Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. február 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 33C/97/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109222772
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5109222772.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Kašíkovou v právnej veci navrhovateľa: M.

Š., P.. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., Z. U. XXXX/XX, proti odporcovi: P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XX, XXX XX Y., E..Č.. Ž., B. XX, za účasti maloletej M., nar. X.XX.XXXX, bytom ako odporca, zastúpená
kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ž., o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov M. Š., P.. K.G., G.. XX.X.XXXX a P. Š., P.. Š., G.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa
XX.X.XXXX, zapísané v knihe manžielstiev Matričného úradu Y., vo zväzku 5, ročník 1999, na strane
24, pod por. č. 4 r o z v á d z a.

II. Maloletá M. Š., G.. X.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak,

že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každé prvé dva týždne v mesiaci od piatku
od 18.00 hod. do piatku do 18.00 hod. a odporca bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú
zostávajúce ďalšie dva týždne v mesiaci od piatku 18.00 hod. do piatku 18.00 hod.

III. Každý rodič je v čase, kedy mu maloletá nie je zverená do osobnej starostlivosti, oprávnený stretávať
sa s maloletou dcérou:

- cez veľkonočné sviatky v nepárnom roku od nedele od 8.00 hod. do pondelka do 17.00 hod. a v párnom
roku od piatku od 18.00 hod. do soboty do 17.00 hod.

- cez vianočné sviatky v párnom roku od 24.12. od 8.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. a v nepárnom roku
od 25.12. od 8.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod.

Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého
rodiča a v stanovenom čase prevziať v bydlisku rodiča, ktorý mal dovtedy maloletú v starostlivosti spolu
s jej osobnými vecami.

IV. Každý z rodičov bude maloletú M., G.. X.XX.XXXX zastupovať a spravovať jej majetok v čase
zabezpečovania osobnej starostlivosti.

V. Súd výživné rodičov neurčuje.

VI. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.VII. O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom došlým súdu dňa 13.8.2009 domáhala rozvodu manželstva, ktoré s

odporcom uzavrela dňa 14.8.1999. Uviedla, že manželstvo uzavreli z obojstrannej lásky, avšak asi pred
rokom sa začali medzi nimi nezhody, navzájom sú si citovo a telesne odcudzení, intímne spolu nežijú a
ich spolužitie je nenapraviteľne narušené a nemá budúcnosť. Ani pri starostlivosti o dcéru nie je medzi
nimi zhoda. Maloletú dcéru M. na čas po rozvodne navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu
zaviazať platiť výživným mesačne vo výške 150,-€ a upraviť stretávanie s dcérou.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním došlým súdu dňa 11.9.2009. Uviedol, že je pravdou, že s

navrhovateľkou sa citovo a telesne odcudzili, a to najmä v r. 2008, keď navrhovateľka začala rozmýšľať,
že si chce nájsť prácu v Ž., s čím on najskôr nesúhlasil, nakoľko má chorého otca. navrhovateľka však s
ním nesúcitila, odišla žiť do Ž. aj s maloletou dcérou. Nakoľko postoj navrhovateľky bol nekompromisný,
asi po 2 týždňoch prišiel za navrhovateľkou a dcérou do Ž., kde si za pomoci navrhovateľky našiel prácu.
Spočiatku ich vzťah fungoval, avšak navrhovateľke vadilo, že každé 2 týždne chodil pomáhať svojej

matkou so záhradou, čo prebiehalo aj formou hádok. Brával so sebou aj mal. dcéru, ktorá mala rada
prostredie, v ktorom vyrastala a mala tam bývalé spolužiačky. Nakoľko bývanie u matky navrhovateľky
bolo nevyhovujúce, snažil sa navrhovateľku presvedčiť, aby si našli podnájom v Ž., alebo aby sa vrátili
bývať k jeho rodičom, s čím nesúhlasila a ich hádky sa stupňovali. V lete 2008 odmietla s ním ísť na
dovolenku, preto potom túto trávil u svojich rodičov, kde bola od začiatku aj ich dcéra a navrhovateľka

