Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. január 2012

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6C/58/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111202817
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Štefanová
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2012:6111202817.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Barborou Štefanovou v právnej veci navrhovateľa Y.
R., O. X. L., P. C. XXXX/XX, , toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Trenčín, občana
Slovenskej republiky proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, o zaplatenie 4 000 €, takto

r o z h o d o l :

Návrh na zaplatenie sumy 4 000 € sa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania v sume 33,10 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 4 000 €, z toho sumy 2 000 € ako
odškodnenie za spôsobenú psychickú ujmu, sumy 500 € ako odškodnenie za obmedzenie základných
práv a slobôd a sumy 1 500 € ako odškodnenie za možnú ušlú mzdu. Svojho nároku sa navrhovateľ
domáha v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“).
Uviedol, že dňa 21.9.2009 bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Po prepustení si nepretržite
hľadal zamestnanie a v tom čase za ním behával aj jeden 12 ročný chlapec, ktorý sa s ním kamarátil a
ktorý sa už vo svojich 12 rokoch stretával s rôznymi asociálmi. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 21.10.
2009, teda presne mesiac po prepustení z posledného výkonu trestu odňatia
6C/58/2011
-2-

slobody, bol zadržaný kriminalistami OR PZ v Prievidzi, pracovisko Partizánske a bol predvedený na
políciu. Následne bol vypočutý k dvom vlámaniam do pohostinstiev, ktoré mal podľa polície spáchať. Pri
výsluhu bol vypočutý i k zločinu vydierania a prečinu porušovania domovej slobody. Vydierať mal práve
toho 12 ročného chlapca, ktorý za ním behával. Následne bol v ten deň vzatý do cely predbežného
zadržania a dňa 23.10.2009 bol rozhodnutím Okresného súdu Partizánske č.k. 0Tp 35/2009 z dôvodov
uvedených v § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby. Počas väzby utrpel hlavne
psychickú ujmu, čoho výsledkom bolo i to, že sa po tom, ako ho sudca pre prípravné konanie neprepustil
z väzby, priamo v budove súdu pokúsil spáchať samovraždu. V pokuse o samovraždu podrezaním rúk
žiletkou mu zabránila eskorta. Následne mu psychiatrička v ÚVTOS a ÚVV naordinovala Diazepam 5mg
a Sanval 10 mg. Z ÚVVa ÚVTOS Leopoldov bol preeskortovaný do ÚVV Nitra, kde vykonával ďalšiu
časť vtedajšej väzby. Psychicky veľmi trpel i z toho dôvodu, že mu jeho nevinu nikto neveril. Na základe
opätovného výsluchu ml. B. K., ktorý po priznal, že si všetko voči navrhovateľovi vymyslel, prokurátor
Okresnej prokuratúry Partizánske vydal uznesenie pod č. Pv 572/09 zo dňa 13.4.2010, ktorým podľa §
215 ods. 1, písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku trestné konanie proti navrhovateľovi zastavil.

Dňa 14.4.2010 bol navrhovateľ z väzby prepustený, väzbu teda vykonával nepretržite od 21.10.2009
do 14.4.2010. Počas väzby mu okrem psychickej ujmy bola spôsobená ujma niektorých jeho právach,
napr. práva na slobodu pohybu a pobytu, práva na slobodnú voľbu lekára a zdravotníckeho zariadenia,
práva zachovania listového tajomstva a prepravovaných správ. Taktiež musel strpieť rôzne prehliadky
cely a osobné prehliadky pri predvádzaní pred súd či vyšetrovateľku. Dňa 9.5.2010 požiadal Okresný
súd Partizánske o započítanie doby predmetnej väzby do trestu odňatia slobody, ktorého výkon nastúpil
dňa 3.5.2010. Zo strany súdu mu bolo oznámené, že v zmysle § 414 ods. 1 Trestného poriadku nie
je možné vykonanú väzbu započítať do trestu, ktorý navrhovateľ vykonával. Dňa 18.6.2010 požiadal
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Tejto žiadosti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nevyhovelo, pričom navrhovateľa zároveň
upozornilo na možnosť domáhať sa uspokojenia svojho nároku na súde. Následne navrhovateľ žiadal
rozhodnúť Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý mu dňa 20.1.2011 pod číslom Rvp 93/2011 oznámil,
že pred predložením žiadosti Ústavnému súdu je nevyhnutné vyčerpať všetky opravné prostriedky, ktoré
poskytuje zák. č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením odporcu, že by si
väzbu zapríčinil sám, keďže doposiaľ sa dopustil len prečinov krádeže, výtržníctva či poškodzovania
cudzej veci. Za zločin vydierania by bol do väzby vzatý určite i dovtedy netrestaný človek. Obvinenie z
prečinu porušovania domovej slobody bolo voči nemu vykonštruované políciou. Má za to, že skutočnosť,
že je niekoľkokrát trestaný, nemôže mať vplyv na jeho neodškodnení za väzbu, v ktorej sa ocitol
zadarmo. Poukázal na to, že dôvodom vzatia do väzby nebola len obava z pokračovania v trestnej
činnosti, ale i obava z ovplyvňovania svedkov podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Uviedol,
že hoci už bol viackrát súdne trestaný, nikdy sa neocitol v situácii, že by bol uväznený úplne zadarmo,
za to čo sa nikdy nestalo. Z dôvodu väzby musel znášať obmedzenia svojich základných práv

