Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Tdo/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111010865
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Serbová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3111010865.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov
JUDr.GabrielyŠimonovejaJUDr.AlenyŠiškovejnaneverejnomzasadnutí20.januára2016vBratislave
v trestnej veci obvineného G. R. a spol. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona za použitia § 138 písm. j/ Trestného

zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, vedenej na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 8T 68/2011, o dovolaní, ktoré podal obvinený G. R. prostredníctvom svojho obhajcu
JUDr. Ľubomíra Porubana, advokáta v Trenčíne, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. mája
2015, sp. zn. 23To 45/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného G. R. sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo 4. júla 2012, sp. zn. 8T 68/2011, bol obvinený G. R. (spolu
s L. D. a N. H.) uznaný za vinného z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona za použitia § 138 písm. j/ Trestného
zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona (v bode 1/ až 3/ rozsudku) na tom
skutkovom základe, že

1. obvinený č. 1 G. R. dňa 20. mája 2010 v čase asi o 09:45 hod. v OC Južanka nachádzajúcom sa
na sídlisku Juh v Trenčíne prechovával za účelom jej konzumácie u seba v koženej peňaženke 1 ks
papierovejskladačkysobsahomsvetlohnedéhopráškuaždovykonaniaosobnejprehliadkypríslušníkmi
polície, pričom následnou expertízou bolo zistené, že sa jedná o heroín o celkovej hmotnosti 132
mg, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 1 jednorazovej dávke tejto látky, pričom heroín je v zmysle

zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov zaradený do I. skupiny omamných látok,

2. v presne nezistenom čase si obvinený č. 1 G. R. na neznámom mieste zadovážil 56 ks skladačiek s
obsahom hnedého prášku, ktoré u seba prechovával až do 21.27 hodiny dňa 12. augusta 2010, kedy
tieto ponechal v čiernom plátennom vrecku na stoličke pri výherných automatoch v herni Las Vegas na

ulici Braneckého 14 v Trenčíne, kde následnou expertízou bolo zistené, že skladačky obsahujú heroín
s prímesou kofeínu a paracetamolu s celkovou hmotnosťou 6617 mg s priemerným zastúpením účinnej
látky 16,3% hmotnostných, čo zodpovedá celkovo 56 jednorazovým dávkam tejto látky, pričom heroín je
v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny omamných látok,

3. od druhej polovice mesiaca september 2010 obvinený č. 1 G. R. spoločne s obvineným č. 2 L. D.
si na viacerých nezistených miestach zadovážil omamnú látku - heroín, ktorý následne v jednotlivýchskladačkách prechovávali v prenajatom byte obvineným č. 1 G. R. na adrese I. v F. za účelom ich
ďalšieho predaja konečným užívateľom tejto látky, čo okrem oboch obvinených zabezpečoval obvinený
č. 3 N. H., ktorý vždy po obdržaní 5-20 ks skladačiek od obvinených č. 1 a 2 tieto následne v meste

Trenčín na viacerých miestach predával konzumentom týchto drog za sumu 10 Eur za 1 ks skladačky
heroínu, pričom obvinený č. 1 G. R. takto získaný heroín predával od uvedeného obdobia až do 24.
novembra 2010 minimálne A. U., E. O., M. H..

Okresný súd obvinenému G. R. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8

Trestného zákona s prihliadnutím k § 37 písm. m/ Trestného zákona a v spojení s § 43 Trestného zákona
uložil ďalší trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 8 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona uložil obvinenému trest prepadnutia veci, a to:

- 1 ks čierne plátenné vrecko s šnúrkou na stiahnutie vrchnej časti s visačkou s červeným nápisom
ROYCE,
- 2 ks nepoužité uzavreté obaly injekčných striekačiek v počte celkom 20 ks + 5 ks,
-1xkrabicazhygienickýchvreckoviekzelenejfarbyspresnenezistenýmpočtomnepoužitýchinjekčných
striekačiek,

- sklenená rúrka 7,5 cm, kovová lyžička, tampón vatový biely o rozmere 15 cm, 1 ks plastová lyžička,
2x plastová rúrka,
- papierové skladačky použité štvorcové 7 ks,
- 2 ks igelitové sáčky prázdne o rozmere 5x5 cm,
- 1 ks igelitový sáčok - II - o rozmere 5x5 cm,

- 1 ks oceľová ihlica s platovým dávkovačom.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, ods. 4 Trestného zákona obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému uložil
ochranný dohľad na 2 roky.

Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona obvinenému uložil
povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v čase plynutia ochranného dohľadu, alebo uchádzať sa

preukázateľne o zamestnanie.

