Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/136/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712209517
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712209517.10

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu A. S., K..
XX.X.XXXX, I. O. B., K.O. X, právne zastúpeného VRBA & PARTNERS, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
Sliezska 9, IČO: 35 918 225 proti žalovanému maloletému V. S., K.. XX.X.XXXX, I. O. B., K. X G. Q.
U. S., K.. XX.X.XXXX, O. B., K. X právne zastúpenou JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom v
Martine, M. R. Štefánika 25 v konaní o zaplatenie 2199,18 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalobca je žalovanému povinný nahradiť trovy konania v sume 1060,81 eur vzniknuté právnym
zastúpením do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu zákonnej zástupkyne
žalovaného JUDr. Jána Repáňa č. účtu XXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.6.2012 a zmenou podaním žalobcu zo dňa 29.11.2012 na

súd došlo 4.12.2012 sa žalobca proti maloletému žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2199,18 eur
spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1295,20 eur od 29.6.2010 do zaplatenia s 9% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 870,- eur od 4.6.2010 do zaplatenia a 9,25% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 33,98 eur zo dňa 29.11.2011 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

V žalobe korigovanej vyššie spomínaným podaním zo dňa 29.11.2012 žalobca uviedol, že v čase od
júna 2008 do februára 2012 obýval spoločnú domácnosť so žalovaným a jeho matkou U. S. B. O. Č..
XX K. X. podlaží v bytovom dome na ulici K. X, Č.. W. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre

katastrálne územie B. a ktorý je vo výlučnom vlastníctve maloletého žalovaného.

Vo februári 2012 žalobca po rozchode s matkou žalovaného odišiel zo spoločnej domácnosti, avšak
odišiel z bytu do ktorého investoval svoje vlastné finančné prostriedky a ktorými nehnuteľnosť patriacu
žalovanému zhodnotil. V tom čase bol úplne sebestačnou osobou a nebolo potrebné, aby sa matka
žalovaného o žalobcu starala. Tým vyvracal tvrdenia matky žalovaného, že prerábky v byte boli
vykonávané v snahe uľahčiť pobyt žalobcu v tomto byte. Práve žalobca bol osobou, ktorá bola schopná

vykonávať napriek zdravotnému hendikepu bežné domáce práce a postarať sa o maloletého žalovaného
počas pracovných ciest jeho matky. Preto matka žalovaného v časoch spolužitia žalobcu s ňou bola
za takúto nezištnú pomoc žalobcovi veľmi vďačná. Matka žalovaného si bola vedomá investícií, ktoré
žalobca vykonával do bytu jej syna, pretože na účet žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX poukázala sumu vo
výške 2500,- eur s účelom platby s názvom „prerábka“. Nebola to vďaka za starostlivosť z dôvodu ktorej
žalobca vrátil predmetnú platbu na účet matky žalovaného, bol to dobrý úmysel, že vzťahy sa po hádke

napravia a účastníci sporu budú žiť spoločne v domácnosti. Nakoľko v daný deň prevodu sa žalobcavrátil zo spoločne obývanej domácnosti, z ľudského hľadiska si ponechal prostriedky za prerábku v byte,
pretože v dobrej viere veril, že spolu budú investície užívať.

Investície žalobca do bytu žalovaného nevynaložil ani z toho dôvodu, že neplatil nájomné a neprispieval

na služby spojené s užívaním bytu, čo žalobca preukazoval výpisom z účtu z ktorých vyplýva, že na účet
matky žalovaného posielal peniaze či na stravu alebo na náklady bytu.

Vzťah s matkou žalovaného bol dobe vykonávania investícií do bytu žalovaného veľmi vážny a dokonca
spolu uvažovali o svadbe, preto žalobca mal za to, že pri spoločnom užívaní bytu bude on ako hlavný
investor rekonštrukčných prác v byte žalovaného výsledky týchto prác spotrebovávať.

Z týchto dôvodov žalobca potom žiadal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 1295,20 eur titulom faktúry

č. XXXXX vystavenej dňa 28.6.2010, ktorá bola splatná dňa 12.7.2010 a predmetom ktorej bola kúpa
dvier, zárubní a iného materiálu, ktoré boli zabudované do bytu žalovaného. Faktúru žalobca zaplatil dňa
28.6.2010. Ďalej žiadal úhradu nákladov, ktoré mu vznikli zaplatením faktúry č. P. XX/XXXX vystavenej
dňa 3.6.2010 a v ten istý deň uhradenej v sume 870,- eur, predmetom ktorej bola kúpa parkiet, podložky
pod parkety a iného materiálu špecifikovaného vo faktúre. Nakoniec žiadal uhradiť náklady, ktoré mu

vznikli zaplatením faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2011, ktorá sa týkala materiálu v súvislosti s
elektroinštaláciou.

