Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Cpr/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113213406
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113213406.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

O. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H. č. XXX, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Eduard Šoška,
advokátsosídlomDanielaDlabača21,Žilina,protiodporcovi:RoľníckedružstvososídlomvoVišňovom,
Areál PD, Višňové, IČO: 36 387 461, právne zastúpený Mgr. Branislav Samec, advokát so sídlom Sad
SNP 8, Žilina, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 2.4.2013 dané odporcom j e n
e p l a t n é .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za podaný návrh v sume
99,50 eur, a to do troch od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.4.2013 domáhal určenia, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 2.4.2013 zo strany odporcu je neplatné, pracovný pomer naďalej trvá a
zároveň sa domáhal zaplatenia náhrady mzdy v sume priemerného zárobku navrhovateľa, a to do
troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Skutkovo svoj návrh odôvodňoval tým, že
navrhovateľ u odporcu mal uzavretý pracovný pomer od 1.1.2000 na neurčitý čas na výkon práce
strážnik a ostatné práce podľa pokynov nadriadeného. Dňa 15.3.2013 odporca mu doručil upozornenie
zo dňa 13.3.2013, s tým, že dňa 20.2.2013 závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu a v

prípade ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny bude s navrhovateľom okamžite ukončený pracovný
pomer. V upozornení nie je opísaný skutok, ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť a ktorý mal mať
za následok porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ listom zo dňa 21.3.2013 žiadal odporcu o
špecifikáciu akého konkrétneho skutku sa mal navrhovateľ dňa 20.2.2013 dopustiť, a z ktorého dôkazu
zamestnávateľ vyvodil, že išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Odporca na list navrhovateľa
reagoval tým, že o dôvodoch závažného porušenia pracovnej disciplíny bol navrhovateľ oboznámený
dňa 13.3.2013 na pohovore v prítomnosti nadriadených a bol vyhotovený zápis, ktorý navrhovateľ

odmietol podpísať. Následne dňa 3.4.2013 odporca doručil navrhovateľovi oznámenie o okamžitom
skončení pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce, v ktorom uviedol, že i napriek upozorneniu
zo dňa 18.3.2013 a pre opakované porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom tým, že dňa
11.3.2013riadnenenastúpilnapracovnúzmenu,ztohodôvoduvzniklanavrhovateľovineospravedlnená
neprítomnosť v práci a svoju neprítomnosť nenahlásil svojmu nadriadenému, ani sa neospravedlnil. O
dôvodoch predchádzajúceho závažného porušenia pracovnej disciplíny dňa 20.2.2013 mal informovať
odporca navrhovateľa až 13.3.2013, teda dva dni po tom, keď navrhovateľ mal údajne druhýkrát porušiťpracovnú disciplínu závažným spôsobom dňa 11.3.2011, keď údajne riadne nenastúpil na pracovnú
zmenu. Navrhovateľ dňa 8.3.2013 (piatok) doručil osobne odporcovi potvrdenie o ukončení pracovnej
neschopností s dátumom 10.3.2013. V čase pracovnej neschopnosti navrhovateľa v práci zastupoval

iný zamestnanec odporcu, ktorý nastupoval do nočnej zmeny ako strážnik 10.3.2013 o 18.00 hod. a
končil v práci dňa 11.3.2013 o 6.00 hod. Do nočnej zmeny nastúpil druhý nočný strážnik, ktorý pracoval
u odporcu dňa 11.3.2013 o 18.00 a končil pracovnú zmenu dňa 12.3.2013 o 6.00 hod. Navrhovateľ
takto nastúpil na nočnú zmenu dňa 12.3.2013 o 18.00 hod. a končil dňa 13.3.2013 o 6.00 hod. nakoľko
nechcel narušiť zabehnutý rytmus striedania sa nočných strážnikov. Okamžité skončenie pracovného

pomeru zo dňa 2.4.2013 navrhovateľ považuje za neplatné, ktorú skutočnosť oznámil odporcovi listom
zo dňa 7.5.2013 a trvá na ďalšom zamestnávaní podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve,
ktoré oznámenie bolo odporcovi doručené dňa 10.3.2013.

V časti nároku na náhradu mzdy navrhovateľ neodstránil a nedoplnil návrh o riadne opísanie skutkových
okolností, riadne zdôvodnenie návrhu a z návrhu nebolo zrejmé, čoho sa navrhovateľ voči odporcovi
domáha,tedaakejkonkrétnejnáhradymzdyvsumejehopriemernéhozárobkuapretosúdsamostatným

uznesením č.k. 17Cpr/3/2013 zo dňa 9.7.2013 podanie navrhovateľa v časti nároku na náhradu mzdy
odmietol, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2013.

