Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/39/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113224815
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113224815.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava právne zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5, 851
01 Bratislava proti žalovanému: Ľ. I., nar. XX.X.XXXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený v konaní
opatrovníčkou S. H., N. Y. Q. N. K., o zaplatenie 196,83 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 196,83 € spolu s úrokmi z omeškania

- zo sumy 21,87 € vo výške 9 % ročne od 02.10.2010 do 01.06.2011,
- zo sumy 21,87 € vo výške 9 % ročne od 02.11.2010 do 01.06.2011,
- zo sumy 21,87 € vo výške 9 % ročne od 02.12.2010 do 01.06.2011,
- zo sumy 21,87 € vo výške 9 % ročne od 02.01.2011 do 01.06.2011,
- zo sumy 21,87 € vo výške 9 % ročne od 02.02.2011 do 01.06.2011,
- zo sumy 21,87 € vo výške 9 % ročne od 02.03.2011 do 01.06.2011,
- zo sumy 21,87 € vo výške 9 % ročne od 02.04.2011 do 01.06.2011,
- zo sumy 21,87 € vo výške 9 % ročne od 02.05.2011 do 01.06.2011,
- zo sumy 196,83 € vo výške 9 % ročne od 02.06.2011 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
náhradu trov konania vo výške 16,50 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 26.08.2013 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy v celkovej
výške 196,83 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy jednotlivých splátok.

Žalobca uviedol, že pohľadávku, ktorá je predmetom konania nadobudol postúpením od Slovenskej
sporiteľne a.s. na základe zmluvy zo dňa 15.12.2011. Žalobca tiež uviedol, že v konaní si uplatňuje iba
zaplatenie splátok splatných od 01.10.2010 do 01.06.2011 v počte 9, ako splátok, ktorých zaplatenie
nie je premlčané.

Žalovaný, resp. jeho opatrovník sa k predmetu konania nevyjadrili.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko vo veci išlo o tzv. drobný spor (§ 200ea
O.s.p.).

SLSP ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere č. 0242222263
vo výške 24000,-Sk. Mesačná anuitná splátka vo výške 659,-Sk sa mala platiť od 01.07.2006 do
01.06.2011.

Je teda nesporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka - Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 2 písm.a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm.b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom,

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná svoj záväzok spočívajúci v
úhrade splátok úveru nesplnila. Ak sa potom žalobca domáhal zaplatenia nesplnených splátok v počte
9 (splatných od 01.10.2010 do 01.06.2011, pričom žaloba bola podaná dňa 26.08.2013) bolo potrebné
jeho návrhu vyhovieť a priznať mu sumu 196,83 €.

S plnením jednotlivých splátok sa žalovaný dostal do omeškania. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho
zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa NV SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka -
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Výška základnej sadzby ECB bola ku dňu splatnosti jednotlivých splátok v čase od 01.10.2010 do
12.04.2011 - 1,00% ročne, v čase od 13.04.2011 do 12.07.2011 - 1,25%.

Keďže žalobca požadoval úroky z omeškania vo výške 9,00% ročne aj pri splátkach, pri ktorých
mohol žiadať viac, priznal súd zo všetkých splátok úroky z omeškania vo výške 9,00% ročne od dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, postupoval súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. - Ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo a ich náhradu priznal v konaní takmer plne úspešnému žalobcovi. Žalobca mal
neúspech iba v nepatrnej časti konania, preto mu patrí celá náhrada trov konania. Za účelné trovy
žalobcu však súd považoval iba zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 €.

Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, tieto súd nepriznal stotožniac sa s argumentáciou NS SR
uvedenou v rozhodnutí sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, podľa ktorého: „ Trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o

aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať
za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie
advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v
súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve
rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania
(včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov
než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými
súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva,
kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú
právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému
účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu
pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré
vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli
k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto
smere) sú správne.“

Uvedené podľa súdu platí nepochybne nielen u vedľajšieho účastníka ale aj u účastníka konania.

V rámci nepriznania trov právneho zastúpenia poukazuje súd aj na ďalšiu judikatúru, s ktorou sa
stotožňuje:

NS SR - 4 M Cdo 21/2009: „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Ústavný súd ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012 - „ Typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.“

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p.,
možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie
je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy
konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť.
Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej
pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k
jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. To je práve prípad tzv. hromadne opakovaných žalôb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.