Predmetnú sumu potom žalobca žiadal titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo
žalovanému vykonaním týchto investícií do jeho bytu na úkor žalobcu podľa ustanovenia § 451 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka, teda plnením bez právneho dôvodu.

Žalovaný konal pred súdom prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne zastúpenej právnym
zástupcom a žalovaná strana od počiatku konania so žalobou nesúhlasila. Žalovaná strana sa k žalobe
prvýkrát vyjadrila na pojednávaní dňa 15.11.2012 kde poukázala na tú skutočnosť, že žalobca je fyzicky
hendikepovaný(používainvalidnývozík)ainvestície,ktorévynaložilvbytežalovaného,poskytolžalobca
bezplatne, na základe dohody s matkou žalovaného, vzhľadom na skutočnosť, že v byte roky býval v

podstate zadarmo a z vďaky za starostlivosť, ktorá mu bola poskytovaná a navyše väčšina investícií,
ktoré boli v byte robené boli robené na základe požiadavky žalovaného a s cieľom uľahčiť mu pohyb
po byte, keďže žalovaný pre svoje telesné postihnutie je nútený pohybovať sa na invalidnom vozíku
alebo stoličke s kolieskami. Byt totiž predtým ako sa nasťahoval žalobca k matke žalovaného prešiel
rekonštrukciou, ktorú financovala matka žalovaného a bol užívania schopný až na kuchyňu, ktorá bola

zatečená; požiadavka rekonštrukcie bytu vystala aj v súvislosti s tým, že žalobca pri problematickom
pohybe po byte poškodil niektoré časti bytu a tie bolo nutné potom zrekonštruovať.

V záverečnom návrhu na pojednávaní dňa 24.4.2013 právny zástupca matky žalovaného vzniesol
v rámci obrany námietku započítania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo
žalobcovi neplatením jednej tretiny úhrad, ktoré slúžili za užívanie bytu po dobu dvoch rokov, a to v

období od apríla 2011 do februára 2012. Táto námietka bola precizovaná podaním právneho zástupcu
matky žalovaného zo dňa 7.1.2014, kde žalovaná strana zotrvala na dovtedajších prednesoch a
tvrdeniach a súčasne vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie sumy 870,- eur
vzhľadom na skutočnosť, že faktúra za kúpu parkiet, podložiek a ďalšieho materiálu P. XX/XXXX zo dňa
3.6.2010 bola uhradená toho istého dňa a vzhľadom na skutočnosť, že návrh bol podaný dňa 25.6.2012

má žalovaná strana za to, že žalobcom uplatnený nárok vo výške 870,- eur je premlčaný s poukazom na
ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca obýval uvedenú domácnosť od júna 2008
do februára 2012, celkovo 45 mesiacov a v tomto období sa nijako nepodieľal na nákladoch spojených
s bývaním, čím mu vznikli náklady spojené s užívaním bytu spočívajúce v nákladoch na vodu, teplo a
platby do fondu opráv v celkovej výške 7435,45 eur z čoho na žalobcu pripadá suma 2478,78 eur. Inkaso

v tomto období bolo platené v celkovej výške 655,41 eur z čoho na žalobcu pripadá 218,47 eur. Platby
za elektrinu predstavovali náklad v tomto období 1276,03 eur z toho na žalobcu pripadá náklad vo výške
425,34 eur. Náklady na stravu za toto obdobie po 100,- eur na osobu predstavujú celkovo sumu 4500,-
eur. Týmto podaním žalovaná strana špecifikovala finančný nárok voči žalobcovi z titulu bezdôvodnéhoobohatenia uplatnený kompenzačnou námietkou v celkovej výške 7622,59 eur a žiadala súd, aby v
prípade, ak by vyhodnotil dokazovanie tak, že žalobca má nárok na zaplatenie požadovanej čiastky voči
žalovanému, započítal nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi do výšky

nároku, ktorý si žalobca uplatnil.

Žalujúca strana reagovala k predmetnej kompenzačnej námietke tak, že namietla aktívnu legitimáciu
žalovaného na uskutočnenie takejto obrany, nakoľko zo zaplatených úhrad vyplýva, že tieto neplatil
maloletý žalovaný ale jeho matka. Žalujúca strana namietla premlčanie nárokov, ktoré boli uplatnené v
tomto podaní a ktoré vznikli dva roky pred jeho začiatkom, teda boli premlčané v subjektívnej dvojročnej

premlčacej lehote.

Žalovaná strana reagovala tým, že byt, ktorý žalobca užíval patrí maloletému žalovanému a náklady,
ktoré vznikli v súvislosti s jeho užívaní vznikli majiteľovi bytu a preto maloletý žalovaný je aktívne
legitimovaný na podanie takejto kompenzačnej námietky.

