Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/286/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200905
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200905.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci

navrhovateľky: W.. O. L., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom G. - W., M. XXX/XX, proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o úrazovú
rentu, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. 26662-8/2013-BA zo dňa 18. septembra 2013 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. 26662-8/2013-BA zo dňa 18. septembra 2013 podľa § 219 ods.
2 Zákona o sociálnom poistení opravnému prostriedku navrhovateľky podanému podľa § 219 ods. 1

Zákona o sociálnom poistení proti rozhodnutiu odporkyne č. 26662-2/2013-BA zo dňa 16. apríla
2013 vo veci priznania nároku na úrazovú rentu v sume 284,90 € mesačne v celom rozsahu vyhovela,
napadnuté rozhodnutie zrušila a nahradila ho rozhodnutím nasledovného znenia: Pani O. L., Mgr., nar.
XX. F. XXXX, bytom W. XXX/XX-XX, G., ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu
zo dňa 7. marca 2012 má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,
v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z. z. po zvýšení
priznanej sumy úrazovej renty o 3,05 %, nárok na úrazovú rentu od 7. marca 2013 do 31. marca 2013
v sume 344,60 € a od 1. apríla 2013 v sume 427,30 € mesačne. Na túto sumu bude mať nárok do

zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie
jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, najneskôr
však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku.

Odporkyňa pri posudzovaní nárokov poškodenej (navrhovateľky) vychádzala z nasledovných
podkladov: oznámenie poistnej udalosti zo dňa 9. marca 2012, záznam o registrovanom pracovnom
úraze zo dňa 9. marca 2012, podrobný harmonogram práce pred pracovným úrazom, potvrdenie o
dočasnej pracovnej neschopnosti a lekárska správa zo dňa 26. augusta 2013.

V lekárskej správe odporkyne pobočky Dolný Kubín, vystavený v súvislosti s opravným prostriedkom

dňa 4. júna 2013, posudkový lekár trval na svojom posudku, kde miera poklesu pracovnej schopnosti
na účely úrazovej renty je určená v rozsahu 50 %. Nakoľko posudkový lekár nevyhovel opravnému
prostriedku, bola posudková spisová dokumentácia odstúpená posudkovému lekárovi odporkyne,
ústredie na ďalšie konanie. Posudkový lekár odporkyne, ústredie, so sídlom v Žiline v lekárskej správevystavenej dňa 26. augusta 2013 určil mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v
rozsahu 75 %. Poškodená (navrhovateľka) pracovala od roku 1984 v Domove sociálnych služieb ako
zdravotná sestra. Pri výkone práce utrpela pracovný úraz - zlomeniu ľavého predlaktia - horného konca

vretennej kosti. Klinicky je prítomná hypotrofia svalstva ľavého ramenného kĺbu, ľavého predlaktia s
obmedzením hybnosti ľavého zápästia ruky s ťažším obmedzením úchopovej schopnosti. Poškodená
s týmto obmedzením nie je schopná vykonávať fyzicky náročnejšie práce, kde je potrebná súčinnosť
obidvoch rúk, taktiež nie je schopná byť na pracovisku sama. Podľa pracovnej náplne bola zaradená
do 3. kategórie zdravotného rizika (psychická a fyzická záťaž), do 2. kategórie (biologický faktor). Z

harmonogramu činností na ošetrovateľskom úseku, kde poškodená pracovala, nie je schopná výkonu
75 % činností, vzhľadom k horeuvedenej obmedzenej funkcii ľavej hornej končatiny. Posudkový lekár
učil mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodenej na účely úrazovej renty v rozsahu 75 % od 7. marca
2013.

Ku dňu priznania úrazovej renty poškodená nepoberala invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek
a nebol jej ani priznaný predčasný starobný dôchodok.

Proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 18. septembra 2013 podala navrhovateľka dňa 14. októbra 2013
na Krajskom súde v Žiline opravný prostriedok, odporkyni doručený dňa 24. októbra 2013. V opravnom
prostriedku navrhovateľka opätovne namietala mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 75 % a
žiadala o jej zvýšenie na úplných 100 %. Poukázala pritom na lekársky posudok vystavený všeobecným
lekárom MUDr. M. J. zo dňa 15. mája 2013, podľa ktorého navrhovateľka nie je zdravotne spôsobilá na

výkon práce sestry v zariadení sociálnych služieb.

