Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. február 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/172/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112217689
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112217689.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa v 1.
rade D. Y., V.. XX. XX. XXXX, P. R. XX, P. P. D. V. L. X. I. S. Y., V.. XX. XX. XXXX, P. R.A. XX, P. P., obaja
v konaní zastúpení JUDr. Alenou Babišovou, advokátom, so sídlom Pestovateľská 2682/18, Banská
Bystrica, proti odporcovi O. B., V.. XX. XX. XXXX, P. X. XX, P. P., v konaní zastúpenom Mgr. Radomírom
Jandurom, bytom Czambelova 27, Slovenská Ľupča, o zaplatenie 25.000,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 20. 07. 2012 žiadali navrhovatelia, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 25 000 Eur s príslušenstvom. Navrhovatelia uviedli, že s odporcom podpísali kúpnu
zmluvu, na základe ktorej mu navrhovatelia predali nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom Ú.Í.
Q., O. V. K. Č.. XXX - záhradnú chatku a záhradu. Kúpna cena v zmluve bola dohodnutá vo výške 25
000 Eur. Odporca navrhovateľom kúpnu cenu neuhradil. Listom zo dňa 08. 11. 2010 od kúpnej zmluvy
odstúpili.

Navrhovatelia uviedli, že kúpnu zmluvu podpísali v domnienke, že sa jedná len o zabezpečovací
prostriedok pôžičky, ktorú sľúbil poskytnúť odporca ich rodine. Kúpna cena v sume 25 000 Eur bola
len formálnym údajom. Odporca navrhovateľom kúpnu cenu nevyplatil, nakoľko sa malo jednať len o
zabezpečovací prostriedok, avšak odporca nikomu z rodiny žiadnu pôžičku neposkytol. Navrhovatelia
majú za to, že odporca ich uviedol do omylu, obohatil sa na úkor ich majetku,
nezaplatil im kúpnu cenu. Uviedli, že kúpnu zmluvu uzatvorili v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti,
ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca, preto je predmetný právny úkon v súlade s § 49a
Občianskeho zákonníka neplatný. Zároveň uviedli, že Správa katastra Banská Bystrica vo vkladovom
konaní o predmetnej kúpnej zmluve rozhodla pod L. XXXX/XXXX rozhodnutím zo dňa 23. 08. 2010 tak,
že konanie prerušila, nakoľko predmetná kúpna zmluva neobsahovala všetky náležitosti. Boli vyzvaní,
aby podpísali plnomocenstvo pre odporcu na odstránenie vád kúpnej zmluvy, navrhovatelia však už
nemali dôvod pristúpiť k oprave chybných a chýbajúcich údajov v zmluve, nakoľko si
už boli vedomí toho, že ich odporca úmyselne uviedol do omylu so zámerom zbaviť ich
majetku. Odporca proti ich vôli vybavil odvkladovanie kúpnej zmluvy, a to pod novým konaní č. L. XXXX/
XXXX tak, že do pôvodných kúpnych zmlúv vpísal správne súpisné číslo stavby a ostatné údaje, t. j.
dátum narodenia a rodné čísla.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovatelia kúpnu zmluvu podpísali slobodne a vážne
bez akéhokoľvek nátlaku, kúpna cena im bola vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy. Prevzatie kúpnej
ceny potvrdili navrhovatelia aj samostatným potvrdením o prevzatí kúpnej ceny.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov - J. R., J. Y., I. Q., E. Š., Q. Y., J.
R., prečítaním listinných dôkazov, ako aj ďalšími dôkazmi vykonanými v priebehu konania.

Z vykonaného dokazovania a nesporných tvrdení účastníkov súd zistil, že účastníci podpísali kúpnu
zmluvu, na základe ktorej navrhovatelia predali odporcovi nehnuteľnosti v ich vlastníctve nachádzajúce
sa v katastrálnom území Q., F. V. K. Č.. XXX - záhradnú chatku a záhradu.

V kúpnej zmluve je uvedená kúpna cena vo výške 25 000 Eur. V čl. II. Zmluvy je uvedené, že kúpna cena
bude vyplatená najneskôr pri podpise kúpnej zmluvy v hotovosti, podpisom kúpnej zmluvy predávajúci
potvrdzujú, že prevzali od kupujúceho celú kúpnu cenu. V čl. II. bod 2 Zmluvy je uvedené: „predávajúci
a kupujúci sa dohodli, že po vyplatení kúpnej ceny vydajú predávajúci kupujúcemu písomné potvrdenie
o prevzatí kúpnej ceny.“

V čl. III. bod 6 Zmluvy bolo uvedené, že „predávajúci splnomocňuje kupujúceho na opravu
chýb a iných nesprávností obsiahnutých v tejto zmluve, najmä zrejmých chýb v písaní, počítaní a tiež na
doplnenie údajov, pokiaľ sú tieto potrebné na účely konania pred štátnymi orgánmi, orgánmi samosprávy
a inými osobami vo veciach súvisiacich s vkladom vlastníckeho práva zmluvy do katastra nehnuteľností.“

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že k podpísaniu predmetnej zmluvy došlo dňa 21. 07. 2010
a podpisy predávajúcich t. j. navrhovateľov boli overené notárom.

