Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2009

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/328/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5008201071
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2009:5008201071.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,vkonanípredsamosudkyňouJUDr.JanouUrbanovou,vprávnejvecinavrhovateľky:
T. O., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom M. č. XXXX/XX, XXX XX T., zast. JUDr. Ladislavom
Sedlákom, nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX J. - M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, v konaní o opravnom
prostriedku podanom navrhovateľkou proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 11.

2008 označenému ako rozhodnutie 1., takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 11.
2008 označené ako rozhodnutie 1. p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 11. 2008 označeným ako rozhodnutie 1.
odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 21, § 95 ods. 1, § 173i ods. 1 zákona

č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a článkom 19
Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach priznala navrhovateľke od 1.
januára 2004 starobný dôchodok v sume 1.234,- Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnutá úprava
podľa zákona č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v
roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení zákona

č. 639/2002 Z. z. a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. V dôvodoch svojho rozhodnutia
odporkyňa uviedla, že podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nárok na
starobný dôchodok vzniká získaním 25 rokov doby zamestnania a dosiahnutím dôchodkového veku.
Dôchodkový vek navrhovateľka podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona dosiahla dovŕšením 55 rokov veku,
26. januára 2003. Dôchodkový vek bol určený s prihliadnutím na to, že vychovala dve deti. K 1. januáru
2004,odkedynavrhovateľkažiadapriznaťstarobnýdôchodok,získala4703dnídobyzamestnania,čoje

12 rokov a 323 dní. Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar
sociálneho zabezpečenia zboru Bratislava č. GR ZVJS-12262/33-2006 z 11. septembra 2006 na nárok
a sumu výsluhového príplatku, ktorý bol pretransformovaný na výsluhový dôchodok podľa § 124 ods. 2
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, bola navrhovateľke zhodnotená doba služobného pomeru v období od 1. januára 1974 do
31. júla 1999 v počte 9 343 dní, čo je 25 rokov a 218 dní. Pretože profesionálnu službu navrhovateľka

vykonávala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a v období od 1. júla 2002 do 30. júna
2003 jej Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa je podľa § 173i zákona č.
100/1988 Zb. v znení zákona č. 222/2003 Z. z. povinná opätovne rozhodnúť o nároku navrhovateľkyna starobný dôchodok podľa právnych predpisov účinných po 30. júni 2003. Podľa § 21 ods. 3 zákona
č. 100/1988 Zb. v znení účinnom po 30. júni 2003 sa policajtovi, za ktorého sa na tieto účely považuje
aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže, na nárok na starobný dôchodok neprihliada na dobu

profesionálnej služby, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok.
Podľa článku 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, starobné dávky
však musia byť poskytované po celú dobu sociálnej udalosti, ktorou vo vzťahu k starobnému dôchodku
je dovŕšenie dôchodkového veku. Nárok na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. v
znení neskorších predpisov navrhovateľke vznikol len s prihliadnutím na dobu profesionálnej služby.

S prihliadnutím na túto dobu navrhovateľka splnila aj druhú podmienku nároku na starobný dôchodok
podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Suma starobného dôchodku sa vypočítala
len za dobu zamestnania, ktorú navrhovateľka získala podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov. Prihliadlo sa tiež len na hrubé zárobky dosiahnuté v tomto zamestnaní a to v súlade s §
12 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 222/2003 Z.z., podľa ktorého hrubým zárobkom
nie je príjem dosiahnutý výkonom profesionálnej služby, ak policajt, za ktorého sa na tieto účely

považuje aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže, vykonával profesionálnu službu v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Suma starobného dôchodku sa vypočítala ako časť sumy
starobného dôchodku určenej aj s prihliadnutím na dobu profesionálnej služby, ktorá zodpovedá pomeru
medzi dobou zamestnania získanou podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a
súčtom doby zamestnania získanej podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a doby

profesionálnej služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.
Suma starobného dôchodku určená aj s prihliadnutím na dobu profesionálnej služby sa vypočítala z
priemerného mesačného zárobku 2.193,- Sk za roky 2002, 1969, 1973, 1970, 1971. Započítala sa
doba zamestnania a profesionálnej služby v rozsahu 35 rokov, na dobu získanú pred 18. rokom veku
sa neprihliadlo. Starobný dôchodok určený s prihliadnutím na dobu profesionálnej služby je 60 %