Zdravotný stav navrhovateľky bol s prihliadnutím na doterajší priebeh konania opätovne
zhodnotený posudkovým lekárom ústredia, ktorý v lekárskej správe zo dňa 27. novembra 2013 uvádza:
Po opätovnom oboznámení sa s odbornými nálezmi nemáme dôvodu na zmenu percentuálnej miery
poklesu pracovnej schopnosti, ktorá je naďalej 75 % od 7. 3. 2013. Za účelom doplnenia dokazovania

požiadala odporkyňa listom zo dňa 4. decembra 2013 odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej
poisťovne, ústredie (OLPČ) o stanovisko k postupu posudkového lekára ústredia v rámci určenia
miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky. V stanovisku OLPČ zo dňa 17. decembra 2013
sa konštatuje, že posudok vypracovaný posudkovým lekárom ústredia zo dňa 26. augusta 2013,
ako aj zo dňa 27. novembra 2013 s mierou poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky v rozsahu

75 % je správny. OLPČ po preštudovaní výsledného funkčného postihnutia ľavej hornej končatiny
navrhovateľky a po preštudovaní podrobnej pracovnej náplne (profesiogramu) u zamestnávateľa dospel
k jednoznačnému záveru, že z celkových 24 pracovných činností tak, ako vyplývajú z uvedeného
profesiogramu, je navrhovateľka zdravotné spôsobilá vykonávať 12 činností, ktoré sú prevažne
administratívneho charakteru. V tomto smere OLPČ poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka má

postihnutú nedominantnú ľavú hornú končatinu. Záverom sa v stanovisku jednoznačne konštatuje, že
pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky vo vzťahu k pôvodnému pracovnému zaradeniu, v rámci
ktorého utrpela dňa 7. marca 2012 pracovný úraz, je rozsahom 75 % stanovený pre navrhovateľku
priaznivo.

Navrhovateľka prítomná na pojednávaní zotrvala na svojom opravnom prostriedku. Poukázala na to,

že prednosta MUDr. V. M. v hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia zo 6. júna 2013 uviedol, že
nie je schopná vykonávať pôvodné zamestnanie tak, ako súdu predložila. S týmto tvrdením sa nikto
nezaoberal. Súdu predložila podanie - Oznámenie o vybavení podania vystavené Inšpektorátom práce
Žilina zo dňa 28. 4. 2014, Odstúpenie podania na priame vybavenie Národného inšpektorátu práce zo
dňa8.4.2014,PodanienámietkyprotivýkazunedoplatkovadresovanéVšeobecnejzdravotnejpoisťovni

zo dňa 22. 9. 2014, Zápis z prerokovania návrhu výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka
práce zo dňa 12. júna 2013, Predvolanie na ústne pojednávanie o posúdení úrazovej renty od Sociálnej
poisťovnezodňa3.9.2014, Oznámenieopredĺženíkonaniazodňa16.9.2014vsúvislostisožiadosťou
o priznanie náhrady za bolesť, Predvolanie na ústne pojednávanie o posúdení nákladov na liečenie,
sťaženie spoločenského uplatnenia, náhradu za bolesť zo dňa 22. 9. 2014 a Upomienku: Výzvu na

oznámenie platiteľa poistného od Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 18. 3. 2014.Sudkyňa už na pojednávaní konštatovala, že podania predložené navrhovateľkou na pojednávaní
konanom dňa 30. októbra 2014, sa netýkajú preskúmania napadnutého rozhodnutia odporkyne.

Zástupca odporkyne prítomný na pojednávaní sa pridržiaval doterajších vyjadrení odprokyne. Trval na

tom, že určenie percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky bolo dostačujúce a
žiadal súd, aby potvrdil vecnú správnosť rozhodnutia odporkyne.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne,
oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel
k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Pri určovaní percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty

v zmysle § 88 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení sa v rámci naposledy vykonávanej činnosti
poškodeného ako zamestnanca prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis
vykonávaných prác vrátane jednotlivých časových úsekov v rámci pracovnej doby. Pre priznanie nároku
na úrazovú rentu nestačí len samotná skutočnosť, že poškodený bol pre zmenu pracovnej schopnosti
v dôsledku pracovného úrazu preradený na inú pracovnú pozíciu, prípadne pre úplnú stratu tejto

schopnosti bol s poškodeným ukončený pracovný pomer. Tieto skutočnosti posudkový lekár sociálneho
poistenia pri percentuálnom stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného len
zohľadňuje.

V prípade navrhovateľky bolo jednoznačne posudkovým lekárom ústredia, ako aj OLPČ konštatované
a v konaní preukázané, že navrhovateľka je zdravotné spôsobilá vykonávať všetky činnosti

administratívneho charakteru, pričom tieto tvorili 50 % jej pracovnej náplne, preto miera poklesu
pracovnej schopnosti určená posudkovým lekárom ústredia v rozsahu 75 %, bola týmto percentuálnym
vyjadrením stanovená pre navrhovateľku priaznivo.

