Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2012

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/65/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212207553
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2012:2212207553.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu
o maloletú U. W., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - U. I., B.. XX.XX.XXXX, X.
T. J., L. XXX/XX, zastúpená JUDr. Tiborom Szakálom, advokátom, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka
789/3 a otec - R. W., B.. XX.XX.XXXX, X. R., V. XXXX/XX, na návrh matky o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje výživné otcovi k maloletej U. W., B.. XX.XX.XXXX zo sumy 1.000 Sk na sumu 100 eur
mesačne, počnúc dňom 10.05.2012.

Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. Nc/584/2000 zo dňa 14.11.2000.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 10.05.2012 do 30.09.2012 v sume 314,65 eur.
Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur,
pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 10.05.2012 sa matka maloletej domáhala zvýšenia výživného otcovi na sumu 100
eur mesačne od 01.05.2012 s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného sa pomery zmenili,
maloletá navštevuje už 5. triedu ZŠ. Matka má výdavky v súvislosti s dochádzkou do školy na cestovnom,
stravnom, poplatku do ZRŠ. Maloletá má zdravotné problémy, pre ktoré absolvuje lekárske kontroly,
užíva vitamíny. Venuje sa hádzanej. Otec sa okrem výživného na starostlivosti o dieťa vôbec nepodieľa,
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Otec navrhol zvýšiť výživné na 50 eur mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. NC/584/2000-16 zo dňa 14.11.2000 súd schválil dohodu rodičov,
ktorou bola mal. U. zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platiť na maloletú výživné
1.000 Sk (33,19 eur) mesačne. V čase úpravy výživného mala maloletá 4 mesiace, matka zvýšené

výdavky na dieťa neuviedla. Pred nástupom na materskú dovolenku bola zamestnaná. Otec bol v
danom čase zamestnaný do 19.10.2000, po práceneschopnosti trvajúcej do 06.10.2000 nenastúpil do
zamestnania. Pracoval ako kuchár, príjem vykázal vo výške 6.071,82 Sk (201,55 eur) mesačne, mal
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. R., výživné platil naňho 1.300 Sk (43,15 eur) mesačne. Majetkové
pomery rodičov skúmané neboli. V zmysle dohody rodičov otec maloletej platil od roku 2008 do
decembra 2011 výživné v sume 50 eur mesačne.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že v januári uzavrela manželstvo, s manželom žijú v spoločnej
domácnosti. K zárobkovým pomerom predložila zárobkové výkazy svoj aj manžela, podľa ktorých
mala matka za obdobie od júla 2011 do júna 2012 príjem v priemere 283,35 eur mesačne a jej
manžel za obdobie od augusta 2011 do júla 2012 príjem v priemere 927,95 eur mesačne. Na základe
dohody sa pracovný pomer matky skončí dňom 30.09.2012, z dôvodu skončenia nájmu nebytových
priestorov prevádzky jej zamestnávateľa. Matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, jej manžel má
vyživovaciu povinnosť k 16-ročnému dieťaťu, výživné platí v sume 135 eur mesačne. Bývajú v obecnom
byte, výdavky na bývanie matka vykázala v sume 139,41 eur (nájomné) a 88,85 eur (plyn, elektrina,
koncesionárske poplatky) mesačne. S manželom vlastnia osobné vozidlo Suzuki Swift. Matka ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemá.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že v súčasnosti má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, k mal. R., B..
XXXX, na ktorého podľa súdneho rozhodnutia z roku 2000 platí výživné 1.300 Sk (43,15 eur) mesačne a
k mal. T., B.. XXXX, na ktorého platí výživné 70 eur mesačne na základe súdom schválenej rodičovskej
dohody v roku 2010. Do roku 2011 bol zamestnaný, s príjmom asi 600 eur mesačne, od minulého roka
podniká, podľa daňového priznania za rok 2011 vykázal stratu v sume 3.034 eur, v tomto roku má príjem
asi 400 až 500 eur mesačne. Spočiatku prevádzkoval bufet, neskôr poskytoval taxi službu. Má záujem sa
opäť zamestnať, hľadá si prácu. Je nemajetný, býva v dome (vystavanom v 70.-tych rokoch) so svojou
matkou. Spoluvlastnícke podiely na dome (v 1/6) a na priľahlých pozemkoch (v 1/3) vo výmere 1039
m2 nadobudnuté dedičstvom po otcovi v roku 1991 predal v októbri 2008 svojej sestre a svojej matke.
Podľa zmluvy kúpna cena bola určená dohodou vo výške 1,2 mil. Sk (39.832 eur), k čomu otec uviedol,
že kúpna cena mu bola riadne vyplatená, spotreboval ju na podnikanie a na živobytie.

