Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7C/717/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612209659
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8612209659.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu U. N., nar.

XX.X.XXXX, bytom G. č. XXX, občan SR zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Námestie
SNP č. 7, 091 01 Stropkov proti žalovanej Slovenskej republike, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Zastavuje konanie v časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.616,52
eura od 29.11.2012 do zaplatenia.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.616,52 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 202,37 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.328,32 eura ( pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia ) na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, č. ú.
XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na súde dňa 13.12.2012, uplatnil proti žalovanej nárok na náhradu škody
s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že na základe viacerých uznesení Polície SR bolo

proti žalobcovi začaté trestné stíhanie, pričom uznesením z 25.5.2010, sp. zn. 0Tp/106/2008 bol
žalobca vzatý do väzby, ktorá sa začala 25.5.2010 o 09.00 hod. Uznesenie OS Svidník zo 4.8.2010,
č. k. 1T/60/10-165 bol žalobca ponechaný vo väzbe. O sťažnosti žalobcu proti citovanému uzneseniu
rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením z 31.8.2010, č. k. 6Tos/11/10-176 tak, že sťažnosť žalobcu
zamietol. O žiadosti žalobcu o prepustenie z väzby na slobodu rozhodol OS Svidník svojím uznesením
z 22.9.2010, č. k. 1T/60/10-191 tak, že žiadosť žalobcu zamietol. O sťažnosti žalobcu proti citovanému
uzneseniu rozhodol KS Prešov svojím uznesením z 21.10.2010, č. k. 2Tos/41/2010-198 tak, že zrušil

napadnuté uznesenie a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Následne Okresný
súd vo Svidníku svojím uznesením z 3.11.2010, č. k. 1T/60/10-215 prepustil žalobcu z väzby na slobodu.
Reálne bol žalobca vo výkone väzbe od 25.5.2010 do 26.11.2010, teda 6 mesiacov a 1 deň. Proti
žalobcovi bola podaná Okresným prokurátorom vo Svidníku obžaloba zo dňa 27.7.2010, č. k. Pv
105/06-69 pre tri skutky: 1.zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.
zákona, 2. prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, 3. prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona. Rozsudkom OS Svidník z 3.11.2010, č. k. 1T/60/10-208 bol

žalobca oslobodený zo zločinu uvedeného pod bodom 1. Časť rozsudku z 3.11.2010 týkajúca sa skutkov
pod bodmi 2. a 3. bola napadnutá odvolaním žalobcu, na základe ktorého Krajský súd Prešov uznesením
z 10.2.2011, č. k. 2To/83/10-226 zrušil citovaný rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Následne rozsudkom Okresného súduSvidník z 18.7.2011, č. k. 1T/60/10-246 bol žalobca oslobodený z prečinu uvedeného pod bodom 2. Časť
rozsudku z 18.7.2011 týkajúca sa skutku pod bodom 3. bola napadnutá odvolaním žalobcu, na základe
ktorého KS Prešov rozsudkom z 26.1.2012, č. k. 2To/78/11-268 zrušil citovaný rozsudok v napadnutej

časti a vo veci sám rozhodol tak, že žalobcu oslobodil z prečinu uvedeného pod bodom 3. Podľa
oznámenia Štatistického úradu SR zo 4.3.2010, číslo: 411-564/2010, ktoré je zverejnené na webovom
sídle Štatistického úradu SR je možné zistiť, že priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca
hospodárstva SR v roku 2009 dosiahla 744,50 eura. Žalobca bol vo výkone väzby od 25.5.2010 do
26.11.2010, teda 186 dní. Jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v

hospodárstve SR za rok 2009 ( teda za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom bol žalobca vo výkone
väzby ) predstavuje hodnotu 24,82 eura ( 744,50 : 30 ). Za 186 dní má žalobca nárok na náhradu škody
podľa § 17 ods. 4 zákona najmenej vo výške 4.616,52 eura ( 186 x 24,82 ). Vzhľadom k tomu, že
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci....vzneníneskoršíchpredpisovjepotrebnénároknanáhraduškodyvopredpredbežneprerokovať,
zaslal žalobca dňa 24.5.2012 prostredníctvom právneho zástupcu na Ministerstvo spravodlivosti SR

žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vzniknutú v súvislosti s
rozhodnutím o väzbe na základe vyššie citovaných uznesení OS Svidník a KS Prešov. Táto žiadosť
bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená dňa 28.5.2012. Ministerstvo spravodlivosti na žiadosť
doposiaľ nereagovalo. Vzhľadom ku skutočnosti, že príslušný orgán štátu neuspokojil nárok žalobcu
na náhradu škody, uplatňuje si žalobca náhradu škody v sume 4.616,52 eura v zmysle špecifikácie

v tejto žalobe spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 29.11.2012, teda deň nasledujúci po
uplynutí lehoty šiestich mesiacov od prijatia žiadosti. Žalobca si rovnako uplatňuje aj samostatný nárok
na trovy konania za právne zastupovanie pri predbežnom prerokovaní na náhradu škody, ktorý právne
odôvodňuje ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako príslušenstvo pohľadávky, ktoré
tvoria náklady spojené s jej uplatnením vo výške 202,37 eura za žiadosť zo dňa 24.5.2012 vo výške

161,01 eura + rež. paušál 7,63 eura + 20 % DPH.