priemerného mesačného zárobku, to znamená 1.315,80 Sk mesačne. Táto suma sa v súlade s § 101
ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. nezaokrúhlila. Starobný dôchodok v sume 1.315,80 Sk sa ďalej krátil v
pomere medzi dobou zamestnania 3 747 dní, čo na účely výpočtu starobného dôchodku predstavuje
10,2658 rokov a úhrnom doby zamestnania a profesionálnej služby 13 090 dní, čo na účely výpočtu
starobného dôchodku predstavuje 35,8631 rokov. Na doby zamestnania a profesionálnej služby získané

pred 18. rokom veku sa neprihliadlo.

1.315,80 Sk mesačne x 10,2658 rokov doby zamestnania = 377 Sk mesačne.
35,8631 rokov úhrnom
Takto učená suma starobného dôchodku sa ďalej podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č.

639/2002 Z.z. upravila o 112,1 % a o sumu 1.270,- Sk upravenú koeficientom 0,2862 na 363,47 Sk
na sumu 1.164,- Sk mesačne a podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 6 % teda o 70,- Sk mesačne, na
sumu 1.234,- Sk mesačne. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia,
ktoré vzniklí pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Týmto Sociálna
poisťovňa realizovala rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4So/189/2007 z 29. mája 2008
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. 12Sd/331/2006-28 zo 7. júna 2007. Doba zamestnania,
doba profesionálnej služby a údaje na výpočet priemerného mesačného zárobku sú uvedené v osobnom
liste dôchodkového zabezpečenia, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a jej jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka opravný prostriedok zo
dňa 23. 12. 2008, ktorý došiel Krajskému súdu v Žiline dňa 30. 12. 2008, v ktorom sa domáhala
zrušenia napadnutého rozhodnutia a žiadala, aby súd uložil odporkyni, aby do 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku vydala nové rozhodnutie o uvoľnení výplaty starobného dôchodku od mesiaca

júl 2003 vo výške 7.956,- Sk ako dávky neprávom odopretej rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 11. 7. 2003. V prípade, že tak odporkyňa nevykoná, je povinná navrhovateľke za každý deň
omeškania zaplatiť 0,10 % z dlžnej odopretej sumy.
Uviedla, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku od 1. januára
2004, a nie rozhodnutie o uvoľnení starobného dôchodku ako dávky, ktorá bola neprávom odopretá od

mesiaca júl 2003, tak ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
4So/189/2007 zo dňa 29. mája 2008, z ktorého vyplýva povinnosť odporkyne o žiadosti navrhovateľky
znova rozhodnúť a uvoľniť starobný dôchodok navrhovateľky ako dávku neprávom odopretú podľa §
95 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s § 259 zákona o sociálnom poistení a článkom19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Z odôvodnenia uvedeného
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, kde sa odporkyňa pri vydaní rozhodnutia
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 7. 2003 dopustila nezákonného, protiústavného, retroaktívneho

postupu, ako aj postupu v rozpore s článkom 30 medzinárodného Dohovoru č. 128 o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach. Nakoľko navrhovateľka dňom 26. januára 2003 splnila zákonom
stanovené podmienky pre priznanie starobného dôchodku, tento jej bol v zmysle zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení priznaný a do mesiaca jún 2003 aj riadne vyplácaný. Protiústavným,
protizákonným, diskriminačným a retroaktívnym rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa

11. 7. 2003 bol však navrhovateľke priznaný starobný dôchodok odňatý. Práve preto mala odporkyňa
rozhodnúť o uvoľnení starobného dôchodku od mesiaca júl 2003, t. j. od času, kedy bol navrhovateľke
dôchodok neprávom odopretý podľa § 95 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 zákona č.
461/2003 Z. z. a článkom 30 a článkom 19 medzinárodného Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach. Pri uvoľnení - znova vrátení predmetnej dávky sa jej výška mala odvíjať
od sumy 7.956,- Sk, ktorá bola navrhovateľke na základe rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX

X zo dňa 11. 7. 2003 nezákonne odňatá. V zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom
SR v jeho rozsudku mala odporkyňa prehodnotiť svoje rozhodnutie zo dňa 11. 7. 2003 a mala ho
posúdiť zo všeobecnou zásadou platnou v právnom systéme .... neplatný je ten právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza .... Rozhodnutie odporkyne zo dňa
11. 7. 2003 odporuje nielen zákonu, Ústave Slovenskej republiky, ale aj medzinárodnému dohovoru,

ktorý má prednosť pred zákonmi. Okrem toho navrhovateľka vyčítala odporkyni, že v napadnutom
rozhodnutí neuviedla skutočnosť, že na základe splnenia zákonných podmienok bol navrhovateľke dňa
26. 1. 2003 priznaný a vyplácaný starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb., a tento už priznaný
starobný dôchodok jej bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 7. 2003 odňatý. Odporkyňa teda
napadnutým rozhodnutím nerealizovala dôsledne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn.4So/189/2007z29.mája2008vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvŽilineč.k.12Sd/331/2006-28
zo dňa 17. júna 2007.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 5. 3. 2009, ktoré došlo na Krajský súd
v Žiline dňa 10. 3. 2009, žiadala napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutiami II. až VII. všetkymi

vydanými pod č. XXX XXX XXX X zo dňa 21. novembra 2008 ako vecne správne potvrdiť.
Uviedla, že navrhovateľka bola od 26. januára 2003 poberateľkou starobného dôchodku, ktorý jej
odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXX X z 11. júla 2003 odňala od 14. augusta
2003 podľa § 21 ods. 3, § 173i ods. 1 a § 96 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov. Nárok na starobný dôchodok odporkyňa posúdila znova v súlade so zmenou právnych

predpisov účinných po 30. júni 2003, t. j. v súlade s ust. § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v
znení zákona č. 222/2003 Z. z. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom
do 30. júna 2003 sa profesionálnemu vojakovi na určenie výšky starobného dôchodku nezapočítava
profesionálna služba, ak ju vykonával v rozsahu zodpovedajúcom na nárok na výsluhový dôchodok.
Zákonomč.222/2003Z.z.bolrozšírenýosobnýrozsahúčastníkovsociálnehozabezpečenia,naktorých

sa vzťahuje ust. § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. „o policajtov“, ktorými sú aj podľa § 6 ods.
1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 222/2003 Z. z. príslušníci Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže,
Železničnej polície a colníci. Novelizáciou zákona bol s účinnosťou od 1. júla 2003 odstránený právny
stav, podľa ktorého „policajtom“ bola tá istá doba výkonu profesionálnej služby hodnotená dvakrát,

tak v sociálnom zabezpečení vo všeobecnom systéme podľa zákona, ako aj v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Zákonom č. 222/2003 Z. z.
bolo odstránené neodôvodnené zvýhodnenie „policajtov v sociálnom zabezpečení“. Starobný dôchodok
policajtov (alebo pomerný starobný dôchodok), ktorý im bol priznaný od 1. júla 2002 do 30. júna 2003
zo všeobecného zabezpečenia podľa predpisov platných do 30. júna 2003, sa podľa novej právnej

úpravy posúdi znova podľa predpisov platných od 1. júla 2003, ak bola vykonávaná profesionálna
službavrozsahuzakladajúcomnároknavýsluhovýdôchodok.Bezuvedenejdobynavrhovateľkazískala
len 12 rokov a 323 dní doby zamestnania vykonávanej v III. pracovnej kategórii. Ku dňu opätovného
rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok navrhovateľka dosiahla vek potrebný na nárok na starobný
dôchodok podľa § 21 ods. 2 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., ale nebola zamestnaná najmenej 25