Odporca vo svojom vyjadrení k podanému návrhu zo dňa 17.9.2013 (č.l. 34 spisu) žiadal návrh
v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi
základné povinnosti zamestnanca a odporca za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje

neospravedlnenú absenciu na pracovisku tak, ako to je ustanovené v čl. 4 písm. g) pracovného poriadku
zamestnávateľa, s ktorým bol navrhovateľ oboznámený a podľa ktorého neospravedlnená absencia
v akejkoľvek dĺžke trvania ak zamestnanec neoznámi dôvod neprítomnosti v práci do 24 hodín od
skončeniapracovnejzmeny,vktorejchýbal,jevždydôvodompreokamžitézrušeniepracovnéhopomeru
pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. V danom prípade navrhovateľ dňa 8.3.2013 doručil predsedovi

družstva ukončenie pracovnej neschopnosti s dátumom k 10.3.2013 a zároveň v ten deň 8.3.2013
bol upozornený, že dňa 11.3.2013 má nastúpiť na pracovnú zmenu od 18.00 hod. Navrhovateľ na
uvedenú pracovnú zmenu bez ospravedlnenia nenastúpil, ani svoju neprítomnosť zamestnávateľovi
neospravedlnil, čo zamestnávateľ kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Odporca
má zato, že na platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru sa nevyžaduje predchádzajúce

upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, preto, ak aj navrhovateľ namieta, že upozornenie zo
dňa 13.3.2013 neobsahuje konkretizáciu dôvodov porušenia pracovnej disciplíny, nemá táto skutočnosť
vplyv na platnosť takéhoto jednostranného úkonu odporcu o okamžitom skončení pracovného pomeru
zo dňa 2.4.2013, ktoré obsahuje skutkové vymedzenie dôvodu tak, že ho nemožno zameniť s iným
dôvodom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, svedkov, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi sa dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,
ktorý bol doručený navrhovateľovi dňa 3.4.2013. Nerozporoval skutočnosť, že dňa 11.3.2011 nenastúpil
do práce, nakoľko nechcel narušiť činnosť strážnej služby a ani nebola činnosť strážnej služby narušená

a nebol ohrozený ani majetok zamestnávateľa. Nejde v danom prípade o závažné porušenie pracovnej
disciplíny ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko porušenie nedosahuje určitý
stupeň intenzity, nechcel narušiť zabehnutý proces striedania sa strážnikov v nočnej službe, ktorému
predchádzala jeho pracovná neschopnosť a táto trvala od 21.2.2013 do 10.3.2013. Riadil sa rozpisom
služieb, ktorý bol na vrátnici a už bol zadelený, a teda v utorok 12.3.2013 nastúpil na rozpísanú nočnú

službu a slúžil do 13.3.2013, kedy ráno prišiel za ním predseda a oznámil mu, aby sa o 15.00 hod.
dostavil ku nemu do kancelárie. Bol tam prítomný aj Ján Golec, ktorý vykonáva funkciu živočichára
a predseda mu oznámil, že buď odíde dohodou alebo pristúpi k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. On mu vtedy oznámil, že chce si listiny zobrať so
sebou a poradí sa, pričom sa s listinami neoboznámil a ani nepodpísal. Následne dňa 14.3.2013 prišiel

na zmenu a predseda ho vyhodil, napísal mu na ten deň dovolenku a mal zakázaný prístup do práce.
Následne mu odporca doručoval listiny zo dňa 13.3.2013 o porušení pracovnej disciplíny bez uvedeniadôvodu, pričom však on sa žiadneho porušenia pracovnej disciplíny nedopustil. K rozpisu pracovných
zmien uviedol, že boli vždy len dvaja strážnici a menili sa každú druhú noc a počas jeho pracovnej
neschopnosti ho zastupoval p. Juraj Konárik a rozpis mali v písanke na vrátnici a podľa tejto evidencie

sa potom vyhotovovali výplaty. Pán Valo išiel do práce z 11. na 12. a on vykonával prácu z 12. na 13.
Uviedol, že v piatok 8.3.2013 sa s predsedom nestretol. Predsedovi chcel dňa 13.3.2013 oznámiť dôvod
nenastúpenia na nočnú zmenu, avšak on si to nedal vysvetliť.

