Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/415/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510215996
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7510215996.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov JUDr.

Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičíkovej, v právnej veci žalobcu: E. Z., P.. XX.X.XXXX, Y. J. O., J.
XXX/XX, zastúpeného JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Magurská č. 3, proti
žalovaným: X. N. U., P.. XX.X.XXXX, Y. J. Ď. Č.. XXX, 2. G.. D. U., P.. XX.X.XXXX, bytom v U., O. Č.. XX,
zastúpenej JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 1, v konaní
o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 23.1.2014
č.k. 18C 488/2010-145 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 180,-eur zastavené.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1.rade účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej v 2.rade trovy odvolacieho konania vo výške 617,10 eur a tieto
zaplatiť JUDr.Richardovi Kovalčíkovi, advokátovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalobný návrh žalobcu zamietol, okrem
časti 180,-eur, v ktorej časti konanie zastavil. V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1.rade

účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2.rade
uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanej v 2.rade trovy konania v sume 2.473,18 na účet jej právneho
zástupcu JUDr. Richarda Kovalčíka, advokáta so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 1, do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý po pripustení zmeny návrhu žiadal, aby súd zaviazal žalované
zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 34.232,05 eur s 18% úrokom z omeškania ročne od 21.9.1999

do zaplatenia, sumu 3.233,57 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 20.4.2009 do zaplatenia a
sumu 3.703,92 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 2.11.2006 do zaplatenia. Na pojednávaní dňa
29.1.2013 žalobca vzal návrh späť v časti o zaplatenie 180,-eur, s čím žalovaný súhlasili, preto súd v
tejto časti konanie v súlade s ust. § 96 ods. 1,2 O.s.p., zastavil.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu v zostávajúcej časti, súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní ustálil,
že žalobca svoj nárok na náhradu škody v konaní odvodil zo spisu Okresného súdu Košice I sp.zn.

16C 289/2000, v ktorom konaní tiež vystupoval ako žalobca a ako advokát ho v tomto konaní
zastupoval JUDr. Ján Karap. Žalovanou v tomto konaní bola S. E., N..H.. (E. P. Z. + J. E.) a predmetom
konania bolo zaplatenie preddavku, zálohy vo výške 600.000,-Sk z poistnej udalosti, ku ktorej došlo
motorovým vozidlom žalobcu dňa 12.8.1999 a uloženie povinnosti poisťovne ukončiť vyšetrenie tejtopoistnej udalosti. Poisťovňa poistnú udalosť vybavila bez poskytnutia poistného plnenia a listom zo dňa
20.4.2000 oznámila žalobcovi, že od poistnej zmluvy odstupuje. Písomným podaním zo dňa 3.3.2001,
adresovaným do spisu sp.zn. 16C 289/2000 požiadal právny zástupca žalobcu JUDr. Ján Karap, aby

súd uložil poisťovni povinnosť zaplatiť jeho klientovi E. Z. škodu, vzniknutú z poistnej udalosti vo
výške 1.031.274,70 (34.232.005 eur) s prísl.. O tomto návrhu na pripustenie zmeny súd rozhodol na
pojednávaní dňa 6.9.2006 tak, že zmenu nepripustil a rozsudkom z toho istého dňa rozhodol, že žalobu
zamietla. Neúspešnému žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania úspešnému žalovanému vo
výške 45.515,-Sk a trovy štátu 4.600,-Sk. Po odvolaní sa žalobcu proti tomuto rozsudku, pričom v

odvolacomkonaníužžalobcunezastupovalJUDr.JánKarap,KrajskýsúdvKošiciachrozsudkomzodňa
19.2.2009, právoplatným dňa 16.5.2009 č.k. 3Co 176/2007-36 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 15.4.2010 sp.zn. 3Cdo 28/2010, odmietol.
Žalované v konaní ako účastníčky označil žalobca na základe tej skutočnosti, že JUDr. Ján Karap zomrel
dňa 25.6.2007 (dedičský spis sp.zn. 10D 517/2007) a dedičkami po poručiteľovi sú žalované v 1. a 2.
rade. Žalobca splnomocnil JUDr. Jána Karapa, advokáta na základe splnomocnenia zo dňa 11.1.2000

vykonaním všetkých právnych úkonov vo veci usporiadania havárie na motorovom vozidle Š. O. XXX
N. vo vzťahu k poisťovni R + V a plnú moc udelil na celé konanie a všetky právne úkony.