rokov, čím nesplnila podmienky pre nárok na tento dôchodok, a preto nárok na starobný dôchodok
zanikol. Priamo zákonom č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 222/2003 Z. z. v ust. § 173i je Sociálna
poisťovňa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností splnomocnená nárok na starobný dôchodok
policajtov v rozsahu ustanovenom § 173i posúdiť a opätovne rozhodnúť o nároku na starobný dôchodokalebo pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003. Úmysel zákonodarcu je
v § 173i v spojení s ust. § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov vyjadrený
jednoznačne,ato„prehodnotiť“nárokynastarobnédôchodkyapomernéstarobnédôchodkypovylúčení

doby profesionálnej služby (ak bola vykonávaná v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok,
alebo ak bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok). Sociálna poisťovňa v zmysle článku 2 Ústavy
Slovenskej republiky je oprávnená konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorýustanovujezákon.Rozhodnutieč.XXXXXXXXXXz11.júla2003oodňatístarobnéhodôchodkuod
14. augusta 2003 nebolo napadnuté opravným prostriedkom a nadobudlo právoplatnosť. Navrhovateľka

žiadosťou z 8. apríla 2004 požiadala o starobný dôchodok od 1. januára 2004. Rozhodnutím č. XXX
XXX XXXX z 18. mája 2004 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok z dôvodu,
že navrhovateľka nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 a § 273 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení. Uvedené rozhodnutie Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 7. októbra 2004 sp. zn. 12Sd 227/04
potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 27. apríla 2006 sp. zn. 2So 12/2005 napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Žiline zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne z 18. mája 2004 č.
XXX XXX XXXX zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe uvedenej skutočnosti odporkyňa
opätovne rozhodnutím I. č. XXX XXX XXXX z 3. novembra 2006 zamietla žiadosť navrhovateľky o
starobný dôchodok ku dňu 1. januára 2004 z tých istých dôvodov. Krajský súd v Žiline rozsudkom
zo 7. júna 2007 sp. zn. 12Sd/331/2006-28 rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie

konanie. Uvedené rozhodnutie na základe odvolania odporkyne preskúmal Najvyšší súd Slovenskej
republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 4So/189/2007 z 29. mája 2008 potvrdil rozsudok Krajského súdu
v Žiline špecifikovaného vyššie. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 21. novembra 2008
odporkyňa opätovne rozhodla o nároku navrhovateľky na starobný dôchodok v zmysle právneho názoru
vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského

súdu v Žiline, t. j. navrhovateľke podľa § 21, § 95 ods. 1, § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
postení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a článkom 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach priznala od 1. januára 2004 (t. j. od požiadania na základe žiadosti o dôchodok
z 8. apríla 2004) starobný dôchodok v sume 1.234,- Sk. V ďalšej časti svojho podania odporkyňa

poukázala na totožné argumenty, ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľka sa na pojednávanie konané dňa 11. 3. 2009 nedostavila, doručenie predvolania mala
riadne vykázané, lehotu na prípravu pojednávania mala zachovanú. Jej splnomocnený zástupca žiadal
ospravedlniť navrhovateľku z neúčasti na pojednávaní z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.

Vzhľadom na to súd v zmysle ust. § 250g ods. 2 O.s.p. pri aplikácii ust. § 250l ods. 2 O.s.p. pojednával
v neprítomnosti navrhovateľky za účasti jej splnomocneného zástupcu.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l až § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul
prítomných účastníkov konania a ich zástupcov, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne a

ostatným spisovým materiálom.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky vo svojej výpovedi na pojednávaní žiadal napadnuté
rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.
V celom rozsahu poukázal na dôvody opravného prostriedku a jej podania v rámci administratívneho

konania, na ktorých zotrval. Zotrval na tvrdení, že odporkyňa odňala navrhovateľke jej starobný
dôchodok na základe retroaktívneho právneho predpisu. V ust. § 173i zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení účinného od 1. 7. 2003 uložil odporkyni prehodnotiť starobné dôchodky priznané
pred účinnosťou tohto zákona, ktoré sa týkali aj príslušníkov všetkých ozbrojených zborov, t.zn. vrátane
navrhovateľky. Prehodnotiť dôchodok však neznamená odňať dôchodok. To vyplýva aj z rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Odporkyňa navrhovateľke však rozhodnutím zo dňa 11. 7. 2003
odňala už priznanú dôchodkovú dávku. Navrhovateľka požiadala o priznanie starobného dôchodku u
odporkyne žiadosťou, a to s účinnosťou od 1. 1. 2004. Odporkyňa však napadnutým rozhodnutím zo dňa
21. 11. 2008 priznala navrhovateľke dôchodkovú dávku od 1. 1. 2004, hoci tak môže urobiť len tri roky
spätne. Aj to spôsobuje nezákonnosť predmetného rozhodnutia odporkyne. Napadnutým rozhodnutím

