Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208232047
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Sopoliga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7208232047.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Sopoligu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: X. A. k.s. so sídlom v
G., Q. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK L., s.r.o. so sídlom v G., Y.
3, proti žalovanému: H a H, spol. s r.o., so sídlom v H., X. 3, F.: 31 XXX XXX, zastúpenému Z.. O. K.,
advokátom, H. XX, H., o zaplatenie 2.239,58 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice II č.k. 35Cb/16/2009-240 zo dňa 9.6.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 119,19 eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v sume 2.195,66 eur na účet JUDr. O. K., advokáta so sídlom v H., H. XX,
z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú 1.926,92 eur a iné trovy 268,74 eur, do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení napadnutého zamietajúceho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou

doručenou súdu dňa 8.12.2008 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 67.470,00
Sk s 0,07%-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 2.903,60 Sk od 15.1.2006 do zaplatenia, zo
sumy 2.913,10 Sk od 15.4.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.732,60 Sk od 15.7.2006 do zaplatenia, zo
sumy 1.180,50 Sk od 15.9.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.314,90 Sk od 15.1.2007 do zaplatenia, zo
sumy 914,90 Sk od 15.2.2007 do zaplatenia, zo sumy 826,30 Sk od 15.3.2007 do zaplatenia, zo sumy
914,90Skod15.4.2007dozaplatenia,zosumy998,70Skod15.5.2007dozaplatenia,zosumy1.069,80
Sk od 15.6.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.035,30 Sk od 15.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.069,80 Sk

od 15.8.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.069,90 Sk od 15.9.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.035,30 Sk
od 15.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.069,80 Sk od 15.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.035,30 Sk
od 15.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.228,10 Sk od 15.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.530,90 Sk
od 15.2.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.432,20 Sk od 15.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.899,80 Sk
od 15.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.838,60 Sk od 15.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.940,30 Sk od
15.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.910,00 Sk od 15.7.2008 do zaplatenia, z toho sumu 34.864,50 Sk
z titulu neuhradenia nájmu a sumu 32.605,50 Sk z titulu náhrady škody.

Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 1.3.2001 uzavrel (ako prenajímateľ) so žalovaným (ako
nájomcom)Zmluvuodlhodobomnájmefliašnatechnicképlynynadobuurčitúod1.3.2001do28.2.2004,na základe ktorej sa prenajímateľ zaviazal dať fľaše do užívania a nájomca sa zaviazal užívať tieto fľaše
riadne, len na účel, ku ktorému sú určené a platiť nájomné.

Prvostupňový súd poukazujúc aj na vyjadrenie žalovaného (že predmetná zmluva o dlhodobom nájme
fliaš na technické plyny bola uzavretá na dobu určitú do 28.2.2004, pričom všetky tlakové nádoby
žalobcovi vrátil, preto žalobu nepovažoval za dôvodnú) uviedol, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa
predchádzal rozsudok č.k. 35Cb/16/2009-171 zo dňa 11.4.2011, kedy okresný súd žalobe vyhovel,
pričom v dôsledku odvolania podaného žalovaným proti rozsudku príslušného súdu, Krajský súd v

Košiciach uznesením č.k. 3Cob/153/2011-188 zo dňa 27.3.2013 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Prvostupňový súd v intenciách odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a oboznámením listinných
dôkazov konštatoval, že dňa 1.3.2001 uzavrel žalobca (ako prenajímateľ) so žalovaným (ako nájomcom)
Zmluvu o dlhodobom nájme fliaš na technické plyny na dobu určitú od 1.3.2001 do 28.2.2004, na základe

ktorej sa prenajímateľ zaviazal dať fľaše do užívania a nájomca sa zaviazal užívať tieto fľaše riadne, len
na účel, ku ktorému sú určené a platiť nájomné.