V predmetnej veci Okresný súd Svidník vydal platobný rozkaz sp. zn. 7C/717/2012-47 zo dňa 11.1.2013.

Žalovaná dňa 6.2.2013 podala odpor proti platobnému rozkazu, ktorý odôvodnila tým, že predpokladom

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je splnenie
nasledovných podmienok: oslobodenie spod obžaloby v prípade väzby nezavinenej poškodeným, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi väzbou a vzniknutou škodou. Ako vyplýva z uznesenia Okresného
súdu Svidník sp, zn. 0Tp 106/2008 zo dňa 25.5.2010, „sudca pre prípravné konanie z obsahu spisového
materiálu zistil, že obvinený sa v mieste svojho trvalého bydliska vôbec nezdržiava najmenej od

29.11.2006, kedy na toho bolo vyhlásené celoštátne pátranie“. Z uvedeného je zrejmé, že obvineného
nebolo možné predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu alebo inom
úkone. Žalobca tak sám vyvolal obavu, že sa bude vyhýbať úkonom trestného konania bez možnosti
kontaktovania pre účely trestného konania. Taktiež podľa uznesenia Krajského súdu Prešov, č. k. 6Tos
11/2010-176 zo dňa 31.8.2010 „aj podľa názoru krajského súdu v súčasnom štádiu trestného stíhania

existuje dôvodná obava, že v prípade prepustenia obvineného z väzby na slobodu tento ujde alebo sa
bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. O tom svedčia vyjadrenia obvineného
pri jeho výsluchu pred rozhodnutím okresného súdu o ponechaní obvineného vo väzbe“. Žalobca bol
z väzby prepustený až uznesením Okresného súdu Svidník, č. k. 1T 60/2010-25 zo dňa 3.11.2010,
keď odpadli dôvody jeho väzby ( po prehlásení, že sa bude zdržiavať u svojho brata v obci Vyšný

Komárnik, pričom bol na hlavnom pojednávaní neprávoplatne uznaný za vinného iba v jednom skutku.
Žalovaná nemá vedomosť o tom, či si žalobca splnil ohlasovacie povinnosti vyplývajúce zo zákona
č. 253/98 pri svojom vycestovaní do českej republiky, kde sa plánoval dlhodobo zdržiavať ( podľa
jeho tvrdení v trestnom konaní ). Vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Svidník sp.
zn. 0Tp 106/2008 zo dňa 25.5.2010 orgán samosprávy ( obec Okrúhle ) evidoval v čase trestného

konania iba informáciu o trvalom pobyte žalobcu, taktiež orgány štátnej správy popísané v uvedenom
uznesení súdu evidovali len údaj o dátume narodenia žalobcu a údaj o jeho bydlisku. Z uvedeného aj s
ohľadom na potrebu vyhlásenia celoštátneho pátrania po žalobcovi žalovaná predpokladá, že žalobca
si nesplnil svoju povinnosť podľa § 6 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. ( ohlásenie skončenia trvalého
pobytu ), resp. podľa § 9 zákona č. 253/1998 Z. z. ( ohlásenie vycestovania do zahraničia na dobu

dlhšiu ako 90 dní ). Žalobca neplnením svojich zákonných povinností vyvolal dôvodnú obavu, že ujde
alebo sa bude skrývať, vytvoril atmosféru nedôvery voči svojej osobe, pričom uvedeným spôsobom
sám naplnil hypotézu § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku pre útekovú väzbu. Navyše žalobca
bol osobou, ktorá nebola v minulosti bezúhonnou, keďže podľa rozsudku Okresného súdu Svidník, sp.zn. 1T 60/2010 zo dňa 3.11.2010 bol žalobca v minulosti odsúdený pre krádeže, porušovanie domovej
slobody a pre neplnenie výživy, naposledy vo veci sp. zn. 3T 171/2000 na Okresnom súde Svidník, t.
j. pre totožné trestné činy, pre ktoré bol stíhaný aj v namietanom trestnom konaní na Okresnom súde

Svidník, sp. zn. 1T 60/2010. Možno preto uzavrieť, že žalobca sám vyvolal dôvod väzby podľa § 71
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, neplnením svojich zákonných povinností dal dôvod na celoštátne
pátranie po jeho osobe, dal dôvod na obavu, že v prípade neväzobného trestného stíhania ujde alebo
sa bude skrývať. Dôvod väzby bol súčasne implikovaný trestnou minulosťou žalobcu, ako aj priznaním
sa k protiprávnemu konaniu ( odcudzeniu hliníkových obkladov ). Žalovaná je presvedčená, že žiadny

právny predpis nespája s väzbou akúsi prezumpciu vzniku ujmy; existujú preto aj také väzby, kde
jednoducho žiadna ujma nevznikne. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy by
bolo nevyhnuté preukázať ujmu, ktorá bola spôsobená rozhodnutím o väzbe a v prípade preukázania
jej existencie, je možné priznať náhradu nemajetkovej ujmy formou peňažného plnenia iba za tých
podmienok,žesamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočnýmzadosťučinenímaujmunieje
možnénapraviťinak.Priposudzovaníuplatňovanéhonárokunanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch

je potrebné dôsledne vziať v úvahu okrem iného tiež vplyv ostatných satisfakčných prostriedkov, ktoré
by mohli byť v danej veci použité na zmiernenie následkov zásahu do osobnostnej sféry žalobcu
a taktiež závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Podľa názoru
žalovanej záver žalobcu o potrebe odškodnenia podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
účinnom od 1.1.2009 do 31.12.2012 nie je správnym výkladom citovaného ustanovenia, keďže opomína

súvislosť s ustanovením § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., teda opomína potrebu systematického
výkladu, ako aj logickú a gramatickú konštrukciu ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
Aplikácia ustanovenia o minimálnej výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch priamo nadväzuje
na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., neneguje ho, ale naopak ho dopĺňa. V praxi
to znamená, že žalobca v prvom rade musí preukázať, že konštatovanie porušenia jeho práva nie je