boloporušenéajust.§8zákona č.100/1988Zb.,akoajčlánkom19medzinárodnéhoDohovoruč.
128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Tým, že navrhovateľka dovŕšila vek 55 rokov,
splnila podmienky pre poberanie starobného dôchodku, ktorý jej mal byť nepretržite vyplácaný odo dňa
jeho priznania. Je preto neprípustný postup, ktorým odporkyňa v mesiaci júl 2003 rozhodnutím odňalanavrhovateľke priznaný starobný dôchodok a následne jej ho priznala až od 1. 1. 2004, avšak v zníženej
sume. Pokiaľ bol navrhovateľke pôvodne priznaný starobný dôchodok v sume 7.956,- Sk, a tento jej bol
nezákonne postupom odporkyne odňatý, v rovnakej výške jej mal byť odo dňa odňatia aj priznaný, resp.

uvoľnený. Z ust. § 95 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vyplýva, že dôchodková dávka
musí byť vrátená odo dňa jej odňatia. Súčasne splnomocnený zástupca navrhovateľky poukázal aj na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2006 pod sp. zn. 1Sdo 10/2005 publikovaný
aj v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 60/2007, z ktorého
vyplýva, že ak v období od 1. júna do 30. júla 2003 Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok

príslušníkovi ozbrojeného zboru, ktorý vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok, môže postupom podľa § 173i zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov vylúčiť zhodnotenie doby služby v ozbrojených zboroch pre nárok na
starobný alebo invalidný dôchodok, alebo dôchodok výsluhový v inom systéme dôchodkového poistenia
len vtedy, ak účinky započítania na dôchodkové účely zostanú zachované.
Súčasne splnomocnený zástupca navrhovateľky žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX

XXX XXXX zo dňa 11. júla 2003, ktorým odporkyňa podľa § 21 ods. 3, § 173i ods. 1 a § 96 ods. 4 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov odňala navrhovateľke starobný
dôchodok od 14. augusta 2003 a vec vrátila odporkyni na ďalšie konanie. Tento postup navrhovateľka
považuje za nezákonný, a preto žiadala zrušiť aj predmetné rozhodnutie.
Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/328/2008-55 zo dňa 11. marca 2009 súd opravný

prostriedok navrhovateľky podaný ústne jej splnomocneným zástupcom do súdnej zápisnice
o pojednávaní dňa 11. 3. 2009 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX
XXXX zo dňa 11. júla 2003 ako oneskorene podaný odmietol v zmysle ust. § 250p O.s.p. a súčasne
vyslovil, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

Odporkyňa prostredníctvom svojho povereného pracovníka vo svojej výpovedi na pojednávaní
žiadala napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť.
Poukázala na skutkový stav veci, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia na správnom
orgáne a so skutočnosťami uvedenými v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení odporkyne
k návrhu zo dňa 5. 3. 2009, ktoré došlo na Krajský súd v Žiline dňa 10. 3. 2009, sa v celom rozsahu

stotožnila.
Žiadala tiež pojednávanie vo veci odročiť na iný termín z dôvodu potreby prepočítania dôchodkovej
dávky navrhovateľky v zmysle ust. § 293az zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z.
účinného od 1. 1. 2009.

