Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 6C/153/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205316
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7613205316.4

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová v právnej veci žalobcu U.. F. P.,
A.. XX.X.XXXX, W. F., X. XXXX/X proti žalovanej A. F., A.. XX.X.XXXX, W. X. XX, právne zast. JUDr.
Ivetou Višňovskou - advokátkou, Spišská Nová Ves, Radničné námestie 4, o zaplatenie 1.230,13 Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 767,05 Eur s 8,75%-tným ročným úrokom z omeškania

počnúc od 24.1.2013 do zaplatenia a k rukám žalobcu trovy konania 17,76 Eur a to do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 1.230,13 € s 8,75% úrokom

z omeškania od 24.1.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby, ale aj vo
svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že ako advokát zapísaný v zozname advokátov Slovenskej
advokátskej komory pod číslom 2555, v právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/24/2012
na základe plnej moci zastupoval odporkyňu ako žalobkyňu v konaní o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,-Eur. Žalovaná okrem zálohy 200,-Eur, ktorú mu na náklady právneho
zastúpenia zložila, napriek viacerým výzvam, neuhradila mu trovy právneho zastúpenia v konaní o

ochranu osobnosti a dlhuje mu žalovanú sumu. Poukázal na to, že v konaní ho žalovaná zavádzala,
uvádzala nepravdivé skutočnosti, čo sa napokon dozvedel až nahliadnutím do súdneho spisu, napríklad
aj ohľadne priestupkového konania, kde práve v tomto konaní bola uznaná vinnou za to, že nadávala
U. O.. Problémy má aj s ďalším svojim klientom Q. M., ktorý mu taktiež dlhuje nejaké peniaze za
právne zastupovanie. K žalobe priložil aj vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR
č. 557/2008 Z.z., datované dňom 7.2.2013. V tomto vyúčtovaní je zohľadnená odmena advokáta, ako

aj náhrada hotových výdavkov.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 6Ro/102/2013 dňa 2.4.2013, proti ktorému včas podala odpor
žalovaná. V odôvodnení odporu, ale aj vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že nemá finančných
prostriedkov na zaplatenie žalovanej sumy. Tvrdila, že so žalobcom ako advokátom sa dohodla ústne pri
prevzatí právneho zastúpenia na 200,- Eur a následne žiadal od nej ešte 200,- Eur, ktoré mu uhradila,

ale upokojoval ju, že napokon tieto trovy konania aj tak zaplatí žalovaný účastník konania v konaní o
ochranu osobnosti. Následne mu dala bez akéhokoľvek dokladu 50,- Eur, čiže mu vyplatila spolu 450,-
Eur. Vyčítala žalobcovi, že vedel, že je v hmotnej núdzi, napriek tomu ju nepoučil o možnosti požiadať
o bezplatné právne zastúpenie Centrum právnej pomoci. Zdôraznila, že vo vyúčtovaní konzultácie si
žalobca vymyslel, pretože bola v kancelárii jeho len dva razy a to jeden krát pri prvej návšteve a raz
v priebehu konania. Nikdy jej nedoručil ani záverečné rozhodnutie v konaní o ochranu osobnosti a

znemožnil jej tak možnosť podať odvolanie. Za tým účelom sa sťažovala na neho aj na Slovenskú
advokátsku komoru v Bratislave listom z 8.5.2013, ktorý v kópií súdu predložila. Predložila tiež písomnéprehlásenie Q. M. v kópií zo dňa 8.5.2013, ktorý bol údajne prítomný na rokovaniach. V priebehu
konania uviedla, že pri jednotlivých rokovaniach jej žalobca ako advokát povedal, že zastupovanie nie
je zadarmo, že má s tým náklady a že vlastne sa vôbec na žiadnej pevnej sume ohľadne zastúpenia

nedohodli, ale ona ho upozorňovala na svoju príjmovú a sociálnu situáciu. V záveroch konania o ochranu
osobnosti ju upozornil žalobca, že chce od nej ešte 700,- Eur, na čo mu povedala, že ona peniaze nemá.
Situácia je taká, že sa rozvádza, má dve mal. deti, nemá príjem a mohla by mu splácať dlh po 5,-Eur
mesačne.