Medzi účastníkmi tiež bolo nesporné, že navrhovatelia podpísali potvrdenie, v ktorom sa uvádza, že
dňa 21. 07. 2010 prevzali od odporcu ako kupujúceho dohodnutú kúpnu cenu vo výške 25 000 Eur
za predaj nehnuteľnosti v katastrálnom Ú. Q., evidovanú V. K. Č.. XXX, vedenom Správou katastra
Banská Bystrica, a to v súlade s čl. III. ods. 1 kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 21. 07.
2010. Navrhovatelia potvrdili, že predmetné potvrdenie podpísali a ich podpisy na potvrdení boli overené
notárom.

Súd zistil, že predmetná kúpna zmluva bola predložená príslušnej správe katastra s návrhom na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad bol podaný dňa 23. 07. 2010, predmetné
konanie bolo zastavené pod č. L. XXXX/XXXX rozhodnutím zo dňa 21. 10. 2010, nakoľko boli zistené
nedostatky zmluvy - k stavbe uvedenej v kúpnej zmluve so súpisným č. XXXX a ktorá bola
predmetom prevodu, nie je evidovaný právny vzťah na liste vlastníctva, - zmluva neobsahovala dátumy
narodenia účastníkov konania.

Zo spisu Katastrálneho úradu Banská Bystrica sp. zn. L. XXXX/XXXX súd zistil, že dňa 18. 11. 2010
bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi účastníkmi, kde predmet konania bol rovnaký. V kúpnej zmluve boli uvedené aj
dátumy narodenia účastníkov a bola urobená oprava v zmluve, kde záhradná chatka, ktorá pôvodne
bola označená T. Č.. XXXX, bola opravená na T. Č.. XXXXX, takisto tento údaj bol opravený v návrhu na
vklad. Správa katastra Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 13. 01. 2011 pod L. XXXX/XXXX rozhodla
tak, že povoľuje vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetu predaja. Predmetné
rozhodnutie bolo doručené navrhovateľom - S. Y. 02. 02. 2011, D. Y., si zásielku s rozhodnutím na pošte
v odbernej lehote neprevzala. V poučení rozhodnutia správy katastra bolo uvedené, že proti rozhodnutiu
nemožno podať odvolanie, avšak v zmysle § 247 a nasl. O. s. p. je rozhodnutie preskúmateľné súdom.
Navrhovatelia nepodali návrh na preskúmanie predmetného rozhodnutia.

Navrhovatelia namietali skutočnosť, že by podpísali kúpnu zmluvu, ktorá bola zavkladovaná katastrom
nehnuteľností, podpísali len kúpnu zmluvu, v súvislosti s ktorou bolo vkladové konanie zastavené.
Navrhovatelia uviedli, že v čase prerušenia vkladového konania 23. 08. 2010 už vedeli, že na nich bol
spáchaný podvod, pretože rovnakým spôsobom prišli o rodinný dom rodičia navrhovateľa v 2. rade,
preto odmietli akékoľvek opravy zmlúv.

Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, ktorá bola zavkladovaná katastrom nehnuteľností pod L. XXXX/XXXX, kúpna
zmluva už obsahovala aj dátumy narodenia účastníkov na rozdiel od zmluvy, ktorá nebola zavkladovaná
katastrom, na predmetnej kúpnej zmluve sa nachádzajú overené podpisy navrhovateľov, a to zo dňa
21. 07. 2010. Odporca predložil originál kúpnej zmluvy v znení ako bola predložená na Správu katastra
Banská Bystrica, na ktorej sa nachádzajú overené podpisy navrhovateľov, teda navrhovatelia podpísali
kúpnu zmluvu, ktorá bola zavkladovaná katastrom nehnuteľností pod L. XXXX/XXXX. Odporca /č. l. 69/
uviedol, že na zmluve opravil chybne uvedené s.č., na čo bol splnomocnený navrhovateľmi v čl. III. bod
6 Zmluvy. V čl. III. bod 6 Zmluvy bolo uvedené, že „predávajúci splnomocňuje kupujúceho na opravu
chýb a iných nesprávností obsiahnutých v tejto zmluve, najmä zrejmých chýb v písaní, počítaní a tiež na
doplnenie údajov, pokiaľ sú tieto potrebné na účely konania pred štátnymi orgánmi, orgánmi samosprávy
a inými osobami vo veciach súvisiacich s vkladom vlastníckeho práva zmluvy do katastra nehnuteľností.“

Z listu navrhovateľov zo dňa 08. 11. 2010 adresovaného odporcovi súd zistil, že navrhovatelia odporcovi
v liste oznamujú, že odstupujú od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 21. 07. 2010,
nakoľko pri uzatváraní zmluvy boli z dôvodu subjektívnych skutočností v tiesni a celý právny úkon bol
uskutočnený za nápadne nevýhodných podmienok. Bližšie skutkové okolnosti v odstúpení neuvádzajú.
V ďalšom odseku odstúpenia sa uvádza, že... „aj keď predávajúci previedli vlastnícke právo a nemali
dostať finančné prostriedky aj keď je to v zmluve uvedené, ale prevod mal slúžiť ako zásterka pre
získanie hypotekárneho úveru.“

Z nesporných tvrdení účastníkov súd zistil, že navrhovatelia sa s odporcom v súvislosti s predajom
nehnuteľností nestretli.