Súd žiadosti povereného pracovníka odporkyne o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko ust. §
293az zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ukladá povinnosť prepočítania dôchodkovej dávky
odporkyňou do 31. 12. 2009 a pre účely rozhodovania o predmete sporu to nebolo potrebné.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľke bol od 1. augusta 1999 priznaný výsluhový

príspevok za 25 rokov profesionálnej služby policajta (v období od 1. januára 1974 do
31. júla 1999), teda podľa § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície. Výsluhový príspevok navrhovateľky sa k 1. júlu 2002 považoval za
výsluhový dôchodok v zmysle § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov

a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovateľka sa narodila 26. januára 1948 a
vychovala dve deti. Žiadosťou z 5. februára 2003 požiadala o priznanie starobného dôchodku podľa §
21 zákona o sociálnom zabezpečení od 26. januára 2003, t. j. odo dňa, ktorým dovŕšila vek 55 rokov.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka pred 1. júlom 2003 splnila podmienky nároku na
starobný dôchodok podľa § 21 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšením veku 55

rokov. Odporkyňa jej právoplatným rozhodnutím č. XX XX XX XXXX zo dňa 2. apríla 2003 priznala
starobný dôchodok od 26. januára 2003 v sume 7.956,- Sk. Pre výšku starobného dôchodku z celkovej
doby 38 rokov zamestnania (vrátane doby od 1. januára 1974 do 30. júna 1999) zhodnotila 35 rokov
zamestnania po 18 roku veku. Zákonom č. 222/2003 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. júla 2003 do zákona
č. 100/1988 vložené ust. § 173i a súčasne ním bolo novelizované aj ust. § 21 ods. 3 zákona o sociálnom

zabezpečení.

Podľa § 173i ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej
služby, ktorý vykonávali profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok,alebo ktorým bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, a ktorým v období od 1. júla 2002 do 30.
júna 2003 Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, Sociálna
poisťovňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok alebo o nároku na pomerný starobný dôchodok

podľa predpisov účinných po 30. júni 2003. V zmysle ust. § 21 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení
v znení zákona č. 222/2003 Z. z. profesionálnemu vojakovi sa do doby zamestnania potrebnej na
nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu
zakladajúcom na nárok na výsluhový dôchodok, alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a
vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Dohovor č. 128 o invalidných,

starobnýchapozostalostnýchdávkach,ktorýmjeSlovenskárepublikaviazaná(článkami7ods.5Ústavy
Slovenskej republiky a článkom 154c Ústavy) jednoznačne vo svojich článkoch 7 a 19 uvádza, že
starobné dávky musia byť poskytované po celú dobu sociálnej udalosti. Krytou sociálnou udalosťou vo
vzťahu k starobnému dôchodku je prežitie ustanoveného veku. Podľa článku 30 Dohovoru vnútroštátne
zákonodarstvo zabezpečí za predpísaných podmienok zachovanie nadobúdaných práv na príspevkové,
invalidné, starobné a pozostalostné dávky. Súčasne z článku 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že ak má,

alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú
peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov,
môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť, alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu
za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti, alebo jej zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z uvedeného
vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj z osobitného

systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného
systému krátiť, no nemožno ho odňať, pokiaľ starobný dôchodok z osobitného systému svojou výškou
neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. V súlade
s článkom 33 ods. 2 Dohovoru je preto potrebné aplikovať aj ust. § 173 ods. 1 zákona o sociálnom
zabezpečení, čo učinila navrhovateľka aj napadnutým rozhodnutím. Z obsahu administratívneho spisu

je taktiež nepochybné, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX
zo dňa 11. júla 2003 odporkyňa podľa § 21 ods. 3, § 173i ods. 1 a § 96 ods. 4 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov odňala navrhovateľke starobný dôchodok
s účinnosťou od 14. augusta 2003. Uvedené rozhodnutie navrhovateľka prevzala osobne dňa 18. 7.
2003 a nenapadla ho opravným prostriedkom. V dôsledku toho predmetné rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňom 19. 8. 2003, a preto ho nie je možné preskúmavať v súdnom konaní. Navrhovateľka
si podala novú žiadosť o priznanie starobného dôchodku u odporkyne až dňa 8. 4. 2004 s dátumom
uplatnenia nároku na dávku od 1. 1. 2004. Odporkyňa priznala navrhovateľke napadnutým rozhodnutím
dôchodkovú dávku s účinnosťou od 1. 1. 2004, t.zn. od dátumu uplatnenia nároku v jej žiadosti z 8. 4.
2004, a to v pomernej výške v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a