6C/58/2011
-3-

a slobôd. Pokiaľ ide o náhradu ušlej mzdy uviedol, že v tom čase si hľadal prácu a verí, že by ju našiel,
aj keď len za minimálnu mzdu.

Odporca navrhol návrh na navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že
predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe je splnenie nasledovných
podmienok: vzatie do väzby (a následné zastavenie trestného stíhania, oslobodenie spod obžaloby
alebo postúpenie veci inému orgánu), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzatím do väzby
a vzniknutou škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené
kumulatívne. Zodpovednosť za škodu vzniká len v prípade, ak sú všetky tieto podmienky splnené. Ak
čo len jedna z uvedených podmienok nie je splnená, základ nároku nie je daný. Odporca má za to, že
v danej veci nie je preukázané splnenie zákonom stanovených podmienok pre možnosť postupu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., a teda pre riadne uspokojenie nároku navrhovateľa. Zodpovednosť štátu ani
základ nároku navrhovateľa v predmetnej veci tak nie je daný. Odporca ďalej poukázal na ustanovenie §
8 ods. 6 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. a uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe skutočnosť, ak existuje
dôvodná obava, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, je dôvodom pre vyvodenie záveru, že
navrhovateľ (v trestnom konaní obvinený) si väzbu spôsobil sám. Už zo samotného návrhu na začatie
konania vyplýva, že navrhovateľ je niekoľkonásobne odsúdeným recidivistom, ako to vyplýva napríklad
z formulácie: „..presne mesiac po mojom poslednom prepustení...“. Vychádzajúc z uvedeného odporca
trvá na tom, že navrhovateľ si svojim spôsobom života a páchaním predchádzajúcej trestnej činnosti,
výlučne svojim konaním vytvoril atmosféru nedôvery voči svojej osobe, vzbudzujúcu tak obavu, že bude
ďalej páchať trestnú činnosť, čím je v prípade trestného stíhania daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku. Uplatnenú náhradu škody považuje odporca za nedôvodnú. Namietal, že
vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nie je v žiadnom prípade možné považovať zlú finančnú
situáciu navrhovateľa za následok väzobného trestného stíhania. Jeho tvrdenie, že mal snahu sa
zamestnať neobstojí, nakoľko doterajší život a správanie, ktoré navrhovateľ viedol, tomu nenasvedčuje.
Preto navrhovateľov predpoklad o tom, že by bol zamestnaný, treba považovať za nesprávny zo
subjektívnych dôvodov na strane navrhovateľa (opakované odsúdenia), ale aj z objektívnych dôvodov na
pracovnom trhu (následky hospodárskej krízy). Preto nie je možné vidieť príčinnú súvislosť medzi väzbou
navrhovateľa a ušlým ziskom (na prípadnom zárobku) vyčísleným sumou 1 500 €. Na preukázanie vzniku
nemajetkovej ujmy ako ďalšieho uplatneného nároku je nevyhnutné preukázať neoprávnený zásah do
osobnostných práv navrhovateľa zo strany orgánov činných v trestnom konaní, pričom o neoprávnenom
zásahu do osobnosti fyzickej osoby nie je možné hovoriť v prípade, kde je zásah dovolený (resp.

jeho možnosť je predpokladaná) zákonom, pokiaľ tak nie sú prekročené zákonom stanovené medze.
Ide o situácie, kedy nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do ktorých osobnosti je
zasahované, prevažuje závažnejší, významnejší a funkčne vyšší zvláštny verejný záujem. Priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch ako náhrady nemajetkovej ujmy predpokladá značnú mieru zásahu do
osobnosti fyzickej osoby, pričom výšku takejto