Krajský súd v Trenčíne, na podklade odvolaní podaných obvineným G. R. a L. D., rozsudkom z 5.
novembra 2012, sp. zn. 23To 118/2012, podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Trestného poriadku
zrušil u obvineného L. D. celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku u obvineného L. D. rozhodol tak, že podľa § 172 ods. 1 Trestného
zákona za použitia § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 39 ods. 1 Trestného zákona
uložil súhrnný trest odňatia slobody na 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to 1 ks digitálna
gramová váha FS-500, 500g, 0,1g, tmavomodro-striebornej farby.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia uložený obvinenému L. D. rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 15. apríla 2011, sp. zn.
3T 26/2011, právoplatný 15. júna 2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 15. júna

2011, sp. zn. 23To 48/2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.Krajský súd v Trenčíne predmetným rozsudkom zároveň podľa § 319 Trestného poriadku zamietol
odvolanie obvineného G. R., pretože nebolo dôvodné.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie
z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, teda že zásadným spôsobom bolo porušené jeho
právo na obhajobu, § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku, teda že hlavné pojednávanie alebo verejné
zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky
a § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného dovolania rozsudkom z 25. marca 2015, sp.
zn. 3 Tdo 59/2014, vyslovil podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedenom v § 371 ods.
1 písm. d/ Trestného poriadku, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 5. novembra 2012, sp. zn.
23To 118/2012, a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanovení § 293 ods. 3, ods.

6, ods. 7 Trestného poriadku v neprospech obvineného G. R..

Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil v časti týkajúcej sa
obvineného G. R..

Zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Trenčíne prikázal, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Postupompodľa§380ods.2TrestnéhoporiadkuobvinenéhoG.R.,zobraldoväzbyzdôvoduuvedenom
v § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku s tým, že táto sa bude vykonávať v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody a ústave na výkon väzby Ilava a plynie od 25. marca 2015.

Po zrušení veci odvolací súd konal a uznesením z 18. mája 2015, sp. zn. 23To 45/2015, podľa § 319
Trestného poriadku odvolanie obvineného G. R. zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom ustanoveného obhajcu
dovolanie z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, teda že zásadným spôsobom bolo

porušené jeho právo na obhajobu § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, teda že rozhodnutie
je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom § 371 ods. 1 písm. i/
Trestného poriadku, teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného
skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia a § 371 ods. 1 písm. h/
Trestného poriadku, teda že obvinenému bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby,

alebo že mu bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

V písomných dôvodoch dovolania dovolateľ spochybňuje správnosť skutkových zistení, ktoré
neposkytujú dostatočný podklad pre právne závery o jeho vine a domáha sa preskúmania správnosti
vykonaného dokazovania. Uviedol, že rozhodnutia oboch konajúcich súdov spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení skutku, lebo jeho právne závery sú v rozpore s urobenými skutkovými zisteniami, keď
reťazec vo veci vykonaných dôkazov neumožňuje prijať výrok o vine dovolateľa. Súdmi zistený skutkový
stav nevyjadruje naplnenie všetkých zákonných znakov jednotlivých skutkových podstát trestného
činu prisúdeného obvinenému. Vo veci nebol vykonaný žiadny vierohodný dôkaz, z ktorého by bolo
možné usudzovať jeho vinu, nebol zisťovaný ani motív jeho konania. Dovolateľ ďalej uviedol, že súdy

pri posudzovaní viny nesprávne vychádzali z výsluchov svedkov, v prípade ktorých ide o objektívne
nedôveryhodné osoby so sklonom k fabulácii a ich výpovede boli značne ovplyvnené zo strany orgánov
činných v trestnom konaní (svedkovia N. H., A. U., E. O., M. H.).

Podľa obvineného vady dôkazného konania tu nezakladajú len nezákonné dôkazy, ale aj tzv. zabudnuté

dôkazy. Obvinený na verejnom zasadnutí navrhol výsluch svedka, čo súd bez vecne adekvátneho
dôvodu zamietol.Obvinený dovolaním napadnutému uzneseniu vytýka aj to, že odvolací súd svoje právne závery riadne
neodôvodnil, a tak jeho uznesenie ostalo vecne nepreskúmateľné.

Dovolateľ vyslovil tiež názor, že ak by aj odvolací súd vec správne posúdil, uložil mu neprimerane
prísny trest, v rozpore so zásadami ukladania trestov. Súdy ignorovali princíp proporcionality, pretože
na naplnenie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania.

V prípade ak by dovolací súd zrušil výrok o treste, dovolateľ sa domáhal, aby dovolací súd rozhodol,

že ho neberie do väzby, pretože aktuálne okolnosti prípadu a osoba dovolateľa nevyvolávajú rozumnú
obavu, že by mohla nastať niektorá z väzobných situácií.