Po právnom posúdení veci v zmysle § 13 ods. 1,2,3, § 19 ods. 1,2, § 21 ods. 1-4 zák.č. 132/1990
Zb. o advokácii súd prvého stupňa vyvodil, že v prípade zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú

klientovi v súvislosti s výkonom advokácie ide o objektívnu zodpovednosť, teda o zodpovednosť
bez ohľadu na zavinenie. Táto je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú a/
výkon advokácie, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi nimi. Splnenie uvedených predpokladov
zodpovednosti musí byť v konaní preukázané a dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený, t.j.
žalobca. V prejednávanej veci prvý zákonný predpoklad, t.j. výkon advokácie zo strany JUDr. Jána

Karappa, právneho predchodcu žalovaných bol nesporný. Pokiaľ ide o druhý predpoklad, ktorým je
vznik škody, súd prvého stupňa uzavrel, že táto v konaní zo strany žalobcu nebola preukázaná. Súd
prvého stupňa ustálil, že v čase podania žaloby poisťovňa ešte neukončila prešetrenie poistnej udalosti
a z toho dôvodu ani nevyplatila náhradu poistnej udalosti. V danom čase teda iná žaloba, na iné
plnenie neprichádzala do úvahy. Podaním takejto žaloby preto JUDr. Ján Karapp nemohol žalobcovi

spôsobiť škodu. Len tá skutočnosť, že klient nebol v konaní úspešný a súd jeho žalobu zamietol
nespôsobila zodpovednosť advokáta za škodu. JUDr. Ján Karapp v konaní o predmetnej žalobe žiadne
svoje povinnosti advokáta neporušil. S poukazom na § 101, § 104, § 106 ods. 1 a § 112 Občianskeho
zákonníka súd prvého stupňa uviedol, že žalobca mal dostatok času na podanie samostatnej žaloby na
plnenie potom, ako zistil, že súd v konaní vedenom pod sp.zn. 16C 289/2000 nepripustil zmenu žaloby.

Podaním návrhu na pripustenie zmeny žaloby až do rozhodnutia súdu o jej nepripustení totiž došlo k
prerušeniu a spočívaniu premlčacej doby na uplatnenie nároku na poistné plnenie, a to od 3.3.2001
do 6.9.2006. Po zamietavom rozsudku prvostupňového súdu v tejto veci došlo 31.10.2006 k ukončeniu
zastupovaniu žalobcu JUDr. Jánom Karappom. Žalobcovi nič nebránilo po nepripustení zmeny žaloby
(6.9.2006),aleajpovypovedaníplnejmociJUDr.JánoviKarappovipodaťžalobunaplnenie.Po6.9.2006

totiž nárok žalobcu na podanie samostatnej žaloby na plnenie ešte nebol premlčaný. Ani v tomto
smere preto nebola preukázaná existencia škody, z toho dôvodu nemôže existovať ani príčinná súvislosť
medzi údajnou nečinnosťou JUDr. Jána Karappa a vznikom škody. Naviac súd prvého stupňa dodal,
že žalobcovi uplynula 2-ročná premlčacia lehota na podanie žaloby o náhradu škody voči žalovaným.
Táto totiž začala plynúť 7.9.2006 a žaloba bola podaná až dňa 10.12.2010, teda po uplynutí premlčacej

lehoty.

Pokiaľ žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 3.703,91 eur, ktorú vyčíslil ako finančné
náklady zaplatené JUDr.Jánovi Karappovi za zastupovanie, ani v tomto smere žalobca dôkazné
bremeno neuniesol a nepreukázal, že túto sumu zaplatil. Nepreukázal tiež, kedy malo dôjsť k zaplateniu

tejto sumy. Naviac je zrejmé, že JUDr. Ján Karapp žalobcu správne zastupoval, preto vyplatenie odmeny
bolo v súlade s § 19 zákona č. 132/1990 Zb., z toho dôvodu nemožno hovoriť o škode. Pokiaľ ide
o námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v 2.rade z dôvodu, že záväzok vznikol až po
smrti poručiteľa, v tom smere poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa
27.3.2012 č.k. 1Co 176/2011-60, z ktorého vyplynulo, že žalované sú v konaní pasívne legitimované.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p.. Úspešnej žalovanej v
1.rade náhradu trov konania nepriznal, pretože jej preukázateľne a účelne vynaložené trovy nevznikli.
Žalovanej v 2.rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia, pričom vyvodil, že v danom prípadenie je dôvod nepriznať úspešnej žalovanej v 2.rade náhradu trov právneho zastúpenia s poukazom
na § 150 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k žalobcovi. Táto totiž svojím správaním spor nevyvolala, bola v
konaní v plnom rozsahu úspešná a nezavdala žiadnu príčinu na predmetný spor. Už pri svojom prvom

písomnom vyjadrení poukázala na to, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Naviac uviedol, že žalobcovi
neboloustanovenéCentromprávnej pomociakosociálneodkázanémuprávonazastúpenieadvokátom.
Žalovanej v 2.rade priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v zmysle
§ 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 26.2.2013, podanie zo dňa 23.7.2013 a účasť na pojednávaní dňa