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a musí preukázať, že ujmu nie je možné
uspokojiť inak ( teda musí preukázať vzniknutú ujmu, nedostatočnosť konštatovania porušenia práv a
absenciu alternatívneho spôsobu uspokojenia ujmy ). Žalovaná zastáva názor, že žalobca požadované
predpoklady nepreukázal. Z dostupných dokladov skôr vyplývajú také okolnosti a životná situácia na
strane žalobcu, ktoré odôvodňujú záver, že v jeho prípade ( pokiaľ by inak boli splnené predpoklady

vzniku zodpovednosti za škodu ) postačuje konštatovanie porušenia jeho práv. V prvom rade žalobca
je osobou , ktorá sa sama označuje za bezdomovca, v trestnom konaní popísal spôsob svojho života
( predaj získaného hliníka v zberných surovinách a pod. ), t. j. zjavne ide o osobu s existenčnými
problémami. Už v uvedenom kontexte je zrejmé, že pobyt vo väzbe nemusí spôsobovať žalobcovi
skutočnú ujmu, keďže ústav na výkon väzby poskytuje síce nie vysoký, ale predsa len istý štandard,

ktorý nemusí byť pre každú osobu na slobode, najmä pre bezdomovca samozrejmý. Predovšetkým
žalovaná trvá na zavinení väzby žalobcom a k ostatným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu
sa vyjadrila len pre úplnosť.

Podľa § 174 ods. 2 O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci

samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa
platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal platobný rozkaz.

Predmetom konania bol nárok žalobcu proti žalovanej na náhradu škody vo výške 4.616,52 eura s
príslušenstvom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi a to: uznesenie Okresného
súdu Svidník sp. zn. 0Tp/106/2008 zo dňa 25.5.2010, uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn.

1T/60/2010-165 zo dňa 4.8.2010, uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Tos/11/2010 zo dňa
31.8.2010, uznesenie Okresného súdu Svidník, sp. zn. 1T/60/2010-191 zo dňa 22.9.2010, uznesenie
Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Tos/41/2010 zo dňa 21.10.2010, uznesenie Okresného súdu Svidník,
sp. zn. 1T/60/2010-215 zo dňa 3.11.2010, obžaloba Okresnej prokuratúry Svidník, č. k. Pv 105/06-69 zo
dňa 27.7.2010, rozsudok Okresného súdu Svidník, sp. zn. 1T/60/2010-208 zo dňa 3.11.2010, uznesenie

Krajského súdu Prešov, sp. zn. 2To/83/2010-226 zo dňa 10.2.2011, rozsudok Okresného súdu Svidník,
sp. zn. 1T/60/2010-246 zo dňa 18.7.2011, rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 2To/78/2011-268 zo
dňa 26.1.2012, potvrdenie Štatistického úradu SR zo dňa 4.3.2010, žiadosť poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku zo dňa 24.5.2012, úrokové sadzby ECB, odpor žalovanej zo dňa 31.1.2013, odpisz registra trestov žalobcu, podanie žalovanej zo dňa 3.12.2013, stanovisko žalobcu zo dňa 11.2.2014,
podanie žalovanej zo dňa 24.2.2014, pripojený spis Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/60/2010, spis
Okresného súdu Svidník, sp. zn. 7C/717/2012 a zistil tento skutkový stav:

Na základe viacerých uznesení Polície SR bolo proti žalobcovi začaté trestné stíhanie, pričom
uznesením z 25.5.2010, sp. zn. 0Tp/106/2008 bol žalobca vzatý do väzby, ktorá sa začala 25.5.2010 o
09.00 hod. Uznesenie OS Svidník zo 4.8.2010, č. k. 1T/60/10-165 bol žalobca ponechaný vo väzbe. O
sťažnosti žalobcu proti citovanému uzneseniu rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením z 31.8.2010,

č. k. 6Tos/11/10-176 tak, že sťažnosť žalobcu zamietol. O žiadosti žalobcu o prepustenie z väzby na
slobodu rozhodol OS Svidník svojím uznesením z 22.9.2010, č. k. 1T/60/10-191 tak, že žiadosť žalobcu
zamietol. O sťažnosti žalobcu proti citovanému uzneseniu rozhodol KS Prešov svojím uznesením z
21.10.2010, č. k. 2Tos/41/2010-198 tak, že zrušil napadnuté uznesenie a okresnému súdu uložil, aby
vo veci znovu konal a rozhodol. Okresný súd Svidník svojím uznesením z 3.11.2010, č. k. 1T/60/10-215
prepustil žalobcu z väzby na slobodu. Žalobca bol vo výkone väzby od 25.5.2010 do 26.11.2010, teda

6 mesiacov a 1 deň. Proti žalobcovi bola podaná Okresným prokurátorom vo Svidníku obžaloba zo dňa
27.7.2010, č. k. Pv 105/06-69 pre tri skutky: 1.zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Trestného zákona, 2. prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, 3. prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Rozsudkom OS
Svidník z 3.11.2010, č. k. 1T/60/10-208 bol žalobca oslobodený zo zločinu uvedeného pod bodom 1.