V zmysle § 88 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu

činnosť zamestnanca. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach
zdravia v dôsledku pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania však neurčuje žiaden zákon, ani iná
právna norma. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného
na účely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, pričom využíva všetky
profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia

zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho
uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Pri posudzovaní poklesu
pracovnej schopnosti poškodeného je teda rozhodujúca pracovná náplň - profesiogram pracovného
zaradenia, v ktorom pracovný úraz vznikol a taktiež kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné
činnosti vykonávali. Pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár

stanoví:

- stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a

- percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným
funkčným postihnutím vykonávať; v tomto smere však posudkový lekár neskúma, či zamestnávateľ
môže alebo nemôže realizovať aj čiastočnú pracovnú náplň, t. j. ďalej zamestnávať poškodeného

aj napriek skutočnosti, že je na vykonávanie niektorých pracovných činností vzhľadom na následky
pracovného úrazu zdravotne nespôsobilý.

Posudkový lekár v celkovom posudku lekárskej správy vyhodnocuje dôsledky pracovného úrazu na
zníženie alebo stratu pracovných zručností, alebo na zníženie, prípadne stratu psychických schopností
na výkon doterajšieho zamestnania. V celkovom posudku sa taktiež zohľadňuje stupeň, forma alebo

štádium poškodenia orgánu alebo systému, to znamená, že sa prihliada na klinické štádiá poškodenia
zdravia.Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár neskúma pokles pracovných schopností
poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol potenciálne vykonávať, ale len voči
jednému, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikol pracovný úraz. Týmto sa posudzovanie

poklesupracovnejschopnostinaúčelyúrazovýchdávokzásadneodlišujeodposudzovaniazdravotného
stavu na účely invalidity.

Navrhovateľka v priebehu konania poukazovala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, nakoľko následkom
pracovného úrazu, sa jej zhoršil, a to ruptúra musculus supraspinatus šľachy a pravého ramena a je
objednaná na operačný zákrok - 13. novembra 2014.

Zástupca odporkyne k tomu poukázal na to, že z informatívneho systému odporkyne má vedomosť,

že navrhovateľka utrpela úraz 3. apríla 2006, a to zlomeninu pravého predlaktia, bola zlomená vretená
kosť. PN trvala do 1. 9. 2006.

Súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 18. septembra 2013 sa týka priznania
úrazovej renty, na ktorú má navrhovateľka nárok, pretože utrpela poškodenie jej zdravia v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa 7. marca 2012 - zlomeninu ľavého predlaktia - horného konca vretennej kosti.

Pokiaľ teda navrhovateľka v priebehu konania poukazovala na svoje ďalšie zdravotné problémy -
psychickéťažkosti,ruptúrumusculussupraspinatusšľachyapravéhoramena,natietosúdneprihliadala
návrh na doplnenie dokazovania ohľadne posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky aj v tomto smere
zamietol ako nedôvodný, nakoľko navrhovateľka, buď svoje tvrdenia ohľadne zdravotných ťažkostí
nepreukázala žiadnym odborným lekárskym nálezom, prípadne sa iné zdravotné ťažkosti týkajú iných

úrazov (napr. z 3. apríla 2006 - zlomenina pravého predlaktia) a nie pracovného úrazu zo dňa 7. marca
2012 (trieštivá zlomenina vretennej kosti ľavej ruky).

Odporkyňa vo svojom konaní nespochybnila existenciu značného poškodenia ľavej hornej končatiny
navrhovateľky, posudkový lekár ústredia sám konštatoval, že navrhovateľka nie je schopná vykonávať
fyzicky náročnejšie práce, kde je potrebná súčinnosť obidvoch rúk, ako aj využívanie jemnej motoriky

a taktiež nie je schopná byť na pracovisku sama. V rámci vyššie popísaného postupu posudkových
lekárov však nebolo možné navrhovateľke priznať 100 % pokles schopnosti vykonávať pracovnú činnosť
zdravotnej sestry tak, ako jej náplň práce vyplýva z uvedeného profesiogramu.

Krajský súd má za to, že odporkyňa postupovala v prípade navrhovateľky v súlade so zákonom, náležite
zistila skutočný stav veci, a to aj po odbornej medicínskej stránke, a preto nie sú dané dôvody na

opätovné posudzovanie miery poklesu jej pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v rámci ďalšieho
dokazovania, preto napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 18. septembra 2013 potvrdil ako zákonné
v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky

a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.