počas celej doby dcéru nenavštívila. Od tejto doby s navrhovateľkou nežije v spoločnej domácnosti,
býva v podnájme spolu s maloletou dcérou. Pre prípad rozvodu navrhuje maloletú dcéru zveriť do
svojej starostlivosti a navrhovateľku zaviazať platením výživného mesačne v sume 100,-€ a stretávanie
navrhovateľky s maloletou ponechať na ich vzájomnej dohode.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s písomným

návrhom, písomným vyjadrením odporcu, výsluchom mal. M., oboznámením sa listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise, a to najmä sobášnym listom, rodným listom maloletej M., potvrdením o
príjmenavrhovateľky,potvrdenímopríjmeodporcu,správouoprešetrenírodinnýchpomerov,znaleckým
posudkom M.. N. C. a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľka pred súdom uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela z lásky. Rozvrat manželstva

nastal, keď odišli bývať do Ž., nakoľko odporca nechcel ísť bývať do Ž.. Rozprávali sa o tom o roku
2005, že v Ž. sú lepšie podmienky na prácu a aj dcéra na školu. Odporca postupne ustupoval, napokon
s maloletou dcérou sa 1.4.2008 odsťahovala do Ž. a odporca prišiel za nimi asi za 3 týždne. Bývali v
spoločnej domácnosti jej matky. V súčasnej dobe po citovej stránke k odporcovi necíti nič, iba to že jej
zobral dcéru a z jej strany nie je možné obnoviť manželské spolužitie. S maloletou dcérou riešila bývanie

v Ž., s čím dcéra súhlasila a sama sa vyjadrila, že keď budú v autobuse, tak odporca za nimi príde. Keď
žili v spoločnej domácnosti, odporca prispieval jej matke na stravu mesačne 1.500,-Sk. Pokiaľ odporca
vytýkal fajčenie, v domácnosti sa fajčilo iba v jednej izbe a keď si ju bral za manželku, vedel, že fajčí. Na
čas po rozvode dcéru navrhuje zveriť do svojej starostlivosti. S dcérou odporca trávil voľný čas tak, že
išiel s ňou na prechádzku alebo do mesta na nákupy, brával ju k svojej matke na prázdniny. Maloletá sa

dobré učí, učila sa sama a keď bola v práci a potrebovala pomôcť s úloha, tak jej pomohla sestra alebo
matka a vie, že asi 2-krát jej pomohol odporca s projektom. V súčasnej dobe dcéra žije s odporcom
v podnájme, pričom jej ani neoznámil adresu kde bývajú. S dcérou sa stretáva iba cez týždeň na pol
hodiny a odporca jej neumožňuje stretávať sa s ňou dlhšie, nedvíha jej telefóny. Iba koncom leta 2009
bola u nej dcéra na jednu noc a jedenkrát v septembri 2009 odporca pustil maloletú s ňou na chatu. Keď

žiadala cez zimné prázdniny 2009, aby jej dcéru priviedol, tak odporca ani neodpísal na SMS. Nie je
pravdou, že by bola ublížila dcére, nevedela sa vyjadriť, prečo táto takto vypovedala pred políciou.

Odporca uviedol, že s navrhovateľkou uzavreli manželstvo z lásky. Spočiatku bývali u jeho rodičov.
Potom navrhovateľka odišla s dcérou bývať do Ž., s čím ona nesúhlasil, ale napokon prišiel z a nimia našiel si aj prácu v Ž.. V Ž. u matky navrhovateľky nemali dobré podmienky na bývanie. Spolu s
nimi bývala aj sestra matky navrhovateľky, ktorá je mentálne postihnutá a už ráno behá a kričí po byte.
Navrhovateľke navrhoval, aby si našli podnájom, čo ona odmietla, že je to drahé. Na domácnosť obaja

prispievali po 50,-€ a posledné 3-4 mesiace po 100,-€. Koncom augusta 2009 sa odsťahoval aj s dcérou
zo spoločnej domácnosti do podnájmu. Pokiaľ nebol v práci učil sa s maloletou dcérou, odviedol ju
do školy aj zo školy. Navrhovateľka sa s ňou učila veľmi málo. Počas spoločnej domácnosti náklady
maloletej dcéry hradil každý sám. Dcére kúpil čižmičky, botasky, keď žiadal, aby mu navrhovateľka
prispela, povedala mu že na to nemá, aby jej to kúpil sám. Tiež jej kúpil notebook, ktorý potrebovala aj do

