Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoZm/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110233773
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5110233773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpeného
právnym zástupcom Mgr. Martinom Jánským, advokátom, so sídlom M. XX, XXX XX N., proti
žalovanému: Ing. J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX K. pod D., zastúpenému právnou
zástupkyňou JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou, so sídlom K. XX, XXX XX V., v konaní o námietkach
žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 10Zm 81/2010-12 zo
dňa 23.02.2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm 2/2011-55

zo dňa 26.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm 2/2011-55 zo dňa 26.10.2012 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd ponechal v celom rozsahu v platnosti zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Žilina č.k. 10Zm 81/2010-12 zo dňa 23.02.2011. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi priamo na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia v konaní o námietkach
žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 10Zm 81/2010-12 zo

dňa 23.02.2011 v sume 316,36 Eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v čl. I § 10 zákona č. 191/1960 Zb. Zákon
zmenkový a šekový (ďalej len „Zákon“), čl. I § 28 ods. 1, 2 Zákona, čl. I § 38 ods. 1 Zákona, čl. I § 43
ods. 1 Zákona, čl. I § 53 ods. 1 Zákona, § 175 ods. 4 veta prvá, druhá Občianskeho súdneho poriadku
zák. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“) okresný súd ponechal vydaný zmenový platobný rozkaz v platnosti.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou, doručenou okresnému súdu

dňa 10.11.2010 žalobca navrhol, aby okresný súd vydal vo veci zmenkový platobný rozkaz, ktorým
žalovanému uloží povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu 1.917,41 Eur, ďalej 6 % ročný úrok zo sumy
1.917,41 Eur od 06.01.2008 až do zaplatenia, odmenu v sume 6,39 Eur a náhradu trov konania, všetko
v prospech žalobcu. Uviedol, že je majiteľom cudzej zmenky k Zmluve č. LZF/05/20213 vystavenej
dňa 18.03.2005 v Bratislave žalobcom. Táto zmenka obsahuje bezpodmienečný príkaz adresovaný
žalovanémupôvodneakofyzickejosobepodnikateľovipodnikajúcemupodobchodnýmmenomIng.Ivan
Pandula - CONCORDIA ako zmenečníkovi, aby 5. januára 2008 žalobcovi zaplatil sumu 57.763,90 Sk,

teda 1.917,41 Eur bez protestu. Zmenka bola prijatá žalovaným a žalovaný splatnú zmenku neuhradil.

Okresný súd vydal vo veci zmenkový platobný rozkaz č.k. 10Zm 81/2010-12 dňa 23.02.2012, ktorým
žalovanému uložil, aby zaplatil žalobcovi zmenkovú sumu 1.917,41 Eur, 6 % ročný úrok zosumy 1.917,41 Eur od 06.01.2008 až do zaplatenia a odmenu vo výške 6,39 Eur, všetko do 3 dní
od doručenia zmenkového platobného rozkazu, alebo aby v rovnakej lehote podal námietky proti
zmenkovému platobnému rozkazu. Zároveň mu uložil povinnosť nahradiť trovy konania v sume 115,-

Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 210,73 Eur, do 3 dní od doručenia zmenkového platobného
rozkazu. Žalovaný podaním zo dňa 11.03.2011 podal námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu.
Uvedené námietky podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote. V námietkach uviedol, že dňa
18.03.2005 uzatvoril žalovaný so žalobcom Leasingovú zmluvu č. LZF/05/20213 (ďalej „Leasingová
zmluva“). Predmetom Leasingovej zmluvy bol nákladný automobil IVECO Euro Cargo ML75E15 pri

dojednanej dobe finančného prenájmu 48 mesiacov od prevzatia predmetu leasingu leasingovým
nájomcom. Nájomné za finančný leasing bolo dohodnuté v Dohode o platbách nájomného k Leasingovej
zmluve zo dňa 21.03.2005, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal počas trvania Leasingovej zmluvy
zaplatiť sumu 555.914,60 Sk (18.452,98 Eur). V Leasingovej zmluve uzatvoril žalobca so žalovaným
vyplňovacie zmenkové prehlásenie, ktorým žalovaný akceptoval a následne podpísal biankozmenku na
zabezpečenie záväzku leasingového nájomcu vyplývajúceho z Leasingovej zmluvy, ktorá neobsahovala

zmenkovú sumu, ani dátum splatnosti zmenky. Touto dohodou sa zmluvné strany dohodli, že žalobca
je oprávnený údaje na biankozmenke doplniť len v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu
vyplývajúceho z Leasingovej zmluvy. Ako zmenkovú sumu žalobca podľa tejto dohody mohol doplniť
súčet všetkých platných záväzkov vyplývajúcich z Leasingovej zmluvy vrátane Všeobecných zmluvných
podmienok finančného leasingu žalobcu, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Leasingovej zmluvy a

ako dátum splatnosti zmenky bol žalobca v zmysle dohody oprávnený doplniť dátum vystavenia
zmenky. Počas trvania leasingového nájmu žalovaný uhrádzal jednotlivé splátky až približne do júna
2006, kedy už nemal dostatok finančných prostriedkov. Táto situácia sa nezmenila, a preto došlo k
predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a k odovzdaniu predmetu leasingu žalobcovi. Žalobca
predmet leasingu po skončení leasingovej zmluvy a po odovzdaní predmetu leasingu žalovaným predal,

avšak za cenu nižšiu, než bola výška zostatku istiny ku dňu predčasného skončenia Leasingovej
zmluvy. Žalovaný pri ukončení, resp. pri odovzdaní predmetu leasingu označil osobu, ktorá mala záujem
predmet leasingu odkúpiť za 80.000,- Sk, avšak žalobca z neznámych dôvodov predmet leasingu
predal „za zrejme“ podstatne nižšiu cenu, ako mohla byť predaná, čím konal na ujmu žalovaného.
V zmysle čl. 4.4 všeobecných podmienok finančného leasingu žalobcu, ktoré boli neoddeliteľnou

súčasťou Leasingovej zmluvy, bol žalobca oprávnený žalovanému účtovať škodu z predaja predmetu
leasingu vo výške rozdielu medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy
a dosiahnutou predajnou cenou bez DPH, prípadne vstupnou cenou predmetu leasingu bez DPH pri
uzatvorení novej leasingovej zmluvy. Žalobca žiadal od žalovaného úhradu rozdielu medzi zostatkom
istiny ku dňu predčasného skončenia Leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou z predaja

predmetu leasingu, a to napriek vyššie uvedenému, teda napriek tomu, že žalovaný po skončení
leasingovej zmluvy navrhol žalobcovi kupujúceho, ktorý bol ochotný od žalobcu predmet leasingu kúpiť
za cenu, ktorá sa rovnala zostatku istiny ku dňu skončenia Leasingovej zmluvy. Žalobca však predmet
leasingu predal inému kupujúcemu „za zrejme“ nižšiu kúpnu cenu a rozdiel medzi kúpnou cenou a
zostatkomistinykudňupredčasnéhoskončenialeasingužiadaluhradiťodžalovaného.Žalobcanezaslal

žalovanému špecifikáciu dlžnej sumy, ale vyplnil biankozmenku a podal návrh na vydanie zmenkového
platobného rozkazu, v ktorom nešpecifikoval požadovanú sumu, ktorú vyplnil na zmenke. Žalovaný
namietal výšku zmenkovej sumy, lehotu vyplnenia zmenky, ako aj neinformovanie o vyplnení zmenky a
uplatňovaní práv zo zmenky a navrhuje zmenkový platobný rozkaz zrušiť.