Na svojich stanoviskách účastníci konania zotrvali.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, matky žalovaného a ďalších svedkov čítaním listín

pripojených do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že sa do bytu žalovaného nasťahoval v júni alebo v júli roku 2008
a opúšťal ho po rozchode s matkou žalovaného vo februári 2012. Do spisu pripojil faktúru č. XXXXX
vystavenú dodávateľom Y. V.Á., W. W. B. I. I. na sumu 1295,20 eur dňa 28.6.2010 zročnú 12.7.2010,
ktorou žalobcovi boli účtované 2 ks dverí Lamino, dvere posuvné Lamino, zárubne, montáž dverí a

pomocnýmateriál,auviedol,žekrekonštrukciídverípristúpilpovzájomnejdohodesmatkoužalovaného
v období, keď byt postupne prechádzal rekonštrukciou. V tomto období boli už urobené podlahy a nové
stierky v byte a dvere sa robili ako posledné. Dôvodom výmeny dverí nebola tá skutočnosť, že by žalobca
pri pohybe na stoličke s kolieskami zničil existujúce posuvné dvere, ako tvrdila matka žalovaného,
pretože on podľa svojej výpovede prechádzal nimi bez problémov a však, že cez stavebné otvory, ktoré

boli vytvorené zaťahovacími dverami mal väčší problém prechádzať so stoličkou a občas o posuvné
dvere zavadil. Pokiaľ šlo o dodací list č. P. XX/XXXX z ktorého vyplýva, že žalobca zaplatil dodávku
parkietapomocnéhomateriálufirme SignumLaudiss.r.o.sosídlomvMartine(očomsvedčíajpríjmový
pokladničný doklad vystavený touto firmou dňa 3.6.2010 v prospech žalobcu) k tomuto dokladu žalobca
uviedol, že po dohode s matkou žalovaného boli položené parkety do obývačky, chodbičky a spálne,

len parkety do detskej izby kupovala matka žalovaného. Byt sa nachádzal na X. poschodí a boli v ňom
pôvodné drevené lepené tapety v obývacej miestnosti, v chodbe a v spálni bolo linoleum. Keďže si
chceli bytové prostredie s matkou žalovaného skultúrniť, rozhodli sa dať tam parkety, ktoré financoval
žalobca. K faktúre, ktorú vystavila pre žalobcu firma Z.: Z. U.. W.. W. W. B. K. na sumu 33,98 eur za
elektroinštalačný materiál a ktorá bola vystavená dňa 29.11.2011 a zročná 13.12.2011 žalobca uviedol,

že faktúra bola vystavená za nákup ističovej skrinky, pretože v byte bola stará ističová skrinka a staré
ističe sa vyhadzovali pri zapnutí niektorých elektrospotrebičov, napr. mikrovlnnej rúry. Preto žalobca dal
vymeniť ističovú skrinku a zakúpil novú o nákupe ktorej doložil faktúru.

Žalobca pripustil, že v prípade, že ističe na novo vymenenej skrinke vypadli darilo sa mu ich obsluhovať
lepšie pred výmenou vypadnuté ističe v starej skrinke, ktoré mohol zdvihnúť a znova zapojiť niekedy

len za pomoci žalovaného. Vo svojej výpovedi tiež pripustil, že potom čo sa nasťahoval do bytu
žalovaného niekoľko týždňov po jeho prípade boli odstránené prahy medzi jednotlivými miestnosťami a
to z dôvodu, aby sa žalobcovi uľahčil prechod na stoličke po miestnostiach. Škáry, ktoré vznikli medzi
jednotlivými typmi podlahy a jednotlivými miestnosťami, žalobca prekryl prechodovou samolepiacou
lištou, ale pripustil, že tieto prechodové lišty boli namáhané kolieskami stoličky, na ktorej sa pohyboval.

Pripustil tiež, že vzhľadom na pohyb po byte na stoličke s kolieskami sa v niektorých bytoch susedia
sťažovali na hluk šíriaci sa z bytu, ktorý vyvolával takýto pohyb. Žalobca na to reagoval tak, že si kúpil
stoličku s gumovými kolieskami a susedov na bytovej schôdzi upokojil, že je byt rekonštruovaný, parkety
sú vymieňané a bude tichšie. Uviedol, že parkety boli odhlučnené odhlučňovacou hmotou, ktorá bolajednak nalepená na parketách zo spodnej strany a pod parkety bola daná ešte štandardná tlmiaca
podložka. Vo svojej výpovedi tiež pripustil, že v byte sa pôvodne nachádzali zaťahovacie dvere, ktoré
boli upevnené v hornej časti o hornú časť zárubne a pri prechode stoličkou žalobca o ne niekedy zavadil.