školy, navrhovateľka odmietla naň prispieť. Nie je pravdou, že bráni matke aby sa stretávala s maloletou.
Ide k nej kedy chce a on ju k nej aj odprevadí. Spomínané zimné prázdniny dcéra chcela stráviť u jeho
rodičov a keď jej ukázal SMS od navrhovateľky, maloletá sa rozplakala a povedala, že nepôjde do Ž. a
napokon s ňou aj osobne telefonovala. 7.10.2009 keď bola dcéra u navrhovateľky, táto mu zavolala, aby
prišiel pre ňu, potom mu povedala, že navrhovateľka ju zbila a všetko ju na chrbte štípe a videl, že to
má červené. Maloletá nechcela ísť na pohotovosť, na druhý deň, keď jej volal z práce, sťažovala sa, že

ju všetko bolí. Potom išiel pre ňu do školy a išli na pohotovosť, pričom bolo spísané hlásenie o úraze. S
dcérou majú takú dohodu, že keď u matky a niečo potrebuje, tak mu len prezvoní a on jej zavolá naspäť.
Vždy jej telefonuje iba vtedy, keď mu dcéra prezvoní. Maloletá dcéra sa dobré učí, je veľmi inteligentná.
Navrhuje, aby táto bola zverená do jeho starostlivosti, nakoľko sa tak vyjadrila aj sama maloletá.

Súd vypočul i mal. M.. Uviedla, že navštevuje základnú školu, kde rada chodí a má tam kamarátov,

avšak väčších kamarátov má u starkej, kde bývali predtým. Mama sa jej pýtala, či chce ísť bývať do
Ž., avšak ona nechcela. Bola vtedy nahnevaná na mamu. V Ž. bývali u babky, kde spolu s rodičmi mali
jednu izbu a bývala tam okrem babky ešte jej sestra. Vadilo jej, že bývajú v jednej izbe, nevedela sa
tam učiť. Keď potrebovala pomôcť s úlohou, pomohol jej otec, mama jej nepomáhala. Keď bola v lete na
prázdninách u babky, otec jej povedal, že mama podala návrh na rozvod, a ona vtedy povedala, že už

nejde k mame a ostala bývať s otcom. Na otázku súdu, prečo sa tak rozhodla uviedla, že nemá matku
rada, nestarala sa o nich, nikde s nimi nechodila. Keď jej otec oznámil, že je podaný návrh na rozvod,
bola nehnevaná na matku, lebo vtedy mala ešte obidvoch rada. Otca má rada, mamu prestala mať rada,
keď sa dozvedela, že podala návrh na rozvod. Matku navštevuje, keď ide zo školy, rozprávajú sa spolu
a potom idem domov. Chodieva k nej aj cez víkend a vtedy tam spí. Tieto víkendy trávia tak, že mama

je v kuchyni s babkou a smejú sa a ona sedí v izbe. Ona si predstavuje, aby sa s ňou išla hrať, niekam
prejsť. Niekedy sa spolu rozprávajú o škole. V domácnosti, kde býva mala fajčia v kuchyni babka, teta a
mama, čo jej vadí. Mama ju niekedy bije rukami. Keď je s otcom chodia spolu do lesoparku, po meste,
boli na výlete v P.. K rozvodu rodičov sa nechcela vyjadriť. Uviedla, že chce žiť s otcom a o tom, ako sa
má stretávať s matkou nerozmýšľala. Na otázku kolíznej opatrovníčka uviedla, že keď bola u matky cez