Odporcažiadalnávrhzamietnuť,pridržiavalsapísomnéhovyjadrenia.Navrhovateľdňa8.3.2013osobne
doručil ukončenie pracovnej neschopnosti a zároveň bol predsedom ústne upozornený, že má v
pondelok 11.3.2013 nastúpiť na pracovnú zmenu od 18.00 hod., pričom je nepochopiteľné, že po viac

ako 12 rokoch výkonu práce strážnika u odporcu nevedel správne pochopiť, aký dostal pokyn. Keďže
nenastúpil na zmenu, jeho konanie odporca kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny
a pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Odporca postupoval v súlade s pracovným
poriadkom,sktorým bolnavrhovateľdňa30.5.2001oboznámený,čopotvrdilajsvojímpodpisom.Rozpis
jednotlivých zmien strážnikov dopredu nie je a vždy sa to riešilo operatívne. Bola vedená evidencia

len dochádzky, rozpis zmien dopredu nemali, začiatok zmeny vrátnikovi sa začína o 18.00 hod., vždy
sa striedali každý druhý deň mali 12-hodinový pracovný turnus. Dňa 11.3.2013 navrhovateľ i napriek
oznámeniu na zmenu nenastúpil a preto musel predseda volať náhradného vrátnika a bol to p. Milan
Vaľo. Pokiaľ ide o porušenie pracovnej disciplíny dňa 20.2.2013 predseda vyzval navrhovateľa, aby
pomohol dojičke, čo odmietol, že to robiť nebude. Pri prejednávaní toho porušenia pracovnej disciplíny s

navrhovateľom dňa 13.3.2013 dostal ponuku, že ak podpíše dohodou, dostane dvojmesačné odstupné
a navrhovateľ nesúhlasil. Odporca poukazoval na to, že navrhovateľ aj predtým (v roku 2011) bol
upozornený na závažné porušenie pracovnej disciplíny (č.l. 74).

V konaní bolo nepochybné, že medzi účastníkmi dňom 1.1.2000 vznikol pracovný pomer na základe
písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.1999 (čl. 5 spisu) na dohodnutý druh práce strážnik a ostatné

práce podľa pokynov nadriadeného. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú.

Počas trvania pracovného pomeru odporca listom zo dňa 13.3.2013 upozornil navrhovateľa, že dňa
20.2.2013 závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu a upozornil, že v prípade ďalšieho porušenia
pracovnej disciplíny bude s ním okamžite ukončený pracovný pomer. Navrhovateľ listom zo dňa
21.3.2013 v reakcii na predmetné upozornenie žiadal odporcu o popis, akého porušenia konkrétneho

skutku, z ktorého vyvodil zamestnávateľ, že došlo z jeho strany k závažnému porušeniu pracovnej
povinnosti. Odporca oznámil, že o porušení bol oboznámený dňa 13.3.2013 na osobnom pohovore v
prítomnosti nadriadených a je vyhotovený zápis, ktorý odmietol podpísať (č.l. 7-9 spisu).

Z evidencie dochádzky navrhovateľa za mesiac marec súd zistil, že v období od 1. do 10. je
zaznamenaná PN, dňa 11.3 absencia, dňa 12. a 13. odpracovaná zmena po 6 hodín a v období od 14.3.

a nasledujúce dni 15.3.2013 do 22.3.2013, od 25.3. 2013 do 28.3.2013 a v dňoch 3.4.2013 do 4.4.
2013 navrhovateľ čerpal (mal nariadenú) dovolenku (č.l. 63, 73 spisu).

Z obsahu listiny odporcu označenej „okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka
práce“ zo dňa 2.4.2013 adresovanej navrhovateľovi (č.l. 10 spisu) súd zistil, že odporca oznamuje
skutočnosti o upozornení o závažnom porušení pracovnej disciplíny dňa 18.3.2013 a opakovanom

porušení povinnosti zamestnanca tým, že dňa 11.3.2013 riadne nenastúpil na pracovnú zmenu, svoju
neprítomnosť nenahlásil svojmu nadriadenému a ani sa neospravedlnil, z tohto dôvodu mu vznikla
neospravedlnená neprítomnosť v práci a zamestnávateľ z uvedeného dôvodu pre opakované porušenie
pracovnej disciplíny závažným spôsobom ukončuje okamžite pracovný pomer založený pracovnou
zmluvou zo dňa 31.12.1999.