Navrhovateľka uviedla, že predmetnú kúpnu zmluvu podpísala, ale mala za to, že ide o zmluvu, ktorej
účelom bolo zabezpečiť pôžičku pre svokra J. Y. D. Q. Y. t. j. švagrinú. Do styku v súvislosti s týmito
jednaniami prišla len T. J. R., ktorý jej však predložil nie zmluvu zabezpečujúcu pôžičku, ale kúpnu
zmluvu. Je pravdou, že túto podpísala, avšak J. R. jej uviedol, že požičia peniaze Q. Y. a jej svokrovi s
tým, že potom sa vybaví pre nich úver, peniaze vrátia a bude im vrátená nehnuteľnosť, ktorú predávala.
Potom, čo ju svokor ubezpečil, že je všetko v poriadku, podpísala kúpnu zmluvu. Pri podpise zmluvy
vedela, že ide o kúpnopredajnú zmluvu. Podpisy na zmluve boli overené na notárstve. Y. R. im povedal,
že peniaze budú vyplatené svokrovi, avšak musí zájsť ešte O. Y.. B., nakoľko vtedy ešte kúpna zmluva
nebola podpísaná kupujúcim a že ten mu dá peniaze. Potom sa ešte Y.. R. vrátil s tým, že im dal podpísať
potvrdenie ohľadne toho, že prevzali peniaze. Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že presne potvrdenie o
prevzatí peňazí vtedy nečítala, bolo tam uvedené, že prevzali peniaze, avšak peniaze neprevzali. Mal ich
prevziať svokor J. Y.. Následne bolo zistené, že bolo napísané zle súpisné číslo v kúpnej zmluve. Keďže
jej T. J. Y. povedal, že nedostal žiadne peniaze, t. j. kúpnu cenu podľa zmluvy, už nechceli opravovať v
zmluve chyby. Y. R. ju kontaktoval, aby opravili v zmluve súpisné číslo, avšak toto odmietla.

Navrhovateľ v 2. rade uviedol, že vedeli, že podpisujú kúpnu zmluvu, avšak pokiaľ ide o odovzdanie
finančných prostriedkov, žiadne finančné prostriedky nedostali. S odporcom sa v súvislosti s kúpnou
zmluvou do kontaktu nedostali. Navrhovateľ v 2. rade /č. l. 103/ uviedol, že zmluvy dostali od pána R.,
overiť ich išli sami, vtedy si aj všimli, že ide o kúpnopredajné zmluvy a nie o zabezpečenie pôžičky.
Zároveň uviedol, že potvrdenie o prevzatí sumy 25 000 Eur zrejme podpísali vtedy, asi to bolo medzi
všetkými papiermi, lebo nič iné už nebol podpisovať. V doplneného výsluchu navrhovateľ v 2. rade /č.
l. 113 / uviedol, že podpisy na dokladoch prinesených pánom R., overovali na úrade, viezla ich tam
pani E. Š., následne sa vrátili do motorestu a tam zistili, že jeden doklad nebol podpísaný, avšak nevie
ktorý, takže sa museli zase vrátiť na mestský úrad, aby sa to dooverovalo, doklad, ktorý overovali nebol
kúpnou zmluvou, nakoľko to bol doklad, ktorý bol na jednej strane.

Odporca uviedol, že ohľadne kúpnych zmluvách s navrhovateľmi nikdy do kontaktu neprišiel. V tom
čase riešil svoju bytovú otázku, nakoľko býval v podnájme. Nakontaktoval ho Y. Q., či nechce kúpiť
nehnuteľnosť, predtým, než kúpil záhradu s chatkou od navrhovateľov, kúpil od svokra navrhovateľky v
1. rade J. Y. nehnuteľnosť susediacu s predmetnou nehnuteľnosťou navrhovateľov. Uviedol, že kúpnu
cenu priamo neodovzdal navrhovateľom, ale prostredníctvom Y. Q.. Uviedol, že peniaze dal Y. Q. pred
podpísaním kúpnej zmluvy, ten mu doniesol písomné potvrdenie od predávajúcich o prevzatí peňazí,
celý obchod išiel prostredníctvo pána Q..