jarné prázdniny, sedela doma a učila sa. Keď kolízna opatrovníčka uviedla, že keď bola na návšteve u
nich v rodine, bola vtedy vonku s deťmi, maloletá uviedla že ten jeden deň bola vonku s kamarátkami.
Na ďalšie otázky kolíznej opatrovníčky uviedla, že tam nechce chodiť (myslela k matke). Počas výsluchu
maloletá spontánne plakala.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U oboch sa jednalo o prvé manželstvo a toto

je evidované v knihe manželstiev Matričného úradu vo Y., vo zväzku 5, ročník 1999, strana 24, por. č.
4. Z manželstva sa narodila M.. M. dňa X.XX.XXXX, ktorej narodenie je evidované v knihe narodení
Matričného úradu P. A., vo zv. 65, ročník XXXX, strana 34, por.č. 687.

Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky mal súd preukázané, že jej priemerný mesačný príjem činí
382,64 €.

Odporca v zmysle potvrdenia zamestnávateľa má priemerný mesačný čistý príjem 577,09 €.

Zo správy o prešetrení rodinných pomerov u navrhovateľky, mal súd zistené, že býva v 2-iztbovom
byte, kde má k dispozícii jednu izbu. Domácnosť je udržiavaná, izba je vybavená potrebám maloletého
dieťaťa, ktoré má u matky zabezpečenú riadnu starostlivosť. Matka má trvalé bydlisko v Ž., a preto
domácnosť matky zaručuje stabilitu výchovného prostredia. Matka má obavu, že v prípade zverenia

maloletej otcovi, tento má zámer odísť na adresu svojho trvalého bydliska v A. XX, kde by starostlivosťo dieťa prevzali starí rodičia a došlo by k narušenie jej vzťahov s dcérou. Otec sa v auguste 2009
odsťahoval zo spoločnej domácnosti do prenajatého bytu aj s maloletou dcérou. Dieťa má k dispozícii
samostatnú izbu vybavenú posteľou, sú tam sektorové skrinky, písací stolík, kde má uložené oblečenie

a pomôcky do školy. Domácnosť u otca bola tiež udržiava čisto, dieťa malo pripravenú teplú stravu.
Maloletá sa učí výborne, s matkou je v osobnom kontakte. Počas jarných prázdnin bola maloletá u matky.
Na vyšetrenie k lekárovi s rodičia striedajú.

Maloletá v šk. roku 2009/2010 navštevovala 4 ročník CZŠ Ž., dosahovala výborné vyučovacie výsledky
zo všetkých predmetov. Do školy chodí upravená, čisto oblečená, domáca príprava je vzorná, k práci

pristupuje zodpovedne. Na vyučovaní je aktívna, pracuje tvorivo a samostatne (správa zo školy č.l.
63-64).

Uznesením Okresného súdu Ž. č.k. 15P/278/2009-27 z 1.10.2009 v spojení s uznesením Krajského
súdu Ž. sp.zn. 7CoP/73/2009 z 30.12.2009, bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bola maloletá
predbežne zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bol upravený styk s maloletou.

Podľa § 22 Zákona o rodine (ďalej len ZoR), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v

odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle ods. 2 citovaného
ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri

rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa ods. 3 § 23 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,

byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1,2,3 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia

spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon
povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní žiadnu
zo svojich funkcií a úloh, ktoré spočívajú vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu
maloletej dcéry, ako aj prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si

navzájom podporu a pomoc. Je zrejmé, že nevedeli riešiť spoločné problémy a ich nedostatočná
komunikácia a neochota zmeniť svoje postoje napokon viedla k ich citovému odcudzeniu a obnovenie
manželského spolužitia obaja vylúčili. Na začiatku manželstva bývali u rodičov odporcu, kde nechcela
bývať navrhovateľka, preto sa presťahovala aj s dcérou do Ž. k svojej matke. Odporca sa za nimi
prisťahoval, našiel si prácu v Ž. a navrhoval navrhovateľke riešiť ich spoločné bývanie podnájmom, čo