Prvostupňový súd konštatoval, že strany sa dohodli na nájme fliaš v počte 2 ks na ostatné technické
plyny a 1 ks na acetylén pri výške nájmu za 1 ks 5.376,00 Sk bez DPH (čl. IV. zmluvy) a že po skončení

dojednanej doby nájmu, ak nepríde k vráteniu fliaš alebo k podpisu novej zmluvy o dlhodobom nájme,
bude za nevrátené fľaše účtované nájomné podľa pravidiel pre denný nájom a od prvého dňa v mesiaci,
keď je účtovaný denný nájom, bude účtované aj dodatkové nájomné, ak fľaše neboli menené po dobu
6 mesiacov a viac aj v prípade, ak bol uzatvorený dlhodobý nájom (čl. VII. zmluvy).

Ďalej poukázal na bod 4 a 8 Všeobecných podmienok (ktoré sú súčasťou zmluvy), že žalobca dňa
31.3.2001vystavilžalovanémufaktúruč.XXXXXXXXXXzaobdobieod1.2.2001do31.3.2001vcelkovej
sume 1.016,00 Sk za nájom 5 ks tlakových fliaš, z toho 3 ks fliaš na ostatné technické plyny a 2 ks fliaš
na acetylén, ktorú faktúru žalovaný dňa 23.5.2001 uhradil. Dňa 30.4.2001 vystavil žalovanému faktúru č.
XXXXXXXXXX v sume 516,60 Sk za nájom v období od 1.4.2001 do 30.4.2001 za rovnaký počet fliaš s

tým, že žalovaný dňa 23.5.2001 faktúru uhradil, ako aj že dňa 31.10.2005 vystavil žalovanému faktúru č.
XXXXXXXXXX na sumu 4.807,60 Sk za obdobie od 23.7.2005 do 31.10.2005, ktorú žalovaný rovnako
dňa 9.1.2006 za vyššie uvedené fľaše uhradil. Rovnako poukázal na návratku - stav k 31.12.2004, z
ktorej vyplýva, že k uvedenému dátumu mal žalovaný potvrdiť v držbe fľaše v počte 3 ks na technické
plyny a 2 ks na acetylén.

Uviedol (vychádzajúc z obalového konta žalovaného č. XXXXXXXX), že od začiatku roku 2006 boli
vykonané zmeny súvisiace s vrátením a prevzatím tlakových fliaš a to tak, že žalovaný dňa 26.1.2006
vrátil 1 ks tlakovej fľaše na technické plyny a 1 ks na acetylén, dňa 15.3.2006 vrátil 1 ks tlakovej fľaše
na technické plyny, dňa 17.12.2007 prevzal 1 ks fľaše na technické plyny, dňa 2.1.2008 vrátil 1 ks fľaše

na technické plyny, v rovnaký deň 2.1.2008 prevzal 1 ks fľaše na technické plyny, dňa 17.4.2008 vrátil 1
ks fľaše na technické plyny a prevzal 1 ks fľaše na technické plyny, dňa 14.5.2008 prevzal 1 ks fľaše na
zvláštne plyny (chladivá) a dňa 25.7.2008 vrátil 1 ks fľaše na chladivá a prevzal 1 ks fľaše na chladivá,
z čoho žalobca vyvodil, že k dátumu 25.7.2008 sa u žalovaného v držbe nachádzali 4 ks fliaš (2 ks na
technické plyny, 1 ks na acetylén a 1 ks na chladivá).

Súd poukázal aj na žalobcom vystavené faktúry (ktoré sú predmetom konania), z ktorých vyvodzuje
žalobca uplatnený peňažný nárok v celkovej sume 34.864,50 Sk, ktoré žalovaný doposiaľ neuhradil,
oboznámil sa s listom zo dňa 18.8.2008 (žalobca odstúpil od zmluvy a žiadal žalovaného o úhradu
nájomnéhovovýške39.810,50Skaškodyvovýške32.605,50Sk,ktorúdlžnúsumužalovaný neuhradil,

napriek tomu, že odstúpenie a výzvu prevzal dňa 22.8.2008).