Na základe uvedeného sa domáhal, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil, že dovolaním napadnutým
uznesením krajského súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného, aby následne toto
rozhodnutie ako aj ďalšie obsahovo nadväzujúce zrušil a prikázal Okresnému súdu Trenčín, aby vec v

potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) primárne konštatoval,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou, v
lehote a predpísaným spôsobom (§ 369 ods. 2 písm. b/, § 370 Trestného poriadku), pričom boli splnené

aj ďalšie podmienky dovolania podľa § 372 až § 374 Trestného poriadku, dospel však k záveru, že nie
je naplnený ani jeden dôvod dovolania uvedený dovolateľom v jeho dovolaní.

Hneď v úvode je potrebné zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý umožňuje
oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v

rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/
až písm. n/ Trestného poriadku.

K dovolacím dôvodom obvineného podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku,
ktorých naplnenie videl v nedostatočnom zistení skutkového stavu, následnom nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku a v tom, že súd odmietol doplniť dokazovanie výsluchom svedka (tzv.
zabudnutý dôkaz).

Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods.1 písm. c/ Trestného poriadku je zásadné porušenie práva na
obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe

podľa § 37 Trestného poriadku; ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov
trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr. rozhodnutie o obmedzení
osobnejslobody)alebomeritórnehorozhodnutia.Dôležitésútedaajkonkrétnepodmienkyprípadu,ktoré
je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach.

Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv
obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na
uplatnenie každého obhajovacieho práva.

Za porušenie práv na obhajobu nemožno považovať nevykonanie dokazovania v rozsahu

predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám
obvineného, takéto námietky nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/
Trestného poriadku, ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy
(zistený skutkový stav) v jeho prospech.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku možno uplatniť len v prípade, ak dôjde
k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov.
Nemožno ním napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob hodnotenia dôkazu súdom.
Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní.

Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.
Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzaťv konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne
ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada
vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku; podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní

postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je naplnený vtedy, ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať

a meniť.

Vo vzťahu k týmto trom dovolacím dôvodom obvinený namietal správnosť skutkových zistení, pretože
podľa jeho názoru skutkové zistenia nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania, nebol
vykonaný dôkaz na základe, ktorého by bolo možné ustáliť jeho vinu, spochybňoval vierohodnosť
vypočutých svedkov.

Z uvedeného je zrejmé, že obvinený namieta rozsah vykonaného dokazovania a spôsob jeho
hodnotenia, čo dovolaním napadnúť nemôže.

Dovolací súd konštatuje, že obvinený mal počas celého konania obhajcov, svoje obhajovacie práva

aktívne uplatňoval sám alebo prostredníctvom obhajcov, čiže jeho obhajovacie práva boli v plnom
rozsahu zabezpečené.
.
Všetky dôkazy vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní súdom prvého stupňa a druhého stupňa
boli vykonané v súlade so zákonom (§ 2 ods. 10, § 2 ods. 12, § 119 ods. 2 Trestného poriadku) a vlastne

ani obvinený v dovolaní neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenia Trestného poriadku a vo vzťahu, ku
ktorým konkrétnym dôkazom mali byť porušené. Konštatuje len, že vady dôkazného konania zakladajú
len nezákonné dôkazy (nekonkretizoval ktoré) a tzv. zabudnuté dôkazy. V prípade tzv. zabudnutých
dôkazov však obvinený vlastne namieta rozsah vykonaného dokazovania.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého

správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod
správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna
subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Vo vzťahu k námietke obvineného, že skutok bol nesprávne právne kvalifikovaný v dôsledku toho, že

právne závery súdu sú v extrémnom rozpore s urobenými skutkovými zisteniami, dovolací súd opäť
zdôrazňuje, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní
(ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod
správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna
subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Dovolanie obvineného aj v tomto prípade smeruje ku skutkovým zisteniam, ktorá okolnosť nemôže
zakladať dovolací dôvod.

K dovolaciemu dôvodu obvineného podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku, ktorého

naplnenie obvinený videl v tom, že súdy mu uložili neprimerane prísny trest, nezodpovedajúci zásade
proporcionality.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku možno rozhodnutie
(úspešne) napadnúť len ak bol obvinenému uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby,

alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V posudzovanom
prípade sa však o takúto situáciu nejedná. Obvinenému bol uložený druh trestu, ktorý zákon umožňuje
uložiť pre trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného a tiež aj v rámci zákonom stanovenej
trestnej sadzby .Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí
konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento

mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.