Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. júl 2011

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 12C/369/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408214810
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2011:1408214810.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave samosudkyňou JUDr. Silviou Walterovou v právnej veci

navrhovateľky: N.. J.Š. L., B.. X.X.XXXX, X. L. XX, Bratislava, zastúpená Mgr. Tatianou Dlhošovou,
advokátkou, Nobelova 34, Bratislava proti odporcom v 1. G.: N. X., B.. XX.X.XXXX, X. W. X, X. Z. Y.. Š.
Č., H., P. X/A, X. H. P. X. G.: T.. Y. L., B.. X.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky zastúpený Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava o určenie otcovstva a výchove a výžive maloletého
dieťaťa takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že odporca v 1. G. N. X., B.. XX.X.XXXX je otcom maloletého odporcu v X. G. Y. L., B..
X.XX.XXXX z matky navrhovateľky N.. J. L., B.. X.X.XXXX.

Súd maloletého Y. L., B.. X.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Odporca v 1. rade je povinný prispievať na výživu maloletého Y. sumou 200,- eur mesačne, ktoré výživné
je povinný platiť vždy do 10 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky od 7.11.2008.

Zročné výživné za obdobie od 7.11.2008 do 13.7.2011 vo výške 6.493,61 eura je odporca v 1.
rade povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 500,- eur vždy spolu s bežným výživným k rukám
navrhovateľky pod stratou výhody splátok, počínajúc mesiacom august 2011.

Súd vo zvyšku návrh zamieta.

Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 725,03 eura k rukám právnej
zástupkyne navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 7.11.2008 žiadala o určenie, že odporca v 1. rade je
otcom maloletého odporcu v 2. rade, o zverenie maloletého do svojej starostlivosti s tým, že ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok, výživné vo výške 10.000,- Sk od podania návrhu, ktoré neskôr
upravila na sumu 332,- eur od podania návrhu. Návrh odôvodila tým, že sa s odporcom v 1. rade pozná
od roku 2006, v tomto roku aj otehotnela. Počas počatia mal. odporcu v 2. rade bola v rozvodovom
konaní s N.. H.. G. L., pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tun. súdu zo dňa 28.9.2006.
Mal. odporca v 2. rade sa narodil dňa X.XX.XXXX a tun. súd rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn.

6C/111/2007 o zapretí otcovstva tak, že N.. H.. G. L. nie je otcom mal. odporcu v 2. rade. S odporcom v
1. rade žili do 2.2.2007, kedy sa po vzájomných nezhodách odsťahovala. Odporca v 1. rade nevyhlásil
pred matričným úradom, že je otcom mal. odporcu v 2. rade, na ktorého výživu prispieval nepravidelne.Odporca v 1. rade v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 13.10.2009 uviedol, že súhlasí
s vykonaním krvnej skúšky, nakoľko pravdepodobnosť, že je otcom mal. odporcu v 2. rade je veľmi malá.

Kolízny opatrovník sa k návrhu navrhovateľky pripojil.

Súd z výpovede navrhovateľky ako účastníčky konania zistil, že s odporcom v 1. rade sa zoznámila
prostredníctvom internetu v januári 2006, pričom vedela, že má ukončený svoj vzťah a ona bola v
rozvodovom konaní. S bývalým manželom sa snažili dva roky o dieťa, neúspešne. Od februára 2006 sa

začala s odporcom v 1. rade stretávať, intímne sa začali stýkať v marci 2006, pričom intímne styky mali
nechránené. V tom čase už so svojim manželom nebývala, inú známosť nemala a ani s inými mužmi sa
intímne nestýkala, okrem odporcu v 1. rade, tehotenstvo plánované nebolo. O jej vzťahu s odporcom v
1. rade vedeli jej rodičia, rodičia odporcu v 1. rade a tiež jej kamarátky. V máji alebo v júni 2006 začali
s odporcom v 1. rade spoločne bývať v prenajatom byte. O tehotenstve informovala odporcu v 1. rade
osobne, tento sa tešil, asi týždeň po narodení maloletého išli spoločne na matriku do W. P. ale keďže v