Prvostupňový súd poukázal aj na prednesy a písomné podania žalovaného, ktorý uviedol, že medzi
zmluvnými stranami boli písomné zmluvy o dodaní fliaš uzavreté v rokoch 1994, 1998 a 2001, pričom
žalovaný od začiatku zmluvného vzťahu v r. 1994 prevzal 3 ks tlakových fliaš, pričom tento počet sa

nikdy nenavýšil a žalobcovi dňa 15.3.2006 vrátil posledný kus tlakovej fľaše, ktorú mal, čo potvrdzuje
aj dodací list č. XXXXXXXXXX a k tomuto dátumu malo dôjsť aj k zániku zmluvy o dlhodobom nájme
fliaš na technické plyny.Prvostupňový súd poukazujúc na dôvody zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, (povinnosť vyzvať
žalobcu na predloženie dôkazu o tom, že žalobca v súvislosti s uzavretím Zmluvy o dlhodobom nájme
fliaš na technické plyny zo dňa 1.3.2001 dodal žalovanému 5 fliaš na technické plyny, z toho 3 na ostatné

technické plyny a dve na acetylén a vypočuť ho na okolnosť, čo ho viedlo k tomu, že písomne požiadal
žalovaného o potvrdenie obalového konta k 31.12.2004 a z akého dôvodu nepredkladal fakturáciu v
období od apríla 2001 do 31.12.2004 na ním tvrdený počet fliaš na technické plyny) vyzval žalobcu
v uvedenom smere. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.6.2013 súdu predložil dodacie listy
č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX o prevzatí 3 ks fliaš na technické plyny a 2 ks fliaš na

acetylén zo dňa 27.1.1994, 13.2.1995, 15.10.1997 a 13.7.1998. Poukázal na podanie žalobcu, v ktorom
uviedol, že písomné žiadosti o potvrdenie stavu obalového konta k 31.12.2004 prostredníctvom, tzv.
návratiek, realizoval v snahe priebežne kontrolovať stav fliaš u zákazníkov za účelom predchádzať
sporom, prípadne riešiť nezrovnalosti v evidencii a keďže zasielanie návratok zo strany zákazníkov bolo
na báze dobrovoľnosti a žalobcovi sa vracalo minimum návratok, od tejto praxe neskôr upustil.

Prvostupňový súd citujúc ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 663 a § 671 Občianskeho zákonníka,
§ 373, § 378, § 379 a § 340 Obchodného zákonníka (v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu aj
na ust. § 226 O.s.p.) uviedol, že z hľadiska právneho posúdenia nároku žalobcu uplatneného žalobou
bolo rozhodujúcou otázkou určenie trvania tohto zmluvného vzťahu v nadväznosti na dĺžku užívania
tlakových fliaš žalovaným. V tomto smere žalobca poukazoval na tú skutočnosť, že zmluvný vzťah

zanikol až jeho odstúpením od zmluvy listom zo dňa 18.8.2008 a žalovaný zánik zmluvného vzťahu
viazal na deň 15.3.2006, kedy vychádzajúc z dodacieho listu č. XXXXXXXXXX, vrátil posledný kus fľaše
na technické plyny. Prvostupňový súd poukázal na to, že v priebehu konania žalovaný tvrdil, že ani v
jednom prípade písomne uzavretých zmlúv so žalobcom z rokov 1994, 1998 a 2001 nemal v držbe viac
ako 3 ks fliaš na technické plyny, pričom táto skutočnosť mala vyplývať aj zo samotného obsahu Zmluvy

o dlhodobom nájme fliaš zo dňa 1.3.2001, kde je vymedzený počet 3 kusov fliaš.