Časť rozsudku z 3.11.2010 týkajúca sa skutkov pod bodmi 2. a 3. bola napadnutá odvolaním žalobcu,
na základe ktorého Krajský súd Prešov uznesením z 10.2.2011, č. k. 2To/83/10-226 zrušil citovaný
rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. Rozsudkom Okresného súdu Svidník z 18.7.2011, č. k. 1T/60/10-246 bol žalobca
oslobodený z prečinu uvedeného pod bodom 2. Časť rozsudku z 18.7.2011 týkajúca sa skutku pod

bodom 3. bola napadnutá odvolaním žalobcu, na základe ktorého KS Prešov rozsudkom z 26.1.2012,
č. k. 2To/78/11-268 zrušil citovaný rozsudok v napadnutej časti a vo veci sám rozhodol tak, že žalobcu
oslobodil z prečinu uvedeného pod bodom 3. Podľa oznámenia Štatistického úradu SR zo 4.3.2010,
číslo: 411-564/2010 bola priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR v roku
2009 vo výške 744,50 eura. Žalobca bol vo výkone väzby od 25.5.2010 do 26.11.2010, teda 186 dní.

Jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2009
( teda za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom bol žalobca vo výkone väzby ) predstavuje hodnotu
24,82 eura ( 744,50 : 30 ), čo za 186 dní činí 4.616,52 eura ( 186 x 24,82 ). Žalobca zaslal dňa
24.5.2012prostredníctvomprávnehozástupcunaMinisterstvospravodlivostiSRžiadosťpoškodenéhoo
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vzniknutú v súvislosti s rozhodnutím o väzbe. Žiadosť

bola doručená žalovanej dňa 28.5.2012, avšak bezvýsledne. Žalobca si uplatnil aj samostatný nárok
na trovy konania za právne zastupovanie pri predbežnom prerokovaní na náhradu škody, ktorý právne
odôvodnil ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako príslušenstvo pohľadávky, ktoré tvoria
náklady spojené s jej uplatnením vo výške 202,37 eura za žiadosť zo dňa 24.5.2012 vo výške 161,01
eura + rež. paušál 7,63 eura + 20 % DPH.

Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 1T/60/2010 súd zistil, že uznesením
OR PZ Svidník zo dňa 17.2.2006 na čl. 9 spisu bolo proti žalobcovi začaté trestné stíhanie pre zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktoré žalobca
prevzal dňa 24.2.2006. Dňa 24.2.2006 bol vypočutý v trestnom konaní, ako obvinený.

Uznesením OR PZ Bardejov zo dňa 3.3.2006 na čl. 14 spisu bolo proti žalobcovi začaté trestné stíhanie
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ktoré žalobca prevzal dňa 14.5.2010.

Dňa 25.7.2006 bolo po žalobcovi vyhlásené pátranie na území Slovenskej republiky, pretože sa v

mieste svojho bydliska Okrúhle 115 nezdržiava, jeho terajší pobyt nie je známy a je obvinený zo zločinu
porušovania domovej slobody a prečinu krádeže.

Uznesením OR PZ Svidník zo dňa 31.10.2006 bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi

doručené dňa 14.5.2010.

Dňa 29.11.2006 bolo po žalobcovi rozšírené pátranie na území SR aj pre prečin zanedbania povinnej
výživy.Dňa 7.4.2008 bol Okresným súdom Svidník vydaný podľa § 73 ods. 1 Trestného poriadku príkaz na
zatknutie pre prečin zanedbania povinnej výživy z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,

na základe návrhu Okresnej prokuratúry Svidník na čl. 138 spisu.

Z oznámenia na čl. 140 a čl. 141 spisu zo dňa 23.5.2008 a 16.5.2008 je zrejmé, že Úrad medzinárodnej
spolupráce, Národná ústredňa SIRENE PZ Bratislava podal informáciu od SIRENE ČR, že žalobca bol
dňa16.5.2008o16.00hod.ObvodnýmoddelenímČtyřidvory,ČeskéBudějovicelokalizovanývČeských

Budějoviciach, na ulici Ant. Barcala 9, ako bezdomovec, bez doručovacej adresy a bez adresy pobytu
v ČR.

Z oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 26.10.2009 na čl. 146 spisu je zrejmé, že žalobca bol dňa
22.10.2009 o 14.55 hod. opätovne lokalizovaný Českou políciou na území Českých Budějovíc, kde sa
ako bezdomovec zdržiaval v okolí OD Penny Market, Plzeňská ulica. Vzhľadom k opakovaným zásahom

na území Českej republiky, česká strana žiadala o odvolanie pátrania, prípadne prijatie iných opatrení,
predovšetkým vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu, či doručenie písomnosti cestou justičnej
spolupráce v trestných veciach tak, že doručenie vykoná policajný orgán aj bez predchádzajúceho
ustanovenia konkrétnej poštovej doručovacej adresy.