Vo svojej výpovedi k sume 2500,- eur, ktorú vrátil matke žalovaného po tom čo mu matka žalovaného
zaslala na účet uviedol, že ju vrátil z dôvodu, že sa do domácnosti k matke žalovaného vracal a bolo
mu hlúpe bývať v domácnosti, kde nič neplatil, aby si tieto prostriedky nechal pre seba. K sumám, ktoré
poskytlažalobcovimatkažalovanéhodňa10.5.2010vovýške800,-eurdňa19.7.2010vsume2500,-eur
a dňa 14.12.2009 v sume 500,- eur uviedol, že suma 500,- eur predstavuje náklady na prerábku kuchyne

a chodby bytu žalovaného, ktorá stála približne 1000,- eur a podľa dohody s matkou žalovaného, každý
z nich prispel sumou 500,- eur. Pokiaľ ide o sumu 800,- eur, tak rekonštrukcia obývacej izby, chodby
a spálne v danom období predstavovala náklad približne 1600,- eur a sumou 800,- eur podľa dohody
medzi žalobcom a matkou na ňu prispela matka žalovaného. Predtým ako matka žalovaného zaslala
sumu 2500,- eur dňa 19.7.2010 sa s ňou pohádal a opustil spoločnú domácnosť. Po tom čo sa spolu
zmierili jej túto sumu vrátil z dôvodu uvedeného vyššie. Obnovil s ňou totiž vzťah a peniaze si nechcel

ponechať, z tejto sumy 2500,- eur bola suma 800,- a 500,- eur, ktorú už skôr znášal žalobca ale aj
náklady na nejaké ďalšie činnosti, ktoré žalobca financoval.

Žalobca potvrdil, že pri prerábke kuchyne a niektorých ďalších prerábkach sa s matkou žalovaného
dohodol, že ju budú financovať každý v jednej polovici a tvrdil, že ohľadne rekonštrukcie zárubní a dverí
sa takto dohodnúť nestihli.

Z výpovede matky žalovaného vyplynulo, že žalovaný, jej maloleté dieťa jej bol zverený do osobnej
starostlivosti po rozvode s manželom V. S.Á. približne pred 9 rokmi. Po rozvode sa s bývalým
manželom dohodla, že byt darujú žalovanému. Po rozvode manželstva matka žalovaného byt viac-
menej zrekonštruovala a dala do poriadku a o tom, ako vyzeral pred rekonštrukciou, ktorú financoval
žalobca pripojila do spisu. Matka žalovaného uviedla, že rekonštrukcia nebola v byte vykonaná z jej

podnetu ale z podnetu žalobcu a ona s ňou súhlasila, pretože mu chcela výjsť v ústrety a mala záujem,
aby sa v byte jej syna, teda žalovaného žalobca cítil dobre. Niektoré úpravy v byte boli totiž urobené
pár týždňov po nasťahovaní sa žalobcu do bytu, z dôvodu aby sa mu uľahčil pohyb po byte na stoličke.
Matka žalovaného uviedla, že v byte žalobca navrhol rekonštrukciu z toho dôvodu, že sa susedia začali
sťažovať, že žalobca robí hluk pri tom, ako sa pohybuje na stoličke. Preto sa postupne dohodli na tom,

čo všetko v byte zrekonštruujú. Aj výmena starej ističovej skrinky bola uskutočnená ako posledná z toho
dôvodu, že jednak predtým elektrospotrebiče používané v domácnosti ističe vyhadzovali ale navyše ak
došlo k vyhodeniu ističa žalobca nedosiahol do ističovej skrinky, tak aby istič vrátil do pôvodnej polohy.
Po tom čo bola vymenená ističová skrinka mohol ističe žalobca ovládnuť za pomoci mopu, ktorý k
tomu používal. Výmenu ističovej skrinky žalobca navrhol z preventívneho hľadiska, aby sa nestalo, že

zostane bez elektriny v čase, keď bol sám doma, pretože žalobca pracoval z domu. Impulzom k výmene
dverí bola skutočnosť, že po odstránení prahov a nalepení prechodových líšt stále žalobca pociťoval
problémy pri prejazde z miestnosti do miestnosti na stoličke, preto sa s matkou žalovaného dohodol, že
vymenia podlahu tak, aby bola bezbariérová a jednoliata v celom byte. Predtým boli v byte nalepené
masívne parkety, ktoré podľa vyjadrenia odborníka, ktorý bol prizvaný do bytu boli kvalitnejšie ako tie,

ktoré tam boli nakoniec namontované. Dodávateľské firmy a väčšinu materiálu vyberal žalobca, ona tým
záležitostiam nerozumela a spoľahla sa na neho. Výber parkiet žalobca zdôvodňoval tým, aby boli v
takej kvalite, aby ich nepoškodil pri prechode po nich stoličkou. Žalobca tým zdôvodňoval aj výmenu
dverí tvrdiac, že on môže kedykoľvek do existujúcich dverí stoličkou buchnúť. Nechcel, aby v byte boli
lacné poľské dvere, ktoré môže kedykoľvek poškodiť. Prvým impulzom k výmene dverí boli poškodené