Z výsluchu svedka I. Q. súd zistil, že mal vedomosť o tom, že odporca chce kúpiť nejaký rodinný
dom a že aj Y. R. má vedomosť o tom, že niekto chce predať rodinný dom a vystupoval v tom ako
sprostredkovateľ. S pánom odporcom sa skontaktoval prostredníctvom známych, ktorí mu povedali, že
chce kúpiť rodinný dom, predtým sa nepoznali. Sprostredkoval mu kúpu rodinného domu a mesiac po
tom ponúkol odporcovi, či nechce k tomu aj záhradu. Odporca si bol nehnuteľnosť pozrieť s tým, že
ponúkol sumu 25 000 Eur, toto svedok oznámil Y. R. a keď predávajúci súhlasili, pripravil kúpne zmluvy.
Následne sa stretol s Y. R., odovzdal mu zmluvy aj peniaze, ktoré prevzal od pána B. na vyplatenie kúpnej
ceny a Y. R. mal zabezpečiť podpis kúpnych zmlúv u notára, odovzdanie kúpnej ceny a podpísanie
potvrdenie o prevzatí peňazí. Následne mu pán Maťo doniesol overené kúpne zmluvy a tiež potvrdenie
o prevzatí peňazí a svedok to všetko zaniesol na kataster. Svedok uviedol, že celkovo bolo podpísaných
šesť zmlúv, všetkých šesť zmlúv odovzdal pánovi R., on mu potom doniesol štyri s overenými podpismi
+ podpísaný návrh na vklad a jedno potvrdenie o prevzatí peňazí. V deň podpisu kúpnych zmlúv bol u
odporcu ráno, odporca mu dal celú kúpnu cenu t. j. 25 000 Eur, aby to vyplatil, žiadny doklad o prevzatí
peňazí nepodpísal, peniaze prepočítal, keď preberal svedok peniaze, podpisoval odporca aj kúpne
zmluvy (šesť) a tiež návrh na vklad. Potom zavolal pánovi R., odovzdal mu peniaze a kúpne zmluvy
a všetky doklady, ktoré boli potrebné vrátane peňazí. Uviedol, že do kontaktu v súvislosti s podpisom
predmetných zmlúv neprišiel s navrhovateľmi, len následne potom, čo bolo prerušené vkladové konanie.
Svedok uviedol, že návrh na vklad bol podpísaný navrhovateľmi, pretože keď im boli dávané veci na
podpis, podpísali viac návrhov na vklad. Svedok uviedol, že peniaze - kúpnu cenu - odovzdal pánovi
R., tento mu podpísal potvrdenie o prevzatí 25 000 Eur. Keď R. Y. R. doniesol podpísané potvrdenie o
prevzatí peňazí predávajúcimi, tak potvrdenie o prevzatí peňazí R. od neho roztrhal. Peniaze prevzali
kupujúci od Y.Á. B. v zastúpení cez neho a Y. R.. Uviedol, že on nemal vybavovať žiadny úver. Svedok
zároveň uviedol, že na podpis bolo ním pripravených šesť zmlúv, pričom tri a tri boli identické, bol v nich
len rozdiel v tom, že v troch neboli uvedené dátumy narodenia. Rozhodnutie o súpisnom čísle dostal od
navrhovateľky v 1. rade na mestskom úrade.

Z výsluchu svedka Jozefa Maťa súd zistil, že pre pána J. Y. vybavoval predaj domu, následne ho tento
o dva-tri týždne kontaktoval, že potrebuje ešte nejaké peniaze, nakoľko má finančné záväzky, či by mu
nevedel pomôcť. Svedok uviedol, že mu povedal, že ak má niečo na predaj, tak nie je problém. J. Y. mu
povedal, že by mal záujem predať záhradu, následne svedok kontaktoval Y. Q., ktorý mu povedal, že by
sa to dalo predať za 25 000 Eur, spýtal p. J. Y., či s tým súhlasí, on nad tým veľmi nerozmýšľal, pretože
potreboval peniaze, povedal, aby mu doniesol doklady. Doniesol kúpne zmluvy, ktoré zobral od Y. Q..
Svedok uviedol, že ohľadne kúpnej zmluvy jednal s Y. Y., ktorý mu povedal, že to všetko zariadi. Následne
prišiel do motorestu s tým, aby sa podpísali zmluvy. Navrhovatelia išli na mestský úrad podpísať zmluvy.
Po podpísaní zmlúv sa vrátili do motorestu, svedok vytiahol peniaze 25 000 Eur, ktoré prevzal od Y.
Q. v kaviarni I., za účelom ich odovzdania, dal ich na stôl, prepočítala ich navrhovateľka alebo pán Y..
Od Y. Q. dostal aj potvrdenie o prevzatí peňazí, ktoré mali podpísať navrhovatelia, toto boli podpísať
dodatočne, doniesli mu to naspäť overené do motorestu a tam mu to odovzdali. Svedok uviedol, že už si
presne nepamätá, či zmluvy boli podpísané Y.. B. alebo nie, vystupoval ako sprostredkovateľ. Y.I. I.
Y. mal sprostredkovať kúpu a predaj. Svedok uviedol, že navrhovateľom odovzdal peniaze v motoreste
a keby ich nebol odovzdal, tak mu nepodpíšu potvrdenie o ich prevzatí.