Z oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 11.11.2009 na čl. 147 spisu súd zistil, že Národná
ústredňa SIRENE Česká republika opätovne dňa 9.11.2009 o 08.45 hod. lokalizovala žalobcu v Českých
Budějoviciach, ktorý sa dostavil na Útvar cudzineckej polície pobytovej kontroly. K miestu pobytu uviedol,
že sa zdržiava na adrese ulica Rošického, České Budějovice, kde taktiež pracuje. Národná ústredňa
SIRENE Česká republika zaslala upozornenie v tomto znení: „vzhledem k opakovaným zásahum

na území České republiky vás, v souladu s doporučeními z pracovní skupiny SIS/SIRENE, žádáme
o odvolaní pátraní popřipade přijetí jiných opatření, zejména iniciaci vydáni evropského zatýkacího
rozkazu, či doručení písemností cestou justiční spolupráce v trestních věcech, kdy doručení nasledne
provede policejní orgán i bez předchozího ustanovení konkrétní poštovní doručovací adresy“.

Podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 7.12.2009 na čl. 148 spisu žalobca bol dňa 3.12.2009
o 23.00 hod. opätovne kontrolovaný Českou políciou v Českých Budějoviciach, na ulici Dlouhé.
SIRENE Česká republika žiadala o odvolanie pátrania, resp. o prijatie iných opatrení, najmä iniciáciu
vydania európskeho zatýkacieho rozkazu, či doručenie písomností cestou justičnej spolupráce v
trestných veciach, kedy doručenie vykoná policajný orgán aj bez predchádzajúceho ustálenia konkrétnej

doručovacej adresy.

Dňa 1.2.2010 na čl. 151a spisu podal vyšetrovateľ podnet na právnu pomoc Českej republike na
vykonanie výsluchu žalobcu a doručenie všetkých uznesení, na základe ktorého Okresná prokuratúra
požiadala Okresné štátne zastupiteľstvo v Českých Budějoviciach o vykonanie úkonov právnej pomoci.

Podľa protokolu zo dňa 24.5.2010 na čl. 160 spisu bol žalobca dňa 25.5.2010 z územia Českej republiky
predaný na hraničný prechod Hodonín - Holíč a následne bol OO PZ Holíč dňa 25.5.2010 realizovaný
príkaz na zatknutie na čl. 161 spisu.

Dňa 25.5.2010 bol žalobca vypočutý na Okresnom súde Svidník a uznesením vzatý do väzby z dôvodu
podľa§71ods.1písm.a)Trestnéhoporiadkusozačiatkomväzby25.5.2010o09.00hod.Zodôvodnenia
tohto uznesenia súd zistil, že obvinenému nie je možné doručovať predvolania, resp. rozhodnutia
orgánov činných v trestnom konaní a tak zabezpečiť jeho prítomnosť na úkonoch trestného konania.

V konaní bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že 9 rokov žil v Českých Budějoviciach a 3 roky je tu
pre zákaz vstupu na územie Českých Budějovíc. V uvedenom meste žil so svojou priateľkou, pracoval
pre rôznych zamestnávateľov aj v Českých Budějoviciach aj na Slovensku. Trvalý pobyt má hlásený na
adrese Okrúhle č. 115, ide o rodičovský , kde žije jeho brat s rodinou. Príbuzní vedeli, že je v Českých
Budějoviciach a bol s nimi v telefonickom kontakte. Žalobca ďalej uviedol, že o ňom vedela cudzinecká

polícia, ktorá ho viackrát kontrolovala.

Na pojednávaní konanom dňa 7.11.2013 zobral žalobca späť žalobu v časti príslušenstva, t. j. úrokov z
omeškania vo výške 8,75 % ročne od 29.11.2012 do zaplatenia, preto súd v tejto časti konanie zastavil.Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci v znení účinnom ku dňu vzniku škody 25.5.2010 / ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“ / ,
tentozákonupravujezodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnejmociprivýkoneverejnej
moci.

Podľa § 2 zákona o zodpovednosti za škodu, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je
rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a

povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy,
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1, písm. c/ zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
o väzbe.

Podľa § 3 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods.1, písm. a/, bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 8 ods.5, písm. b/ zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody spôsobenej
rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby.

Podľa § 8 ods.6, písm. a/ zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody nevznikne, ak si

osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Podľa § 15 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods.1 zákona o zodpovednosti štátu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu, výška nemajetkovej ujmy spôsobenej
rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdyzamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj
začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

Podľa oznámenia Štatistického úradu SR zo dňa 4.3.2010 č. 411-564/2010 bola priemerná mesačná
nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR v roku 2009 vo výške 744,50 eur a jedna tridsatina
predstavuje 24,82 eura..

Podľa § 25 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne

vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom 12/ Občiansky zákonník/.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 153 ods.1 o.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 7 ods.1, ods.3 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú

a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon. V tomto konaní súd
nepreskúmaval zákonnosť rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní.

Z vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav zhodný s tým, ako ho v podanej žalobe opísal
žalobca. Genéza trestného konania, ktoré bolo vedené proti žalobcovi bola v konaní preukázaná

pripojeným trestným spisom a medzi účastníkmi nebola sporná. Rovnako žalovaná nenamietala
vyčíslenie uplatnenej pohľadávky a jej príslušenstvo. Sporným bol medzi účastníkmi právny základ
žaloby,teda/ne/existenciazodpovednostižalovanejzauplatnenúnemajetkovúujmužalobcuspôsobenú
rozhodnutím o väzbe.