Na pojednávanie okresného súdu, ktoré bolo nariadené na termín 26.10.2012, sa žalovaný, ani jeho
právny zástupca neustanovili. Obaja mali doručenie predvolania včas a riadne vykázané, pričom
žalovaný cestou právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť s poukazom na nedostatok finančných
prostriedkov na cestovné na pojednávanie a navrhol vec prejednať v jeho neprítomnosti. Rovnako
právny zástupca žalovaného navrhol vec prejednať v jeho neprítomnosti z dôvodu práceneschopnosti a

skutočnosti, že advokátsky koncipient právneho zástupcu žalovaného sa zúčastňuje iného pojednávania
na Okresnom súde Martin. Ku tvrdeniam uvedeným právnym zástupcom žalovaného v jeho podaní
ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní z 25.10.2012 neboli doložené žiadne konkrétne dôkazy. Na
základe skonštatovania splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 OSP okresný súd vec prejednal a
meritórne rozhodol v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného.

Pri prejednávaní námietok žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu vydanému v tejto veci
postupoval okresný súd v rámci dokazovania dôsledne dbajúc na dodržanie zásady koncentrácie
skutkových tvrdení, ktorými žalovaný mohol odôvodniť v trojdňovej lehote od doručenia zmenkovéhoplatobného rozkazu námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu v zmysle § 175 ods. 3 OSP.
Zároveň v rámci prejednania námietok okresný súd dbal na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti
ovládajúcej sporové občianske súdne konanie vrátane konania o námietkach proti zmenkovému

platobnému rozkazu a na dôsledné uplatňovanie § 120 ods. 1 veta prvá OSP, ktoré ukladá dôkaznú
povinnosť účastníkom sporového konania vo vzťahu ku tvrdeniam, ktoré v konaní uvádzajú a z ktorého
procesného ustanovenia vyplýva pre konanie o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému
rozkazu dôkazná povinnosť žalovaného vo vzťahu ku tvrdeniam, ktoré uviedol v rámci námietok proti
zmenkovému platobnému rozkazu. Podľa § 120 ods. 3 OSP si okresný súd osvojil skutkové zistenie

založené na zhodnom tvrdení účastníkov, podľa ktorého zmenka, na základe ktorej žalobca uplatnil
svoje práva pred súdom a ktorej fotokópia je v spise na č.l. 4, bola pri vystavení neúplná, teda že
sa jednalo o blankozmenku, ktorou mal byť zabezpečovaný záväzok žalovaného voči žalobcovi na
základeLeasingovejzmluvyč.LZF/05/20213,pričomtátozmenkamalabyťdoplnenávčastivymedzenia
zmenkovej sumy a v časti údaja o splatnosti zmenky na základe vyplňovacieho zmenkového prehlásenia
k Leasingovej zmluve, ktoré žalovaný akceptoval a následne blankozmenku podpisom prijal. Samotné

vyplňovacie zmenkové prehlásenie, resp. dohoda o vyplňovacom práve ku blankozmenke, Leasingová
zmluva č. LZF/05/20213 a ani Všeobecné leasingové podmienky, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť
tejto zmluvy, neboli v konaní účastníkmi predložené.

Prvou námietkou žalovaného bola námietka, podľa ktorej výška zmenkovej sumy nezodpovedá

reálnemu záväzku žalovaného a nebola do predmetnej zmluvy doplnená v súlade s vyplňovacím
zmenkovým prehlásením, resp. dohodou o vyplňovacom práve ku blankozmenke z dôvodov, ktoré
okresný súd v tejto časti podľa vymedzenia tvrdení žalovaného v námietkach proti zmenkovému
platobnému rozkazu prejednal. Vzhľadom na nespornosť skutočnosti, podľa ktorej predmetná zmenka
nebola pri vystavení úplná, a teda že sa jednalo o blankozmenku medzi účastníkmi v tomto konaní,

aplikoval okresný súd v prejednávanej veci pri vyhodnotení skutkovej a právnej dôvodnosti vymedzenej
prvej námietky žalovaného čl. I. § 10 Zákona.

Vo všeobecnej rovine je blankozmenka listina, ktorá je zámerne pri jej vystavení na základe dojednania
v dohode o vyplňovacom práve ku blankozmenke (ďalej len „Dohoda“), vystavená ako neúplná, a

to preto, aby sa neskôr, po doplnení stala zmenkou skutočnou, úplnou. Pri vystavení blankozmenky
teda chýba určitý obsah, ktorý má byť doplnený spôsobom vyplývajúcim z Dohody a po doplnení
ktorého obsahu sa blankozmenka stáva s účinkami ex tunc dokonalou zmenkou. Priamo z úpravy
čl. I. § 10 Zákona vyplýva existencia inštitútu dohody o vyplňovacom práve ku blankozmenke. Tento
dvojstranný právny úkon určuje, vymedzuje, a to na základe prejavenej zmluvnej vôle jeho účastníkov,

podmienky, za ktorých má byť chýbajúci údaj na blankozmenke doplnený a určuje spôsob vymedzenia,
resp. určenia obsahu doplneného údaja. Aj v prípade, ak by blankozmenka bola vyplnená v rozpore
s Dohodou, je zmenkou z formálneho hľadiska platnou, skutočnou, majúcou všetky náležitosti a pre
jej majiteľa predstavuje listinu, s ktorou sú spojené jeho nesporné zmenkové práva. Preto v pomeroch
predmetnej veci tým, že žalobca predložil spolu s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu

platnú cudziu zmenku, ktorá bola preukázateľne žalovaným akceptovaná - prijatá, preukázal svoje
abstraktné zmenkové právo založené touto zmenkou. Pokiaľ potom žalovaný v námietkach tvrdil, že išlo
o blankozmenku, ktorá bola v údaji o zmenkovej sume a o splatnosti zmenky vystavená v rozpore s
Dohodou, bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP v konaní
o takejto námietke preukázať, aký konkrétny bol obsah Dohody a že žalobca pri vyplnení údaja o