zaťahovacie dvere v chodbe, ktoré robili žalobcovi najväčší problém pri prechádzaní. Dvere boli fixované
o kovovú zárubňu a hore upevnené na vodiacu lištu. Žalobca pri prechode stoličkou cez tieto dvere o
ne väčšinou zavadil a preto sa v spodnej časti poškodili a otĺkli a nakoniec sa z boku od zárubne odtrhli
a viseli len ako záclona na hornej vodiacej lište. Dvere bolo potrebné mať medzi chodbou a obývačkou,
keďže žalobca pracoval v obývačke pri počítači a z chodby naň ťahalo, keďže celé hodiny sedel. Pri

výmene týchto dverí, žalobca navrhol, aby boli vymenené zárubne a dané nové dvere v celom byte.
Aj s tým matka žalovaného súhlasila, pretože chcela, aby sa žalobca v byte cítil príjemne. Žalobca
vedel už po prvých týždňoch príchodu do spoločnej domácnosti, že vlastníkom bytu je žalovaný. Ona
od prvej chvíle bola pripravená finančne prispievať na spomínanú rekonštrukciu a nechcela finančne zo
vzťahu so žalobcom ťažiť, avšak žalobca reagoval tým, že nechce od matky žalovaného prijať peniaze,

pretože v byte býva, neprispieva na stravu ani na bývanie a preto chcel financovať aspoň rekonštrukciu.Z týchto dôvodov žalobcovi zaslala sumu 2500,- eur, ktorú následne žalobca obratom na jej účet vrátil.
A opätovne argumentoval tým, že v byte býva a za byt nič neplatí a preto chce tieto veci financovať on.
Ona totiž financovala väčšinu nákupov do domácnosti, pretože žalobca byt opúšťal málokedy. Pokiaľ

žalobca poukazoval na účet matky žalovaného nejaké sumy, tieto platby nevedela matka žalovaného
presneanalyzovať,väčšinoušlopodľajejvyjadreniaoplatby,ktorýmisasnažilžalobcazaplatiťzanákup,
ktorý uskutočnila matka žalovaného, čo jej bolo ale nepríjemné, ale z času na čas, takéto platby prijala,
niekedy ona samotná vybrala zo svojho účtu pre žalobcu peniaze, ktoré jej on potom zo svojho účtu
obratom bezhotovostne na jej účet vrátil. Po tom, čo sa matka žalovaného so žalobcom rozišla a žalobca

sa odsťahoval a začal viesť voči žalovanému súdny spor, navštívila žalobcu stará matka žalovaného,
ktorá mu niesla sumu okolo 3000,- alebo 4000,- eur aby žalobcovi zaplatila a uspokojila všetky jeho
nároky v snahe vyhnúť sa súdnemu sporu a napriek tomu, že matka žalovaného s postupom svojej
matky nesúhlasila, matku do bytu žalobcu zaviezla. Stará matka žalovaného sa však po chvíli vrátila
konštatujúc, že so žalobcom rozumná reč nie je a nedá sa s ním dohodnúť.

Svedkyňa Y. S., matka žalobcu vo svojej výpovedi potvrdila, že jej syn s matkou žalovaného žili spolu v

spoločnej domácnosti 4 roky a ich vzťah bol spočiatku veľmi dobrý. Matka žalovaného sa so žalobcom
dohodla na rekonštrukcii bytu, začali kuchyňou, ktorá bola v dezolátnom stave, pretože zatekala strecha
nad kuchynským oknom a steny kuchyne vlhli. Nevedela sa však vyjadriť k tomu, ako sa žalobca
s matkou žalovaného dohodli na financovaní jednotlivých rekonštrukčných prác. Detskú izbu podľa
jej vedomosti financovali starí rodičia žalovaného z oboch strán. Svedkyňa mala vedomosť od matky

žalovaného, že susedia, ktorí bývali pod ich bytom sa sťažovali na hluk v byte, nevedela sa však vyjadriť
k tomu, čo bolo zdrojom tohto hluku a uviedla, že syn jej nespomínal, že by byt prerábal kvôli odhlučneniu
bytu. Svedkyňa nepočula, že by matka žalovaného nesúhlasila s pokračovaním rekonštrukčných prác,
naopak uviedla, že matka žalovaného po rekonštrukcii tvrdila, že po niečom takom už dávno túžila avšak
nemaljejtoktourobiť.Potvrdila,žeprirekonštrukciičastovypomáhalaceláichrodina.Vbytežalovaného

boli pôvodne parkety, ktoré sa prekryli plávajúcou podlahou, čo bolo z estetického hľadiska lepšie a
medzi jednotlivými miestnosťami sa nachádzali klasické dvere, nevšimla si však, že by boli nefunkčné.
Nové dvere, ktoré boli montované na náklady žalobcu boli samozrejme krajšie a hodili sa k novým
podlahám. Byt v čase, keď sa doňho žalobca užíval bol v normálnom stave, avšak po rekonštrukcii sa
stal krajším. Svedkyňa potvrdila, že úpravy, ktoré boli robené ohľadne dverí, podláh a elektrických ističov,