23.1.2014) 4x 506,21 eur, režijný paušál 3x 7,81 eur a 1x 8,04 eur, ktoré vrátane 20% DPH a náhrady
za vyhotovenie kópii zo súdneho spisu vo výške 5,61 eur činia 2.473,18 eur.

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 180,-eur zastavané
v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a
z obsahu odvolania vyplynulo, že navrhol rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny, vydaný na základe jednostranného
zaujatého a neúplného hodnotenia len niektorých dôkazov súdom, čím súd prvého stupňa nezistil
skutkový stav, ktorý by odôvodňoval také rozhodnutie, aké vydal. Dôkazy hodnotil súd svojvoľne,
jednostranne,zaujato,vrozporesust.§132O.s.p.alenniektoréjehozisteniamajúoporuvovykonanom
dokazovaní. Poistiteľ UNIQA poisťovňa a.s. odstúpila písomne dňa 20.4.2000 od poistnej zmluvy v

súlade s ust. § 48 ods. 2 O.s.p., týmto úkonom bola preto poistná zmluva od začiatku zrušená.
JUDr. Jánovi Karappovi bola táto skutočnosť zo strany UNIQA poisťovňa a.s. oznámená. JUDr. Ján
Karapp mal preto podať žalobu na určenie, že odstúpenie od zmluvy zo strany poistiteľa je neplatné.
Začiatok behu premlčacej lehoty nie je od 7.9.2006 ako určil súd prvého stupňa, ale od 21.4.2000.
Keďže JUDr. Ján Karapp nepodal žalobu na neplatnosť odstúpenia od zmluvy v zákonnej lehote, aj

jeho podanie zo dňa 3.3.2001 doručené súdu 19.3.2001 - doplnenie žalobného návrhu a zmena petitu,
v ktorom žiadal uhradiť vzniknutú škodu z poistnej udalosti, je bezpredmetné. Nepodaním žaloby o
neplatnosť odstúpenia od zmluvy JUDr. Ján Karapp pripravil žalobcu o možnosť uplatniť nárok na
náhradu škody vzniknutej poistnou udalosťou. V prípade, pokiaľ by súd vyslovil neplatnosť odstúpenia
od poistnej zmluvy, žalobca by mohol nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla opravou motorového

vozidla, uplatniť. Súd prvého stupňa nesprávne uviedol, že žalobcovi začala plynúť premlčacia lehota
na podanie žaloby na náhradu škody od 7.6.2006. JUDr. Ján Karapp nedal k dispozícii list od UNIQA
poisťovňa a.s. G.. N. X., pričom tento dôkaz nevyhodnotil ani ako odstúpenie od zmluvy, o čom svedčia
všetky právne kroky JUDr. Jána Karappa. Táto sa až z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co
176/2007 dozvedela,žetýmtolistompoisťovňaúčinneodstúpilaodzmluvyaakétomáprávnenásledky.

Odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 16C 289/2000 pripravila JUDr. Andrea
Tkáčová po dohode s JUDr. Jánom Karappom, keďže tento chcel vypovedať vo veci ako svedok.
Žalobca mohol svoj nárok uplatniť prvykrát až dňa 17.4.2000, preto nárok žalobcu nie je premlčaný.
Vytkol rozsudku, že je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť dôvodov v ňou uvedených.
Odvolateľ nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že žalobcovi nič nebránilo podal žalobu o poistné

plnenie po nepripustení zmeny žaloby z dôvodu, že JUDr. Ján Karapp nepodal žalobu o neplatnosť
odstúpenia od zmluvy. Nesprávne vyhodnotil súd prvého stupňa, že škoda žalobcovi nevznikla, keď
svedok G. J. a aj svedok G. G. potvrdili prevzatie peňazí JUDr. Jánom Karappom od žalobcu. Podľa
názoru žalobcu žalovaní nepreukázali, že JUDr. Ján Karapp nemohol škode zabrániť pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho žiadať. V konaní bolo preukázané, že žalované spôsobili

škodu klientovi činnosťou v súvislosti s výkonom advokácie JUDr. Jána Karappa, že jeho nekonaním
vznikla žalobcovi škoda a bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou
s výkonom advokácie a vznikom škody. Rozhodnutím súd prvého stupňa odoprel žalobcovi zákonné
právo vlastniť majetok.

