Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. august 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/171/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212843
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912212843.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421 proti odporcovi: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .

Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 21.09.2012, ktorý bol doručený na tunajší súd dňa 27.09.2012,

domáhal proti odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 573,61 Eur a súčasne aj náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 114,72 Eur. V návrhu poukázal na to, že žalovaný nárok mu vznikol
na základe nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Rimavskej Sobote v exekučnej veci
vedenej na tomto súde pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX proti povinnému: E. J. v prospech oprávneného -
navrhovateľa, pretože uvedený súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po
zákonom stanovenej dobe.

Odporca sa k návrhu vyjadril listom zo dňa 09.07.2013, doručeným na súd dňa 25.07.2013, pričom
žiadal návrh zamietnuť, pretože nie je jasný titul nároku na náhradu škody (je nejasné, či si navrhovateľ
uplatňuje nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote), nie je
preukázaná správnosť a dôvodnosť výšky tejto škody, takisto nie je preukázaný vznik nároku na
nemajetkovú ujmu, ale ani to, že by sa mala poskytovať v peniazoch.
Odporca vzniesol všeobecnú námietku premlčania týkajúcu sa len tých žalovaných nárokov, pri ktorých

došlo k uplynutiu lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, t.j.
tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
navrhovateľom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, obsahom pripojeného exekučného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX, vyjadrením odporcu zo dňa 09.07.2013, znaleckým posudkom
č. 1/2013 zo dňa 24.06.2013, stanoviskom navrhovateľa k vyjadreniu odporcu zo dňa 05.08.2014,

doplnením právnej argumentácie zo dňa 05.08.2014 a výpoveďou zástupcu navrhovateľa na
pojednávaní konanom dňa 11.08.2014, pričom vec posúdil takto:Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX súd zistil nasledovné
skutočnosti:
- návrh na vykonanie exekúcie bol v exekučnom úrade JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave

spísaný do zápisnice dňa 22.02.2011,
- účastníkmi exekučného konania bol oprávnený: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný: E. J., T. Q., C. XXX,
- predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 115,56 Eur s prísl., pričom exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
v Bratislave,

- žiadosť exekútora JUDr. Krutého na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 07.03.2011 bola
doručená na tunajší (exekučný) súd dňa 16.03.2011,
- exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 08.06.2011 o zamietnutí žiadosti JUDr. Krutého na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie,
- súd rozhodol uznesením zo dňa 10.10.2011 o zastavení exekúcie,
- oprávnený, resp. jeho zástupca nedoručili do spisu žiadnu urgenciu týkajúcu sa nečinnosti súdu alebo

žiadosť o informáciu o stave konania, a taktiež nepodali voči uzneseniam súdu odvolanie.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa
§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z. boli odporcovi zo strany navrhovateľa doručené (prvé žiadosti odporca
obdržal dňa 23.04.2009).

Zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 11.08.2014 uviedol:
"Majetkovej škody voči odporcovi sa domáhame predovšetkým z toho dôvodu, že rozhodcovský
rozsudok, ktorý slúžil v exekučnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX ako
exekučný titul, nebol doteraz zrušený. Nesprávny úradný postup tunajšieho súdu v rámci tohto

exekučného konania spočíval v tom, že súd preskúmaval predmetný exekučný titul do takej miery, v akej
na to nemal dostatočnú kompetenciu a aká mu neprináležala. Ďalej poukazujem na pasivitu dlžníka -
povinného, ktorý nepodal na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a takisto ani v samotnom
exekučnom konaní sa voči exekúcii nijako nebránil, a preto táto jeho pasivita musí niesť príslušné právne
následky. Navrhujeme, aby vo veci bol vypočutý doc. Miroslav Slašťan, ako expert na európske právo,

ktorý by vedel pred súdom uviesť, či príslušnú smernicu Európskej únie bolo možné
v predmetnom exekučnom konaní vykladať tak, že došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo strany tunajšieho súdu v exekučnom konaní 2Er/511/2011. Exekučný súd
nerešpektoval prekážku už právoplatne rozhodnutej veci, v danom prípade formou rozhodcovského
rozsudku. Nakoľko exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia pre exekútora zamietol, a následne