Vo veci bol po vykonanom dokazovaní vydaní rozsudok 6C/153/2013-27 zo dňa 27.5.2013, ktorým súd
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 817,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od
24.1.2013 do zaplatenia a trovy konania a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.

Proti rozsudku bolo v zákonnej lehote podané odvolanie zo strany žalovanej, ktorá okrem iného
namietala, že jej nebolo umožnené právne zastúpenie o ktoré súd žiadala.

Krajský súd v Košiciach uznesením 11Co/376/2013-51 zo dňa 11.3.2015 rozsudok súdu 1. stupňa s
výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preštudovaní veci dospel záveru, že procesným postupom
súdu 1. stupňa, ktorý napriek žiadosti žalovanej o ustanovenie zástupcu z radov advokátov sa touto
nezaoberal,došlokodňatiuprávažalovanejkonaťpredsúdomakporušeniujejprávanasúdnuochranu.

Súd 1. stupňa postupujúc v súlade s pokynmi odvolacieho súdu odkázal žalovanú s jej žiadosťou na
Centrum právnej pomoci, a toto jej rozhodnutím sp. zn. 5803/2015-KaKE , R.z. 47741/2015 zo dňa
28.7.2015 priznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci a určilo advokátku JUDr. Ivetu Višňovskú,
Spišská Nová Ves, Radničné námestie 4 na zastupovanie v tomto konaní .

Žalobca na podanej žalobe zotrval.

Právny zástupca žalovanej žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu poučiť
žalovanú,ktorábolavhmotnejnúdziomožnostipožiadaťoustanoveniebezplatnéhoprávnehozástupcu

z radov advokátov. Poukázal na ustanovenie § 18 ods. 4 Zákona o advokácii, podľa ktorého má advokát
povinnosť informovať klienta ešte pred začatím zastupovania o výške odmeny, inač mu táto odmena
nepatrí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka Q. M., oboznámil sa s vyúčtovaním

trov právneho zastúpenia žalobcu zo dňa 7.2.2013, četným prehlásením svedka zo dňa 8.5.2013,
príjmovými dokladmi zo dňa 29.2.2012 a 21.5.2012, obsahom spisu tunajšieho súdu 16C/24/2012 i
ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z vyúčtovania trov právneho zastúpenia zo dňa 7.2.2013 súd zistil, že žalobca si okrem prípravy a

prevzatia veci, podania žaloby účtoval ako plný úkon účasť na pojednávaní dňa 21.5.2012, 31.7.2012,
4.9.2012, 15.10.2012 a 20.11.2012, ďalej konzultácie dňa 9.5.2012, 8.8.2012, 5.9.2012 a 14.11.2012,
ale aj náhrady cestovného, stratu času, režijný paušál.

Z príjmových pokladničných dokladov zo dňa 29.2.2012 a 21.5.2012 mal súd preukázané, že žalovaná

zložila na trovy právneho zastúpenia žalobcovi zálohy dva krát po 200,- Eur, spolu 400,- Eur.

Svedok Q. M. uviedol, že boli u U.. P. vždy so žalovanou spolu, a to prvýkrát dňa 29.2.2012 a druhýkrát
dňa7.3.2012.Priprvomstretnutídňa29.2.2012muobajazaplatili po200,-Eurzazastupovanieokonaní
o ochrane osobnosti. Pri druhom stretnutí dňa 7.3.2012 mu on zaplatil 100,- Eur a žalovaná 50,- Eur.