zmenkovej sume a o splatnosti zmenky postupoval v rozpore s dohodou. Túto dôkaznú povinnosť si
žalovaný nesplnil, a preto je táto jeho námietka nedôvodná. Naviac ak by mala byť takáto námietka
relevantná(námietkarozporupostupumajiteľacudzejzmenkyprivyplňovaníblankozmenkysDohodou),
musel by žalovaný preukázať, že žalobca ako majiteľ cudzej zmenky (v prejednávanej veci pôvodný
majiteľ), nadobudol zmenku v zlej viere, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou

v zmysle čl. I. § 10 Zákona. V tejto časti žalovaný ani netvrdil naplnenie úpravy čl. I. § 10 Zákona
tým, že by konkretizoval konanie žalobcu pri vyplnení zmenky v zlej viere alebo v rámci ktorého sa
žalobca previnil hrubou nedbanlivosťou. Samotné skutkové tvrdenia žalovaného „/tu súd zdôrazňuje, že
ide výlučne o nepreukázané tvrdenia žalovaného/“ v dôvodoch námietok proti zmenkovému platobnému
rozkazu o postupe žalobcu pri odpredaji predmetu leasingu a vo väzbe na to pri určení zmenkovej sumy

a splatnosti, ktorú do blankozmenky žalobca doplnil, nepredstavuje relevantné a preukázané námietky,
ktoré by boli spôsobilé viesť ku zrušeniu zmenkového platobného rozkazu.Rovnaké konštatovania ako vo vzťahu ku prvej námietke vzťahoval okresný súd i na hodnotenie druhej
námietky, v rámci ktorej žalovaný namietal lehotu na vyplnenie blankozmenky. Primárne však vo vzťahu
k tejto druhej námietke okresný súd doplnil, že táto námietka je koncipovaná zo strany žalovaného

ako nekonkrétna a veľmi všeobecná. Pri zohľadnení neunesenia dôkazného bremena žalovaného v
súlade s § 120 ods. 1 veta prvá OSP k tvrdeniu o obsahu Dohody, k jej porušeniu a k naplneniu
predpokladov relevantnosti námietok podľa čl. I. § 10 Zákona „/k preukázaniu konania žalobcu pri
nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo jeho previnenie sa hrubou nedbanlivosťou/, vyhodnotil súd i túto
námietku ako nedôvodnú“.

Treťou námietkou žalovaného bola námietka, podľa ktorej žalobca neinformoval žalovaného o vyplnení
zmenky a o uplatňovaní práv zo zmenky. Vo vzťahu k tejto námietke v časti o neinformovaní
žalovaného o vyplnení zmenky okresný súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia o tom, ako podľa Dohody mali jej účastníci dojednané, či a ako bude žalobca žalovaného
informovať o vyplnení blankozmenky. Zo zákona žalobcovi povinnosť informovať žalovaného o vyplnení

blankozmenky nevyplýva. Preto bolo potrebné vychádzať z obsahu Dohody, ktorá však žalovaným
preukázaná nebola. I tu okresný súd zdôraznil, že existencia abstraktnej platnej zmenkovej pohľadávky
žalobcu bola žalobcom preukázaná predložením platnej zmenky, a preto by bolo v rozpore s rozložením
dôkazného bremena v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu zaťažovať žalobcu
dôkaznou povinnosťou preukazovať obsah Dohody v akejkoľvek konkrétnej časti. Túto námietku preto

okresný súd vyhodnotil ako nepreukázanú, a teda nedôvodnú. Pokiaľ v rámci tejto námietky žalovaný
namietal, že nebol informovaný o uplatnení práv zo zmenky, považoval okresný súd pri hodnotení
tejto námietky za relevantné, že žalobca ako majiteľ cudzej zmenky (jej prvý majiteľ), uplatnil svoju
zmenkovú pohľadávku voči žalovanému ako príjemcovi, akceptantovi zmenky, na základe čoho bol v
týchto súvislostiach priestor pre aplikáciu čl. I. § 53 ods. 1 Zákona, podľa ktorého zmeškaním lehôt

určených okrem iného na predloženie zmenky na platenie pri doložke „bez trov“ (ktorou doložkou
bola opatrená i predmetná blankozmenka) stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a
všetkým osobám zmenkovo zaviazaným, okrem prijímateľa. Z uvedenej úpravy v spojení s čl. I. § 28
ods. 1, 2 Zákona vyplýva, že ani uvedená posledná námietka žalovaného, v rámci ktorej tento tvrdil,
že nebol informovaný o uplatňovaní práv zo zmenky, nie je relevantná. V tejto časti je významné, že

žalobca uplatnil svoje právo voči žalovanému ako voči priamemu dlžníkovi. Práve vzhľadom na túto
skutočnosť, teda že právo žalobca uplatnil voči žalovanému ako voči priamemu zmenkovému dlžníkovi,
je irelevantná súvislosť vyplývajúca z predmetnej zmenky, ktorá obsahuje doložku bez protestu a ktorá
doložka má význam na zachovanie postihových práv v zmysle úpravy vyplývajúcej z čl. I. § 46 ods.
1, 2 Zákona. Zároveň v uvedených súvislostiach poukázal okresný súd na právnu vetu vyplývajúcu z

Rozsudku Vrchného soudu v Olomouci z 24.01.2006 sp.zn. 7Cmo 115/2005, podľa ktorej: Ak nesplní
majiteľ zmenky povinnosť predložiť zmenku priamemu dlžníkovi ku plateniu v lehote podľa článku I. § 38
ods. 1 Zákona zmenkového a šekového a k predloženiu dochádza až okamihom doručenia zmenkového
platobného rozkazu spolu so zmenečnou žalobou dlžníkovi, má sa za to, že dlžník nie je v omeškaní
s platením zmenečného peniazu a nie je povinný platiť úroky, útraty a odmenu podľa článku I. § 48

ods. 1 bod 2 až 4 Zákona zmenečného a šekového, len pokiaľ splní povinnosť uloženú zmenečným
platobným rozkazom a zmenečný peniaz v stanovenej trojdňovej lehote zaplatí. O náhrade trov konania
o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu rozhodol okresný súd podľa § 142
ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205
ods. 2 OSP, v zmysle ktorého „Odvolanie prali rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej možno odôvodniť len tým, že....d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, . . f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci." Dňa 18.03.2005 žalovaný uzatvoril so žalobcom Leasingovú

zmluvu c. LZ1705/20213. Predmetom tejto leasingovej zmluvy bol nákladný automobil IVECO Euro
Cargo ML75E15. Doba finančného prenájmu bola dohodnutá na 48 mesiacov od dátumu prevzatia
predmetu leasingu leasingovým nájomcom. Nájomné za finančný leasing bolo dohodnuté v Dohode o
platbách nájomného k leasingovej zmluve č. LZF/05/20213 zo dňa 21.03.2005. V tejto dohode bolo
dohodnuté, že žalovaný počas trvania leasingovej zmluvy zaplatí spolu 555914,60 Sk (18.452,98 Eur).