Mal. U. má 12 rokov, v súčasnosti navštevuje 6. triedu základnej školy. Kvôli zdravotným problémom
s obličkami jej matka kupuje výživové doplnky, lieky predpísané nemá. V škole trénuje hádzanú, za
maďarský klub, s poplatkom 1.000 HUF (cca 3,50 eur) mesačne.

Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť otcovi výživné vzhľadom na veľký časový odstup od poslednej úpravy
výživného s poukazom na odôvodnené potreby maloletej.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú

spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine)

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný
preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu
sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných

na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného
mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo
zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné
pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak
sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré
nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak
sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný
vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť
úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností
toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu,
ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri
určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby
a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej
osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane
povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil
(podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností),
majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena
pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej
osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine
predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo
zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom
možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho
konania.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred
12 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa aj rodičov, vyžadujúcej si novú úpravu
výživného. Maloletá má v súčasnosti 12 rokov. Fyzicky a duševne dospieva, má zvýšené nároky
na svojich odôvodnených potrebách, a to nielen na zvýšených, ale aj bežných výdavkoch (strava,
oblečenie), keď sa prihliadne čo len na bežný vývoj dieťaťa v tomto veku. Navyše sa venuje sa
mimoškolským aktivitám, športuje, čo prispieva jej rozvoju. Otec si musí byť vedomý, že jeho vyživovacia
povinnosť sa bude fyzickým a duševným vývojom detí a rastom nárokov na ich odôvodnených

potrebách aj v budúcnosti neustále zvyšovať. K tomu je potrebné tiež uviesť, že otec mal pred
necelými štyrmi rokmi vyplatením kúpnej ceny k dispozícii peňažné prostriedky, z ktorých na potreby
maloletej v rámci svojej vyživovacej povinnosti (v zmysle zásady rovnakej životnej úrovne rodičov a detí)
neprispel vôbec žiadnou čiastkou, pričom jeho tvrdenie o spotrebovaní takej čiastky na živobytie a na
podnikanie (v daňovom priznaní 2011 mal vykázané výdavky vo výške 5000 eur) nie je hodnoverné
a nepreukázal k tomu žiadne účelné výdavky. Potrebné je tiež poukázať na to, že otec sa v prípade
jeho ďalšieho (v súčasnosti 6-ročného) dieťaťa v roku 2010 dohodol s jeho matkou na výživnom 70
eur mesačne (k tomu otec nepreukázal účelné zvýšené výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa,
uviedol len, že nechcel naťahovať súdne konanie), pričom odôvodnené potreby vtedy 4-ročného dieťaťa
sú neporovnateľne nižšie, než v prípade už 12-ročnej U., ktorá už navštevuje II. stupeň ZŠ. Otec
musí svoje schopnosti pri naberaní záväzkov zvážiť vzhľadom na svoje výdavky spojené s plnením
všetkých vyživovacích povinností. S prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa súd k uspokojeniu
jeho základných odôvodnených potrieb a bez prihliadnutia na aktuálne príjmy otca (ale s prihliadnutím na
novú vyživovaciu povinnosť otca) posúdil, že návrh matky je dôvodný a zvýšil otcovi výživné na 100 eur
mesačne, a to od podania návrhu, keďže matka nepreukázala súdu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré nemohla podať návrh skôr. Vyživovaciu povinnosť otcovi súd

teda zvýšil spätne od podania návrhu. Otcovi do konca mesiaca, v ktorom súd rozhodol (výživné za
mesiac september už bolo splatné) takto na zvýšenej čiastke výživného vznikol dlh na zvýšenej sume
výživného s prihliadnutím na to, že na dieťa platí 33,19 eur mesačne za mesiace jún až september 2012
(4x 66,81 eur) a 22 dní mesiaca máj (66,81 eur/31 dní x 22 dní), ktorý dlh je povinný zaplatiť v splátkach
splatiť v splátkach spolu s bežným výživným. Výšku splátok súd určil tak, aby boli zvládnuteľné otcom
a dlh v záujme dieťaťa zároveň v čo najkratšom možnom čase uhradený.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 ak súd odsúdil na opakujúce sa
plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.

(§ 162 ods. 2 O. s. p.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)