Žalovaná v prvom rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnila
sa s dôvodmi uvedenými súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom poukázala
predovšetkým na tú skutočnosť, že žalobca nemal záujem na tom, aby ho JUDr. Ján Karapp v konaní
po rozhodnutí súdu prvého stupňa ďalej zastupoval.

Žalovaná v 2.rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny
a uplatnila trovy odvolacieho konania. Vytkla odvolaniu, že nemá všetky náležitosti, keďže z neho
nemožno vyvodiť, čoho sa odvolateľ v odvolacom konaní domáha. Nesúhlasila s argumentáciou
odvolateľa, že JUDr. Ján Karapp mal podať žalobu na určenie, že odstúpenie od zmluvy zo stranypoistiteľa je neplatné, keďže na takomto určení podľa jej názoru nemal naliehavý právny záujem.
Naviac žiadna zákonná lehota pre podanie takejto žaloby nie je zákonom stanovená. Vychádzajúc z
vykonaného dokazovania je bez akýchkoľvek pochybnosti zrejmé, že škoda, porušenie povinnosti ani

príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti neboli žalobcom preukázané. Uplatnila trovy
odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle

ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.5.2015 o 9.05 hod. v poj.
miestnosti č.dv. 227/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli vyvesené na
úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p.

Rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii

práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správnyprávny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje aj dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a na tieto v podrobnostiach
odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré boli predmetom
dokazovania na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal. Odvolacie námietky
žalobcu preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
udáva nasledovné:

Predmetom konania v prejednávanej veci je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorú mu mal spôsobiť
právny predchodca žalovaných v súvislosti s výkonom advokácie.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii (ďalej len citovaného zákona), je advokát pri
výkone advokácie povinný zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie a v ich
medziach riadiť sa príkazmi klienta.

Podľa § 13 ods. 2,3 citovaného zákona advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy

zastupovaného, konať pritom svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať,
čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné. Advokát je povinný dbať na to,
aby jeho právna pomoc bola účelná a hospodárna.

Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v

súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho
koncipientom alebo jeho pracovníkom.

Podľa § 21 ods. 4 citovaného zákona advokát sa zbaví zodpovednosti podľa ods. 1, ak preukáže, že
škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Všeobecne možno uzavrieť, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s
výkonom advokácie je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť.
Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov :

a/ porušenie povinnosti v súvislosti s výkonom advokácie,
b/ vznik škody,
c/ príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody.

Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané, pričom

dôkaznú povinnosť má v tom smere poškodený (žalobca), ktorý nárok na náhradu škody voči žalovaným
uplatnil.

V prejednávanej veci správne súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca nepreukázal naplnenie všetkých
predpokladov zodpovednosti žalovaných za škodu, preto správne rozhodol súd prvého stupňa, pokiaľ

uzavrel, že zodpovednosť žalovaných nie je daná a z toho dôvodu žalobu zamietol.

Nakoľko zodpovednosť žalovaných je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení všetkých vyššie
uvedených predpokladov, za situácie, pokiaľ žalobca nepreukázal jeden z uvedených predpokladov,
nemôže byť jeho nárok dôvodný.

V danom prípade správne súd prvého stupňa uzavrel, že porušenie povinnosti v súvislosti s výkonom
advokácie právneho predchodcu žalovaných nebolo v danej veci preukázané.

Po oboznámení sa s obsahom spisu je zrejmé, že žalobca bol v konaní vedenom pred Okresným súdom

Košice I sp.zn. 16C 289/2000 neúspešný, lebo súd prvého stupňa v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach jeho žalobu o zaplatenie preddavku - zálohy vo výške 600.000,-Sk z poistnej udalosti
a uložení povinnosti poisťovni ukončiť vyšetrenie poistnej udalosti, zamietol.KrajskýsúdvKošiciachrozsudkomzodňa19.2.2009právoplatnýmdňa16.5.2009č.k.3Co176/2007-36
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Za porušenie povinnosti zo strany právneho predchodcu žalovaných nemožno podľa názoru súdu
prvého stupňa a rovnako aj podľa názoru odvolacieho súdu považovať samotné podanie žaloby vo
vyššie uvedenom konaní a v tej súvislosti postup pri zastupovaní žalobcu. Je síce pravdou, že žaloba
bola zamietnutá, avšak právnemu predchodcovi žalovaných nemožno zazlievať, že žalobcu takto
koncipoval, nakoľko v čase podania žaloby v súvislosti s koncipovaním petitu žalobného návrhu sa

právny predchodca žalovaných nedopustil žiadneho pochybenia.