Za rozhodné prvostupňový súd (v zhode s názorom odvolacieho súdu) považoval, že žalobca
nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom dodanie piatich fliaš na technické plyny po uzavretí
písomnej zmluvy zo dňa 1.3.2001 a týmto nebolo ani doloženie dodacích listov č. XXXXXX, XXXXXX,

XXXXXX a XXXXXX o prevzatí 3 ks fliaš na technické plyny a 2 ks fliaš na acetylén zo dňa 27.1.1994,
13.2.1995, 15.10.1997 a 13.7.1998, nakoľko dôkazy mali smerovať k preukázaniu dodania predmetných
fliaš po písomnom uzavretí zmluvy, teda po 1.3.2001. Za daného stavu žalovaný nebol povinný uhrádzať
žalobcovi dodatkové nájomné v žalobcom vymedzenom období a nahradiť škodu za tak (ako to žalobca
tvrdil) nevrátené 4 ks tlakových fliaš vo výške platnej tržnej ceny v predmetnom období, pri závere, že

zmluvný vzťah zanikol 15.3.2006, kedy (vychádzajúc z dodacieho listu č. XXXXXXXXXX) vrátil žalovaný
posledný kus fľaše na technické plyny.

O náhrade trov konania (vrátane odvolacieho) rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a priznal
žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný trovy konania vo výške 2.l95,66 eur (podrobne špecifikované

v odôvodnení).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie
súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného na
náhradu trov konania.

Zastával názor, že nevykonaním riadneho dokazovania došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedol, že súd dôkaz spočívajúci vo výzve žalovaného na predloženie relevantných písomných
potvrdení o vrátení všetkých prenajatých tlakových fliaš nevykonal, neuložil žalovanému povinnosť
predložiť dodacie listy svedčiace o vrátení všetkých prenajatých tlakových fliaš, napriek tomu v
odôvodnení prihliadol na obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že z jeho evidencie vyplýva, že všetky tlakové
fľaše vrátil, pričom žalobca preukázal odovzdanie tlakových fliaš v počte 5 ks do platného užívania

žalovaného.

Opakovane poukázal na skutočnosť, že žalovaný písomne potvrdil žalobcovi počet fliaš, ktoré mal v
odplatnom užívaní ku dňu 31.12.2014, pričom žalovaným potvrdený počet tlakových fliaš bol zhodnýs evidenciou žalobcu v počte 3 ks tlakových fliaš na ostatné technické plyny a 2 ks tlakových fliaš na
acetylén.

Tvrdenie odvolacieho súdu spočívajúce v tom, že návratka nepreukazuje dodanie 5 ks tlakových fliaš na
technické plyny a že týmto potvrdením sa stav počtu fliaš premietol do stavu obalového konta, považoval
za nesprávny a tvrdil, že vychádzal z dodacích listov, ktoré preukazovali dodanie 5 ks tlakových fliaš na
technické plyny a návratka bola opatrená pečiatkou žalovaného a je na nej uvedená kontaktná osoba
ako aj podpis osoby, ktorá návratku vyplnila a v nadväznosti na to poukázal na ust. § 15 ods. 1, 2

Obchodného zákonníka. Zastával názor, že preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že návratku podpísal
zamestnanec žalovaného bez toho, aby fyzicky preveril stav fliaš.

Poukazujúc na odôvodnenie rozsudku „že žalobca nepreukázal relevantným spôsobom dodanie 5
fliaš na technické plyny po uzavretí písomnej zmluvy zo dňa 1.3. 2001 a týmto nebolo ani doloženie
dodacích listov č. XXXXXX, XXXXXXX, XXXXXX a XXXXXX o prevzatí 3 ks fliaš na technické plyny