viedli k vylepšeniu komfortu celej rodiny nie len žalobcu. Žalobca mal vybavenú opatrovateľskú službu
počas celých 4 rokov spolužitia s matkou žalovaného, avšak tento opatrovateľ v domácnosti matky
žalovaného mu pomoc neposkytoval, len ak mal žalobca nejaký program mimo domácnosti, tak mu táto
osoba pomáhala. Táto svedkyňa potvrdila, že žalobcu po rozchode s matkou žalovaného navštívila stará
matka žalovaného, matka pani S., a pýtala sa žalobcu, koľko peňazí vlastne chce, avšak neuviedla, že

mala pri sebe peniaze a že by nároky žalobcu uspokojila. Svedkyňa mala vedomosť aj o tom, že matka
žalovaného žalobcovi poslala sumu 2500,- eur, ktorú žalobca vrátil a podľa jej názoru to bolo z toho
dôvodu, že sa s matkou žalovaného udobril.

Svedkyňa R. W., Q. U. S., zákonnej zástupkyne žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že jej dcéra po
rozvode s manželom byt zrekonštruovala a bol pekne zariadený a v riadnom užívania schopnom stave

v čase, keď sa doň žalobca nasťahoval. Avšak s príchodom žalobcu bolo vzhľadom na jeho imobilitu,
nutné vykonať niektoré úpravy v byte, napr. odstrániť prahy, aby sa zabezpečil bezbariérový prechod
z jednej miestnosti do druhej. Následne, potom čo žalobca poškodil plastové dvere medzi chodbou a
obývacou miestnosťou, ktoré ostali visieť len na horných pántoch, bolo ich potrebné zvesiť a vymeniť.
Tak došlo k tomu, že byt sa postupne začal rekonštruovať, vymenili sa podlahy, namontovali sa zásuvné

dvere medzi chodbou a obývačkou a došlo aj k výmene ďalších dverí v byte. Svedkyňa uviedla, že sa
na dcéru hnevala, prečo z jej pohľadu mladí doslova vyhadzujú peniaze na rekonštrukciu, hoci stav bytu
aj pred rekonštrukciou bol dobrý a rekonštrukciu nevyžadoval, avšak matka žalovaného zdôvodňovala
rekonštrukciu tým, že žalobca chce, aby mali krajšie prostredie a ona s tým súhlasí. Podľa výpovede
svedkyne matka žalovaného navrhla, že rekonštrukciu bude financovať s čím, ale žalobca nesúhlasil,

pretože v byte býva, neplatí nájomné a jej dcéra U., keďže žalobcu ľúbila, tak súhlasila s tým, aby sa
uskutočnili veci, ktoré žalobca navrhoval. Tieto skutočnosti sa ale dozvedela od svojej dcéry, matky
žalovaného. Svedkyňa sa snažila zabrániť súdnym sporom, ktoré žalobca vedie voči jej vnukovi a dcére,
a preto matku žalovaného požiadala, aby ju zaviezla do domácnosti A. po tom, čo sa mladí rozišli. Aj
keď jej dcéra s tým nesúhlasila, nakoniec jej vyhovela a tak svedkyňa W. navštívila rodinu žalobcu, kde

povedala, že je ochotná finančné nároky žalobcu uspokojiť a pýtala sa, akú sumu by mu mala jej dcéradlhovať s tým, aby si z tejto sumy odrátal nájomné a inkaso, ktoré za tie roky neplatil. A aby prihliadol na
starostlivosť,ktorámubolaposkytovanázostranyjejdcéry.Chcelahozosvojichpeňazívyplatiť,abyvec
neriešil súdnou cestou, čo ale žalobca odmietol. Pri tejto návšteve mala so sebou 3400,- eur. Žalobca

ale reagoval nahnevane, najmä keď sa zmienila o odpočítaní nejakej sumy za spomínanú starostlivosť
a nakoniec svedkyni povedal, že veci už rieši súdnou cestou.

PokonfrontáciísosvedkyňouY.S.svedkyňaW.uviedla,žeprinávštevenemaladôvodvyťahovaťobálku
s peniazmi a uhrádzať žalobcovi sumu, keďže jej žalobca nepovedal, akú sumu presne požaduje.

Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že maloletý je výlučným vlastníkom bytu č. XX K. X. podlaží
vo chode č. X, ktorý sa nachádza v dome súpisné č. XXXX postavenom na parcele č. S.-XXX/X o výmere

391 m2 zastavané plochy a nádvoria pre katastrálne územie Vrútky. Táto skutočnosť bola navyše medzi
účastníkmi konania nesporná.