Z otázky navrhovateľky v 1. rade na č. l. 132 vyplýva, že išli podpísať zmluvy aj s potvrdeniami, avšak
notárka im povedala, že sa potvrdenie nepodpisuje hneď so zmluvami, vrátili sa do auta k Y. R. s tým,
že mu povedali, že notárka nechcela overiť podpisy aj na potvrdení o prevzatí peňazí naraz, lebo sa to
spolu neoveruje, až keď sa prevezmú peniaze, avšak Y. R. im v aute povedal, nech to idú dať overiť,
pretože ten doklad potrebuje mať overený, ináč peniaze nedá a že potom donesie svokrovi zmluvy aj
peniaze. Následne sa išlo potvrdenie o prevzatí peňazí overiť, svedok ich odviezol do motorestu, avšak
už nevystúpil z auta a všetky doklady zobral.

Z výsluchu svedkyne E. Š. súd zistil, že sa pozná len s Y. R.N., ktorý ju zavolal, aby ho išla odviezť,
že sa bude robiť kúpna zmluva, že ju tam chce mať ako svedkyňu na to, že prevzal peniaze a aj dal
peniaze. Svedkyňa uviedla, že sa stretli s pánom Q., N. Y. Q. Y. Y. R. peniaze v obálke, ktoré si aj
prepočítal. Uviedla, že nevie o akú sumu šlo. Následne išli do motorestu E. Q., tam bol navrhovateľ v
2. rade, jeho manželka, svokor, svokra aj jej sestra a pán Maťo im dal peniaze v motoreste na základe
toho, že podpísali doklad, že prevzali peniaze, pričom sa odovzdávali peniaze aj kúpnopredajná zmluva.
Svedkyňa uviedla, Ž. Y. R. dal navrhovateľom zmluvy k nahliadnutiu, druhý deň to podpisovali, avšak
už s nimi nebola, bola tam prítomná len jeden deň, nevie však o čom jednali, pretože sedela pri druhom

stole. Uviedla, že v predmetnom motoreste bola dva-trikrát, pri odovzdávaní peňazí dvakrát. Zároveň
uviedla, že nevie kto konkrétne prevzal peniaze od Y. R..

Z výsluchu svedka J. Y. súd zistil, že navrhovateľ v 2. rade je jeho syn a navrhovateľka v 1. rade nevesta.
Svedok uviedol, že zháňal peniaze, nakoľko mal finančné problémy, potreboval si požičať 30 000 Eur.
E. Q. mu dala kontakt na Y. R. D. Y. Š. s tým, že sú to veľmi dobrí ľudia a pomáhajú v takýchto situáciách.
Prišli za ním, povedali mu, že mu požičajú peniaze, doniesli mu 6 000 Eur, vtedy aj niečo podpísal u
notára, nevie čo, lebo mu bolo zle. Malo ísť o to, že predal dom L. Q. a ďalšie pozemky. Y.V. R. mu
následne povedal, že je to málo, tak súhlasil s tým, aby sa založili ešte aj záhrada navrhovateľov, na čo
mu dal pán Maťo ešte 10 000 Eur. Navrhovatelia mu telefonovali, že podpisujú zmluvu, on im povedal,
aby ju podpísali. Y. Š. a pán R. mu povedali, že mu vybavia úver, ktorý bude potom splácať. Na základe
toho ubezpečil navrhovateľov, že o nehnuteľnosť neprídu, lebo si zoberie on úver. V septembri alebo
októbri 2010 mu R. povedal, že ho ošklbali ako kurča, tak utekal za advokátom a odstúpil od zmlúv,
avšak došlo k zmene vlastníctva. Svedok uviedol, že nikdy nepadlo slovo o tom, že by sa niečo malo
predať. Mali mu vybaviť úver, z ktorého ich mal vyplatiť, t. j. vrátiť 16 000 Eur a úrok. Svedok uviedol,
že navrhovatelia nikdy nechceli predať záhradnú chatku a záhradu, chceli si tam postaviť dom. Nebol
prítomný pri tom, že by bola odovzdávaná kúpna cena navrhovateľom. Z výpovede svedka súd zistil, že
mal dlh okolo 2 000 000 Sk, chcel si zobrať úver, obišiel všetky banky, ale keďže mal už dlžobu, tak
nikde nebol úspešný, nezaoberal sa tým, kde mu pán B. vybaví úver, mal vtedy problémy, bol na tom
zle, potreboval úver. Nehnuteľnosti zakladal pre pána B., čo sprostredkoval Y. R. D. Y. Š., prisľúbili mu
úver, avšak dali mu len 16 000 Eur. Svedok zároveň uviedol, že žiadnu úverovú zmluvu alebo zmluvu
o pôžičke nepodpisoval.