K leasingovej zmluve č. LZF/05/20213 uzatvorili žalobca a žalovaný vyplňovacie zmenkové prehlásenie
k zmluve č. LZF/05/20213, ktorým žalovaný akceptoval a následne podpísal bianko zmenku na
zabezpečenie záväzku leasingového nájomcu vyplývajúceho z leasingovej zmluvy, ktorá neobsahovala
zmenkovú sumu ani dátum splatnosti zmenky. Touto dohodou sa zmluvné strany dohodli, že žalobcaje oprávnený doplniť údaje na bianko zmenke len v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu
vyplývajúceho z leasingovej zmluvy. Ako zmenkovú sumu bol žalobca podľa tejto dohody oprávnený
doplniť súčet všetkých platných záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy vrátane Všeobecných

zmluvných podmienok finančného leasingu navrhovateľa, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej
zmluvy a ako dátum splatnosti zmenky bol navrhovateľ v zmysle dohody oprávnený doplniť dátum
vyplnenia zmenky. Počas trvania leasingového nájmu žalovaný uhrádzal jednotlivé splátky leasingu,
až približne do júna 2006, kedy už nemal dostatok finančných prostriedkov na splácanie leasingu.
Žalobca žalovanému zasielal výzvy na zaplatenie splátok leasingu, avšak jeho finančná situácia sa

nezmenila a splátky leasingu nemal ďalej ako splácať. Z uvedeného dôvodu došlo k predčasnému
ukončeniu leasingovej zmluvy a k odovzdaniu predmetu leasingu žalobcovi. Žalobca predmet leasingu
po skončení leasingovej zmluvy a po odovzdaní predmetu leasingu žalovaným predal, avšak za
cenu nižšiu, než bola výška zostatku istiny ku dňu predčasného skončenia leasingovej zmluvy. Podľa
čl. 4.4 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB leasing, a.s. pre dopravnú
techniku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy č. LZF/05/20213, bol žalobca oprávnený

leasingovému nájomcovi vyúčtovať škodu z predaja predmetu leasingu vo výške rozdielu medzi
zostatkom istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou
bez DPH, prípadne vstupnou cenou predmetu leasingu bez DPH pri uzatvorení novej leasingovej
zmluvy. Preto žalobca žiadal od žalovaného úhradu rozdielu medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného
skončenia leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou predmetu leasingu (za ktorú cenu predal

predmet leasingu žalobca), a to aj napriek tomu, že žalovaný po skončení leasingovej zmluvy navrhol
žalobcovi takého kupujúceho (záujemcu o predmet leasingu), ktorý bol ochotný od žalobcu predmet
leasingu kúpiť za cenu, ktorá sa rovnala zostatku istiny ku dňu skončenia leasingovej zmluvy. Vzhľadom
na uvedené žalovaný žalobcom požadovanú dlžnú sumu neuhradil, pretože mal a má za to, že žalobca
konal v rozpore s dobrými mravmi, keď predmet leasingu predal pod cenu. Následne žalobca vyplnil

bianko zmenku a podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu.

Žalovaný v odvolaní namietal výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že zmenka, ktorej uplatnenie je
predmetom tohto konania je iba zabezpečovacím prostriedkom existujúceho záväzku medzi žalobcom
a žalovaným a žalobca bol oprávnený doplniť údaje na bianko zmenke len v prípade vzniku záväzku

leasingového nájomcu vyplývajúceho z leasingovej zmluvy a preto dôvod vzniku tohto záväzku treba
preukazovať. Žalovaný namietal výšku zmenkovej sumy, nakoľko v zmysle vyplňovacieho oprávnenia
bol žalobca oprávnený ako zmenkovú sumu doplniť súčet všetkých splatných záväzkov vyplývajúcich
z leasingovej zmluvy vrátane Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu žalobcu, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy. V podaných námietkach žalovaný namietal výšku

zmenkovej sumy, nakoľko mal za to, že žalobca mal konať s odbornou starostlivosťou a predmet
leasingu predal za cenu jeho skutočnej hodnoty, naviac pokiaľ samotný žalovaný odporúčal žalobcovi
záujemcu o kúpu predmetu leasingu, ktorý predmet leasingu bol ochotný kúpiť za cenu rovnajúcu sa
jeho zostatkovej cene ku dňu skončenia leasingu. Žalovaný má teda za to, že z dôvodu, že pri predaji
predmetu leasingu žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a predal predmet leasingu za cenu

oveľa nižšiu, než aká bola jeho skutočná hodnota, nebol žalobca oprávnený požadovať úhradu rozdielu
medzi nadobúdacou cenou a takto nadobudnutou predajnou cenou predmetu leasingu od žalovaného.

Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že bolo
obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného preukázať, aký konkrétny bol obsah Dohody a že žalobca

pri vyplnení údaja o zmenkovej sume a o splatnosti zmenky postupoval v rozpore s dohodou. V
zmysle vyplňovacieho zmenkového prehlásenia k zmluve č. I,ZF/05/20213 sa zmluvné strany dohodli,
že žalobca je oprávnený doplniť údaje na bianko zmenke len v prípade vzniku záväzku leasingového
nájomcu vyplývajúceho z leasingovej zmluvy. Ako zmenkovú sumu bol žalobca podľa tejto dohody
oprávnený doplniť súčet všetkých platných záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy vrátane

Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu žalobcu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
leasingovej zmluvy a ako dátum splatnosti zmenky bol žalobca v zmysle dohody oprávnený doplniť
dátum vyplnenia zmenky. Podľa čl. 4.4 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu
ČSOB leasing, a.s. pre dopravnú techniku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy č.
LZF/05/20213 bol žalobca oprávnený žalovanému vyúčtovať škodu z predaja predmetu leasingu vo

výške rozdielu medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a dosiahnutou
predajnou cenou bez DPH, prípadne vstupnou cenou predmetu leasingu bez DPH pri uzatvorení novej
leasingovej zmluvy. Žalovaný uviedol, že žalobcovi odporúčal záujemcu konkrétne p. Q. E., ktorý mal
záujem o kúpu predmetu leasingu a ktorý bol predmet leasingu ochotný kúpiť za cenu rovnajúcu sajeho zostatkovej cene ku dňu skončenia leasingu. Predajom tomuto záujemcovi by nedošlo ku vzniku
škody a žalobca nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo odmietol predmet leasingu predať p. H.. Preto
žalobca podľa žalovaného nepostupoval s odbornou starostlivosťou a konal na škodu žalovaného,

keď predmet leasingu predal inému záujemcovi za cenu oveľa nižšiu ako ponúkal záujemca, ktorého
odporučil žalovaný a rozdiel týchto súm žalobca teraz požaduje uhradiť od žalovaného.