tom čase bola v rozvodovom konaní bolo im povedané, že ešte nie je možné odporcu v 1. rade zapísať
ako otca do rodného listu. Neskôr na matriku nešli, pretože odporca v 1. rade jej hovoril, že nemá čas.
Vo februári 2007 spoločne s maloletým od odporcu v 1. rade odišla a vrátila sa do svojho bytu, nakoľko
zistila, že odporca v 1. rade má pomer s predchádzajúcou partnerkou a prestával sa im venovať. V
roku 2007 odporca v 1. rade prišiel syna navštíviť asi päť krát, v roku 2008 dva krát a prišiel aj na jeho

narodeniny a Vianoce. Do konca roka 2008 udržiavala kontakt s rodičmi odporcu v 1. rade, navštevovali
sa. Od roku 2009 odporca v 1. rade neprejavuje žiaden záujem o maloletého. Keď s odporcom v 1. rade
spoločne žili, nedával jej peniaze na ruku, ale spoločne sa podieľali na chode domácnosti, keď od neho
odišla vo februári 2007, posielal jej na syna peniaze ale nepravidelne do konca roka 2008, kúpil mu dva
kočíky. Od roku 2009 doteraz odporca v 1. rade na výživu maloletého neprispieva, nestretávajú sa. S

maloletým bola do augusta 2007 na materskej dovolenke, potom sa zamestnala, maloletý bol jeden
rok doma a od septembra 2008 začal navštevovať materskú školu, záujmové krúžky nenavštevuje, v
zimnom období býva často chorý, s čím sú spojené výdavky na lieky, je sledovaný u ortopéda. Všetky
výdavky na maloletého hradí sama, vlastní byt, maloletý žiaden majetok nemá.

Súd z výpovede odporcu v 1. rade ako účastníka konania zistil, že jeho vzťah s navrhovateľkou začal
v roku 2006, po dvoch, troch stretnutiach mali nechránený pohlavný styk. Navrhovateľka mu tvrdila, že
nemohla v minulosti otehotnieť, že mala nejaké problémy ale vedela, že on má dve deti. V máji 2006
mu navrhovateľka telefonovala, že sa chce s ním stretnúť a oznámila mu, že je tehotná, na čo reagoval
pozitívne, nakoľko jeho bývala priateľka mu zobrala obe deti a odišla od neho. Od marca 2006 do mája

2006 sa s navrhovateľkou stretával ale nie intímne, v tej dobe myslel, že je jediný, že navrhovateľka
nikoho iného nemá ale neskôr sa dozvedel, že nie je sám, kto by mohol byť jej partner v intímnej oblasti.
V júni alebo júli 2006 prenajal byt a v lete sa k nemu nasťahovala navrhovateľka, ktorá s ním žila asi
do januára alebo februára 2007, kedy sa aj s maloletým odsťahovala. Na maloletého prispieval tak ako
uviedla navrhovateľka, najskôr jej poslal asi 5 x 5.000,- Sk, potom sa dostal do zlej finančnej situácie,

nemal peniaze ale snažil sa to kompenzovať tým, že kúpil synovi kočík a od leta 2008 až do konca roka
2008 prispievalnavýživumaloletéhosumou1.000,-Skmesačne.Odroku2009užnavýživumaloletého
neprispieva, nestretáva sa ním, naposledy ho videl v roku 2008. Od 29.1.2010 je nezamestnaný, žije z
podpory, ktorú poberá v G. vo výške 27,40 eura/1 deň, príležitostne si privyrába, z čoho ale stály príjem
nemá, ak je dobrý mesiac, dostane 400,- eur priamo na ruku. Na mesiac potrebuje 1.500,- eur, nakoľko

platí úver 800,- eur, má náklady s autom, platí benzín, poistky, podporujú ho jeho rodičia, ktorí sú na
dôchodku, býva v podnájme u tety od roku 1991, nájomnú zmluvu uzavretú má ale nájomné neplatí.
Nevedel uviesť dôvod skončenia svojho pracovného pomeru. Vlastní pozemok s chatou, dve autá zn.
Honda Legend, rok výroby 1994 a Mitsubishi, rok výroby 1997.

Zo záveru znaleckého posudku č. 3/2011 znalkyne T.. N. U., L.. súd zistil, že na základe vykonaného
dokazovania, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky, treba pokladať otcovstvo
odporcu v 1. rade voči mal. odporcovi v 2. rade za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou
pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.Podľa § 94 ods. 1 Zák. o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zák. o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

V zmysle cit. ust. zákona sa určuje otcovstvo k dieťaťu pomocou tzv. vyvrátiteľnej domnienky.

Predpokladom jej existencie je preukázanie súlože medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade a
jej vykonanie v čase medzi 180. a 300. dňom pred narodením dieťaťa. Pre domnienku otcovstva
je príznačné, že platí dovtedy, kým nie sú preukázané také závažné skutočnosti, ktoré otcovstvo
označeného muža s otcovstva vylučujú. Z hľadiska dokazovania platí, že skutočnosti ustanovené v
zákone domnienkami netreba dokazovať. U nich sú predmetom dokazovania len také skutočnosti,
ktoré tvoria predpoklad pre ich použitie. V prípade domnienky otcovstva to znamená, že je potrebné

najskôr dokazovať existenciu súlože medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade v čase rozhodnom
pre splodenie dieťaťa ako základného predpokladu pre použitie tejto domnienky. Povinnosť tvrdenia
a povinnosť dôkazná je na strane navrhovateľa. Ak tieto skutočnosti sú dané, môže byť ich obsah
vyvrátený len dôkazom opaku, t.j. že odporca v 1. rade nemôže byť otcom dieťaťa, pretože ho z
otcovstva vylučujú závažné okolnosti. Musí ísť o dôkaz, ktorý dokazuje spoľahlivo, nezvratne a bez

najmenších pochybností, že tvrdenie zo strany navrhovateľky o otcovstve odporcu v 1. rade je
nepravdivé. Skutkovým základom tretej domnienky otcovstva je skutočnosť, že odporca v 1. rade súložil
s navrhovateľkou v dobe rozhodujúcej - kritickej. Ak je skutkový základ domnienky otcovstva odporcu v
1. rade preukázaný, táto domnienka začne voči nemu pôsobiť.

Vprejednávanejveciintímnestykymedzinavrhovateľkouaodporcomv1.radepočaskritickéhoobdobia
boli preukázané ich výpoveďami. Odporca v 1. rade túto skutočnosť nepoprel ani nenavrhol vykonať
žiadne dôkazy, v konaní sa bránil tým, že nebol jediným mužom, s ktorým sa navrhovateľka v rozhodnom
čase stýkala, na tieto skutočnosti však neoznačil súdu žiadne dôkazy. Podľa znaleckého posudku z
odboru genetika č. 3/2011 nie je otcovstvo odporcu v 1. rade vylúčené, naopak je prakticky dokázané s

mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou (99,999%) a preto mu podľa ust. § 94 ods. 2 Zák. o rodine
svedčí domnienka otcovstva. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, návrhu navrhovateľky vyhovel a určil, že odporca v 1. rade je otcom
mal. odporcu v 2. rade.

S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa (§ 113 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,

ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 76 ods. 1 Zák. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Pri posudzovaní zverenia maloletého Y. do osobnej starostlivosti navrhovateľke súd prihliadol na záujem
maloletého ako aj na to, ktorý z rodičov mu zabezpečí čo najpriaznivejšie podmienky pre jeho zdarný
a zdravý vývoj. Navrhovateľka sa o maloletého od jeho narodenia riadne stará, odporca v 1. rade od
roku 2009 nejaví o neho žiaden záujem. V starostlivosti navrhovateľky neboli doteraz zistené žiadne
nedostatky a preto súd rozhodol o zverení maloletého Y. do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude

zároveňzastupovaťaspravovaťjehomajetok,kčomusapripojilajodporcav1.radeakolíznyopatrovník
maloletého dieťaťa.Súd pri rozhodovaní o výživnom na maloletého Y. prihliadol na jeho vek a potreby ako aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomery navrhovateľky a odporcu v 1. rade ako aj k tomu, že navrhovateľka sa o
maloletá stará sama a zabezpečuje všetky jeho potreby od roku 2009 výlučne zo svojich prostriedkov.