navrhovateľka odmietla, že je to drahé. Napokon sa sám odporca spolu s maloletou dcérou odsťahoval
zo spoločnej domácnosti do podnájmu a v čase vyhlásenia rozsudku mal nadviazanú známosť s inou
ženou. Keďže súd nevidel ani v budúcnosti perspektívu obnovenia ich manželského spolužitia, ktorá
otázka (ne)možnosti obnovenia manželského spolužitia je skôr okolnosťou objektívnou a táto závisí od
vôle oboch manželov a ich postoje k manželstvu, preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a

ich manželstvo rozviedol.Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa upraví

súd výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať
na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa§24ods.2ZoR,aksúobidvajarodičiaspôsobilídieťavychovávaťaakmajúoosobnústarostlivosť

o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou
osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá
osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 ZoR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť

zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1, 2, 3 a 4 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže
aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti,

možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 62 ods. 6 ZoR, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1, 2 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie (1). Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;

to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (2).

Podľa § 77 ods. 1, 2 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (1). Práva na jednotlivé opakujúce
sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú (2).

Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti zvažuje súd tiež

prianie dieťaťa, najmä ak môže dieťa už samé posúdiť, aká úprava pomerov je pre neho najvýhodnejšia
a je schopné vytvárať si primeraný úsudok o svojich vzťahoch k rodičom ako aj osobám, s ktorými žijú
rodičia v spoločnej domácnosti, o svojich potrebách a pod. Dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú, a to jednak v rodine (vychádzajúc z čl. 12 Dohovoru o právach
dieťaťa prijatý v New Yorku dňa 20.11.1989 č. 104/1991 Zb.). Právo dieťaťa vyjadriť samostatnej svoj

názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho
vek. Je logické, že nie je nemenné, ale vyvíja sa. Čím je dieťa staršie, tým väčšia váha a pozornosť
má byť venovaná jeho názoru.

Z manželstva účastníkov pochádza XX ročná maloletá M.. V súčasnej dobe maloletá žije v spoločnej
domácnosti s otcom a matku navštevuje. Zo správa o prešetrení rodinných pomerov vyplýva, že obaja

rodičia majú predpoklady riadne vychovávať maloletú. Súd vo veci nariadil aj znaleckého dokazovanie
znalcom z odboru Psychológie, pričom znalkyňa M.. N. C. vo svojom znaleckom posudku uviedla, že
dieťa je aktuálne viac citovo viazané na otca, čo sa vyvíja od obdobia presťahovania rodiny do Ž..
Chodieval s dcérou na prechádzky, čo matka odmietala, pretože bola po práci, starala sa o domácnosť
a v nedeľu si chcela odpočinúť. Emočný vzťah medzi otcom a dieťaťom sa začal viac upevňovať, dieťa

trávilo menej času s matkou a citovo sa do určitej miery od matky odpútalo, v ktorom procese bolo
podporované otcom, ktorý vedome a cielene upozorňoval dieťa na to, že sa viac stará ako matka.
Maloletá do určitej miery už začína s otcom manipulovať, presadzovať svoje požiadavky, keď napr. tajne
pri rozhovore s matkou, alebo v jej prítomnosti prezvoní otca a on hneď následne dcére zatelefonuje
naspäť a takto preruší naviazaný kontakt s matkou. Taktiež správanie dieťaťa u znalca signalizovalo, že

si je vedomé svojej pozície u otca (str. 17 ZP ..... vyslovila názor, že by chcela žiť s oboma rodičmi, žeby
s nimi chcela tráviť Vianoce a že sa zdôveruje so svojimi súkromnými vecami matke, ktorá je dobre
poradí. Išlo o situáciu, kedy na určitý čas maloletá stratila masku a neforsírovala naučené frázy a bola
sama sebou, cítila sa zraniteľná. Nahnevala sa potom na seba aj na znalca za túto úprimnosť, cítila
sa zranená. Po ukončení vyšetrenia urobila pred otcom a starou matkou scénu na chodbe. Obaja sa