pozostalostných dávkach, ako aj v súlade s ust. § 173i ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení suma
starobného dôchodku bola vypočítaná ako časť sumy starobného dôchodku určenej aj s prihliadnutím
na dobu profesionálnej služby, ktorá zodpovedá pomeru medzi dobou zamestnania získanou podľa
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a súčtom doby zamestnania získanej podľa
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a doby profesionálnej služby zhodnotenej na

nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Nárok na starobný dôchodok vzniká
získaním 25 rokov doby zamestnania a dosiahnutím dôchodkového veku (§ 21 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov). Dôchodkový vek navrhovateľka podľa § 21 ods.
2 dosiahla dovŕšením 55 rokov veku, 26. januára 2003. Dôchodkový vek jej bol určený s prihliadnutím
na to, že vychovala dve deti. K 1. januáru 2004, odkedy žiadala priznať starobný dôchodok, získala 4

703 dní doby zamestnania, čo je 12 rokov a 323 dní. Postup odporkyne pri priznaní dátumu a výpočte
výšky priznaného starobného dôchodku vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, ktorý vychádza z obsahu
dávkového spisu a je v súlade s ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s použitím
ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. uvedených vyššie, ako aj citovanými článkami Dohovoru č. 128 o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.

Postup odporkyne pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol taktiež v súlade s ust. § 95 ods. 1 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4So/189/2007 zo dňa 29. mája 2008. Je nepochybné, že odporkyňa pôvodne rozhodnutím
neprávom odoprela navrhovateľke jej starobný dôchodok, ktorý jej prináleží od 1. 1. 2004 (rozhodnutie

odporkyne č. XXX XXX XXXX z 18. mája 2004 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok
k 25. januáru 2004). Preto pokiaľ odporkyňa napadnutým rozhodnutím priznala navrhovateľke starobný
dôchodok s účinnosťou od 1. 1. 2004, postupovala v súlade s § 195 ods. 1 zákona o sociálnom
zabezpečení pri aplikácii ust. § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Rovnako nie je pravdivé tvrdenienavrhovateľky o nezákonnosti rozhodnutia odporkyne v tom smere, že rozhodnutím z 21. 11.
2008 rozhodla o priznaní dôchodkovej dávky navrhovateľke od 1. januára 2004. Z ust. § 97 ods. 2
zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva, že nárok na výplatu dávky, alebo jej časti zaniká, ak nie je

ustanovené inak, uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrí. Uvedené lehoty
neplynú počas konania od dávky a po dobu, po ktorú občanovi, ktorý musí mať opatrovníka, nebol
opatrovník ustanovený. Z obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že navrhovateľka žiadosťou
z 8. 4. 2004 požiadala u odporkyne o starobný dôchodok s účinnosťou od 1. 1. 2004 a od toho času
odporkyňa konala o jej dávke (do predmetnej doby sa započítava jednak konanie v administratívnom

konaní ale aj doba, počas ktorej prebiehal súdny prieskum rozhodnutí odporkyne).

Za takéhoto stavu je dátum priznania starobného dôchodku navrhovateľky, ako aj výpočet výšky
starobného dôchodku priznaného navrhovateľke napadnutým rozhodnutím správny s tým, že súd naň
poukazuje.

Krajský súd po preskúmaní veci v rozsahu mu danom ust. § 250i O.s.p., vychádzajúc z uvedeného,
považoval napadnuté rozhodnutie odporkyne za vecne správne, pre ktoré ho v zmysle ust. § 250q ods.
2 O.s.p. p o t v r d i l .

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

a nepriznal účastníkom ich náhradu, lebo navrhovateľka v konaní úspech nemala a odporkyňa aj pri
úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.)

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení tohto rozhodnutia sa poverený pracovník odporkyne

vzdal práva podať voči nemu odvolanie, toto právo ostáva zachované len navrhovateľke.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).

V Žiline, dňa 11. marca 2009

JUDr. Jana Urbanová

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková