Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611201348
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4611201348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Vítkovské stajne, spol. s
r.o., so sídlom Kuzmice, Vítkovce 64, IČO: 36 544 761, 2/ O.. V. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom N.
XX, P., D., obaja zastúpení JUDr. Petrom Timkom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 6,
proti žalovanému: EDEN-Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Matúšova 23, IČO: 35 793 074,
zastúpenému JUDr. Ľuboslavom Kašubom, advokátom so sídlom Bratislava, Na vŕšku 1, o zaplatenie
43.450,98 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 18. októbra 2013
č. k. 4C/39/2011-141, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade
sumu 28.998,60 eura a žalobcovi v 2. rade sumu 14.452,38 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej v zmysle § 151 ods. 3 OSP. Právne vec odôvodnil s odkazom na ust. § 3 ods. 1 až 4
zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 37 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 a §
456 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a zisteným skutkovým stavom. Na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Žalobcovia svoje finančné nároky pôvodne

opreli o nájomné zmluvy uzavreté medzi žalovaným ako nájomcom a predchádzajúcimi spoluvlastníkmi
nebytových priestorov v N. v kat. úz. Z. O. zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX s tým, že
žalovaný za tieto priestory, ktoré užíval na reštauračné a kaviarenské účely, neplatil nájomné od začiatku
septembra 2010 a nedoplatok si vyčíslili až do konca júna 2013. Konštatoval, že tieto nájomné zmluvy
zo dňa 15.09.2000 a 25.06.2005 sú neplatnými právnymi úkonmi. Výšku bezdôvodného obohatenia si
žalobcovia vyčíslili podľa výšky dohodnutého nájomného vo vyššie citovaných neplatných nájomných
zmluvách, pričom žalovaný túto výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá zodpovedala výške nájmu

nerozporoval. V konaní bolo nesporné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi garáže s. č.
XXXXXX, pričom nájomné za tento nebytový priestor bolo pôvodne dohodnuté na sumu 309.336,- Sk
ročne, čo predstavuje sumu 25.778,- Sk mesačne (855,67 eura). Keďže žalobca v 1. rade je podielovým
spoluvlastníkom v podiele 3/4-iny, tak z mesačnej úhrady za užívanie garáže v sume 855,67 eura
pripadlananehosuma641,75euraanažalobcuv2.rade,ktorýjepodielovýmspoluvlastníkomvpodiele
1/4-ina, pripadla suma 213,92 eura mesačne. Za obdobie od 01.09.2010 do 30.06.2013 (34 mesiacov)
predstavuje u žalobcu v 1. rade nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 21.819,50 eura

(34 mesiacov x 641,75 eura) a u žalobcu v 2. rade v sume 7.273,28 eura (34 mesiacov x 213,92
eura). Žalobcovia sú zároveň aj podielovými spoluvlastníkmi domu s. č. XXX, v ktorom sa nachádzajú
nebytové priestory na prízemí a v pivnici, a to žalobca v 1. rade v podiele 6/48-ín a žalobca v 2. rade
v podiele 9/72-ín, pričom pôvodne uzavretou nájomnou zmluvou bolo dohodnuté nájomné za nebytovépriestory vo výške 610.668,- Sk ročne, čo predstavuje sumu 50.889,- Sk mesačne (1.689,21 eura). Z
uvedenej mesačnej platby pri spoluvlastníckom podiele žalobcu v 1. rade vo výške 6/48-ín predstavuje
platba za užívanie priestorov sumu 211,15 eura a v prípade žalobcu 2. rade, ktorý je spoluvlastníkom

podielu 9/72-ín je to tiež 211,15 eura. Za obdobie 34 mesiacov u oboch žalobcov predstavuje nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia suma 7.179,10 eura (34 mesiacov x 211,15 eura) pre každého.
Námietky žalovaného ohľadom skutočnosti, že nájomné platil R. B. neakceptoval z dôvodu, že žalovaný
s ňou nebol v žiadnom právnom vzťahu, keďže táto nie je spoluvlastníčkou nehnuteľností užívaných
žalovaným.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil poukazom na ust.
§ 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a žalobu
zamietnuť. Mal za to, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, nevykonal potrebné zistenia
rozhodujúcich skutočností a nesprávne právne vec posúdil, keď postupoval v zmysle ust. § 456 OZ. Z

pripojených výpisov z bankového účtu je zrejmé, že nájomné platil na účet matky žalobcu v 2. rade, aj
s poukazom na znenie darovacej zmluvy zo dňa 09.08.2007. Poukázal na LV č. XXXX k. ú. N. Z. O., z
ktorého vyplýva, že spoluvlastníkov nehnuteľnosti je viac a je otázne, či spoluvlastníci vedia o existencii
nájomnej zmluvy a či s ňou súhlasia. V doplnení svojho odvolania doložil potvrdenia o uskutočnených
platbách a mal za to, že tieto mal súd zohľadniť pri svojom rozhodovaní. Tvrdil, že žalobcovia mu

nikdy riadne neoznámili zmenu vlastníctva nehnuteľnosti a ani výšku sumy, ktorú mal platiť jednotlivým
spoluvlastníkom. Súd mal preto v danom prípade postupovať v zmysle ust. § 680 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

K odvolaniu žalovaného sa žalobcovia v 1. a v 2. rade písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1
OSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s
verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie

je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže

sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Uvedené
ustanovenie zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne
argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné

rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobcovia sa podanou žalobu a jej následnou zmenou od
žalovaného domáhali, a to žalobca v 1. rade zaplatenia sumy 28.998,60 a žalobca v 2. rade zaplatenia
sumy 14.452,38 eura z dôvodu, že žalovaný užíval nebytové priestory, ktorých spoluvlastníkmi sú
žalobcovia na základe nájomných zmlúv, pričom od septembra 2010 nájomné neplatil. Vymáhané sumy

predstavujú nájomné za obdobie od začiatku septembra 2010 do konca júna 2013.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Bezdôvodné obohatenie je zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. V

§ 456 ods. 1 OZ je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor
iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia
inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno

zistiť Ustanovenie § 456 ods. 2 OZ vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon uvádza štyri formy
bezdôvodného obohatenia, a to:
1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku
nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad

domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému
uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný
len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.

2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.
Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a
nasl. OZ), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade
atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. Právny úkon, resp. zmluva môže
byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39 OZ) alebo z dôvodov formálnych (§ 40 OZ), ale aj z iných

dôvodov (napr. podľa § 37 a 38 OZ).

3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale
potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§
36 ods. 2 OZ), odstúpením od zmluvy (§ 48 OZ) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740 OZ).

4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol
majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými
mravmi.

Bezdôvodné obohatenie sa chápe aj ako predmet záväzkovoprávneho vzťahu. Tento predmet má na
mysli § 456 OZ, pokiaľ ustanovuje, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať. Povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie je v ňom síce formulovaná neutrálne, bez pomenovania subjektu, ktorý
má túto povinnosť, avšak vzhľadom na znenie § 451 ods. 1 OZ nie sú pochybnosti o tom, že povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného. Druhým subjektom tohto vzťahu, t.j.

tým, kto má právo žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne
obohatil. V praxi sa vyskytujú prípady, keď toho, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný, nemožno zistiť (napr., ak sa niekto obohatil na úkor neurčitého počtu fyzických osôb pri predaji
určitých vecí). V takom prípade niet komu bezdôvodné obohatenie odovzdať. Aby ani v takom prípade
bezdôvodné obohatenie nezostalo tomu, kto ho získal na úkor iných, musí sa vydať štátu. Štát má právo

na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia len vtedy, keď preukáže, že nemožno zistiť osoby, na
úkor koho bol získaný, a ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, musí preukázať, že ho neodovzdal tým,
na úkor koho ho získal.

Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vymedzená vo všeobecnosti v § 451 ods. 1 OZ a v § 456

OZ je v tomto ustanovení konkretizovaná. Ide o dve formy získania bezdôvodného obohatenia, a to o
bezdôvodné obohatenie získané 1/ neplatnou zmluvou alebo 2/ zrušenou zmluvou.Pokiaľ ide o neplatnosť zmluvy treba skúmať, či zmluva je vôbec neplatná a ak áno, z akého dôvodu.
Pritom treba rozlišovať, či ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, alebo iba o jeho relatívnu
neplatnosť. Prípady relatívnej neplatnosti sú vypočítané v § 40a. V zmysle tohto ustanovenia sa právny

úkon považuje za neplatný len vtedy, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho
úkonu dovolá.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s
dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne,
a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené a na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza,
že žaloba o zaplatenie peňažného plnenia zo strany žalobcov bola podaná dôvodne. Súd prvého stupňa

správne posúdil uzavreté nájomné zmluvy medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným za neplatné,
pretože nespĺňali zákonom požadované náležitosti [v zmluvách nebol určitým spôsobom špecifikovaný
predmet nájmu, nie sú jednoznačne a úplne označené zmluvné strany, chýbal predchádzajúci súhlas
národného výboru (prípadne obecného alebo mestského úradu), v zmluve vôbec nebolo uvedené,
akým spôsobom mal nájomca platiť nájomné]. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie

napadnutého rozsudku.
Vzmyslevyššieuvedenýchzákonnýchustanovení,pribezdôvodnomobohatenívznikázáväzkovývzťah
medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým,
na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon
výslovne neustanovuje.

Žalovaný užíval nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX, okres N. I, kat. úz. Z. O. a
neplatil nájomné od začiatku septembra 2010 a nedoplatok bol vyčíslený až do konca júna 2013.
Spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností sú žalobcovia v 1. a v 2. rade a teda sú tými, na ktorých úkor sa
žalovaný bezdôvodne obohatil. Odvolací súd, zhodne so záverom súdu prvého stupňa uvádza, že na

strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcov v 1. a 2. rade, preto je žalovaný
povinný ho vydať tomu na úkor koho ho získal tým, že neplatil za užívanie nebytových priestorov
nájomné, ktoré by inak v prípade riadne uzavretých nájomných zmlúv musel platiť. Súd prvého stupňa
správne neprihliadol na námietky žalovaného, že nájomné platil R. B., nakoľko žalovaný nebol s ňou
v žiadnom právnom vzťahu. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, čas plnenia a spôsob jej

výpočtu bola súdom prvého stupňa vypočítaná správne, pričom žalovaným ani nebola rozporovaná, a
preto odvolací súd aj v tejto časti napadnutý rozsudok potvrdil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa §
219 ods. 1 OSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.