obrátili na znalca, čo sa udialo. Znalec ich pozval opäť na ambulanciu, že si to vysvetlia. Maloletá bola
zlostná, stará matka sa taktiež správala hostilne, arogantne. Otec reagoval spočiatku nahnevane, ale
prijal pozvanie znalca, situácia sa vysvetlila. Po čase dieťa zlostne búchalo na dvere a po otvorení dverí
agresívne skríklo na otca, aby išiel už preč. Otec priznal, že dcéra máva niekedy takéto prejavy, ale on
to zvláda......). Znalec ďalej uviedol, že maloletá má matku svojim spôsobom stále rada, ale viní ju za

rozpad rodiny, hnevá sa na matku, niekedy sú jej prejavy až nenávistné. Myslí si, že by zradilo otca, keby
sa viac zblížilo s matkou. Na druhej strane povie, že by bola rada, keby rodičia opäť žili spolu. Potreba,
nutnosť rozhodnúť sa pre jedného rodiča je traumatizujúca, ale jednoznačne preferuje otca. U maloletej
sa prejavujú incipientné poruchy emócii a správania v puberte, ktoré sú podmienené disharmonickými
vzťahmi v rodine, narušenou pozíciou matky v živote dieťaťa. Výchovu dieťaťa sú schopní zvládnuť

obaja rodičia. Výchova matky by bola založená viac na citových väzbách, emóciach. Dieťa sa vyvíja ako
dominantná povaha, ktorá by bola matkou bez pomoci otca ťažšie zvládnuteľná. Otec aj keď je emočne
viazaný na dieťa, je emočne chladnejší, taktiež silne presadzujúci, autoritatívny. Najracionálnejšie by
bola dohoda rodičov na výchove dieťaťa, aby každý z nich poskytol dieťaťu to, čo je z jeho strany
kvalitnejšie. Dieťa by stratilo pozíciu na manipulácie, prípadne klamstvá, afektívne a impulzívne reakcie.Maloletá má vyvíjajúce sa povahové vlastnosti a incipientne sa vyvíjajúcu poruchu emócii a správania
v puberte, je potrebné počítať aj s demonštratívnym impulzívnym konaním, preto doporučila maloletú
nechať vo výchove otca a pracovať na skvalitnení vzťahu matky s dieťaťom. Absencia matky vo výchove

maloletej by mala negatívny vplyv na vývoj osobnosti. Na pojednávaní pred súdom znalkyňa doplnila
svoj znalecký posudok v tom, že by navrhovala striedavú starostlivosť, aj keď dieťa odmieta matku do
určitej miery, ale sú to vo veľkej miere aj naučené frázy a určitá snaha stotožniť sa s otcom, ale vo vnútri
je citovo viazaná na matku. Maloletá je už na gymnáziu, dozrieva psychicky a matku potrebuje, aby sa
jej mohla zdôveriť, má už prvé lásky.

Aj zo samotného výsluchu maloletej pred súdom mal súd preukázané, že táto má citové väzby k obom
rodičom, len je pre ňu ťažké rozhodnúť sa pre jedného z rodičov. Pre otca sa rozhodla z dôvodu, že
matku viní z toho, že ju vytrhla z prostredia, kde mala svoje kamarátky a z rozpadu ich rodiny. Pokiaľ
boli predkladané písomné prehlásenia maloletej, že chce bývať s otcom, tu súd poukazuje na závery
znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že dieťa nechce sklamať otca, matku viní z rozpadu rodiny,
na druhej strane však má citové väzby k matke, ktoré keď sa zabudla pred znalkyňou aj prejavila a

jednoznačne zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že maloletá k výchove potrebuje aj matku.