On bol osobne pritom ako boli finančné prostriedky pánovi U.. P. odovzdané. Čo sa týka ďalších 200,-
Eur zaplatených žalovanou, uviedol, že má vedomosť o tom, že tieto finančné prostriedky boli žalobcovi
vyplatené a to priamo v budove súdu pred pojednávaním. Pred ďalším pojednávaním od nej žalobca
pýtal ďalších 200,- Eur za zastupovanie, pričom on sám ju naviedol na to, aby mu finančné prostriedky
nedávala, kým s ním nemá podpísanú zmluvu. Uviedol, že pred jedným pojednávaním, kde som bol

on pozvaný ako svedok, sa žalobca pred pojednávaním vyjadril, žeby vo veci už nemal zastupovať,
pretože mu nikto neplatí ale vzhľadom k tomu, že ide o kľúčové pojednávanie zastupovať žalovanú
bude ďalej. ďalej uviedol, že pri prvom stretnutí bola medzi ním a rovnako aj žalovanou ústna dohoda
so žalobcom a to 100,- Eur za žalobu. Žalovaná uviedla právnemu zástupcovi, že je v hmotnej núdzi,že poberá 120,- Eur mesačne a že manžel tiež nerobí. Informácia o možnosti poskytnutia bezplatného
zastupovania žalobcom podaná nebola a nebola dohodnutá ani o výška odmeny. Žalobca sa podľa jeho
názoru spoliehal, že vyhrá spor a že peniaze bude inkasovať aj od žalovanej a následne aj z vyhratého

sporu.

Z čestného prehlásenia svedka zo dňa 8.5.2013 súd zistil, že Q. M. v tomto prehlásení uviedol,
skutočnosti totožné so skutočnosťami uvedenými vo svojej svedeckej výpovedi.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 16C/24/2012 mal súd preukázané, že žalobca zastupoval žalovanú
vkonaníoochranuosobnostiprotiU.Á.O.,vktoromkonaníbolažalovanánavrhovateľkou.Zastupovalju
na základe plnej moci zo dňa 29.2.2012. Z tohto spisu súd zistil, že žalobca sa ako advokát zúčastnil dňa
21.5.2012 na nemeritórnom pojednávaní, a na pojednávaniach dňa 31.7.2012, 4.9.2012, 15.10.2012 a
20.11.2012, pričom v týchto prípadoch išlo už o pojednávania meritórne. Rozsudkom 16C/24/2012 - 77
zo dňa 20.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.1.2013 bola žaloba A. F. proti U. O. o ochranu

osobnosti s príslušenstvom zamietnutá, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal
a žalovanej bolo v tomto konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Zo spisu bolo ďalej
zistené, že A. F. bola uznesením 16C/24/2012-20 zo dňa 26.4.2012 poučená o jej procesných právach
a povinnostiach v konane, vrátane poučenia podľa § 30 O.s.p. o možnosti požiadať o ustanovenie
advokáta prostredníctvom Centra právnej pomoci, pokiaľ sú u nej predpoklady na oslobodenie od

platenia súdnych poplatkov. Predmetné poučenie jej bolo doručené do vlastných rúk po podaní žaloby
a prebrala ho dňa 30.4.2012 o čom svedčí poštová doručenka založená v spise s jej podpisom.

Podľa § 24 ods. 1 až 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát poskytuje právne služby za odmenu
a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na

náhraduhotovýchvýdavkovananáhraduzastratučasu.Zahotovévýdavkysapovažujúvýdavkyúčelne
a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky,
cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z
verejných registrov. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak
nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

Podľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo
práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje
inak.

V zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., pri predmete sporu 2.000,- Eur v konaní 16C/24/2012,
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 2.000,-Eur je 91,29 Eur.