a 2 ks fliaš na acetylén zo dňa 27.1.1994, 13.2.1995, 15.10.1997 a 13.7.1998, nakoľko dôkazy mali
smerovať k preukázaniu dodania predmetných fliaš po písomnom uzavretí zmluvy, teda po 1.3.2001“,
tento záver nepovažoval za správny, nakoľko ich dodanie preukázal dodacími listami vyššie uvedenými
resp. daňovými dokladmi označenými ako „ platba za hotové“, pričom dodacie listy sú opatrené číslom
občianskeho preukazu aj podpisom osoby, ktorá fľaše prevzala. Na upresnenie zmluvných vzťahov (v

podaní žalobcu zo dňa 25.6.2013) bolo uvedené, že dlhodobý nájom a zmluva o dlhodobom nájme fliaš
na technické plyny č. XX/XX/XX/L bola špecifickým zmluvným vzťahom existujúcim popri nájomnom
vzťahuakotakom.Nájomnývzťahsinevyžadovalpísomnúformu,apretosatentovzťahmedzižalobcom
a žalovaným riadil všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalovaný do uzavretia zmluvy zo dňa
1.3.2001 platil bežné nájomné podľa aktuálneho platného cenníka žalobcu a uzavretím zmluvného

vzťahu Zmluvou o dlhodobom nájme fliaš na technické plyny získal výhodnejšie podmienky súvisiace s
nižšou cennou denného nájmu, tak ako je uvedené v čl. II. zmluvy o dlhodobom nájme fliaš na technické
plyny. Pri uzatváraní Zmluvy o dlhodobom nájme fliaš na technické plyny bolo iba na zvážení nájomcu,
pre aký počet fliaš sa zmluvu rozhodne uzavrieť.

Zdôraznil, že z predložených dokladov vyplýva, že v súvislosti s uzavretím Zmluvy o dlhodobom nájme
fliaš na technické plyny č. XX/XX/XX/L zo dňa 1.3.2001 žalobca dodal žalovanému 5 ks tlakových fliaš na
technické plyny a to 3 ks tlakových fliaš na technické plyny a 2 ks tlakových fliaš na acetylén. Poukázal na
svoje písomné podanie( zo dňa 6.11.2013) v ktorom uviedol, že v predchádzajúcom konaní nepredložil
uvedené doklady, nakoľko mal za to, že svoj nárok na úhradu žalovanej sumy preukázal faktúrami, ktoré

žalovaný uhradil bez námietok, pričom z uhradenej faktúry vyplýval stav fliaš v počte 5 ks, čo v spojení
s ustanovením bodu 4 Všeobecných obchodných podmienok preukazovalo, že počet fliaš uvedený na
faktúrach bol žalovaným uznaný za správny a bol podkladom pre vyúčtovanie nájomného v ďalšom
období. Uviedol, že nie je daný dôvod, prečo by súd na toto platne uzatvorené zmluvné ustanovenie
nemal prihliadať, a preto tvrdenie súdu, že samotná fakturácia za uvedený počet fliaš na technické plyny

túto skutočnosť nepreukazuje, nepovažoval za správne.

Poukázal na to, že skutočnosť, že žalobca žalovaného písomne požiadal o potvrdenie stavu jeho
obalového konta ku dňu 31.12.2004, bolo v tom období bežnou praxou, týkalo sa všetkých zákazníkov
v snahe žalobcu priebežne kontrolovať súlad jeho evidencie s evidenciou jednotlivých zákazníkov o

počte fliaš prevzatých od žalobcu za účelom predchádzania sporom, prípadné zistenie nezrovnalostí v
evidencii žalobcu a jeho zákazníkov by znamenalo okamžité riešenie situácie, ale v danom prípade také
zistenie nenastalo. Keďže však zasielanie tzv. návratiek bolo zo strany zákazníkov založené na báze
dobrovoľnosti a žalobcovi sa vracalo minimálne množstvo takýchto návratiek, žalobca po určitom čase
od tejto praxe upustil, nakoľko nesplnila svoj účel.