Žalobca si teda podanou žalobou uplatnil proti žalovanej nárok na náhradu škody - nemajetkovú ujmu z
právneho dôvodu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe, pretože žalobca bol
oslobodený spod obžaloby.
Zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla v dôsledku rozhodnutia o väzbe v trestnom konaní je svojou
povahou občianskoprávny vzťah. Vyššie citovaný zákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k

Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, a preto ak tento špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu,
právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom. Z hľadiska časovej účinnosti bolo potrebné na
predmetnú vec aplikovať zákon o zodpovednosti za škodu účinný ku dňu vzniku škody, teda ku dňu
25.5.2010 / začiatok väzby/, pretože ide o hmotnoprávny predpis. Nárok na náhradu škody je potrebné
vždy vopred prerokovať, a ak predbežné prerokovanie nevedie k uspokojeniu nároku, poškodený má

právo obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu je absolútnou objektívnou zodpovednosťou / bez ohľadu na zavinenie/, ktorej sa nie je
množné zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok, a to v danom prípade
väzobné stíhanie poškodeného a jeho oslobodenie spod obžaloby /právne kvalifikovaná udalosť/, vznik
škody a príčinná súvislosť.

Právo na náhradu škody spôsobenej orgánom pri výkone verejnej moci je základným právom podľa čl.
46 ods. 3 Ústavy a čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.Právnym rámcom pre posúdenie odôvodnenosti žaloby bol osobitný právny predpis, ktorým je zákon
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci / ďalej len zákon / a
Občiansky zákonník ako všeobecný právny predpis.

V zmysle rozhodovacej praxe súdov, nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa
posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR č. 4 M Cdo 15/2009, 4 Cdo 183/2009, 3 Cdo 194/2010). Rovnako možno vyvodiť, že
oslobodenie spod obžaloby má rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vzatí do väzby pre

nezákonnosť, ak k oslobodeniu došlo z dôvodu, že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v
uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. Štát musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie
svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca (rozsudok Najvyššieho súdu SR
1 Cdo 53/93 z 28. júna 1993). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dať do vzťahu mieru
ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto nemajetkovej
ujmy, ktorá žalobcovi vznikla a aspoň týmto spôsobom môže prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu.

Trestné stíhanie a v rámci neho aj výkon väzby predstavujú vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca
avyvolávajúajďalšienegatívnedopadynajehoosobnýživot.Vprípadochnemajetkovejujmysavyužíva
satisfakčná funkcia peňazí / rozsudok NS SR zo dňa 28.6.2007 sp.zn. 30 Cdo 1522/2007/.
Východiská právnej úpravy vystihli české súdy, keď konštatovali, že ak sa trestné stíhanie ukázalo
ako nedôvodné, bola nedôvodná tiež samotná väzba ako prostriedok vedúci k vyšetreniu údajnej

trestnej činnosti (...) je totiž potrebné vychádzať z toho, že nebyť samotného trestného stíhania, nebol
by jednotlivec podrobený povinnosti znášať jednotlivé procesné úkony, či uplatnenie obmedzujúcich
inštitútov vrátane výkonu samotnej väzby (nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 590/08 z 17.6.2008; zhodne R
125/2011, rozsudok veľkého senátu NS ČR sp. zn. 31 Cdo 3916/2008 z 11. 5. 2011). Tento názor sa
prejavil aj v slovenskej súdnej praxi: Pokiaľ sa trestné stíhanie ukázalo ako nedôvodné, bola nedôvodná

taktiež samotná väzba ako prostriedok vedúci k vyšetreniu údajnej trestnej činnosti. (Krajský súd v
Trenčíne, sp. zn. 3 C 118/2008, rozsudok z 25.3.2010). To znamená, že nárok na odškodnenie za väzbu,
ak bolo trestné stíhanie zastavené alebo obvinený bol spod obžaloby oslobodený, sa priznáva, aj keď
rozhodnutie o väzbe bolo zákonné (R 13/2009, rozsudok NS SR sp.zn. 4 Cdo 177/2005 z 31.5.2007).
Pritom skutočnosť, že v čase začatia trestného stíhania sa väzba javila dôvodná nemení nič na tom,

že obvinený bol v konečnom dôsledku spod žaloby oslobodený a v takom prípade je preto nutné
konštatovať, že sa jednalo o nezákonné obmedzenie osobnej slobody, pričom nejde o prípad, že by si
obvinený spôsobil obmedzenie osobnej slobody výlučne vlastným zavinením (napr. útekom a podobne),
a preto takému obvinenému patrí nárok na odškodnenie za väzbu (Krajský súd Žilina, rozsudok sp. zn.
9 Co 52/2010 z 25.3.2010).