V odvolaní žalovaný zdôrazni, že prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že ak by námietka
žalovaného mala byť relevantná, musel by preukázať, že žalobca nadobudol zmenku v zlej viere,

alebo sa pri nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Práve z dôvodu, že sa jednalo
o biankozmenku a v zmysle vyplňovacieho zmenkového prehlásenia k zmluve č. LZF/05/20213 bol
žalobca oprávnený doplniť údaje na bianko zmenke len v prípade vzniku záväzku leasingového
nájomcuvyplývajúcehozleasingovejzmluvy.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovanýžalobcoviodporúčal
záujemcu, ktorý bol ochotný predmet leasingu kúpiť za cenu rovnajúcu sa jeho zostatkovej cene
ku dňu skončenia leasingu mohol žalobca predať predmet leasingu tomuto záujemcovi a právo na

vyplnenie bianko zmenky by žalobcovi nevzniklo, nakoľko by nevznikol ani záväzok žalovaného, preto
mal žalovaný za to, že žalobca sa ako majiteľ zmenky dopustil hrubej nedbanlivosti pri jej nadobúdaní.

Žalovaný ďalej namietal dátum vyplnenia zmenky a neinformovanie žalovaného o vyplnení zmenky.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca po skončení leasingovej zmluvy č. LZF/05/20213 vyplnil bianko

zmenku, v ktorej uviedol sumu, ktorá predstavovala rozdiel medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného
ukončenia leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou predmetu leasingu. Predaj predmetu
leasingu realizoval bez toho, aby o tom upovedomil žalovaného a bez toho, aby žalovaný mohol predaj
predmetu leasingu ovplyvniť. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že predmet leasingu bol predaný za
oveľa nižšiu cenu ako bol zostatok istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a že on

ako leasingový nájomca bude musieť uhradiť škodu z predaja predmetu leasingu vo výške rozdielu
medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou
cenou predmetu leasingu. Žalovaný opätovne poukázal na to, že túto škodu nespôsobil a ku tejto škode
by nebolo došlo, keby žalobca konal s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o
biankozmenku a žalovaný nemal vedomosť o tom, že zmenka bola vôbec vyplnená, nemal vedomosť

o sume, ktorá bola na zmenke vyplnená. Preto mal za to, že napriek tomu, že obsahom vyplňovacieho
zmenkového prehlásenia k zmluve č. LZF/05/20213 nebola dohoda o tom, že žalobca je povinný
informovať žalovaného o vyplnení zmenky ani o dátume jej vyplnenia, avšak z povahy zmenky, nakoľko
ide o bianko zmenku, vyplývalo, že žalobca ako majiteľ zmenky mal žalovaného upozorniť, že zmenku
vyplnil, kedy ju vyplnil a v akej výške.

O skutočnosti, že zmenka bola vyplnená na sumu 1.917,41 Eur dňa 05.01.2008, žalovaný nemal
vedomosť a zmenka nebola žalovanému ani len predložená na prijatie a platenie, s tým že poukázal na
§ 46 zákona. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa §

156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa §
219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté
hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, v súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2
OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoZm/6/2013-91 zo dňa 16.09.2014
k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v zákonnej lehote a o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení písomnosťou krajského
súdu zo dňa 16.09.2014 (č.l. 92 spisu) a tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline.

Podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“), odvolací súd
je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný
podľa § 212 ods. 1 OSP, a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v

prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP),
bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania
dostatočnédokazovanie,znehobolsprávnevyvodenýskutkovýstav,ktorýokresnýsúdrovnakosprávne
právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého
rozsudku, ktorým okresný súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti a stotožnenie sa s
dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods.

2 OSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu
aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.
ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení
rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval
tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a

rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,
IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté
v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie
odôvodnenia nižšieho súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza,
že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci
uplatneného nároku, bola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby - návrhu na vydanie
zmenkového platobného rozkazu sumu 1.917,41 Eur s príslušenstvom. Okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané, ktoré nie, o ktoré skutkové zistenia

oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na tie otázky nastolené
účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový stav veci.

Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v písomnom odvolaní zo dňa
31.12.2012 (č.l. 65 a nasl. spisu) a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci a podľa

výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1 OSP, § 213 ods.1 OSP), odvolací súd
dospel k záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania žalovaného.

Len na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu sa poukazuje na ust. §
212 ods. 1 OSP, podľa ktorého je teda odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný,

za súčasného splnenia podmienky, že odvolacími dôvodmi v podstate mohli byť len námietky, ktoré
podal žalovaný proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu č.k. 10Zm 81/2010-12 zo dňa
23.02.2011, a to z titulu zákonom vyžadovanej koncentrácie námietok v lehote do troch dní od
doručenia zmenkového platobného rozkazu, keď predmetom súdneho konania pred okresným súdom
je posudzovanie podaných námietok. Odvolací súd sa z dôvodu zachovania koncentračnej zásady

oboznámil s námietkami žalovaného v podaní zo dňa 11.03.2011 (č.l. 14-15 spisu), vo väzbe k
odvolacím dôvodom obsiahnutým v podanom odvolaní zo dňa 31.12.2012. Žalovaný v námietkach
namietal, že žalobca vo svojom návrhu neuviedol, že predmetné zmenky slúžili ako zabezpečovacie
zmenky. Poskytol tvrdenie, že dňa 18.03.2005 uzatvoril žalovaný so žalobcom Leasingovú zmluvu č.
LZF/05/20213 (ďalej len „Leasingová zmluva“). Predmetom Leasingovej zmluvy bol nákladný automobil

IVECO Euro Cargo ML75E15 pri dojednanej dobe finančného prenájmu 48 mesiacov od prevzatia
predmetu leasingu leasingovým nájomcom. Nájomné za finančný leasing bolo dohodnuté v Dohode
o platbách nájomného k Leasingovej zmluve zo dňa 21.03.2005, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal
počas trvania Leasingovej zmluvy zaplatiť sumu 555.914,60 Sk (18.452,98 Eur). V Leasingovej zmluve
uzatvoril žalobca so žalovaným vyplňovacie zmenkové prehlásenie, ktorým žalovaný akceptoval a

následne podpísal biankozmenku na zabezpečenie záväzku leasingového nájomcu vyplývajúceho
z Leasingovej zmluvy, ktorá neobsahovala zmenkovú sumu, ani dátum splatnosti zmenky. Touto
dohodou sa zmluvné strany dohodli, že žalobca je oprávnený údaje na biankozmenke doplniť len v
prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu vyplývajúceho z Leasingovej zmluvy. Ako zmenkovúsumu žalobca podľa tejto dohody mohol doplniť súčet všetkých platných záväzkov vyplývajúcich z
Leasingovej zmluvy vrátane Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu žalobcu, ktoré
tvorili neoddeliteľnú súčasť Leasingovej zmluvy a ako dátum splatnosti zmenky bol žalobca v zmysle