K záverom uvedeným v zrušujúcom rozhodnutí ohľadne predkladania fakturácie uviedol, že žalobca
nájomné za odobraté tlakové fľaše žalovanému fakturoval riadne po celý čas trvania ich zmluvného
vzťahu a žalovaný si svoju povinnosť uhrádzať plnil až do 9.1.2006, kedy žalobca od žalovaného prijal
poslednú úhradu. Poslednou úhradou uhradil faktúru č. XXXXXXXXX, ktorou mu vyúčtoval nájomné za

užívanie tlakových fliaš v počte 3 ks na ostatné plyny a 2 ks na acetylén, čím potvrdil počet tlakových
fliaš, ktoré mal od žalobcu v odplatnou užívaní.Ďalej uviedol, že v konaní predložil faktúry z obdobia, keď bola medzi účastníkmi konania uzatvorená
zmluva a to faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.2.2001 do 31.3.2001 a faktúru č. XXXXXXXXXX
za obdobie od 1.4.2001 do 30.4.2001, z ktorých vyplýva stav fliaš v počte 5 ks a ktoré žalovaný uhradil.

Predložením týchto faktúr a ďalších písomných dôkazov mal za to, že preukázal oprávnenosť svojho
nároku vo vzťahu k počtu fliaš a považoval za zbytočné súdu predkladať všetky faktúry vystavené od
apríla 2001 až do roku 2005, keďže toto obdobie nebolo predmetom žaloby.

Zastával názor, že žalobca v konaní svojimi tvrdeniami, predloženými dôkazmi preukázal existenciu

zmluvného vzťahu, jeho podmienky ako všetky podmienky vzniku zodpovednostného žalovaného za
škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená.

Mal za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody, a to porušenie
povinnosti žalovaným, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaným a
vznikom škody v zmysle ust. § 722 ods. 2 a § 723 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalobcom navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému aj náhradu trov odvolacieho konania.

Poukazujúc na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa v nadväznosti aj na predchádzajúce zrušujúce

uznesenie, zastával názor, že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody nie sú relevantnými odvolacími
dôvodmi, s ktorými by sa súd prvého stupňa náležite nevysporiadal.

Uviedol, že prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci a predovšetkým vykonal aj navrhnuté
dôkazy, ktorými ho poveril odvolací súd. Je vecou samotnej procesnej strany, aký dôkaz predkladá, resp.

ako dokáže ustáť samotné dôkazné bremeno.

Žalobca na výzvu súdu predložil síce dodacie listy (dodací list č. XXXXXX zo dňa 27.1.1994, č. XXXXXX
zo dňa 13.2.1995, č. XXXXXX zo dňa 15.10.1997 a č. XXXXXX zo dňa 13.7.1998 označené ako „platba
za hotové“), ktoré údajne preukazujú prevzatie piatich kusov tlakových fliaš zo strany žalovaného.

Žalobca tieto „staré“ dodacie listy predložil až po výzve súdu, resp. ako reakciu na zrušujúce uznesenie.
Žalovaný má za to, že žalobcom dodatočne predložené dodacie listy na dodanie 5 ks fliaš nesúvisia s
prejednávanou vecou a nie sú z rozhodného obdobia t.j. po uzavretí zmluvy zo dňa 1.3.2001.

Poukázal na skutočnosť, že zo samotných dodacích listov vyplýva, že sa jedná o platbu za hotové, kedy

žalovaný kupoval tovar od žalobcu v jeho sídle na Južnej triede XXX v H. a za tovar mu priamo na
predajni aj zaplatil.

Prvostupňový súd podľa názoru žalovaného dospel na základe aj dodatočne vykonaných dôkazov
k správnym skutkovým zisteniam, ktoré boli v zhode s názorom odvolacieho súdu, pretože žalobca

nepreukázal relevantným spôsobom dodanie 5 ks fliaš na technické plyny po uzavretí písomnej zmluvy
zo dňa 1.3.2001 a tým v žiadnom prípade nebolo doloženie vyššie uvedených dodacích listov, nakoľko
dôkazy mali smerovať k preukázaniu dodania predmetných fliaš po písomnom uzavretí zmluvy teda po
1.3.2001. Okrem toho mal žalobca dostatok priestoru na vysvetlenie skutočností určených v zrušujúcom
uznesení, na ktoré ho vyzval aj prvostupňový súd na pojednávaní konanom dňa 28.10.2013 a aj napriek

tomu, že žalobca bol vyzvaný, v prvostupňovom konaní len nepresvedčivo sa vyjadril, čo ho viedlo
k tomu, že žalovaného písomne požiadal o potvrdenie stavu obalového konta k 31.12.2014 na ním
tvrdený počet fliaš na technické plyny. Rovnako žalobca nepredložil súdu žiadne iné dôkazy resp. len
doslova okrajovo sa vyjadril, prečo písomne požiadal žalovaného o potvrdenie stavu obalového konta,
čo však sám vo svojom písomnom podaní spochybnil, keď uviedol „žalobca po určitom čase od tejto

praxe upustil, nakoľko nesplnila svoj účel“. Žalobca nakoniec poskytuje len akési neurčité vysvetlenie
až v samotnom odvolaní voči rozsudku, čo je však vzhľadom na predmetné konanie, dĺžku trvania sporu
ako aj z procesného hľadiska irelevantné.

Podľa názoru žalovaného, rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza zo správneho právneho

posúdenia veci s poukazom na vyššie uvedené a na dĺžku trvania zmluvného vzťahu v nadväznosti
na dĺžku užívania tlakových fliaš žalovaným. Žalovaný počas konania preukázal, že dňom 15.3.2006
došlo k vráteniu prenajatých fliaš v počte 3 ks, a preto naďalej trval na tom, že žalobca Zmluvou o
dlhodobom nájme fliaš na technické plyny zo dňa 1.3.2001 dal žalovanému do nájmu 3 ks tlakových fliaš.V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na prehľadnú tabuľku, ktorá bola súčasťou jeho podania
zo dňa 15.10.2010 a ktorá napomohla k prehľadnému priblíženiu uskutočňovaného výdaju a príjmu
tlakových fliaš medzi žalobcom a žalovaným a z ktorej zreteľne vyplýva, že všetky tlakové fľaše, ktoré

žalobca žalovanému vydal, mu boli následne vrátené. Žalovaný v uvedenom období rovnako poukázal aj
naspornúnávratkuk31.12.2004,oktorúsaopieralžalobca,vktorejspochybnilsprávnosťúdajovopočte
prenajatých tlakových fliaš. Zotrval na tom, že žalovaný všetky prenajaté tlakové fľaše riadne vrátil,
čím z jeho strany nedošlo k neuhrádzaniu platieb za ich nájom. Rovnako nebola žalobcovi spôsobená
majetková škoda ich nevrátením, preto považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné, keďže žalobca

neuniesol svoje dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal dodanie 5 ks fliaš na technické
plyny po uzavretí písomnej zmluvy, nezdokladoval to ani žiadnym listinným dôkazom. Naopak zo strany
žalovaného došlo k preukázaniu vrátania všetkých tlakových fliaš.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zásad uvedených v ust. § 212
ods. 1, 3 O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého by podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p. bolo potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.c/, d/ a f/ O.s.p. t.j., že
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

pre zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v ust. § 120 ods. 2, súd si môže osvojiť skutkové
zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca i žalovaný majú
procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz súdu
predložiť), že nie je potrebné vykonávať dokazovanie na tie skutkové okolnosti, o ktorých sú tvrdenia
účastníkovkonaniazhodnéažedokazovanie jepotrebnévykonaťprirozdielnychskutkovýchtvrdeniach

účastníkov konania na okolnosti rozhodujúce pre skutkové posúdenie prejednávanej veci.

