k porušeniu ust. § 44 ods.2 EP, pretože exekučný súd nevydal poverenie

na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote 15 dní ale až po uplynutí 10 mesiacov. Tvrdenia
navrhovateľa mali byť (podľa jeho návrhu na vykonanie dokazovania ) preukázané exekučným spisom
tunajšieho exekučného súdu sp.zn. 6Er/125/2011. Vykonaním dokazovania obsahom predmetnéhoexekučného spisu mal súd za preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 14.04.2011. Dňa 21.04.2011 bola vypracovaná výzva pre
Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava,

na zapožičanie spisu SR 13045/10. Stály rozhodcovský súd výzvu prevzal 26.04.2011. Dňa 04.05.2011
doručil Stály rozhodcovský súd kópiu spisu. Dňa 07.06.2011 Okresný súd žiadosť súdneho exekútora
v časti pre vymoženie sumy presahujúcej 600,- eur, ako aj zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
z tam uvedených súm, zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.07.2011. Dňa 04.08.2011 bolo
exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému O. J., nar. XX.XX.XXXX, pre

sumu 600,- eur. Dňa 18.08.2011 Okresný súd zastavil exekučné konanie v časti pre vymoženie sumy
presahujúcej 600,- eur, ako aj zmenkového úroku 0,25 % denne z tam uvedených súm. Uznesenie
nadobudloprávoplatnosť19.09.2011.t.č.jeexekúciavedenáprepohľadávkuoprávnenéhovovýške600
eur. Po vykonaní úkonov podľa § 44 ods.2 exekučný súd teda vydal poverenie na vykonanie exekúcie
po 4 mesiacoch od podania žiadosti súdneho exekútora.

V spojitosti so zákonom stanovenou procesnou 15-dňovou lehotou je potrebné uviesť, že táto vyjadruje

ideálnu predstavu zákonodarcu o dobe potrebnej na to, aby sa poverenie mohlo vydať avšak iba
za podmienok, že sú v prípade podania žiadosti o udelenie poverenia zo strany súdneho exekútora
splnené všetky podmienky ustanovené zákonom. Možno povedať, že z tohto aspektu má táto lehota
poriadkový charakter. Preto na záver o zbytočných prieťahoch pri postupe súdu nebude stačiť len
prekročenie 15-dňovej lehoty, ale aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu a hlavne zodpovednosť

exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí
byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, t.j. predovšetkým formálnej a materiálnej
stránky vykonateľnosti tohto titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie.

Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia exekučného titulu. V danom prípad je
exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,

Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR 13045/10 zo dňa 30.12.2010. bolo preto povinnosťou
exekučného súdu zaoberať sa preskúmaním tohto exekučného titulu a to v súlade s § 45 zákona
č. 244/2002 z.z. o rozhodcovskom konaní (§ 45 Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, a/ z dôvodov

uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/
a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/).

Zákon v ust. §44 ods.2 EP upravuje výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov
neprípustnosti exekúcie. Zákonná 15-dňová lehota na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou súdneho
exekútora o udelenie poverenia teda neplatí v exekučných konaniach, v ktorých exekučným titulom je
exekučná notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Dôvodom ustanovenia tejto výnimky (do
zákona bola zavedená s účinnosťou od 1. júna 2010)je potreba preverenia prípadnej existencie dôvodov

neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie
(napr. zmluva zakladajúca hmotnoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným, rozhodcovská zmluva
alebo doložka). Aj keď podľa § 41 z č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „EP“) účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia, v ods. 2 písm. d/ sa uvádza, že
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených, vychádzajúc z vyššie citovanej dôvodovej správy mal zákonodarca
úmysel ako exekučný titul stanoviť aj rozhodcovský rozsudok čo následne upravil aj ďalšou novelou EP
účinnouod01.06.2011kedyvýslovnezakotvilvodseku2písm.d/,žepodľatohtozákonamožnovykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierovnimischválených.Exekučnýsúd,keďžeexekučnýmtitulombolrozsudokrozhodcovskéhosúdu,

nebol viazaný 15 - dňovou lehotou na vydanie poverenia. V spojitosti s týmto je potrebné ešte uviesť, že
nebol zistený v danej veci žiadny nesprávny úradný postup, nakoľko exekučný súd už 7 dní po podaní
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia vyzval Stály rozhodcovský súd na predloženie spisu
SR 1305/45/10 apo jeho doručení dňa 04.05.2014 a preskúmaní podľa §45 ZoRK rozhodol uznesenímzo dňa 04.06.2011 č.k. 6er/125/2011-14 o čiastočnom zamietnutí žiadosti, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 22.07.2011. Až po jeho právoplatnosti potom mohlo byť vydané poverenie na vykonanie
exekúcie, čo exekučný súd urobil dňa 04.08.2011

V zmysle vyššie citovaných ust. ZoZŠ, štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia týchto troch
podmienok: 1) existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2) nesprávny úradný postup
orgánu štátu a 3) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Zákon neobsahuje vyčerpávajúcu definíciu pojmu nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto
výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie

štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.
Pretožeúradnýpostupspravidlanemožnovprávnompredpiseupraviťdonajmenšíchpodrobností,treba
správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho
orgánu smeruje. Za nesprávny úradný postup sa však podľa výslovného znenia § 9 ods. 1 ZoZŠ
považuje (aj) porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Vykonaným dokazovaním mal však súd spoľahlivo preukázané, že v exekučnom konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 6Er/125/2011 nemohlo dôjsť k vytýkanému nesprávnemu úradnému
postupu, pretože tvrdenia navrhovateľa sa nepreukázali. V tejto veci nepochybne absentuje

existencia navrhovateľom tvrdenej skutočnosti, ktorá mala predstavovať nesprávny úradný postup
exekučného súdu a teda nemôže byť daná ani zodpovednosť odporkyne za navrhovateľom tvrdenú,
ale nepreukázanú škodu pre nenaplnenie ani jedného zo základných predpokladov pre vznik takejto
zodpovednosti na strane odporkyne, ktoré predpoklady naviac musia byť naplnené súčasne. Preto súd
podaný návrh v celom rozsahu, a to jednak ohľadne uplatnenej škody a tiež uplatnenej nemajetkovej

ujmy, ako zjavne nedôvodnú zamietol.

Z dôvodu, že nebolo zistené porušenie práva navrhovateľa, súd sa nezaoberal jeho návrhom na vydanie
medzitýmneho rozsudku a ani vznesenou námietkou premlčania zo strany odporkyne.

Čo sa týka návrhu navrhovateľa na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom v odbore Právne
vzťahy k cudzine, odvetví - Európske právo, ktorým budú zodpovedané otázky týkajúce sa interpretácie

a aplikácie smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 v nadväznosti na justičnú prax a záväznú
judikatúru Súdneho dvora EÚ, súd tomuto návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel, keďže pre
rozhodnutie o žalobnom návrhu navrhovateľa nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v týmto
dôkazom, nakoľko skutkový stav bol dostatočne preukázaný vykonanými dôkazmi a navrhované
znalecké dokazovanie skutočnosti vyplývajúce z exekučného spisu nemôžu vyvrátiť.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporkyni ako úspešnej účastníčke, ktorej by inak za použitia
§ 142 ods. 1 O. s. p. prináležalo právo na náhradu účelne vynaložených nákladov súvisiacich s týmto
konaním, právo na ich náhradu nepriznal, pretože odporkyňa si v súvislosti s týmto konaním trovy
konania uplatnila, no nevyčíslila ich výšku a z obsahu spisu nevyplýva, že by odporkyni v rámci tohto
konania vznikli nejaké trovy v konkrétne zistiteľnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.