Súd preskúmal v prvom rade konanie 16C/24/2012 a zistil, že nie je naplnený predpoklad v zmysle

ustanovenia § 24 ods. 6 zákona o advokácií, podľa ktorého advokát nemôže požadovať ani prijať
odmenu od klienta za právne služby v konaní pred súdom, ak podľa rozhodnutia súdu nebola priznaná
náhrada trov konania klientovi z dôvodu, že služby neboli poskytnuté s odbornou starostlivosťou; v
prípade, ak bola z tohto dôvodu rozhodnutím súdu náhrada trov znížená, nemôže advokát požadovať a
prijať odmenu od klienta za právne služby v rozsahu takéhoto zníženia. To platí aj v prípade, ak advokát

nevykonal úkon potrebný k priznaniu náhrady trov konania. Zároveň však nebolo v konaní preukázané
ani nesplnenie povinnosti žalobcu ako advokáta v predmetnom konaní podľa § 18 ods. 4 citovaného
zákona, podľa ktorého advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta,
ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto
úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať

bezodkladne.

V konaní o ochranu osobnosti bola žaloba žalobkyne A. F. zamietnutá rozsudkom s tým, že žiaden z
účastníkovnemalprávonanáhradutrovkonania.Žalobkyňabolavtomtokonaníoslobodenáodsúdnych
poplatkov a súd nepriznal trovy konania úspešnému účastníkovi, podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.

Po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania nebola uzavretá
písomná dohoda o odmene advokáta - žalobcu v tomto konaní, tento ju o preddavkových platbách
informoval iba ústne. Preto má podľa názoru súdu advokát právo na tarifnú odmenu. Skutočnosť,že naozaj dohoda o odmene pri zastupovaní žalovanej žalobcom v konaní o ochranu osobnosti
tunajšieho súdu 16C/24/2012 nebola uzavretá ani ústne, ani písomne potvrdila vo svojej výpovedi
samotná žalovaná, ktorá však zároveň konštatovala, že preddavky - finančné prostriedky za poskytnuté

služby boli žalobcom požadované priebežne. Argumentovala len tým, že nemala dostatok finančných
prostriedkov na zaplatenie trov právneho zastúpenia a sama uviedla, že v priebehu konania ju
upozorňoval advokát, že právne zastúpenie nie je zadarmo, žiadal od nej platby postupne, naposledy ju
informoval,žemudlhujeešte700,-Eur.Skutočnosť,žežalovanánemádostatokfinančnýchprostriedkov
však ešte neodôvodňuje skutočnosť, že by žalobca nemal nárok na odmenu a náhradu hotových

výdavkov podľa tarify v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z., pretože ju nezastupoval ako advokát určený
Centrom právnej pomoci, ale na základe plnej moci. Žalovaná síce tvrdila, že ju o možnosti ustanoviť
bezplatného právneho zástupcu z radov advokátov žalobca nepoučil, žalobca však argumentoval, že
tak učinil pri ich prvom stretnutí v dôsledku čoho došlo následne k podaniu žiadosti o oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov. Súd však poukazuje na skutočnosť, že aj ak by nebola poučená zo strany
advokáta, žalovaná bola o tejto možnosti hneď v úvode konania v predmetnej veci informovaná zo

strany súdu a to uznesením 16C/24/2012-20 zo dňa 26.4.2012, doručeným jej do vlastných rúk dňa
30.4.2012anapriektomutútomožnosťnáslednenevyužila. Súdvšakzvážilvyúčtovanétrovyprávneho
zastúpenia a dospel k záveru, že žalobcovi nepatria až v takom rozsahu, v akom si ich uplatnil.

Súd žalobcovi priznal odmenu za 6 právnych úkonov po 91,29 Eur (príprava a prevzatie, podanie žaloby

a účasť na meritórnych pojednávaniach 31.7.2012, 4.9.2012, 15.10.2012 a 20.11.2012), spolu 547,74
Eur. Ďalej súd za účasť na nemeritórnom pojednávaní 21.5.2012 priznal žalobcovi 22,82 Eur (1/4 sadzby
podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky). Vyúčtované konzultácie žalobcovi nepriznal, pretože tieto neboli
žalobcom preukázané zápisom o porade s klientom.