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Tieto úvahy vyjadrí súd v odôvodnení rozsudku postupom uvedeným v ust. §

157 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci, a to v zmysle žalobcom uplatnenej
žaloby, namietané odvolacie dôvody nie sú dané, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto aj správne rozhodol.

Súd prvého stupňa v intenciách odvolacieho súdu vykonal vo veci dokazovanie a v potrebnom rozsahu
zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom podľa ust. § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku (odôvodnenie rozsudku
zodpovedá základnej - formálnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia -§ 157 ods. 2 O.s.p.), s ktorým
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolacísúdpovažujezapotrebnézdôrazniť,žežalobcauplatnilpeňažnýnárokzoZmluvyodlhodobom
nájme fliaš na technické plyny č. XX/XX/XX/L zo dňa 1.3.2001, na základe ktorej bol medzi účastníkmikonania založený obchodnozáväzkový vzťah (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka), čo vyplýva
predovšetkým z obsahu žaloby a tiež z pripojenej zmluvy zo dňa 1.3.2001 k podanej žalobe.

Zo Zmluvy o dlhodobom nájme fliaš na technické plyny zo dňa 1.3.2001 je zrejmé, že sa účastníci
dohodli na dlhodobom nájme fliaš, a to 3 ks, z toho 2 ks na technické plyny a 1 ks na acetylén na dobu
určitú od 1.3.2001 do 28.2.2004. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by okrem tohto počtu fliaš boli v nájme
žalovaného aj „iné fľaše“, príp. fľaše na základe iného obchodnozáväzkového vzťahu (na základe inej
zmluvy). Táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu žaloby, ktorá odkazuje len na Zmluvu o dlhodobom

nájme zo dňa 1.3.2001.

Za takejto situácie súd prvého stupňa správne v intenciách odvolacieho súdu doplnil a zameral
dokazovanie v súvislosti s posúdením nároku žalobcu uplatneného žalobou na čas od uzavretia Zmluvy
o dlhodobom nájme, od ktorej žalobca nárok odvodzoval a správne vyvodil záver, že žalobca neuniesol
dôkaznébremenonapreukázanienímtvrdenýchskutočnostíohľadnepočtužalovanémudodanýchfliaš.

V nadväznosti na to správne vyvodil, vychádzajúc z dodacieho listu č. XXXXXXXXXX, že odovzdaním
poslednej fľaše žalobcovi zo strany žalovaného dňa 15.3.2006, zanikol medzi účastníkmi zmluvný vzťah.

Vychádzajúc zo zákonnej procesnej úpravy konania pred súdmi považuje odvolací súd za potrebné
zdôrazniť, že dôkazné bremeno vo vzťahu k určitým skutočnostiam leží na tom účastníkovi konania,

ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (ten účastník, ktorý
existenciu týchto skutočností tvrdí). Dôkazné bremeno znamená procesnú zodpovednosť účastníka
konania za to, že v konaní nepreukázal jednoznačne a nepochybne svoje tvrdenia a z toho dôvodu
muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť vo veci samej aj v takom prípade, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva

na rozhodnutie vo veci, či už pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej mu
podľa § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p.) alebo vôbec (objektívne) nemohla byť preukázaná.

Za takejto situácie, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojho nároku
a žalovaný svoju obranu preukázal, súd prvého stupňa rozhodol na základe vykonaných dôkazov (po

vyhodnotení dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti - § 132 O.s.p.) správne, keď žalobu
zamietol.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
vrátane nadväzujúceho výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny

potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal žalovanému účelne vynaložené trovy odvolacieho konania
za právne zastúpenie v sume 119,19 eur. Priznané trovy právneho zastúpenia určil odvolací súd podľa

vyčíslenia žalovaného a § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a pozostávajú z odmeny
za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) po 91,29 eur, z režijného paušálu 8,04 eur a 20%
DPH z odmeny a náhrady, ktoré je povinný žalobca zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného (§
149 ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.