Z výsluchu svedkyne Q. Y. súd zistil, že je sestrou navrhovateľa v 2. rade. Prostredníctvom
Y. R. riešila tiež svoje finančné problémy. Y. R. jej sľúbil, že jej bude vybavený úver, vrátia sa peniaze
a dom, ktorý na jeho podnet bol predaný pánovi Q. sa prepíše naspäť. Jej otec J. Y. mal tiež nejaké
dlhy, tiež to riešil prostredníctvom pána R. a založil svoj dom takým istým spôsobom, že podpísal
kúpnopredajnú zmluvu. Keďže ešte potreboval peniaze, oslovil navrhovateľa v 2. rade, aby založil aj
záhradu a rekreačnú chatu. Malo sa to vybaviť tak, že na ňu bude vybavený úver, do mesiaca sa to
všetko vráti naspäť. V tom čase bola zamestnaná u otca J. Y. s mesačných príjmom asi 12 000 Sk,
pričom si chcela požičať 90 000 Eur, obiehala banky, avšak bol problém pre ňu vybaviť si úver, lebo
mala podlžnosti, pričom pán R. jej povedal, že jej to vybaví. Svedkyňa uviedla, že bola na jednaní za
prítomnosti navrhovateľov a pána Q., to bolo už po podpísaní zmluvy o predaji záhrady a rekreačnej
chaty, jednalo sa o tom za akých podmienok sa vráti záhrada a chatka. Jednali v tom zmysle, že sa
vybaví úver na svedkyňu, tým sa peniaze vrátia a záhrada sa vráti bratovi a jeho manželke, pričom mali
vrátiť sumu 10 000 Eur. Svedkyňa uviedla, že nebola prítomná pri tom, že by pán R. odovzdával peniaze
navrhovateľom alebo niekomu z rodiny.

Z výsluchu svedkyne J. R. súd zistil, že je tetou navrhovateľa v 2. rade. Pokiaľ ide o predmet kúpnej
zmluvy, ktorá je predmetom konania, nebola prítomná pri žiadnych jednaniach, avšak ona sa tiež dostala
do kontaktu s pánom R. a pani Š., ohľadne predaja inej nehnuteľnosti, ktorej bola spoluvlastníčkou.
Chcela si požičať peniaze, aby sa splatil dlh Y. Y. (v súvislosti s ktorým bola založená predmetná
nehnuteľnosť, na ktorej mala spoluvlastnícky podiel svedkyňa). Na mestskom úrade podpísala zmluvu
o predaji v máji 2010, avšak kúpna cena jej nebola vyplatená. Spoluvlastnícky podiel predávala pánovi
Q., ale sprostredkúvala to pani Š. a pán R.. Uviedla, že po podpise zmluvy sa už s R. D. Y. Š. nestretla.
V auguste 2010 sa rozprávala s navrhovateľmi ohľadne toho, čo sa jej stalo a že jej neboli vyplatené
peniaze. Svedkyňa uviedla, že k predmetnej kúpnej zmluve mali podpísaný aj Dodatok, podľa ktorého
ak vyplatia 42 000 Eur, bude nehnuteľnosť prevedená späť. Svedkyňa zároveň uviedla, že v kúpnej
zmluve bolo uvedené, že kúpna cena bola vyplatená pri podpise, zvláštne potvrdenie o prevzatí peňazí
nepodpisovali.

Navrhovateľka navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedka pána Š., ktorý sprostredkoval pre
navrhovateľov pána R. s tým, aby uviedol motív prečo došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu. Súd
nevykonal dokazovanie výsluchom svedka pána Š., nakoľko tento nebol prítomný pri jednaniach a
preukázanie prvotného motívu, pre ktorý navrhovatelia prišli do kontaktu s pánom R. je pre rozhodnutie
vo veci irelevantné, vzhľadom aj na svedecké výpovede ostatných svedkov.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 47 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvoláva alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 24 Občianskeho zákonníka, zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť,
len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov
ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 32 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného,
platí, že koná vo vlastnom mene.

Podľa § 33 Občianskeho zákonníka

Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný,
len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec
konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí,
že prekročenie schválil.

Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto
koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo,
právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie
plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca
požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

Na základe vykonaného dokazovania a príslušných ustanovení zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia a návrh navrhovateľov na zaplatenie sumy 25 000 Eur s príslušenstvom
titulom zaplatenia kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti zamietol. Súd zistil, že účastníci podpísali
dňa 21. 07. 2010 kúpnu zmluvu, navrhovatelia v postavení predávajúcich, odporca v postavení
kupujúceho, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. území Q., F. V. K. Č.. XXX.
Z predloženého originálu kúpnej zmluvy (nachádzajúcej sa v prílohovej obálke na č. l. 99) súd zistil,
že na predmetnej kúpnej zmluve boli overené podpisy predávajúcich - navrhovateľky v 1. rade a
navrhovateľa v 2. rade, predmetná zmluva nadobudla účinnosť vkladom do katastra nehnuteľností a bola
zavkladovaná pod L. XXXX/XXXX. Vklad bol povolený rozhodnutím zo dňa 13. 01. 2011. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že došlo k zavkladovaniu zmluvy o predaji nehnuteľnosti, ktorú
podpísali navrhovatelia. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
bolo doručené navrhovateľovi v 2. rade dňa 02. 02. 2011. Navrhovateľka v 1. rade si zásielku neprevzala,
zásielka bola uložená na pošte. Navrhovatelia nepodali v súlade s § 247 a nasl. O. s. p. návrh na
preskúmanie predmetného rozhodnutia súdom.