6C/58/2011
-4-

nemajetkovej ujmy je oprávnený ustáliť len súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a k
okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo. Napriek tomu, že súd výšku nemajetkovej ujmy určuje
v zásade podľa svojej úvahy, aj tento postup podlieha hodnoteniu a základom pre posúdenie výšky
nemajetkovej ujmy by malo byť zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom
kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu. V tomto smere je nevyhnutné
zdôrazniť, že pri posudzovaní uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je
potrebné dôsledne vziať do úvahu okrem iného tiež vplyv ostatných satisfakčných prostriedkov, ktoré
by mohli byť v danej veci použité na zmiernenie následkov zásahu do osobnostnej sféry navrhovateľa a
taktiež závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Je potrebné vychádzať
aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu, musí sa prihliadnuť na intenzitu, povahu a spôsob
neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu hodnoty, do ktorej bolo zasiahnuté. Odporca ďalej
uviedol, že postup orgánov činných v trestnom konaní ako i postup súdov považuje za správny, nakoľko
tento vychádzal zo skutkových zistení tak, ako tieto vyplývali zo spisov. Z hľadiska posúdenia veci bola
rozhodujúca výpoveď B. K., ktorá sa napokon ukázala ako nepravdivá. Navrhovateľ si svojím konaním
zavinil väzbu sám, nakoľko šlo o osobu v čase rozhodnutia o väzbe 13-krát trestanú, súd rozhodol o
vzatí do väzby v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, pričom obava z pokračovacej
trestnej činnosti, a teda rozsiahla trestná činnosť navrhovateľa pred rozhodnutím o väzbe, mala vplyv i
na posúdenie dôvodnosti vzatia do väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. Skutočnosť,
že navrhovateľ bol opakovane viackrát súdne trestaný, odôvodňovalo i obavu z možného ovplyvňovania
svedkov, čím bol daný predpoklad pre uloženie kolúznej väzby. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa o tom,
že sa pokúsil spáchať samovraždu v dôsledku vzatia do väzby, následkom čoho mu boli predpísané lieky,
uvedené skutočnosti preukázané v konaní neboli. I v prípade, že by tieto skutočnosti preukázané boli, nie
sú priamym a bezprostredným následkom rozhodnutia o väzbe, keďže prípadné rozhodnutie o spáchaní
samovraždy bolo len výsledkom istých myšlienkových pochodov navrhovateľa. Považuje za absurdné,
aby v prípade osoby, ktorá bola prepustená z výkonu trestu odňatia slobody, následne vzatá do väzby
a následne opakovane nastúpila na výkon trestu odňatia slobody, bola práve predmetná väzba príčinou
zhoršenia psychického stavu navrhovateľa. V prípade ak by súd dospel k záveru, že štát zodpovedá za
nemajetkovú ujmu navrhovateľa, vzhľadom na existenciu iných satisfakčných prostriedkov, postavenie
navrhovateľa v spoločnosti, priebeh jeho trestov odňatia slobody vrátane aktuálneho trestu odňatia
slobody, odporca navrhol nepriznať navrhovateľovi finančné zadosťučinenie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to oznámením ÚS SR zo dňa 20.1.2011
o odložení podania navrhovateľa, oznámením MS SR zo dňa 30.11.2010 adresovaným navrhovateľovi,
návrhom OP Partizánske na vzatie do väzby Pv 572/09-10 zo dňa 23.10.2009, uznesením OR PZ
ÚJKP Prievidza, ČVS: ORP-1212/OVK-PD-2009 zo dňa 21.10.2009, uznesením OR PZ ÚJKP Prievidza,
ČVS: ORP-1212/OVK-PD-2009 zo dňa 21.10.2009, uznesením OS Partizánske č.k. OTp 35/2009-23
zo dňa 23.10.2009, príkazom na prijatie do väzby zo dňa 23.10.2009, uznesením KS v Trenčíne č.k.
2Tpo/34/2009-42 zo dňa
6C/58/2011
-5-

10.11.2009, zápisnicou o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby zo dňa 21.10.2009,
príkazom na prijatie do väzby zo dňa 23.10.2009, písomným vyjadrením odporcu, oznámením OS
Banská Bystrica o postúpení veci OS Partizánske, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa
1.6.2011, odpisom registra trestov navrhovateľa, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 10.12.2011,
výsledkom lustrácie trestných stíhaní navrhovateľa v evidencii GP SR, uznesením OP Partizánske Pv
572/09-91 zo dňa 13.4.2010, odpisom registra trestov navrhovateľa ku dňu 9.1.2012, oboznámením
obsahu spisu OS Partizánske sp. zn. 0Tp/35/2009 a zistil tento skutkový stav:

Uznesením OR PZ ÚJKP Prievidza, ČVS: ORP-1212/OVK-PD-2009 zo dňa 21.10.2009 (č.l. 24 spisu)
bolo vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku voči navrhovateľovi pre pokračovací
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 23.10.2009 návrh na vzatie do väzby
navrhovateľa (č.l. 16 spisu), obvineného pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods.
1 písm. a) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona, nakoľko sú dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného
poriadku.