Svedok I. na pojednávaní dňa 5.3.2014 uviedol, že pracuje u odporcu na pozícii zootechnika a bol
bezprostredne nadriadený navrhovateľovi, pričom okrem neho pokyny udeľoval zamestnancom aj
predseda. Uviedol, že v období od január až jún 2013 bol na pracovnej neschopnosti a teda presne sinepamätal dátum, kedy bol pri prerokovaní porušenie pracovnej disciplíny s navrhovateľom, keď prácu
mu zadelil predseda a mal ísť pomáhať dojičke, avšak neurobil to. Pri prerokovaní nechcel navrhovateľ
podpísať upozornenie. K zmenám strážnikov uviedol, že boli vždy dvaja, oni sa dohodli, ktorý kedy príde

do práce a vzájomne si aj služby menili, pokiaľ niektorý bol práceneschopný, riešilo sa to operatívne,
zapisovali si evidenciu v práci.

Svedok D.a ako účtovníčka uviedla, že osobne navrhovateľ priniesol ukončenie pracovnej neschopnosti
v piatok, k zaradeniu strážnikov na zmeny sa vyjadriť nevedela. Podkladom pre vyhotovovanie mzdy
je evidencia, ktorú si píšu strážnici do zošita.

Svedok KO. na pojednávaní dňa 28.4.2014 vo svojom vyjadrení uviedol, že vykonáva funkciu traktoristu.

Vždy predseda p. Halabica mu oznamoval, že má nastúpiť na nočnú zmenu ako vrátnik a zastupoval
navrhovateľa a to viackrát. Obdobie, ktoré zastupoval navrhovateľa, uviesť nevedel, už si nepamätal.
Evidencia dochádzky sa viedla do výkazu, ktorý sa odovzdával každý mesiac.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže uplatňovať len
zamestnanec a zamestnávateľ. Na uplatnenie neplatnosti okamžitým skončením pracovného pomeru
zákon ustanovuje lehotu dvoch mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer
skončiť. Ide o hmotnoprávnu lehotu, to znamená, že v posledný deň tejto lehoty musí byť návrh na

určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručený súdu; nestačí, ak sa tento návrh podal
v posledný deň lehoty na poštu. Ak sa návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
neuplatnil najneskôr v posledný deň ustanovenej lehoty, nárok zaniká. Na zachovanie lehoty podľa §
77 Zákonníka práce súd musí prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo), nakoľko ako je už uvedené, jej
prípadné nedodržanie má za následok zánik nároku uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru

na súde.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer
iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však

do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je výnimočným opatrením; zamestnávateľ môže skončiť

pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím
na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo
požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za
porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny.

Súd poznamenáva, že zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové

náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medzi iným musí byť písomne a doručené,
zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (§ 70 Zákonníka práce) a musí byť vopred
prerokované s príslušným odborovým orgánom ( § 74 ods. 1 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený

tak,abybolozrejmé,akésúskutočnédôvody,ktorévedúdruhéhoúčastníkapracovnoprávnehovzťahuktomu, že rozväzuje pracovný pomer, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
uplatňuje a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť.

Hmotnoprávnou podmienkou platného skončenia pracovného pomeru okrem platného prejavu vôle

smerujúceho k skončeniu pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru je aj
doručenie písomného prejavu druhému účastníkovi. V danom prípade účinky doručenia nastali dňa
3.4.2013 tj. účinky zrušovacieho prejavu urobené v súlade so Zákonníkom práce nastali zo zákona
tým dňom, kedy písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru bol druhému účastníkovi
doručený. Hmotnoprávna lehota na uplatnenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

v prejednávanej veci končila tak dňom 3.6.2013 a návrh navrhovateľa o určenie jej neplatnosti bol
doručený súdu dňa 24.4.2013, a teda zákonom stanovená lehota bola tak zachovaná. Keďže skončenie
pracovného pomeru v zmysle ustanovení § 74 Zákonníka práce je viazané i na skutočnosť, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať
zo zástupcami zamestnancov, inak je neplatná a u odporcu nepôsobia zástupcovia zamestnancov,
preto nemožno vyžadovať a ani vykonať prerokovanie skončenia pracovného pomeru s takýmito

neexistujúcimi zástupcami zamestnancov. Súd je toho názoru, že v danej veci na takúto objektívne
nemožnú podmienku sa preto neprihliada a zamestnávateľ môže konať samostatne a takéto konanie
nevedie k neplatnosti právneho úkonu.

Súd konštatuje, že pri žalobe o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce
(priamo v tomto ustanovení sa pripúšťa žaloba o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru,

ide teda o tzv. žalobu svojho druhu v zákone výslovne upravenú) navrhovateľ nemusí preukazovať
naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe.

Z vykonaného dokazovania medzi účastníkmi konania súd vzal za nesporné, že dňa 3.4.2013 prevzal
navrhovateľ listinu označenú „okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce“
datovanú dňa 2.4.2013, v ktorom okamžitom skončení pracovného pomeru dôvod bol skutkovo

vymedzený tak, že opakovane porušil zamestnanec povinnosti tým, že dňa 11.3.2013 riadne nenastúpil
napracovnúzmenuaztohodôvoduvzniklaneospravedlnenáneprítomnosťvpráciasvojuneprítomnosť
nenahlásil svojmu nadriadenému a ani ju neospravedlnil. Zamestnávateľ tiež poukázal na čl. 4 písm. g)
pracovného poriadku, v ktorom je uvedené, že neospravedlnená absencia v akejkoľvek dĺžke trvania
(ak zamestnanec neoznámi dôvod neprítomnosti v práci do 24 hodín od skončenia pracovnej zmeny,

v ktorej chýbal) je vždy dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa§ 68 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce.

Súd preto skúmal, či jednostranný právny úkon zamestnávateľa - okamžité skončenie pracovného
pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) pre porušenie pracovnej disciplíny tým, že dňa 11.3.2013 navrhovateľ
riadne nenastúpil na pracovnú zmenu, neprítomnosť vopred neospravedlnil a z tohto dôvodu túto

posúdil ako neospravedlnenú neprítomnosť v práci, či dané okamžité skončenie pracovného pomeru
navrhovateľovi listom zo dňa 2.4.2013 je platné a skúmal, či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a
hodnotil aj stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny.

Čo sa týka formálnych náležitostí tohto právneho úkonu, tieto súd posudzoval v zmysle § 70 Zákonníka
práce a konštatuje, že všetky formálno-právne náležitosti tohto právneho úkonu sú riadne splnené,

právny úkon bol urobený písomne, skutkovo v ňom je vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom a taktiež i v ustanovenej lehote v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce bol
navrhovateľovi doručený dňa 3.4.2013; o jeho doručení v stanovenej lehote neboli zo strany účastníkov
ani pochybnosti a spor.

Čo sa týka materiálnych náležitostí tohto právneho úkonu, tj. či skutočne došlo k takému konaniu na

strane zamestnanca, ktoré by odôvodňovalo použitie tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru tak,
ako má na mysli § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce tj. či skutočne zamestnanec neospravedlnenou
absenciou závažne porušil pracovnú disciplínu, súd uvádza, že po vykonanom dokazovaní malpreukázané, že tomu tak nebolo. Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru a vzhľadom na charakter
citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou,

je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu
vymedzil.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru odporca skutkovo vymedzil v tom, že navrhovateľ dňa 11.3.2013 riadne nenastúpil na
pracovnú zmenu, opakovane sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny, keď ešte dňa 18.3.2013

prevzal upozornenie o závažnom porušení pracovnej disciplíny a na okamžité skončenie pracovného
pomeru bol upozornený. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam
zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) a spočíva
v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanovení § 81, § 82 Zákonníka práce),
pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom zamestnávateľa. Ak má byť porušenie
pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené
(aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia
pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným
porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie)
je dôvodom pre okamžité skončenia pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68

ods.1písm.b)a§63ods.1písm.e)časťvetypredbodkočiarkouZákonníkapráce).Tietopojmy,napriek
tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje
a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk
pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny.
Skúmanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak

osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia
konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre
zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.

V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že odporca konaním uvedeným
v okamžitom skončení pracovného pomeru síce porušil pracovnú disciplínu, keď dňa 11.3.2013 po

ukončení pracovnej neschopnosti nenastúpil do práce a nastúpil až dňa 12.3.2013 avšak nebolo
v konaní jednoznačne preukázané, že v pondelok t.j. 11.3.2013 vopred bol do zmeny priamo
zaradený navrhovateľ, keď zo skutkových zistení vyplynulo, že vopred zmeny neboli rozpísané a
prax u zamestnávateľa bola taká, že na zmeny sa striedali dvaja strážnici a odporca túto prax
toleroval. Súd prihliadal i na skutočnosť, že navrhovateľ vykonával prácu u odporcu v pozícii strážnika

od 1.1.2000 a v priebehu celého súdneho konania zamestnávateľ ani netvrdil, že v dôsledku
porušenia pracovnej disciplíny jednodňovou neprítomnosťou navrhovateľa v práci došlo k vzniku škody
alebo inej ujmy na strane zamestnávateľa. O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy,
ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z
pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku, a ak neprítomnosť nie je

spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom
práce, udelením neplatného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená
absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce avšak skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto dôvodu skončenia pracovného pomeru nenastávajú

obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca v určitej dobe. Súd dospel
k záveru, že porušenie pracovnej disciplíny - absencia navrhovateľa na pracovisku dňa 11.3.2013,
nemožno túto neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku v rozsahu jedného dňa považovať za porušenie
pracovnej disciplíny zvlášť závažným spôsobom, ktorá by mala za následok výnimočný spôsob
skončenia pracovného pomeru, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd z tohto vyvodil

tiež záver, že neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku dňa 11.3.2013 nijakým spôsobom nezasiahla
do chodu prevádzky odporcu, keď samotný svedok (Konárik C.) potvrdil, že zastupoval navrhovateľa
počas jeho neprítomnosti a bolo tiež nesporné, že odporca vopred zmeny strážnikom neurčoval. Na
tomto závere súdu nemení nič ani skutočnosť, že v pracovnom poriadku neprítomnosť zamestnanca v
práci odporca považuje za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom a dôvod pre okamžité

skončenie pracovného pomeru. Sankciou priamo reagujúcou na takéto porušenie pracovnej disciplíny,keď navrhovateľ nenastúpil do práce v jeden deň je predvídateľná v ustanovení § 109 ods. 3
veta prvá Zákonníka práce (za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže
zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni) a uvedené zákonné ustanovenie

takýto postup pri neospravedlnenej absencii uvádza ako dispozíciu (možnosť) zamestnávateľa túto
sankciu použiť. Podľa názoru súdu, ak bolo možné postihnúť navrhovateľa krátením dovolenky podľa
§ 109 ods. 3 Zákonníka práce mal tak možnosť odporca urobiť, pretože v žiadnom prípade za jedno
neospravedlnenie zameškanej zmeny (pracovný deň), nemožno okamžite skončiť pracovný pomer so
zamestnancom. Pokiaľ ide o porušenie pracovnej disciplíny listom adresovaným navrhovateľovi dňa

13.3.2013 upozornením, že dňa 20.2.2013 závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu, dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru bol neurčitý, nebol v ňom vymedzený skutok tak, aby z neho
bolo zrejmé, akým spôsobom mal navrhovateľ porušiť pracovnú disciplínu, a preto nemohol súd ani na
predmetné upozornenie prihliadať a vyhodnotiť ako ďalší dôvod pre okamžité skončenie pracovného
pomeru.

Súd absenciu navrhovateľa v deň 11.3.2013, kedy nenastúpil do práce, nepovažoval za také konanie

navrhovateľa, pri ktorom by došlo k porušeniu pracovnej disciplíny závažným spôsobom, a z uvedených
dôvodov určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa
2.4.2013 za neplatné. V prípade vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
Zákonníka práce (ex lége) vyplýva, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá (§ 79 ods.
1 Zákonníka práce) a preto bolo nadbytočné vo výroku súdu udávať, že pracovný pomer naďalej trvá,

tak ako udával v petite navrhovateľ. Z návrhu a ani z ďalších prejavov navrhovateľa v priebehu konania
nevyplývalo, že odôvodňuje naliehavý právny záujem na takomto samostatnom určení, že pracovný
pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá.

Je tiež potrebné uviesť, že do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, ktoré účastník konania pred súdom navrhol nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté

dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou
spravodlivého rozhodnutia o veci súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia
k takémuto rozhodnutiu vedú a navrhovaný dôkaz navrhovateľa výsluch svedka Milana Valu súd
nevykonal z dôvodu objektívnej nemožnosti (nepriaznivý zdravotný stav potvrdený ošetrujúcim lekárom
a jeho trvalúá práceneschopnosť od 10.7.2013 - č.l. 58, 90) a v danom prípade mal súd možnosť zistiť

skutkový stav vec z iných dôkazných prostriedkov.

Navrhovateľ je podľa § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru od poplatku oslobodený. V zmysle ustanovenia §
2 ods. ods. 2 citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku

oslobodený. Keďže navrhovateľ je v tomto konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov a súd jeho
návrhu v celom rozsahu vyhovel, vzhľadom na citované zákonné ustanovenie súd zaviazal odporcu ako
neúspešného účastníka na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 eur na účet tunajšieho súdu.
Výšku súdneho poplatku súd určil podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia s poukazom na

ustanovenie § 151 ods. 1 a 3 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje na
návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodov väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).