Účastníci konania do spisu pripojili aj fotografie, ktoré zachytávali byt žalovaného pred uskutočnením
rekonštrukcie a po jej ukončení. Z týchto fotografií, najmä fotografií pripojených žalovanou stranou na č.
l. 120-127 je zrejmé, že byt bol užívania schopnom stave, mal funkčné podlahy, dvere, je ale nesporné,

že rekonštrukciou bytu sa estetický výzor bytu zlepšil.

Žalobca v konaní preukázal, že uhradil faktúry uvedené v jeho podaní zo dňa 29.11.2012 (č. l. 82-86).
Medzi účastníkmi zostalo nesporné, že žalobca uhradil faktúru Z.: Z., U.. W.. W. W. B. K. na sumu 33,98
eur za ističovú skrinku a jej príslušenstvo zročnú 13.12.2011 a nesporné bolo predložením príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 28.6.2010, že žalobca uhradil aj faktúru firmy Y. V. Č.. XXXXX znejúcu na

sumu 1295,20 eur zročnú 12.7.2010 za dvere a zárubne a ich montáž a do dňa 28.6.2010 a nesporné
bolo, že žalobca zaplatil faktúru firmy W. J. W.. Y.. R.. so sídlom v Q. na sumu 870,- eur vyhotovenú
3.6.2010 za dodávku a montáž nových podláh do bytu. U tohto posledného nároku sa súd stotožňuje
s vyjadrením žalovanej strany a totiž, že prípadný nárok žalobcu na zaplatenie tejto sumy je vzhľadom
na podanie žaloby dňa 25.6.2012 premlčaný.

Podľa názoru súdu, žalobca už pri zaplatení tejto faktúry mohol a mal vedieť, že investuje do cudzej veci
bytu žalovaného, ktorý sa na jeho úkor obohacuje a v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Žalobca totiž nárok na túto sumu uplatňoval titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle

ustanovení § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o nároky ale žalobcu v celkovej výške, ako ich uplatnil, súd sa nestotožnil s názorom žalobcu,
že po tom, čo žalobca vynaložil pri rekonštrukcii bytu žalovaného po dohode s matkou žalovaného sumu
spolu 2199,18 eur došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.

Žalobca do spisu pripojil na č. l. 67-69 výpisy zo svojho účtu, ktoré sa týkajú všetkých jeho

bezhotovostných platieb v prospech účtu matky žalovaného, avšak z týchto výpisov vyplýva, že žalobca
väčšinou vracia menšie sumy peňazí, čo nasvedčuje výpovedi matky žalovaného o tom, že niekedy
poskytlažalovanémuhotovosťnaúhradujehopotrieb,ktorújejpotomžalovanýbezhotovostnezosvojho
účtu vracal. Ani z jednej z týchto úhrad nevyplýva, že by žalobca bol poskytoval platby v prospech účtu
matky žalovaného na úhradu nákladov spojených s bývaním v byte žalovaného a v tejto súvislosti súd

poznamenáva, že žalobca účel platieb väčšinou presne udával. Z týchto výpisov je zrejmé, že žalobca
preplácal niektoré menšie nákupy potravín, ale nevyplýva z nich, že by prispieval na náklady inkasa,
platieb spoločenstvu vlastníkov bytov a pod..

Tieto skutočnosti podľa presvedčenia súdu, rovnako ako skutočnosť, že žalobca vrátil matke žalovaného
sumu 2500,- eur dňa 19.7.2010 vzhľadom na obnovu spolužitia nasvedčujú pravdivosti výpovede matky

žalovaného v tom smere, že v istej etape spolužitia so žalobcom, sa žalobca s ňou dohodol na tom,že investície v byte žalovaného bude financovať sám a na vlastný náklad, vzhľadom na skutočnosť, že
za užívanie bytu nič neplatí.

Podľa presvedčenia súdu, takáto dohoda medzi zákonnou zástupkyňou maloletého vlastníka bytu a

žalobcom potom vylučuje vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného vykonaním investícií
žalobcom do bytu vo výlučnom vlastníctve maloletého žalovaného.

Podľapresvedčeniasúdu,matkažalovanéhomalaajvzmysleustanovenia§28Občianskehozákonníka
(Zákon č. 40/1964 Zb.) oprávnenie uzavrieť takúto dohodu so žalobcom v prospech zastúpeného
maloletého vlastníka bytu.

Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní spravovať majetok tých, ktorých

zastupujú a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

Vzhľadom na charakter investovania žalobcu do bytu žalovaného a jeho rozsah cca 2100,- eur, ktorým
sa nemenila podstata bytu žalovaného, len sa uskutočnila výmena funkčných prvkov za estetickejšie
(a podľa presvedčenia súdu) týmito investíciami sa neprimerane nezvýšila všeobecná hodnota bytu
žalovaného, je súd toho presvedčenia, že v tomto prípade šlo o bežnú vec, na ktorú nebolo potrebné

schválenie súdu. Preto platná dohoda so zákonnou zástupkyňou žalovaného vylučuje na strane
žalovaného vznik bezdôvodného obohatenia poskytnutím plnení žalobcom bez právneho dôvodu, ako
to žalobca tvrdil.

V zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka o ktorý svoj nárok žalobca opieral, bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plneným z neplatného

právneho úkonu alebo plneným s právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému
dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho
poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr. dohoda účastníkov.

Ide o prípady, pri ktorých právny dôvod k okamihu plnenia vôbec neexistoval. Pritom bezdôvodným
obohatením podľa ustálenej judikatúry v prípade investície do cudzej veci, nie je hodnota vynaložených
prostriedkov, teda hodnota vložených investícií, ale vlastné zhodnotenie majetku týmito investíciami
(R 26/1995), pričom sa vychádza rovnako so zákonnej dikcie upravenej v ustanovení § 458 ods. 1
Občianskeho zákonníka podľa ktorej nie je rozhodné, čo oprávnenýstratil, ale to čo povinný nadobudol.

V tomto smere ani žalobca, za predpokladu, že by preukázal, že skutočne žalovanému plnil bez
právneho dôvodu, neposkytol rozhodujúci dôkaz pre zistenie prípadného rozsahu bezdôvodného
obohateniažalovaného,keďženeprodukovaldôkazypreukazujúceokoľkosainvestíciami,ktorévykonal
a preukázal do spisu pripojenými listinnými dôkazmi (faktúrami a dodacími listami), zvýšila všeobecná
hodnota bytu žalovaného oproti všeobecnej hodnote, ktorú mala pred vynaložením týchto investícií.

Súd zamietol návrh na dokazovanie výsluchom svedka navrhovaného žalovanou stranou, a to svedka
W. Q., ktorý ohliadal podlahy v byte žalovaného, nakoľko vzhľadom na predmet sporu súd považoval
tento výsluch za irelevantný. A tiež keďže nezistil, že by žalobou uplatnený nárok bol dôvodný (pre
prípad, že by dôvodný bol, tak v časti sumy 870,- eur ako je uvedené vyššie bol nárok premlčaný), tak sa
vo väčšom rozsahu nezaoberal kompenzačnou námietkou žalovanej strany urobenou do výšky žalobou

uplatneného nároku.

Spravujúc sa takýmito úvahami súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, pretože
žalovaný neprijal plnenie žalobcu bez právneho titulu, ale na základe platne uzavretej dohody svojej
zákonnej zástupkyne so žalobcom, ktorý takýmto spôsobom oplácal žalovanému, že v jeho byte žilroky bez toho, aby prispieval na bežné náklady spojené s jeho užívaním. Súd preto žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému, ktorý bol

v konaní proti žalobcovi plne úspešný priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.
Tam patria trovy zástupcu žalovaného, ktorým bola v konaní jeho zákonná zástupkyňa, ktorá si
zvolila právneho zástupcu, teda trovy právneho zastúpenia vzniknuté právnym zastúpením zákonnej
zástupkyne žalovaného.

Za účelne vynaložené trovy konania súd na strane žalovaného považoval trovy právneho zastúpenia
zákonnej zástupkyne žalovaného, ktoré sú tvorené odmenou právneho zástupcu JUDr. Jána Repáňa

za osem úkonov právnej služby a to, prípravu a prevzatie zastúpenia a účasť na pojednávaní dňa
15.11.2012 a 13.12.2012 v hodnote 91,29 eur pričom k týmto úkonom patrí aj režijný paušál v sume
7,63 eur za každý úkon právnej služby, odmena právneho zástupcu zákonnej zástupkyne za účasť na
pojednávaní dňa 16.1.2013, ktoré trvalo viac ako 2 hodiny v sume 182,58 eur, účasť na pojednávaní
dňa 21.3.2013 a 24.4.2013, vznesenie kompenzačnej námietky 7.1.2014 a účasť na pojednávaní dňa

27.2.2014. Tieto úkony sú v hodnote 91,29 eur, a k úkonom vykonaným v roku 2013 patrí režijný
paušál v sume 7,81 eur a za úkon uskutočnený v roku 2014 režijný paušál v sume 8,04 eur. Spolu
s 20% DPH potom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1060,81 eur. Súd nepovažoval za
nepreukázané úkony tzv. ďalšej porady s klientom, ktoré mali byť podľa vyčíslenia trov právneho
zastúpenia uskutočnené dňa 12.12.2012, 5.1.2013. 19.3.2013, 23.4.2013 a 26.2.2014. Tieto úkony

právny zástupca zákonnej zástupkyne žalovaného nijakým spôsobom nepreukázal a ani nezdôvodnil k
čomu by mali byť potrebné, preto za tieto úkony súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.