exekučné konanie zastavil, odňal tým
navrhovateľovi možnosť domáhať sa uplatnenia svojho nároku voči dlžníkovi súdnou cestou. Žiadame
súd, aby po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, ako sa to žiada v petite návrhu."
"Exekučný súd prekročil svoje kompetencie podľa platnej právnej úpravy v danom čase tým, že prelomil
zásadu res iudicata, na čo nemal zákonný podklad. Pokiaľ ide o argumentáciu odporcu tak uvádzam, že

tiež nevychádzal z platnej právnej úpravy v čase vzniku škody a zákon č. 514/2003 Z. z. bol novelizovaný
až po podaní návrhov navrhovateľom na súd."

Navrhovateľ vo svojom doplnení právnej argumentácie zo dňa 05.08.2014 uviedol, že:
Exekučným súdom uskutočnený prieskum rozhodnutia rozhodcovského súdu dovodil, že rozhodnutie

rozhodcovského súdu nemožno ako exekučný titul akceptovať, nakoľko rozhodcovská doložka vo
formulárovej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Tento právne aplikačný a interpretačný
postup súdu znemožňujúci exekučný výkon legálneho rozhodcovského rozsudku je nesprávnym
úradným postupom priamo spôsobujúcim hmotnú škodu vo výške plnení určených v rozhodcovskom
rozsudku.

Exekučným súdom uskutočnený zásadný právny záver, že spotrebiteľské spory nemožno riešiť pred
rozhodcovským súdom je nesprávny a je dôsledkom chybnej interpretácie práva EÚ (smernice č. 93/13/
EHS).
Exekučný súd znemožnil oprávnenému realizovať svoje procesné práva, ktoré mohol použiť na obranu
proti argumentácii a interpretácii práva súdom a mohol spôsobiť udržateľnosť exekučného titulu, a teda

navodiť jeho skutočný výkon.
V ďalšom poukázal na obsah znaleckého posudku č. 1/2013.Navrhovateľ vo svojom stanovisku zo dňa 05.08.2014 k vyjadreniu odporcu uviedol, že odporca síce
namieta nedostatky návrhu, avšak tieto majú len všeobecný charakter, pretože odporca neoznačil
nedostatky konkrétne.

Poukázal na titul svojho nároku, ktorým nie je nezákonné rozhodnutie, ale je ním nesprávny úradný
postup spočívajúci v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu v zákonom predpokladanom čase a po
uplynutí takejto legálnej lehoty bol právne významný čas v konaní bezdôvodne nečinný, čím spôsobil
zbytočné prieťahy. Lehotu 15 dní určenú na vydanie poverenia v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku považuje navrhovateľ za lehotu súčasne určenú aj pre vydanie rozhodnutia o zamietnutí

žiadosti o vydanie poverenia.
Obranu odporcu spočívajúcu vo vysokej pracovnej zaťaženosti zákonného sudcu a vo vysokom počte
spisov, podľa navrhovateľa nemožno akceptovať.
Nesprávny úradný postup podľa navrhovateľa spočíval aj v tom, že exekučný súd neupozornil
povinného, že hodlá posúdiť rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a súčasne
nevyzval povinného na podanie vyjadrenia k jeho úmyslu namietať nekalý a nezáväzný charakter tejto

podmienky.
V daných súvislostiach exekučný súd potom ani neumožnil oprávnenému vyjadriť sa k tejto skutočnosti
s cieľom ovplyvniť výsledok konania.
Výsledkom toho bolo rozhodovanie súdu s použitím princípu ex offo bez vypočutia strán - účastníkov
exekučného konania - a teda v rozpore s právom EÚ. Ďalej poukázal na to,

že vyvinul enormné úsilie - ktoré od neho ani nebolo možné spravodlivo očakávať - aby docielil vecný
posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia, pričom uviedol zoznam písomných
žiadostí adresovaných súdu, v ktorých žiadal o informácie o stave konania.
Pokiaľ ide o náhradu škody, tak navrhovateľ uviedol, že "Žalobca sa v tomto konaní nedomáha náhrady
majetkovej škody, ktorá by predstavovala znížený výťažok exekúcie. Žalobca, tak ako to vyplýva zo