Medzi prípadmi, v ktorých právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nevzniká (§ 8 ods. 6) zaujíma
osobitné miesto prípad zavinenia si väzby samotným obvineným. Ide o to , či žalobca svojim konaním
ovplyvnil postup orgánov v činných v trestnom konaní tak, že bez tohto jeho konania by k rozhodnutiu
o väzbe nedošlo.
Staršia rozhodovacia prax (R 35/1977, stanovisko sp. zn. Plsf 3/77) konštatovala, že väzbu si zavinil

sám napríklad ten, u koho je preukázané jeho konanie spočívajúce napr. v tom, že zastrašoval svedkov,
pôsobil na znalca, odstraňoval dôkazy. Zároveň však uviedol aj to, že nemožno hovoriť o zavinení si
väzby iba preto, že sa obvinený „k spáchaniu činu nepriznal alebo odmieta vypovedať, čím vzbudzuje
dôvodné obavy, že by mohol mariť vyšetrovanie“. Ďaľšie rozhodnutie konštatuje: Nemožno jednoznačne
vidieť zavinenie väzby už v tom, že nariadenie väzby bolo odôvodnené tým, že ide o osobu niekoľkokrát

trestanú pre majetkové trestné činy a že teda vzhľadom na osobu páchateľa je nebezpečenstvo, že by
sa mohol pokúsiť o útek alebo by sa mohol skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu a že
je dôvodná obava, že by mohol i naďalej pokračovať v páchaní trestnej činnosti obdobnej povahy. Pri
rozhodovaní o náhrade škody za väzbu nemožno pre posúdenie otázky zavinenia väzby mechanicky
preberať dôvody, o ktoré sa opieralo rozhodnutie o väzbe, naopak vždy je potrebné zisťovať, či došlo

k určitému konkrétnemu konaniu, ktorým obvinený zavdal príčinu k väzbe (R 20/1981, stanovisko sp.
zn. Cpj f 145/78, bod 3).
Z pripojeného trestného spisu je zrejmé, že žalobca bol vzatý do väzby dňa 25.5.2010 v súvislosti s
trestným stíhaním pre prečin zanedbania povinnej výživy a uznesenie o začatí trestného stíhania pre
prečin zanedbania povinnej výživy bolo žalobcovi doručené podľa zápisnice na č.l. 162 dňa 25.5.2010.

Pred vzatím do väzby žalobca nevedel o tom, že je stíhaný pre uvedený skutok. Dňa 24.2.2006 bol
žalobca vypočutý v trestnej veci porušovania domovej slobody a orgánom činným v trestnom konaní
poskytol potrebnú súčinnosť. Uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 3.3.2006 pre trestný čin
krádeže prevzal žalobca až dňa 14.5.2010 / čl. 15 spisu/. Z následného konania žalobcu, ktorý sarozhodolžiťapríležitostnepracovaťvČeskýchBudějoviciachakobezdomovecniejemožnévyvodzovať
zavinenie väzby. Podľa odôvodnenia uznesenia o vzatí do väzby zo dňa 25.5.2010 obvinenému nie je
možné doručovať predvolania, resp. rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní a tak zabezpečiť

jeho prítomnosť na úkonoch trestného konania. V tejto súvislosti je namieste uviesť, že po vydaní
príkazu na zatknutie dňa 7.4.2008 Okresným súdom Svidník bol žalobca v priebehu rokov 2008,2009
opakovane lokalizovaný orgánmi Českej polície na území Českých Budějovíc a napriek viacerým
výzvam Národnej ústredne SIRENE Česká republika na prijatie iných opatrení, až dňa 1.2.2010 na čl.
151a spisu podal vyšetrovateľ podnet na právnu pomoc Českej republike na vykonanie výsluchu žalobcu

a doručenie všetkých uznesení, na základe ktorého Okresná prokuratúra požiadala Okresné štátne
zastupiteľstvo v Českých Budějoviciach o vykonanie úkonov právnej pomoci. Zo záznamov Českej
polície, ktorá lokalizovala viackrát žalobcu nie je možné vyvodiť záver, že sa žalobca skrýval pred
orgánmi činnými v trestnom konaní, naopak tento si „viedol svoj život“. Inak povedané, obava orgánov
činných v trestnom konaní, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu
alebo trestu, najmä ak (...), ak nemá stále bydlisko, ktorá založila dôvod väzby nie je dostačujúca na

konštatovanie, že žalobca si väzbu zavinil. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že ustanovenie
§ 8 ods.6 písm. a/ zákona nie je možné vykladať extenzívne, pretože by to znamenalo stotožnenie
väzobných dôvodov so zavinením väzby obvineným, čím by sa úplne obchádzal zákon o náhrade škody,
v tak závažných prípadoch ako sú zásahy do osobných práv a slobôd jednotlivca vedením trestného
stíhania, ktoré skončilo oslobodením spod obžaloby.

Rozhodnutím o väzbe bol žalobca pozbavený osobnej slobody, slobody pohybu, kontaktu s blízkymi
osobami, možnosti slobodného rozhodovania sa v osobných záležitostiach a slobody nakladania so
svojim časom, a to na 186 dní. Na tomto nič nemení skutočnosť, že žalobca viedol život bezdomovca
na území Českých Budějovíc, navyše za situácie, keď bezdomovectvo je štátom a spoločnosťou vo

všeobecnosti akceptované a tolerované a je výsledkom slobodného rozhodnutia jednotlivca.

Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej, ktorá vyvodzuje zavinenie väzby žalobcom z neplnenia jeho
ohlasovacích povinností podľa zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR, k tomu súd
uvádza nasledovné. Bolo by v rozpore so zásadou proporcionality a spravodlivosti, ak by nesplnenie

administratívnej / evidenčnej / povinnosti občana SR ospravedlňovalo zásah štátu do jeho základných
práv a slobôd a zbavovalo by štát zodpovednosti za škodu.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody, dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
Žalobca sa nedopustil žiadneho zavineného konania v príčinnej súvislosti s procesným rozhodnutím

o väzbe. Všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu boli v konaní preukázané, to je právna
skutočnosť - väzba a oslobodenie spod obžaloby, nemajetková ujma a bezprostredná príčinná súvislosť
medzi uvedenou právnou skutočnosťou a nemajetkovou ujmou.