Uznesením č.k. OTp 35/2009-23 zo dňa 23.10.2009 (č.l. 26 spisu) vzal sudca pre prípravné konanie
Okresného súdu Partizánske podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku navrhovateľa do väzby z dôvodov
podľa § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku.

Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 2Tpo/34/2009-42 zo dňa 10.11.2009 (č.l. 30 spisu) zamietol
podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Partizánske č.k. OTp 35/2009-23 zo dňa 23.10.2009, ktorým bol navrhovateľ vzatý do väzby.

Uznesením vydaným pod č. Pv 572/09-91 zo dňa 13.4.2010 (č.l. 108 spisu) prokurátor Okresnej
prokuratúry Partizánske podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie proti
navrhovateľovi, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie a podľa
§ 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku pretože skutok, ktorý bol navrhovateľovi kladený za vinu nie
je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom zo dňa 30.11.2010 adresovaným navrhovateľovi
(založené v prílohovej obálke spisu) oznámilo, že žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody bola vyhodnotená ako

6C/58/2011
-6-

právne neopodstatnená z dôvodu nepreukázania základných zákonných predpokladov zodpovednosti
štátu za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ bol zároveň poučený, že v prípade, ak nie
je jeho nárok v rámci predbežného prerokovania uspokojený, môže sa uspokojenia nároku domáhať
na súde.

Z odpisu registra trestov navrhovateľa (č.l. 113 spisu) vyplýva, že navrhovateľ bol 16-krát súdne
trestaný, naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T 134/09 zo dňa 23.6.2010
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To 126/10 zo dňa 25.8.2011 právoplatne
odsúdený za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov 3 mesiace v ústave na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia a bolo mu uložené ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 8 ods. 5 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 514/2003
Z.z.“) právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo
proti nemu zastavené trestné stíhanie.

Podľa § 8 ods. 6 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie
trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom
uplatnení.

Predmetom tohto konania bol návrh na zaplatenie sumy 4 000 € titulom náhrady škody v zmysle zák.
č. 514/2003 Z.z. Prvým z predpokladov pre priznanie náhrady škody v prípade rozhodnutia o väzbe je
podľa § 8 ods. 5 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. zastavenie trestného stíhania proti osobe, ktorá bola
vzatá do väzby. Väzba je dočasným obmedzením niektorých občianskych práv a slobôd zaručených
Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ľudských právach. V danej veci nebolo sporné,
že navrhovateľ bol vzatý do väzby a následne bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie. Nebolo tiež
sporné, že navrhovateľ v dôsledku rozhodnutia o väzbe musel znášať obmedzenia, ktoré zákon v takých
prípadoch s výkonom väzby spája. Navrhovateľ bol ako obvinený vzatý do väzby
6C/58/2011
-7-

rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Partizánske, nakoľko zo spisového materiálu
vyplývalo dôvodné podozrenie, že boli spáchané skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie a tieto
mali znaky prečinu a zločinu, pričom boli dané i dôvody, že tieto skutky spáchal obvinený - navrhovateľ.
Zároveň bola daná dôvodná obava, že obvinený - navrhovateľ bude pôsobiť na svedkov alebo inak mariť
objasňovanie skutočností závažné pre trestné stíhanie a obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti.
Trestné stíhanie proti navrhovateľovi bolo zastavené uznesením prokurátora, pretože bolo nepochybné,
že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie a pretože skutok, ktorý bol navrhovateľovi
kladený za vinu, nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia rozhodnutia
prokurátora o zastavení trestného stíhania vyplýva, že bol správny postup policajta, ktorý vzniesol
obvinenie proti navrhovateľovi a následne podal návrh na vzatie obvineného do väzby. Primárne pri
tom vychádzal z obvinení mal. B. K., ktorý počas prípravného konania vo svojich výpovediach uvádzal
skutočnosti svedčiace o tom, že sa navrhovateľ dopustil skutkov kladených mu za vinu. Až pri vyšetrení
vykonanom za účelom vypracovania znaleckého posudku, mal. B. K. uviedol, že si svoje predchádzajúce
tvrdenia vymyslel. Podľa § 8 ods. 6 písm. a) citovaného zákona právo na náhradu škody nevznikne,
ak si osoba väzbu zavinila sama. Ako bolo vyššie uvedené, navrhovateľ bol vzatý do väzby z dôvodov
uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/. písm. c/ Trestného poriadku, nakoľko bola daná dôvodná obava, že
obvinený - navrhovateľ bude pôsobiť na svedkov alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažné
pre trestné stíhania a obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti. V čase rozhodnutia o väzbe bol
navrhovateľ 13-krát súdne trestaný, pričom skutok, ktorý mu bol kladený za vinu, mal byť spáchaný
krátko po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Táto skutočnosť bola objektívne posúdená ako
dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Tvrdenie navrhovateľa pokiaľ ide o dôvod
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že v prípade obvinenia zo skutkov, ktoré mu boli
kladené za vinu by určite i človek doposiaľ netrestaný, bol vzatý do väzby, neobstojí. Rozhodnutie o
väzbe je vždy rozhodnutím individuálnym, pričom väzba má fakultatívnu povahu. Za v súčasnosti i v
čase rozhodovania o väzbe platnej a účinnej právnej úpravy neexistuje žiaden trestný čin, pre ktorý by
súd musel vziať obvinenú osobu do väzby. Pri rozhodovaní o väzbe súd komplexne posudzuje všetky
okolnosti, ktoré sú pre rozhodnutie o väzbe podstatné, pričom sa vždy skúma, či obvinená osoba už
bola trestne stíhaná. V danom prípade je zrejmé, že navrhovateľ sám svojou doterajšou rozsiahlou
trestnou činnosťou vzbudil dôvodnú obavu z pokračovania v trestnej činnosti, čím za splnenia ostatných
zákonných náležitostí bol daný dôvod pre rozhodnutie o väzbe. Z uvedených dôvod dospel súd k záveru,
že navrhovateľovi právo na náhradu škody nevzniklo a základ nároku navrhovateľa na náhradu škody v
danej veci tak nie je daný. Pre úplnosť súd uvádza, že i v prípade vzniku nároku na náhradu škody, by
nemajetková ujma v peniazoch mohla byť priznaná, len vtedy, ak by samotné konštatovanie porušenia
práva nebolo dostatočným zadosťučinením. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada najmä na
osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Navrhovateľ pred
vzatím
6C/58/2011
-8-

do väzby a následne po prepustení z väzby opakovane vykonával nepodmienečné tresty odňatia
slobody, výkon predmetnej väzby preto nemohol mať na jeho postavenie v spoločnosti závažné
následky. Závažné následky dôsledkom výkonu väzby navrhovateľovi nevznikli ani v spoločenskom
uplatnení. Hoci navrhovateľ uvádza, že výkon väzby mu spôsobil vážnu psychickú ujmu, nejaví sa
toto tvrdenie vzhľadom k jeho trestnej minulosti za dôveryhodné. Presná príčina psychickej ujmy
navrhovateľa preukázaná nebola, nie je možné spochybniť, že navrhovateľ psychickú ujmu utrpel,
túto však nie je možné dať do príčinnej súvislosti s predmetným rozhodnutím o väzbe. Navrhovateľ
nebol v čase bezprostredne predchádzajúcemu vzniku väzby zamestnaný, nepracoval ani brigádnicky,
nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že by si prácu aktívne hľadal. Navrhovateľovi tak žiadna ujma z dôvodu
ušlej mzdy počas trvania väzby nevznikla. Prihliadnuc k trestnej činnosti navrhovateľa, ktorý bol 16-krát
súdne trestaný, nie je s poukazom na osobu navrhovateľa a jeho doterajší život daný predpoklad pre
priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

V konaní nebolo preukázané, že by nárok navrhovateľa na náhradu škody bol dôvodný, preto na základe
všetkých vyššie uvedených skutočností súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 4 000 € zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal uplatnenú náhradu
trov konania v sume 33,10 € ako náhradu cestovných nákladov (cestovné za účasť na pojednávaní
dňa 10.2.2012 Bratislava - Partizánske a späť, podľa § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov a zákona č. 283/2003 Z.z. o cestovných náhradách : počet km : 2 x 182 km = 364
km, spotreba PHM v meste: 8,60 l / 100 km, PHM mimo mesta: 6,0 l / 100 km, skutočná spotreba vozidla
23,48 €, 0,183 x 364 km; cestovné prestavuje 33,10 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne
prostredníctvom Okresného súdu Partizánske písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu
ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
6C/58/2011
-9-

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ

nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť
alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).