žaloby, si ako náhradu majetkovej škody uplatňuje náklady, ktoré mu vznikli v priamej príčinnej súvislosti
s nekonaním exekučného súdu."..." Ide o náklady, ktoré žalobca musel vynaložiť na zamestnancov,
papier, tlač, poštovné, elektronické služby atď. v záujme toho, aby docielil postup v exekučnom konaní
a (akékoľvek) rozhodnutie o jeho návrhu."..."Aby však boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o výške
nároku, žalobca na preukázanie výšky škody zadal spracovanie znaleckého posudku Znaleckému

ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave a žiada, aby súd vykonal tento znalecký posudok ako dôkaz
zásadného významu." V totožnom podaní, na inom mieste, navrhovateľ uviedol, že nechal spracovať
znalecký posudok znalcom v odbore - Právne vzťahy k cudzine, Európske právo na otázky týkajúce sa
interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13//EHS v nadväznosti na justičnú prax a záväznú judikatúru
Súdneho dvora EÚ, pričom po jeho spracovaní, navrhuje súdu vykonať tento posudok ako dôkaz so

zásadnou povahou.
Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, tak navrhovateľ uviedol, že iba konštatovanie porušenia
práv navrhovateľa nebude v danej veci postačujúce na dosiahnutie spravodlivosti, pričom poukázal na
intenzitu, rozsiahlosť a komplexnosť následkov vyvolaných porušením práv navrhovateľa.

Z návrhu navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia odporcu zo dňa 09.07.2013, súd zistil, že žalovaný nárok
navrhovateľa nebol uspokojený, preto si navrhovateľ uplatnil tento svoj nárok na súde.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
zodpovednosť štátu uvedené v § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., a preto návrh navrhovateľa ako

nedôvodný zamietol.

Okresný súd Rimavská Sobota, ako exekučný súd, sa pri svojom rozhodovaní v predmetnej exekučnej
veci nedopustil porušenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože uvedené zákonné ustanovenie
žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

neukladá. Zákonná lehota v § 44 ods. 2, druhá veta
Exekučného poriadku určuje 15-dňovú lehotu len na vydanie písomného poverenia exekútora (okrem
určených výnimiek), aby vykonal exekúciu.

Súdna prax sa ustálila na názore, že 15-dňová podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neplatí, ak

exekučný súd zistí rozpor žiadosti o vydanie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, a preto musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia (viď
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012, II. ÚS/520/2012 zo dňa
10.07.2013, II. ÚS/248/2013 zo dňa 25.04.2013 alebo II. ÚS/112/2013 zo dňa 13.02.2013).Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval na okresných súdoch, vrátane
tunajšieho súdu, je akceptovateľná, a to aj ústavne, tiež dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie
príslušných úkonov zo strany súdu vrátane skúmania

formálnejamateriálnejvykonateľnostipredloženéhoexekučnéhotitulu(viďrozhodnutiaÚstavnéhosúdu
SR sp. zn. II. ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013 alebo IV. ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012).
Súdna prax tiež dospela k ustálenému názoru, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v
tomto štádiu konania z vlastnej iniciatívy riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená

platneuzavretourozhodcovskouzmluvouakopodmienkoumateriálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulu,
keď týmto postupom nedochádza k preskúmaniu vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu, ale len k posúdeniu, či exekučný titul je v súlade so zákonom.
Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana
(spotrebiteľ) nebola neplatnou rozhodcovskou zmluvou viazaná, t.j. exekučný súd je povinný

žiadosť exekútora o vydanie poverenia zamietnuť (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, 2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, 4Cdo/88/2013 zo dňa
24.10.2013, 5MCdo/25/2012 zo dňa 12.06.2013, 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.06.2013, rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/381/2012 zo dňa 22.08.2012, II. ÚS/545/2010 zo dňa 09.12.2010, IV.
ÚS/60/2011 zo dňa 03.03.2011, ako aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C-76/2010 zo

dňa 16.11.2010 vedenej medzi účastníkmi Pohotovosť, s.r.o. verzus Iveta Korčkovská).

Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že exekučný súd postupoval správne, keď v predmetnej
exekučnej veci preskúmaval predložený rozhodcovský rozsudok podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, pričom navrhovateľ nepreukázal, že by sa v rámci tohto preskúmavania dopustil exekučný súd

nesprávneho úradného postupu.

Súd len pre úplnosť poznamenáva, že v predmetnej exekučnej veci bolo rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti na vydanie poverenia pre exekútora vydané do 84 dní od doručenia tejto žiadosti na súd,
čo vzhľadom na všetky okolnosti nemožno považovať za zbytočný prieťah alebo nečinnosť zo strany

exekučného súdu.
Zároveň nie je možné považovať tvrdenie navrhovateľa o rozhodnutí o žiadosti na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby (v omeškaní viac ako 153 dní) za pravdivé.
Takéto tvrdenie navrhovateľa možno kvalifikovať ako účelové a vedome zavádzajúce.

Nárok na majetkovú škodu:
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej by
nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,

reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.
Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody.
Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne

preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody
musí byť bezprostredný a nie len sprostredkovaný.

V súvislosti s predloženým znaleckým posudkom č. 1/2013 vyhotoveným doc. JUDr. PhDr. Miroslavom
Slašťanom, PhD. Dňa 24.06.2013 súd konštatuje:

V závere uvedeného posudku sa uvádza, že právo Európskej únie nezakazuje, aby majetkové spory s
účasťou spotrebiteľa mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom
konaní.
Podľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov SR a právne záväzné akty, ktoré boli

uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a Úradnom vestníku Európskej únie.
Predmetom dokazovania môžu byť len skutkové poznatky, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska predmetu
konania. Právne poznatky predmetom dokazovania nie sú, nakoľko sa vychádza zo zásady, že súd
právo pozná (iura novit curia).Súd preto poňal predložený znalecký posudok len ako prezentáciu právneho názoru tretej osoby, s
ktorým sa navrhovateľ stotožňuje.
Prezentovaný právny názor však nič nemení na záveroch Najvyššieho súdu SR uvedených napr. v

rozhodnutí 6Cdo/135/2012, že iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského
súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Takéto právne následky preto nemôže vyvolať
absolútne neplatná rozhodcovská zmluva (resp. rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v inej zmluve).
Z uvedeného vyplýva, že sa nepopiera právomoc rozhodcu alebo rozhodcovského súdu prejednať a
rozhodnúť spotrebiteľskú vec, t.j. nezakazuje sa, aby majetkové spory s účasťou spotrebiteľa mohli byť

rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní, za podmienky, že je
splnenýzákladnýpredpoklad,atoplatnéuzavretierozhodcovskejzmluvy(resp.rozhodcovskejdoložky).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyhodnotil súd prezentovaný právny názor navrhovateľa tak, že ide
o názor, ktorý nie je v konfrontácii s doterajšími vyjadreniami odporcu, ale ani v rozpore s názorom súdu.
Z uvedených dôvodov súd nevyhovel ani návrhu zástupcu navrhovateľa prednesenom na pojednávaní
dňa 11.08.2014 na vypočutie menovaného pred súdom v postavení svedka.

Účastníkovi konania nič nebráni, aby v rámci svojej právnej argumentácie, odkázal na názory
akéhokoľvek právneho experta, alebo aby predniesol právne názory takejto osoby ako svoje vlastné
názory.
Výpoveď osoby (hoci aj právneho experta) navrhnutej za svedka s tým, že bude vypovedať o tom,
ako má byť aplikovaná, prípadne aký význam má, určitá právna norma, ktorá je súčasťou právneho

poriadku Slovenskej republiky, nemôže byť považovaná za svedectvo, a preto súd ani nemôže návrhu
na vypočutie takejto osoby ako svedka vyhovieť.

Vsúvislostisoznaleckýmposudkomč.1/2014vyhotovenýmZnaleckýmústavomEkonomickáuniverzita
v Bratislave dňa 17.01.2014, ktorý označil navrhovateľ vo svojom písomnom podaní zo dňa 05.08.2014

ako dôkaz zásadného významu, súd konštatuje:
Navrhovateľpredmetnýznaleckýposudoksúduvôbecnepredložil,avšaksúddotohtoposudkunahliadol
v rámci spisu sp. zn. 14C/319/2012.

