Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Štefan Juhás

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Er/2213/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109224501
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7109224501.3

Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: GE Money, a. s.,
Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220, zast. JUDr. Davidom Soukeníkom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Šoltésovej 14, proti povinnému: Y. D., nar. XX. X. XXXX, Y. XXXX/X, F., o vymoženie 430,43
Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom pod. sp. zn. EX
17841/2009, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,19 Eur do troch dní
od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 25. 8. 2009, doručený súdnemu
exekútorovi v ten istý deň a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX *, vydaného Okresným
súdom Košice I dňa 12. 10. 2009, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Pavel Halás.

Dňa 12. 7. 2011 bol súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 28. 6. 2011,
ktorým navrhuje, aby súd zastavil exekúciu v celom rozsahu. Dôvod, pre ktorý oprávnený navrhuje
zastaviť exekúciu, neuviedol.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak jej zastavenie
navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Na základe nepochybného prejavu vôle oprávneného zastaviť exekúciu má súd za to, že samotný
návrh oprávneného je zákonným dôvodom zastavenia exekúcie, a preto ďalej neskúmal, či je súčasne
naplnený niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie uvedených v § 57 Exekučného poriadku.

Deň pred doručením návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie boli súdu doručené námietky povinnej
proti exekúcii zo dňa 28. 6. 2011, ktorými sa domáhala zastavenia exekúcie z dôvodu, že svoj dlh
uhradila, čo jej bolo potvrdené aj priamo oprávneným. Vzhľadom na to, že oprávnený netrvá ďalej vo
výkone exekúcie voči povinnej a súd jeho návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vyhovel,

považoval za nadbytočné rozhodovať o námietkach povinnej proti exekúcii, nakoľko sa nimi domáhala
zastavenia exekúcie, podobne ako oprávnený svojím návrhom, ktorému súd vyhovel.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, súd zaviazal vo výroku uznesenia uhradiť trovy exekúcie
oprávneného v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko súd má za to, že podaním návrhu
na zastavenie exekúcie oprávnený zavinil jej zastavenie. Súd ďalej posudzoval správnosť výpočtu trov
exekúcie, ktoré si súdny exekútor vyúčtoval v sume 244,15 eur.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, ak je súdny exekútor
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19
eur.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu (zákon č.
283/2002 Z. z. o cestovných náhradách).

Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa § 14 ods.1 citovanej vyhlášky si exekútor uplatňuje minimálnu odmenu, ktorú mu určuje uvedená
vyhláška, na ktorú si uplatňuje 20 % DPH, nakoľko je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Okrem toho
si uplatňuje odmenu za nasledujúce úkony:

· získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 €

· doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnený, povinný 6,64 €

· doručovanie príkazu na začatie exekúcie bankám 15x 49,80 €

· odblokovanie účtov 15x 49,80 €

· doručenie súčinnosti Sociálnej poisťovni 2x 6,64 €

· doručenie súčinnosti ODI 3,32 €

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, si exekútor uplatňuje náhradu hotových výdavkov za:

· poštovné za žiadosť o udelenie poverenia 1,40 €

· poštovné za doručovanie upovedomenia 2x 1,40 € 2,80 €

· poštovné za doručenie príkazov bankám 16x 1,40 € 22,40 €

· poštovné za doručenie príkazov na odblokovanie 16x 1,40 € 22,40 €

· poštovné za doručenie súčinnosti Sociálna poisťovňa a ODI 3x 1,40 € 4,20 €

· poštovné za vrátenie poverenia súdu 1,40 €

· telekomunikačné výdavky, spotrebný tovar, xeroxovanie, toner 6,30 €

Po preverení výpočtu trov exekúcie a posúdenia obsahu pripojeného exekučného spisu dospel súd
k záveru, že exekútorom predložené vyúčtovanie trov exekúcie je ako celok nesprávne, nakoľko je v
rozpore s ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z. z.