Odvolacia námietka žalobcu, že JUDr. Ján Karapp mal postupovať tak, že samostatnou žalobou sa
mal domáhať určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo strany poistiteľa a tým došlo k porušeniu
povinnosti advokáta v súvislosti s výkonom advokácie, nie je opodstatnená.

V tom smere sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu žalovanej v 2.rade, a to, že
žalobcanapodanítakejtourčovacejžalobynemalnaliehavýprávnyzáujem,keďžesamostatnoužalobou
bol oprávnený domáhať sa zaplatenia poistného plnenia. V tomto konaní by súd riešil ako predbežnú
otázku, či poisťovňa platne odstúpila od poistnej zmluvy.

Pokiaľ ide o výhradu odvolateľa, že JUDr. Ján Karapp mal svojím konaním prispieť k tomu, aby súd
rozhodol o pripustení zmeny žaloby, taktiež nie je opodstatnená.

Advokáttotižnemápovinnosťkontrolyalebodohľadunadsúdmi.Nedostatky,resp.vadyachybypostupu
a rozhodnutia súdu môže korigovať iba v konaní o opravných prostriedkoch. Advokát teda nemôže niesť

zodpovednosť, pokiaľ nejde o porušenie jeho povinnosti, resp. o jeho zavinenie. Pokiaľ teda súd prvého
stupňa nerozhodol o návrhu žalobcu na zmenu žaloby včas, ale urobil tak až po niekoľkých rokoch,
advokát nemôže zodpovedať za škodu, ktorú spôsobil súd svojím neobvyklým postupom.

Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvého stupňa, že dňom 19.3.2001, po podaní návrhu na

zmenužaloby(vkonanívedenompodsp.zn.16C259/2000aždočasu,kedysúdprvéhostupňarozhodol
o návrhu na zmenu žaloby tak, že túto nepripustil) dňa 6.9.2006 došlo k zastaveniu plynutia premlčacej
doby-spočívaniupremlčania.Vtomtosmereodvolacísúdodkazujenapodrobnéodôvodnenierozsudku
súdu prvého stupňa.

Nakoľko nie je splnený prvý predpoklad náhrady škody, a to porušenie povinnosti na strane právneho
predchodcu žalovaných, ani pri naplnení ďalších predpokladov, by nebol nárok žalobcu dôvodný.

Aj napriek tejto skutočnosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa,
v zmysle ktorého nebol naplnený ani ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu žalovaných, a to

spôsobenie samotnej škody.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní uvádza, že svedok Ján Bišto potvrdil prevzatie peňazí od žalobcu JUDr.
Jánom Karappom, správne súd prvého stupňa uzavrel, že JUDr. Ján Karapp zastupoval žalobcu, preto
aj prípadné prevzatie odmeny za zastúpenie nemožno považovať za porušenie povinnosti advokáta

v súvislosti s výkonom advokácie. Advokátovi totiž za zastúpenie klienta prináleží v zmysle zák.č.
132/1990 Zb. odmena.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vrátane
výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..

V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.
Úspešnej žalovanej v 1.rade trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnila, preto

odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva žalovanej v 1.rade náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaná v 2.rade uplatnila a riadne vyčíslila trovy odvolacieho konania, preto odvolací súd priznal
žalovanej v 2.rade náhradu týchto trov voči žalobcovi. Tie spočívajú v odmene za právne zastúpenie,za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 506,21 eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za režijný paušál vo výške 8,04 eur podľa §
18 ods. 3 cit.vyhl. a 20% DPH vo výške 102,85 eur, čo spolu činí 617,10 eur.

Vzmysle§149ods.1O.s.p.odvolacísúdzaviazalžalobcuzaplatiťtrovyprávnehozastúpeniaprávnemu
zástupcovi žalovanej v 2.rade JUDr. Richardovi Kovalčíkovi, advokátovi.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.