Maloletý navštevuje od 1.9.2009 materskú školu, s čím sú spojené výdavky: mesačný príspevok
na neinvestičné výdavky 12,68 eura, polročný príspevok 30,- eur, stravná jednotka 1,13 eura/deň
(potvrdeniezodňa12.3.2010).Podľavyjadrenianavrhovateľkymaloletýnavštevovalodseptembra2008
súkromnú materskú školu s výdavkom 279,- eur mesačne + strava, toto tvrdenie súdu nepreukázala.
Maloletý žiadne záujmové krúžky nenavštevuje, je v sledovaní ortopéda a trpí na infekty dýchacích ciest

(potvrdenie o zdravotnom stave zo dňa 12.3.2010). Navrhovateľka je zamestnaná s čistým priemerným
mesačným príjmom za obdobie september 2007 až december 2007 vo výške 77.013,- Sk, rok 2008
vo výške 79.736,- Sk, rok 2009 vo výške 3.264,55 eura , rok 2010 vo výške 2.625,61 eura a január
2011 vo výške 4.556,52 eura (mzdové listy a potvrdenie o príjme), do augusta 2007 bola na materskej
dovolenke, poberala materský príspevok, je rozvedená, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, vlastní
byt, maloletý žiaden majetok nevlastní. Odporca v 1. rade bol do 29.1.2010 zamestnaný v G. s brutto

príjmom za rok 2007 vo výške 26.683,98 eura, rok 2008 vo výške 28.259,55 eura (potvrdenia o príjme
za roky 2007 a 2008 predložil bez úradného prekladu napriek výzve súdu, aby boli doklady úradne
preložené) a rok 2009 vo výške 24.253,61 eura (mesačne 2.021,13 eura, mzdový list a potvrdenie o
základných príspevkoch za rok 2009) v oblasti technická správa budov, od 29.1.2010 je nezamestnaný,
poberá podporu v G. vo výške 27,40 eura/deň, príležitostne brigáduje s nepravidelným príjmom, je

rozvedený, má ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. J. X.: K., B.. XX.XX.XXXX H. O., B.. XX.X.XXXX,
vlastní dve motorové vozidlá zn. Honda Legend, rok výroby 1994 a Mitsubishi, rok výroby 1997 a
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat. území J. - pozemky a chatu. Odporca v 1. rade od narodenia
maloletého prispieval na jeho výživu do konca roka 2008 finančnými čiastkami a aj iným spôsobom, v
mesiacoch november a december 2008 za každý mesiac po 1.000,- Sk, čo zhodne uviedli navrhovateľka

a odporca v 1. rade. Od januára 2009 odporca v 1. rade žiadnym spôsobom na výživu maloletého
neprispieva, nestretávajú sa. Aj napriek skutočnosti, že odporca v1. rade je v súčasnosti nezamestnaný
a má ďalšie vyživovacie povinnosti, má povinnosť zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne
právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred
iným výdavkami rodičov. Tvrdenia odporcu v 1. rade, že je nezamestnaný, pracuje len príležitostne,

má sám výdavky a že ho podporujú rodičia, súd vyhodnotil ako účelové. Odporca v 1. rade bol do
januára 2010 riadne zamestnaný v G., aj napriek výzve súdu nedoložil doklad s úradným prekladom
preukazujúci jeho skončenie pracovného pomeru. Sám uviedol, že poberá podporu v nezamestnanosti
v G. vo výške 27,40 eura/deň a príležitostne si privyrába, keď je dobrý mesiac zarobí aj 400,- eur a
že mesačne pre svoju potrebu potrebuje 1.500,- eur. Podľa názoru súdu, by mal odporca v 1. rade