V časti III. znaleckého posudku, v článku 1., sa uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových

nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký
kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej navrhovateľovi, pričom táto je diferencovaná
podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne:
- žaloby NZP a NP vo výške 30,76 Eur
- žaloby ZE vo výške 31,68 Eur.

Súd poznamenáva, že navrhovateľ si v návrhu na začatie konania (označenom ako "ISTINA RS")
neuplatnil nárok na majetkovú škodu súvisiacu s týmito nákladmi (obvykle uplatnenú vo výške 125,-
Eur v rámci návrhov označených ako "NP" alebo "NZP"), nakoľko sa navrhovateľ v predmetnej veci
domáhal náhrady "istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu

založeného Zmluvou o úvere" (viď článok V. návrhu).
Poukazovanie navrhovateľa na dôkazný prostriedok - znalecký posudok č. 1/2014 s uvedením, že sa
navrhovateľ domáha v prejednávanej veci náhrady škody podľa tohto posudku, kvalifikuje súd ako
zmätočný postup navrhovateľa, ktorému sa v jeho podaniach na súd nezmyselne prelína argumentácia
týkajúca sa návrhov typu "NP", resp. "NZP" s argumentáciou týkajúcou sa návrhov typu "ISTINA" (napr.

vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/189/2012).
Súd preto konštatuje, že dôkazný prostriedok - znalecký posudok č. 1/2014 je v prejednávanej veci
irelevantný, pričom nemá žiadny, a už vôbec nie zásadný, význam.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal:

- existenciu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v predmetnej exekučnej veci,
- existenciu škody v žalovanej výške, resp. nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto
exekučnej veci vôbec došlo, pretože nepreukázal, že by inak (ak by sa súd nedopustil ním tvrdeného
nesprávneho úradného postupu) získal od povinného celú vymáhanú istinu aj s príslušenstvom,
-existenciubezprostrednéhoapriamehovzťahu-príčinnejsúvislostimedzitvrdenýmporušenímprávnej

povinnosti zo strany odporcu a tvrdenou škodou.

Nárok na nemajetkovú ujmu:Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktoré
vznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením právnej

povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo.
Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej
moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.
Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.
Poškodený,pokiaľjenímprávnickáosoba,musívkonanípreukázať,akézávažnénásledkyvzniklivjeho
pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predpokladanej) príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak navrhovateľ existenciu takýchto
závažných následkov nepreukázal.

Súd prihliadol aj na okolnosti, za ktorých k tvrdenej ujme došlo, pričom konštatuje, že v období, keď
bola podávaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli na tunajší exekučný súd zo
strany navrhovateľa postupne podávané hromadné podania v zmysle Exekučného poriadku v iných
exekučných veciach - a to v počtoch výrazne negatívne ovplyvňujúcich plynulé vybavovanie exekučnej
agendy tunajším súdom v zákonom stanovených lehotách, pričom následkom toho došlo k mimoriadnej

zaťaženosti tohto exekučného súdu.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom

sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného v rozhodujúcom čase), súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa§3ods.1,písm.d/zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkonemoci,

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu vo vyjadrení zo dňa 09.07.2013 súd
konštatuje, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Nakoľko navrhovateľ v konaní vzniesol len všeobecne formulovanú námietku premlčania, z ktorej
vyplýva, že sa týka iba tých uplatnených nárokov navrhovateľa, pri ktorých došlo "k uplynutiu 15-dňovej
lehoty od doručenia žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009" (t.j.
tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku), súd
sa touto námietkou nezaoberal, pretože v predmetnej veci došlo ku doručeniu takejto žiadosti na súd

po 23.04.2009.

Odporcovi, ako úspešnému účastníkovi, vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Odporcovi súd náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 prvá veta v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.

nepriznal, pretože odporca si trovy v tomto konaní neuplatnil a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia žiadne trovy konania v prospech odporcu nevyplývali.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O.s.p.).