Z uvedeného vyplýva, že striedava starostlivosť je v záujme maloletej M.. Táto striedavá osobná
starostlivosť obidvoch rodičov predstavuje po rozpade partnerského vzťahu rodičov jednu z
najpodstatnejších alternatív riešenia pre dieťa, a to bez ohľadu na to, či medzi rodičmi panuje dohoda.
Takto maloletá bude mať zachovaný vzťah k obom rodičom, bude si môcť rovnako budovať citové väzby

k obom. Účastníci konania si musia uvedomiť, že ich rozhodnutie nežiť spolu ako manželia, nemôžu
prenášať na svoju maloletú dcéru a tento svoj vzťah zmeniť na boj o spoločnú dcéru. Sú to práve
rodičia, ktorí ako prví majú chrániť záujmy maloletého dieťaťa, aby toto čo najmenej pociťovalo rozpad
rodinného zázemia, aby malo možnosť byť s oboma rodičmi, pociťovať ich lásku, starostlivosť a oporu.
Aj rozvodom manželstva naďalej ostali rodičmi spoločnej dcéry a je ich povinnosťou správať sa tak,

aby do svojich problémov nezaťahovali maloletú dcéru, aby si tieto riešili mimo nej a nebojovali medzi
sebou o jej priazeň. Nemôžu žiadať od svojej dcéry, aby sa táto pred nimi jednoznačne vyjadrila, ku
ktorému z nich pociťuje väčšiu náklonnosť a takto ju postaviť pred (pre ňu) nevyriešiteľnú situáciu. Je
len pochopiteľné, že túžbou každého dieťaťa je vyrastať v kompletnej rodine, spoločne s oboma rodičmi
a ak toto dospelí rodičia nedokážu, je na nich aby sa správali tak, že ich dieťa nestratí ani jedného z

rodičov. Musia si uvedomiť, že takéto ich správanie sa následne odzrkadlí i na správaní maloletej (napr.
správanie maloletej, keď otec bol v kancelárii súdnej znalkyne), navyše keď ide o dieťa v pubertálnom
veku. Tým, že rodičia medzi sebou nekomunikujú, maloletá o tom vie, môže sa stať, že ich bude klamať,
manipulovať s nimi (napr. odpoveď na otázku kolíznej opatrovníčky, že iba sedela v izbe a učila sa a až
potom uviedla, že bola jeden deň vonku s kamarátkami, keď kolízna opatrovníčka uviedla, že bola u nich

na návšteve) každému povie niečo iné a práve v záujme maloletej by mali rodičia spolu komunikovať o
problémoch svojej dcéry a táto o tom musí vedieť. Navyše navrhovateľka si musí uvedomiť, že maloletá
juobviňujeztoho,žejuvytrhlazprostredia,vktoromvyrastala,malakamarátky,pretomusíviacpracovať
na tom, aby si získala späť jej dôveru.

Zároveň súd upravil stretávanie počas Veľkonočných a Vianočných sviatkov toho rodiča, ktorý nebude

mať práve maloletú v starostlivosti, aby takto mohli s dcérou tráviť aspoň časť týchto sviatkov.

S poukazom na to, že maloletá je v striedavej starostlivosti oboch rodičov v rovnakých intervaloch, obaja
sú zamestnaní a majú príjmy, a s prihliadnutím na materiálne a sociálne zázemie oboch rodičov k
vyváženej potrebe odôvodnených výdavkov maloletej, súd neurčil vyživovaciu povinnosť počas trvania
striedavej starostlivosti o maloletú. Rodičom zo zákona vzniká povinnosť starať sa sústavne a dôsledne

o výživu svojho dieťaťa.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich častí, ak to odôvodňujú okolnosti
prípadu a pomery účastníkov. V predmetnej veci súd nezistil takéto okolnosti prípadu alebo pomery

účastníkov, preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.Nakoľko na pojednávaní si znalkyňa uplatnila znalečné, ktoré jej doposiaľ nebolo vyplatené, súd
rozhodol, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j., ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že prijíma opäť svoje predošlé
priezvisko.