Navrhovatelia uviedli, že v súlade s § 49a Občianskeho zákonníka je kúpna zmluva neplatná, nakoľko
túto uzatvorili v omyle, nemali záujem predať nehnuteľnosť, mali za to, že ide len o úkon, ktorým by sa
zabezpečila návratnosť pôžičky, ktorá mala byť poskytnutá otcovi navrhovateľa v 2. rade.

V súlade § 49a Občianskeho zákonníka je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca. Omyl v pohnútke nerobí
právny úkon neplatným. Právna podstata tohto omylu spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu
alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu, ak by nedošlo k omylu, nedošlo by k urobeniu
konkrétneho právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že navrhovatelia nepreukázali,
že by konali v omyle pri uzatváraní predmetného právneho úkonu, jednoznačne vedeli, že podpisujú
kúpnu zmluvu, a tak ako vyplýva z výsluchu navrhovateľky v 1. rade, pred podpisom kúpnej zmluvy, si
overovali skutočnosť u J. Y., či majú podpísať kúpnu zmluvu. Z jej výsluchu vyplýva, že vedela, aký je
rozdiel medzi zmluvou o zabezpečení pôžičky a kúpnou zmluvou, t. z., že jednoznačne vedela rozlíšiť aj
mala dostatočnú predstavu o dôsledkoch predmetného právneho úkonu. V konaní nebolo preukázané,
že by predmetná kúpna zmluva bola neplatná na základe skutočností uvedených účastníkmi.

Navrhovatelia žiadali aj uhradiť kúpnu cenu, pričom v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy by nárok na
zaplatenie kúpnej ceny nebol oprávnený.

Súd tiež preskúmal skutočnosť, či na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy došlo k zániku kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 21. 07. 2010. Navrhovatelia uviedli, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy pristúpili potom,
čo zistili, že žiadna pôžička J. Y. (otcovi navrhovateľa v 2. rade) nebola vyplatená.

Z listu navrhovateľov zo dňa 08. 11. 2010 - odstúpenia od kúpnej zmluvy (č. l. 8) súd zistil, že
navrhovatelia v odstúpení uvádzajú, že odstupujú z dôvodu § 49 Občianskeho zákonníka, nakoľko
zmluvu uzatvorili v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok - pri uzatváraní kúpnej zmluvy boli z
dôvodu subjektívnych skutočností v tiesni a celý právny úkon bol uskutočnený za nápadne nevýhodných
podmienok. V odstúpení sa tiež uvádza, nie však ako dôvod odstúpenia, že navrhovatelia previedli
vlastníctvo a nemali dostať finančné prostriedky, aj keď je to v zmluve uvedené a prevod mal slúžiť ako
zásterka pre získanie hypotekárneho úveru.

Súd poukazuje na to, že nebolo preukázané, že by došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, nakoľko z
obsahu spisu a tvrdených skutočností navrhovateľmi nebola zistená tieseň na strane navrhovateľov, a
to také hospodárske, sociálne alebo obdobné pomery navrhovateľov, v ktorých sa ocitli z objektívnych
príčin a ktoré by na nich pôsobili v čase uzatvárania zmluvy tak, že prejavia vôľu uzavrieť zmluvu, resp.
uzavreli zmluvu. Nebolo teda preukázané, že by tieseň existovala na strane navrhovateľov v okamihu
uzavretia zmluvy, a teda nebol preukázaný už prvý predpoklad / podľa § 49 sa vyžaduje, aby zmluva
bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok/. U navrhovateľov nebolo preukázané,
že by bola uzatvorená zmluva v tiesni. Ďalej súd tiež poukazuje na to, že napriek tvrdeniu navrhovateľov,
že odstúpili od kúpnej zmluvy listom zo dňa 08. 11. 2010 po tom, čo im bolo doručené rozhodnutie o
povolení vkladu, čo bolo navrhovateľovi v 2. rade doručené až 02. 02. 2011, nepodali proti rozhodnutiu,
ktorým bol vklad povolený návrh na preskúmanie súdom, pričom navrhovatelia v návrhu uvádzajú, že
im bolo jasné už od 09. 11. 2010, že odporca si chce ponechať nehnuteľnosti a nezaplatiť kúpnu cenu.