dohody oprávnený doplniť dátum vystavenia zmenky. Počas trvania leasingového nájmu žalovaný
uhrádzal jednotlivé splátky až približne do júna 2006, kedy už nemal dostatok finančných prostriedkov.
Táto situácia sa nezmenila, a preto došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a k odovzdaniu
predmetu leasingu žalobcovi. Žalobca predmet leasingu po skončení leasingovej zmluvy a po odovzdaní
predmetu leasingu žalovaným predal, avšak za cenu nižšiu, než bola výška zostatku istiny ku dňu

predčasného skončenia Leasingovej zmluvy. Žalovaný pri ukončení, resp. pri odovzdaní predmetu
leasingu označil osobu, ktorá mala záujem predmet leasingu odkúpiť za 80.000,- Sk, avšak žalobca z
neznámychdôvodovpredmetleasingupredalza„zrejmepodstatnenižšiucenu“,akomohlabyťpredaná,
čím konal podľa žalovaného na jeho ujmu. V zmysle čl. 4.4 všeobecných podmienok finančného
leasingu žalobcu, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Leasingovej zmluvy, bol žalobca oprávnený
žalovanému účtovať škodu z predaja predmetu leasingu vo výške rozdielu medzi zostatkom istiny ku

dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou bez DPH, prípadne
vstupnou cenou predmetu leasingu bez DPH pri uzatvorení novej leasingovej zmluvy. Žalobca žiadal
od žalovaného úhradu rozdielu medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného skončenia Leasingovej
zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou z predaja predmetu leasingu, a to napriek vyššie uvedenému,
teda napriek tomu, že žalovaný po skončení leasingovej zmluvy navrhol žalobcovi kupujúceho, ktorý bol

ochotný od žalobcu predmet leasingu kúpiť za cenu, ktorá sa rovnala zostatku istiny ku dňu skončenia
Leasingovej zmluvy. Žalobca však predmet leasingu predal inému kupujúcemu „za zrejme“ nižšiu kúpnu
cenu a rozdiel medzi kúpnou cenou a zostatkom istiny ku dňu predčasného skončenia leasingu žiadal
uhradiťodžalovaného.Žalobcanezaslalžalovanémušpecifikáciudlžnejsumy,alevyplnilbiankozmenku
a podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, v ktorom nešpecifikoval požadovanú sumu,

ktorú vyplnil na zmenke. Žalovaný namietal výšku zmenkovej sumy, lehotu vyplnenia zmenky, ako aj
neinformovanie o vyplnení zmenky a uplatňovaní práv zo zmenky a navrhol zmenkový platobný rozkaz
zrušiť.

Vo vzťahu k charakteru konania pred prvostupňovým súdom považuje krajský súd vo všeobecnosti za

potrebné uviesť, že prejednanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu podľa § 175 ods. 4
OSP sa obmedzuje výhradne na posúdenie oprávnenosti námietok a s ohľadom na už vydaný zmenkový
platobný rozkaz môže byť rozhodnuté len tak, že sa tento zmenkový platobný rozkaz celkom alebo
sčasti zrušuje, alebo sa ponecháva v platnosti. V rámci konania o námietkach nesie dôkazné bremeno
dlžník, ktorý je povinný preukázať odôvodnenosť svojich námietok a ich vplyv na zmenkový záväzok. Pre

hmotno-právny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť.
Táto abstraktnosť a nespornosť sa vždy prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky
vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť celkom jednoznačne preukázať.

Odvolací súd vo vzťahu k charakteru zmenky, a to, že zmenka je záväzkom abstraktným, uvádza, že

zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré sú
predpísané. Je to teda záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, ktoré medzi výstavcom
a remitentom u zmenky vlastnej existujú. Zmenka je zároveň záväzkom nesporným, ktorého podstata
je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky k plateniu, ani neskôr pri jej prípadnom
vymáhaní preukazovať nič iné, než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na ňom, aby preukazoval,

že povinný zo zmenky veriteľovi zmenečnú sumu skutočne dlží. Zmenka sama, v prípade, že je platná,
je dostatočným dôvodom na vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je však len na dlžníkovi zo zmenky,
aby v prípade, ak má námietky, tieto vzniesol a v súdnom konaní preukázal. Je potrebné zdôrazniť, že
oprávnený vlastník platnej zmenky zásadne právo na vyplatenie zmenky má a je to osoba povinná, ktorá
sa musí v prípade nesúhlasu proti tomuto nároku zo zmenky brániť a pokiaľ neunesie dôkazné bremeno,

resp. ocitne sa v dôkaznej núdzi, je potom povinná na zmenku plniť. Z hľadiska, kto a voči komu môže
vznášať námietky, sa rozlišujú námietky absolútne a námietky relatívne. Do okruhu relatívnych námietok
patria aj kauzálne námietky. V danom prípade je teda na dlžníkovi, v danom prípade žalovanom, aby
vo vzťahu k svojim námietkam jednoznačným a nepochybným spôsobom tieto preukázal.

Z podaného odvolania žalovaného bolo zrejmé, že namietal, že okresný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia. V súvislosti s týmito odvolacími námietkami žalovaného považuje
krajský súd za podstatné poukázať na to, že za skutkové vady je potrebné považovať aj také pochybeniesúdu, ktoré spočíva v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť
nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z § 132-135 OSP. Pri námietke

nesprávneho právneho posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním
súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie
súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, ale aplikoval
nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval
nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne

aplikoval.

Žalovaný v odvolaní namietal postup žalobcu, ktorý predal predmet leasingovej zmluvy a požadoval po
žalovanom úhradu rozdielu medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy
a dosiahnutou predajnou cenou bez DPH, prípadne vstupnou cenou predmetu leasingu bez DPH pri
uzatvorenínovejleasingovejzmluvy.Žalobcatedažiadalpožalovanomrozdielmedzizostatkomistinyku

dňu predčasného skončenia leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou predmetu leasingu, a to
napriek tomu, že žalovaný po skončení leasingovej zmluvy navrhol žalobcovi takého kupujúceho, ktorý
bolochotnýodžalobcupredmetleasingukúpiťzacenu,ktorásarovnalazostatkuistinykudňuskončenia
leasingovej zmluvy. Žalovaný ďalej namietal výšku zmenkovej sumy, zotrval na tvrdení, že žalobca mal
konaťsodbornoustarostlivosťouapredmetleasingumalpredaťzacenujehoskutočnejhodnoty„naviac,

pokiaľ samotný žalovaný odporúčal žalobcovi záujemcu o kúpu predmetu leasingu, ktorý predmet
leasingu bol ochotný kúpiť za cenu rovnajúcu sa jeho zostatkovej cene ku dňu skončenia leasingu“. V
súvislosti s touto odvolacou námietkou, považuje krajský súd za podstatné poukázať na odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý sa s predmetnou argumentáciou žalovaného napriek
námietkam žalovaného v odvolaní vysporiadal dostatočne. Je zrejmé, že východiskom pre rozhodnutie

okresného súdu bolo posúdenie predmetnej zmenky, od ktorej svoj nárok odvodzoval žalobca. Bolo
nepochybné, že predmetná zmenka, z ktorej nároky si uplatnil žalobca, je blankozmenkou, teda pri jej
vystavení chýbal určitý obsah, ktorý má byť dohodnutý, doplnený spôsobom vyplývajúcim z dohody
a po doplnení ktorého obsahu sa blankozmenka stáva dokonalou zmenkou. Je zrejmé, že priamo
z úpravy § 9 Zákona vyplýva existencia inštitútu dohody o vyplňovacom práve ku blankozmenke.