Podľa § 15 vyhl. č. 655/2004 Z.z., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok:
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je
sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času
vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Súd priznal žalobcovi hotové výdavky a to náhradu cestovného a stratu času súvisiace s piatimi
pojednávaniami na tunajšom súde, na ktorých sa zúčastnil a to za cestu motorovým vozidlom za cestu
na 5 pojednávaní Prešov - Spišská Nová Ves a späť (41,80 Eur, 42,56 Eur, 42,56 Eur, 41,90 Eur, a
42,66 Eur Eur) spolu 211,48 Eur, ako aj náhradu za stratu času 12,72 Eur za 3 začaté polhodiny za
každú cestu na pojednávanie a za 3 začaté polhodiny za každú cestu z pojednávania, spolu 6 polhodín

na päť pojednávaní, čo činí 381,60 Eur. Súd konštatuje, že je namieste priznať náhradu cestovného
za použitie osobného motorového vozidla, pretože je všeobecne známe, že spojenie Prešov - Spišská
Nová Ves a späť hromadnou dopravou je obtiažné a časovo náročné, kde aj náhrada za stratu času
by bola oveľa vyššia.

Súd taktiež priznal režijný paušál za 7 úkonov, vrátane nemeritórneho pojednávania 7 x 7,63 Eur, t.j.
53,41 Eur v zmysle ustanovenia § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (jedna stotina výpočtového základu
za každý úkon právnej služby r. 2012). V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Žalobca by mal podľa vyššie uvedeného právo na zaplatenie sumy 1217,05 Eur zo strany žalovanej.

Súd však od tejto čiastky odpočítal žalovanou poskytnuté zálohy a to 2 x po 200, - Eur zaplatené
dňa 29.2.2012 a 21.5.2012 o čom svedčia žalovanou predložené príjmové doklady a sumu 50,-
Eur zaplatenú dňa 7.3.2012, zaplatenie ktorej mal súd preukázané svedeckou výpoveďou. Po
odpočítaní sumy 450,- Eur teda priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 767,05 Eur i s príslušným
zákonným úrokom z omeškania účtovaným v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb.. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný odo dňa
právoplatnosti rozsudku 16C/24/2012-77 zo dňa 20.11.2012.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pričom žalobca mal úspech vo výške 62 %,
žalovaná úspech vo výške 38 % a teda pomer úspechu a neúspechu žalobcu je vo výške 62% - 38%, t.j.
24 %. Trovy konania uplatnené žalobcom predstavovali 74,- Eur titulom uhradeného súdneho poplatku

z návrhu a náhradu cestovného na pojednávanie dňa 27.5.2013 42,56 Eur a dňa 2.12.2015 9,60 Eur,
spolu 52,16 Eur a náhrada za stratu času 13 začatých polhodín po 13,98 Eur, spolu 181,74 Eur. Trovy
teda celkom činili sumu 307,90 Eur. Súd však bol toho názoru, že žalobcovi nevzniklo právo na náhradu
za stratu času účtovanú podľa § 17 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., pretože tieto by prináležali iba advokátovi
pokiaľ by ním bol žalobca v konaní zastúpený. Taktiež mu súd nepriznal náhradu cestovného, pretože

vyúčtovanie cestovného súdom nebolo podložené žiadnymi dokladmi a nie je zrejmé aké dopravné
prostriedky boli vlastne žalobcom použité na prepravu. Priznal teda žalobcovi právo na náhradu časti
zaplateného súdneho poplatku podľa úspechu v spore, a to 24 % zo sumy 74,- Eur, čo činí 17,76 Eura
túto sumu titulom náhrady trov konania zaviazal

Súd nepoužil ustanovenie § 150 O.s.p., keďže nejde o takú vysokú sumu, ktorá by predstavovala

ohrozenie výživy žalovanej a jej rodiny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a Exekučnom poriadku.