prijať akékoľvek zamestnanie, ktoré nezodpovedá ním dosiahnutej kvalifikácii, pokiaľ mu v tom nebránia
závažné objektívne dôvody, nakoľko má vyživovaciu povinnosť k maloletému nezaopatrenému dieťaťu.
Bez zamestnania môže zostať len ten, kto nemá vyživovaciu povinnosť k maloletému nezaopatrenému
dieťaťu a finančné prostriedky potrebuje len k hradeniu svojich potrieb. Súd pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nemusí

nevyhnutne vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zák. o rodine). Odporca v 1. rade nepreukázal, že by mal vážne
zdravotné problémy, ktoré by mu bránili zamestnať sa. Súd prihliadol aj k jeho majetkovým pomerom a
zistil, že vlastní dve osobné motorové vozidlá nehnuteľnosti - pozemky a chatu v kat. území J.. Súd na
základe vyššie uvedených skutočnosti a s poukazom na cit. ust. zákona dospel k záveru, že výživné
vo výške 200,- eur mesačne od 7.11.2008, t. j. od podania návrhu tak ako žiadala navrhovateľka je

primerané na výživu maloletého dieťaťa a vo zvyšku návrh, t. j. 122,- eur zamietol.

O zročnom výživnom súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Zročné výživné za obdobie od 7.11.2008,
t. j. od podania návrhu do 13.7.2011, t. j. do rozhodnutia súdu predstavuje výšku 6.493,16 eura
(32 mesiacov x 200,- eur + 160,- eur za 24 dní mesiaca november 2008 mínus 66,39 eura, ktoré

odporca zaplatil v novembri a decembri 2008 /za každý mesiac 1.000,- Sk/). Súd uložil odporcovi
povinnosťzaplatiťzročnévýživnévmesačnýchsplátkachpo500,-eurspolusbežnýmvýživnýmkrukám
navrhovateľky od augusta 2011 vzhľadom k tomu, že má ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým
deťom a je v súčasnosti nezamestnaný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá mala úspech v
konaní priznal náhradu trov konania vo výške 725,03 eura, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok
zanávrhvovýške66,-eur,náhradutrovdôkazunaznalcavovýške222,05eura(časťznaleckejodmeny,
ktorá bola vyplatená znalkyni z preddavku zloženého navrhovateľkou /uznesene č. k. 12C/369/2008 -107 zo dňa 17.2.2011/) a trovy právneho zastúpenia vo výške 436,98 eura. Trovy právneho zastúpenia
boli vyčíslené v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. a za jeden úkon právnej pomoci priznal 48,53 eura (1.462,-
Sk,§11ods.1písm.a)cit.vyhl.)JUDr.Ing.VojtechoviČipákovi:zaa)prevzatieaprípravadňa22.7.2008,

b) písomné podanie návrhu dňa 7.11.2008 = 97,06 eura a paušálnu sumu 2 x 6,30 eura (190,- Sk) =
12,60 eura, spolu 109,66 eura s 19% DPH 20,83 eura = 130,49 eura a Mgr. Tatiane Dlhošovej za jeden
úkon právnej pomoci v roku 2010 priznal 55,49 eura za účasť na pojednávaní konanom dňa 16.3.2010
a paušálnu sumu 1x 7,21 eura, spolu 62,70 eura s 19%DPH 11,91 eura = 74,61 eura a za rok 2011
priznal 57,- eur za účasť na pojednávaniach v dňoch 19.4.2011, 25.5.20111 a 13.7.2011 = 171,- eur a

paušálnu sumu 3 x 7,41 eura = 22,23 eura, spolu 193,23 eura s 20%DPH 38,65 eura = 231,88 eura, t. j.
spolu 306,49 eura. Náhradu trov konania je odporca v 1. rade povinný zaplatiť advokátke navrhovateľky
(§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p. )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich
doručenia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.