Nemožno opomínať, že tak, ako uviedol správne okresný súd z čl. I. § 10 Zákona vyplýva existencia
inštitútu dohody o vyplňovacom práve ku blankozmenke. Tento dvojstranný právny úkon teda určuje,
vymedzuje, na základe prejavenej zmluvnej vôle jeho účastníkov podmienky, za ktorých má byť
chýbajúci údaj na blankozmenke doplnený a určuje spôsob určenia obsahu. Žalobca spolu s návrhom na
vydanie zmenkového platobného rozkazu predložil platnú zmenku, ktorá bola preukázateľne žalovaným

akceptovaná, prijatá, preukázal svoje abstraktné zmenkové právo založené touto zmenkou. Pokiaľ
potom žalovaný v námietkach tvrdil, že išlo o blankozmenku, ktorá bola v údaji o zmenkovej sume a
o splatnosti zmenky vystavená v rozpore s dohodou, bolo tak, ako podľa krajského súdu okresný súd
správne konštatoval, obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného, v konaní o takejto námietke preukázať,
aký bol konkrétny obsah dohody a že žalobca pri vyplnení údaja o zmenkovej sume a splatnosti zmenky

postupoval v rozpore s dohodou. Túto dôkaznú povinnosť si však žalovaný nesplnil, a preto nemohol
okresný súd a následne ani krajský súd vyhodnotiť túto námietku ako dôvodnú. Ak okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že žalovaný netvrdil naplnenie úpravy čl. I. § 10 Zákona
tým, že by konkretizoval konanie žalobcu pri vyplnení zmenky v zlej viere, alebo v rámci ktorého sa
žalobca previnil hrubou nedbanlivosťou, tak samotné skutkové tvrdenia žalovaného, pričom krajský

súd považuje za podstatné v tejto rovine zvýrazniť, že išlo len o tvrdenia, ktoré však v konaní neboli
preukázané, a to v rovine ceny pri odpredaji predmetu leasingu a vo väzbe na to pri určení zmenkovej
sumy a splatnosti, ktorú do blankozmenky žalobca doplnil, tak potom tvrdenia žalovaného nemohli byť
vyhodnotené ako námietky, ktoré by boli spôsobilé viesť k zrušeniu zmenkového platobného rozkazu.

Žalovaný v odvolaní ďalej namietal s poukazom na čl. IV. bod 4 všeobecných zmluvných podmienok, v
zmysle ktorých bol žalobca oprávnený vyúčtovať žalovanému škodu z predaja predmetu leasingu, že
žalobcovi odporúčal záujemcu, konkrétne p. Q.., ktorý mal záujem o kúpu predmetu leasingu a ktorý
bol ochotný kúpiť za cenu rovnajúcu sa jeho zostatkovej cenu ku dňu skončenia leasingu. Napriek
tvrdeniu, že žalobca odmietol tohto záujemcu, tak uvedené tvrdenie žalovaného, tak táto jeho obrana

zostala pred súdom prvého stupňa nepreukázaná a zostala opätovne len v rovine tvrdení. Pokiaľ išlo
o uplatnenie tejto námietky v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, tak je potrebné
pripomenúť, že konkrétnu osobu žalovaný neoznačil, označil len ochotu tejto osoby odkúpiť predmet
leasingu za 80.000,- Sk, preto nevyplýva zhodná argumentácia žalovaného v odvolaní s argumentáciouv námietkach, kde je zrejmé, že totožnosť osoby bola doplnená až v odvolaní a nie pred súdom prvého
stupňa, a ani v rámci námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, však i v rovine tejto odvolacej
námietky, odhliadnuc od uvedeného nesúladu považuje krajský súd za podstatné zdôrazniť, že táto

argumentácia žalovaného zostala len v rovine tvrdení bez náležitého preukázania napriek tomu, že na
žalovanom spočíva dôkazné bremeno.

KrajskýsúdvsúvislostisosvojimizávermipoukazujenaskutočnostivyplývajúcezrozsudkuNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 82/2007 zo dňa 08.04.2008, s ktorými sa stotožnil a v

zmysle ktorých „Právna úprava bianko zmenky je obsiahnutá v § 10 zmenkového zákona a ide o
budúcu zmenku, pri vyhotovení ktorej chýba jedna alebo viacero podstatných náležitostí, ktoré
až dodatočne vyplní majiteľ zmenky. Dôvodom vydania zmenky býva spravidla uzavretie kauzálnej
zmluvy a dohoda o zmenkovom zabezpečení. Podstatnou podmienkou bianko zmenky je skutočnosť,
že neúplnosť zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne stým, že jej
neskoršie vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať bianko zmenku, sa prejavuje v existencii dohody

uzavretej medzi odovzdávajúcim (v tomto prípade žalovaným) a preberajúcim (žalobcom), ktorý je
oprávnený na základe dohody zmenku doplniť. Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva t.j.
dohoda o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú doplniť, a za akých podmienok resp.
určujúcich skutočností. Pokiaľ by rozsah vyplňovacieho práva bol v dohode neurčitý, alebo by z dohody
nevyplýval, spravoval by sa podmienkami obvyklými vo vzťahoch medzi stranami kauzálneho vzťahu,

resp. obvyklými v podobných prípadoch. Podmienkou vzniku vyplňovacieho práva, je dohoda o ňom.
Ten, kto bianko zmenku odovzdal, nemôže udelené oprávnenie na jej vyplnenie odvolať a ten, kto
zmenku prevzal, je oprávnený ju doplniť. Osoba, ktorá bianko zmenku podpísala, má právo na námietky,
teda najmä námietky súvisiace s vyplňovacím právom, pričom platí, že dlžník z takejto zmenky musí
preukázať, že zmenka bola vyplnená odlišne od dohody. V tomto smere neboli námietky vznesené.

Bianko zmenka vystavená za účelom zabezpečenia záväzku dlžníka, nie je zabezpečovacím záväzkom,
je len prostriedkom zabezpečenia, preto existencia záväzku zo zmenky, nie je závislá na existencii
zabezpečenej pohľadávky. Dlžník z takejto zmenky sa môže brániť len námietkou, že pohľadávka
zanikla, čo v tomto prípade nebolo preukázané“.