Žalobca uplatnil predmetnou žalobou nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za 186 dní väzby po 24,82

eur, spolu 4 616,52 eura, čo je minimálna výška náhrady podľa §17 ods.4 zákona, preto súd bližšie
neskúmal následky väzby. Samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením,
vzhľadom na to, že väzba predstavuje zbavenie osobnej slobody, čo je najzávažnejší zásah do
základných ľudských práv a slobôd / hneď po zbavení života /, preto aj zákonodarca stanovil v zákone
minimálnu výšku nemajetkovej ujmy. Samotné konštatovanie porušenia práva by nebolo dostatočným

zadosťučinením aj s ohľadom na pasívny, resp. zamietavý postoj žalovanej od právoplatného skončenia
trestného konania až doposiaľ vrátane predbežného prerokovania nároku.

Pre úplnosť súd dodáva, že sa nestotožňuje so stanoviskom žalovanej, že s väzbou nie je vždy spojená
ujma, resp., že sú väzby, kde žiadna ujma nevznikne. Väzba je vždy spojená so stratou osobnej slobody

a na to nadväzuje strata ďalších práv a slobôd. Je pojmovo vylúčené, aby pozbavením osobnej slobody
nedošlo k ujme na právach a slobodách fyzickej osoby. Ujma sa v takýchto prípadoch predpokladá,
len nárok na jej náhradu vzniká za splnenia ďalších zákonných predpokladov / napr. oslobodenie spod
obžaloby/, teda nie v prípade právoplatného odsúdenia za trestný čin.

Príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré si žalobca v konaní
uplatnil vo výške 202,37 eura za právne zastúpenie advokátom pri predbežnom prerokovaní nároku na
náhradu vo výške 202,37 eura za podanie žiadosti zo dňa 24.5.2012 vo výške 161,01 eura + režijný
paušál vo výške 7,63 eura + 20 % DPH, podľa § 9 ods.1, § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. b/, § 16 ods.3, §18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov.

Súd mal za preukázané, že žalobca splnil zákonom požadovanú podmienku a pred podaním žaloby
požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku žiadosťou, ktorú žalovaná prevzala dňa 28.5.2012.
Žalovaná do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti nárok žalobcu neuspokojila.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.

Priznaná náhrada trov konania žalobcovi vo výške 1.328,32 eura pozostáva z trov právneho zastúpenia
z hodnoty veci 4.616,52 eura - hodnota úkonu 161,01 eura a z hodnoty veci 202,37 eura - hodnota
úkonu 19,92 eura, základná sadzba tarifnej odmeny pri spojení dvoch vecí je 161,01 eura + 1/3 z 19,92

eura = 167,65 eura, a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, žaloba o náhradu škody zo dňa
13.12.2012, účasť na pojednávaní OS Svidník dňa 30.5.2013, účasť na pojednávaní OS Svidník dňa
7.11.2013, stanovisko zo dňa 11.2.2014, účasť na pojednávaní OS Svidník dňa 24.2.2014 / 6x po 167,65
eura, plus 2x paušál po 7,63 eura, 2x paušál po 7,81 eura, 2x rež. paušál po 8,04 eura / plus cestovné
Stropkov - Svidník a späť na pojednávanie OS Svidník motorovým vozidlom TOYOTA RAV4 EČ: SP 111

AH dňa 30.5.2013 ( sadzba 0,29 eura/km ) 0,29 x 30 km = 4,35 eura ( uplatnená 1 cestovného,
pretože právny zástupca sa zúčastnil na OS Svidník aj pojednávania vo veci 7C/718/2012 ), dňa 7.11
2013 ( sadzba 0,28 eura/km ) 028 x 30 km = 8,40 eura, dňa 24.12.2014 ( sadzba 0,28 eura/km ) 0,28
x 30 km = 8,40 eura, špecifikácia výpočtu cestovného - TOYOTA R4A4: spotreba paliva: 8,6 litra/100
km ( 0,086 l/km ), cena pohonných hmôt: 30.5.2013 ( nákup PHM 30.5.2013 ) 1,241 eura/l x 0,086 =

0,11 eura/km sadzba základnej náhrady 0,29 eura/km, 7.11.2013 ( nákup PHM 6.11.2014 ) 1,208 eura/l
x 0,086 = 0,10 eura/km + 0,18 eura/km sadzba základnej náhrady = 0,28 eura/km, 24.2.2014 ( nákup
PHM 10.2.2014 ) 1,200 eura/l x 0,086 = 0,10 eura/km + 0,18 eura/km sadzba základnej náhrady = 0,28
eura/km, plus náhrada za stratu času dňa 30.5.2013 Stropkov - Svidník 1 začatá polhodina vo výške
6,51 eura ( uplatnená 1 ), dňa 7.11.2013 Stropkov - Svidník 1 začatá polhodina vo výške 13,01 eura

a dňa 24.2.2014 Stropkov - Svidník 1 začatá polhodina vo výške 13,40 eura plus 20 % DPH podľa §
9 ods.1, § 10 ods.1, § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15 písm. a), b), § 16 ods. 3, § 17
ods. 1, ods. 2, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajšom súde.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvola-
teľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.

z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).