Súd zamietol návrh navrhovateľov na zaplatenie sumy 25 000 Eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia
kúpnej ceny z dôvodu, že súd mal v konaní preukázané na základe listinných dôkazov podpísaných
navrhovateľmi, že došlo k zaplateniu kúpnej ceny. Podľa čl. II. kúpnej zmluvy dohodnutá kúpna cena
bola vo výške 25 000 Eur a mala byť vyplatená najneskôr pri podpise zmluvy v hotovosti. Zároveň v
zmluve bolo uvedené, že podpisom kúpnej zmluvy predávajúci potvrdzujú, že prevzali od kupujúce celú
kúpnu cenu, v čl. II. zmluvy dohodli, že o vyplatení kúpnej ceny vydajú predávajúci kupujúcemu písomné
potvrdenie o prevzatí tejto kúpnej ceny.

Z potvrdenia (č. l. 49 spisu) súd zistil a potvrdili túto skutočnosť aj navrhovatelia, že podpísali potvrdenie
o prevzatí kúpnej ceny. Podľa potvrdenia navrhovatelia prevzali dňa 21. 07. 2010 od odporcu ako
kupujúceho dohodnutú kúpnu cenu vo výške 25 000 Eur za predaj nehnuteľnosti v katastrálnom území
Q., F. V. K. Č.. XXX, vedenou Správou katastra Banská Bystrica. Medzi účastníkmi bolo tiež nesporné, že
podpisy navrhovateľov na predmetnom potvrdení boli overené na notárskom úrade. Túto skutočnosť ani

navrhovatelia nespochybňovali, tvrdili však, že napriek tomu, že predmetné potvrdenie podpísali, žiadna
kúpna cena im vyplatená nebola. Ohľadne tejto skutočnosti však nepredložili dôkazy, z ktorých by bolo
preukázané, že napriek tomu, že podpísali doklad o prevzatí kúpnej ceny, táto im nebola odovzdaná.
V konaní bolo preukázané, že kúpna cena nebola navrhovateľom odovzdaná priamo odporcom. Ako
však vyplýva z vykonaného dokazovania pokiaľ ide o odovzdanie kúpnej ceny odporcom navrhovateľom,
odporca nekonal osobne, ale prostredníctvom ďalších osôb t. j. pána Q. D. Y. R., pričom tak odporca, ako
aj tí, ktorí konali následne mohli konať v súlade s § 22, 24 Občianskeho zákonníka, pričom z vykonaného
dokazovania vyplýva, že bolo konané v súlade s prejavenou vôľou kupujúceho, ktorý sa dal zastúpiť pri
odovzdaní peňazí - kúpnej ceny. Navrhovatelia vedeli, že nekonajú priamo s odporcom tak, ako vyplýva
z vykonaného dokazovania, oslovili pána R. na sprostredkovanie predmetného zmluvného vzťahu.

Z vykonaného dokazovania mal tiež súd za preukázané, že navrhovatelia mali dostatok času si
rozmyslieť a overiť a podpísať potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny až po tom, čo im budú peniaze skutočne
vyplatené. Ako vyplýva z ich výsluchov, a to výsluchu navrhovateľky, potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny
nebolo medzi inými dokladmi, navrhovateľka v 1. rade uviedla, že po tom, čo boli podpísané kúpne
zmluvy a podpisy overené na notárstve sa pán R. vrátil s tým, že im dal podpísať potvrdenie ohľadne
toho, že prevzali peniaze. Navrhovateľka tvrdila, že presne potvrdenie nečítala, avšak bolo tam uvedené,
že prevzali peniaze, avšak peniaze neprevzali. Navrhovateľ v 2. rade na č. l. 113 tiež uviedol, že doklady
na podpis boli prinesené pánom R., overili sa podpisy na úrade, následne sa vrátili do motorestu, kde
zistil, že jeden doklad nebol podpísaný a tak sa vrátili na mestský úrad overiť podpis na tomto doklade,
pričom navrhovateľ uviedol, že nevie presne aký doklad sa podpisoval potom na úrade, avšak nešlo
o kúpnu zmluvu, nakoľko ten doklad bol len na jednej strane. Keďže žiadne iné doklady okrem kúpnej
zmluvy a potvrdenia o prevzatí neboli navrhovateľmi podpisované a overované na príslušnom úrade
jednoznačne vyplýva z toho, že išlo o podpisovanie potvrdenia o prevzatí peňazí a teda navrhovatelia
mali dostatok času na to, aby si premysleli, príp. skontrolovali skutočnosti, ktoré svojím podpisom
potvrdzovali na doklade o prevzatí peňazí a doklad nepodpísali, ak im kúpna cena nebola vyplatená.
Vzhľadom na to, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno na preukázané skutočnosti, že napriek
tomu, že podpísali potvrdenie o prevzatí peňazí, tieto im neboli odovzdané a tiež ich tvrdenia ohľadne
okolnosti o prevzatí peňazí, resp. podpísania predmetného potvrdenia nie sú totožné, súd musel návrh
zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, ktoré je v tomto prípade na strane navrhovateľov,
nakoľko z vykonaného dokazovania /listinnými dôkazmi/ mal súd preukázané, že navrhovatelia prevzali
kúpnu cenu a doklad o jej prevzatí podpísali.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.