V prípade odmeny súd musí pripomenúť, že minimálna výška odmeny stanovená v § 14 vyhlášky
neznamená, že exekútor má na odmenu v min. výške vždy nárok a okrem toho aj na odmenu za
všetky úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Minimálna hranica odmeny stanovená
zákonodarcom má význam iba v prípade, ak exekútor realizuje minimálny počet úkonov, za ktoré
by mu prináležala paušálna odmena nižšia ako 33,19 €. V opačnom prípade má exekútor nárok na
odmenu podľa počtu úkonov realizovaných do zastavenia exekúcie. V žiadnom prípade však nie je
možné vykladať citované ustanovenia tak, že popri minimálnej odmene má exekútor nárok na ďalšiu
odmenu vypočítanú podľa počtu uskutočnených úkonov. Exekútor navyše odôvodňoval svoj výpočet
od neexistujúceho ustanovenia § 14 ods. 3 vyhlášky, ktorá v znení účinnom od 1. 5. 2008 neobsahuje
súdnym exekútorom uvedený § 14 ods. 3.

Súd sa preto ďalej zoberal počtom realizovaných úkonov a či paušálna odmena za jednotlivé úkony
presahuje minimálnu výšku odmeny stanovenej v § 14 ods. 1 vyhlášky.

§ 15 ods. 1 vyhlášky obsahuje taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti, za ktoré je možné priznať
paušálnu odmenu vo výške 3,32 € za jeden úkon. Za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 15
vyhlášky, priznal súd exekútorovi odmenu za úkon „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ a „doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie“ iba jedenkrát, pričom vychádzal zo znenia ustanovenia § 15 ods. 1
písm. b) a c) vyhlášky, z ktorého vyplýva, že exekútorovi patrí odmena iba raz za ten istý úkon. Ak by
zákonodarca chcel priznať odmenu za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie, resp. za každé
doručenie upovedomenie o začatí exekúcie, v ustanovení vyhlášky by použil slovné spojenie „každé
doručenie“ tak, ako to uviedol v § 15 ods. 1 písm. g), h), i) a j) vyhlášky. Slovné spojenie „doručenie
príkazu na začatie exekúcie“ v sebe zahŕňa aj neskorší úkon s tým spojený, a to odblokovanie účtu,
ktorý bol zablokovaný na základe príkazu na začatie exekúcie, doručeného peňažnému ústavu. Ak
by exekútor postupoval pri výpočte trov exekúcie v súlade s citovanými ustanoveniami vyhlášky, mal
by nárok na odmenu vo výške 19,92 € za šesť úkonov exekučnej činnosti, čo je však pod hranicou
minimálnej výšky odmeny, preto súd priznal exekútorovi odmenu vo výške 33,19 € v súlade s § 14 ods.
1 vyhlášky.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, exekútor preukázal vynaloženie poštovného pripojenými
doručenkami, poštovými obálkami, resp. inými dokladmi o úhrade poštovného v týchto prípadoch:

o zaslanie námietok povinnej súdu na rozhodnutie 1,40 €

o doručenie žiadosti o udelenie poverenia 0,70 €

o doručenie upovedomenia povinnej 1,30 € (neúspešný pokus) a 1,40 € 2,70 €

o doručenie návrhu na zastavenie a vyúčtovania trov 1,40 €

o doručenie ex. spisu 1,60 €

Spolu teda predstavuje vynaložené poštovné sumu 7,80 €. Súd nepriznal exekútorovi poštovné za
vrátenie poverenia z dôvodu, že náhrada hotových výdavkov, tak ako to vyplýva už z názvu tohto
inštitútu, sa týka iba výdavkov, ktoré exekútor už vynaložil pri výkone exekúcie, nie je možné priznať
náhradu za niečo, čo exekútor ešte ani nerealizoval a súd ani nemôže v čase rozhodovania zistiť,
akým spôsobom (poštou alebo osobne) uvedený administratívny úkon zrealizuje. V prípade doručovania
žiadosti o udelenie poverenia súdu sa v jednej obálke nachádzalo podanie exekútora týkajúce sa inej
exekučnej veci, preto súd krátil vynaložené poštovné na polovicu. V ostatných prípadoch exekútor
nepreukázal doručovanie písomností prostredníctvom pošty, preto súd priznal súdnemu exekútorovi
náhradu poštovného vo výške 7,80 €.

Súd nepriznal exekútorovi náhradu za telekomunikačné výdavky a výdavky za spotrebný materiál,
nakoľko v spise sa nenachádzal žiadny doklad o realizovaní úkonov prostredníctvom telekomunikačných
prostriedkov, či doklady o úhrade materiálu spotrebovaného v rámci predmetnej exekúcie.

Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú spolu sumu 49,19 Eur vrátane DPH.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.