K uvedeným skutočnostiam žalovaný však v priebehu prvostupňového konania ale ani v rámci
odvolacieho konania, majúc na zreteli § 120 ods. 1, 4 OSP, ako i striktnosť konania o zmenke,
kde v zmenkovom práve platí, že všetky námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu podliehajú
koncentračnej zásade podľa § 175 ods. 4 OSP, z čoho vyplýva, že nie je možné na neskôr podané
námietky prihliadnuť, neposkytol žalovaný také tvrdenia, z ktorých by vyplývalo nielen spochybnenie,

ale v konečnom dôsledku vyvrátenie nárokov žalobcu vyplývajúcich z predloženej zmenky. Ak žalovaný
vzniesol námietky v rámci uplatnenej obrany pred súdom prvého stupňa, tak ich bol teda povinný
aj preukázať, avšak krajský súd konštatuje v zhode s okresným súdom, že tieto námietky zostali len
vo všeobecnej rovine. „V občianskom súdnom konaní účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa
dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia

dôkazné prostriedky. Ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá OSP stanovuje, že účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť
tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre
neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo
veci“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 15/2010).

K odvolacej námietke v rovine nesprávnych skutkových zistení primárne krajský súd za aplikácie § 120
ods. 1 OSP v spojení s § 132 OSP konštatuje, že okresný súd zistil dostatočne skutkový stav veci, na
základe ktorého správne rozhodol. Nebolo potrebné správne vykonať ďalšie dokazovanie. Tak v konaní
pred okresným súdom, ani vo vyvolanom odvolacom konaní sa žalovanému nepodarilo predložiť také

dôkazy, ktoré by zásadným spôsobom zmenili zistený skutkový stav. Okresný súd vychádzal primárne
z predložených listinných dôkazov, ktorých pravosť, resp. obsah relevantným spôsobom žalovaný
nespochybnil. Hodnotenie týchto dôkazov je podľa § 132 OSP na súde, ktorý dôkazy hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom musí starostlivo
prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, čo aj bolo okresným súdom dodržané. Žiadne procesné

ustanovenie súdu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu - ktorému dôkaznému
prostriedku. Pokiaľ sumár vykonaných dôkazov preukázal opodstatnenosť žalobcovho nároku a ktorým
dôkazným stavom bol krajský súd viazaný, tak za situácie, keď podľa § 157 ods. 2 OSP okresný súd
v dôvodoch svojho rozhodnutia jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, bolo jeho rozhodnutie
presvedčivé.

K námietke žalovaného ohľadom dátumu vyplnenia zmenky a neinformovanie žalovaného o vyplnení
zmenky, pričom žalovaný zároveň tvrdil, že predmet leasingu bol predaný za oveľa nižšiu cenu, ako bol
zostatok istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, považuje krajský súd za podstatné
opätovne zdôrazniť, že uvedená námietka zostala len vo všeobecnej rovine, bez náležitého bližšieho
konkrétneho zdôvodnenia a následného preukázania, čím nemožno konštatovať splnenie dôkaznej

povinnosti účastníka konania tak, ako mu ukladá OSP. Len pre úplnosť v tomto smere krajský súd
poukazuje i na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla
2012, sp.zn. 4 Obo 21/2012 „Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú
sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a
existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá
povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa

formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie“. Zvýrazňuje krajský súd,
že v sporovom konaní je práve pre dôkaznú povinnosť, ktorá je na účastníkoch súdneho konania, aj
procesná zodpovednosť účastníkov sporu za jeho výsledok a aj na základe uvedeného krajský súd
nezistil taký postup okresného súdu nielen po procesnej, ale ani po hmotnoprávnej stránke, ktorým by
bolo postupované v rozpore s hmotným právnom, a to zákonom č. 191/1950 Zb.

K odvolacej námietke žalovaného, že žalovaný nemal vedomosť o tom, že „zmenka nebola odporcovi ani
len predložená na prijatia a platenie“ poukazuje krajský súd na námietky žalovaného zo dňa 11.03.2011
(č.l. 14 a nasl. spisu), pričom konštatuje, že obsahom podaných námietok žalovaným táto námietka

v tomto znení a takejto konkretizácii nebola, preto v tomto rozhodnutí krajského súdu, vyjadrenej a
zdôraznenej koncentračnej zásady, nemohla byť relevantným odvolacím dôvodom, na ktorý by mal
krajský súd v rámci svojho konania prihliadať. Tento záver krajského súdu vyplýva aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo V 34/2004, na ktorý bol uvedený poukaz aj
vyššie v dôvodoch tohto rozhodnutia, v zmysle ktorého ...„námietky, ktoré žalovaný neuplatnil včas proti

zmenkovému platobnému rozkazu, nemožno prejednať ani v odvolacom konaní“.

Rozsah vykonaného dokazovania pred okresným súdom bol dostatočný a tvoril spoľahlivý základ pre
správne skutkové závery, ktoré prijal prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Pri hodnotení dôkazov
okresný súd aplikoval ust. § 132 OSP, keď sa hodnotí v rámci dokazovania aj pravdivosť a dôležitosť

dôkazov pre rozhodnutie. Pri tomto hodnotení dôkazov zásadne súd nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť, pretože
sa tu uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V súlade s touto zásadou postupoval okresný súd,
podkladom jeho rozhodnutia sú dôkazy, ktoré boli správne vyhodnotené, pričom do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97, uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 204/2009 zo dňa
14.09.2011). Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu sa nevyžadovali ďalšie dôkazy a tie, ktoré boli
vykonané, zhodnotil okresný súd v súlade s § 132 OSP a následne vyvodil aj správne skutkové závery.

Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v
rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol
odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý
bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok
okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam

žalovaného, potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,
ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosťodôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti
daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára1998)(NálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyč.k.IV.ÚS345/2012-30zodňa26.11.2012).

Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo
v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež
zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa
§ 120 ods. 1 veta tretia OSP, o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci,
ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy v § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva,

že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi
súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť

dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Na základe odvolacích dôvodov žalovaného nebolo krajským súdom zistené, že by boli dané
podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zmenu, preto vychádzal
z presvedčivých logických záverov okresného súdu vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného

súdu, ktorý bol vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 OSP v spojení s § 219 ods. 2 OSP. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP krajský súd
v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožňuje.

Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné
akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne
relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné

v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.

PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.

ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od
výroku v merite veci, pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej, bol potvrdený
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, tiež za situácie, že vo vecnej rovine rozhodnutie o náhrade

trov prvostupňového konania nebolo žalovaným osobitne napadnuté.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1, §
151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý však neuskutočnil návrh na priznanie
trov odvolacieho konania, preto mu ich odvolací súd nemohol priznať ich náhradu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona

(zák. č. 233/1995 Z.z.).