Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/67/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112213607
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112213607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Okresné
stavebné bytové družstvo Senica, so sídlom Štefánikova 718, 905 01 Senica, IČO: 00 223 093,
zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Mečířom, advokátom, so sídlom C. XXX, XXX XX
I., proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575
951, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 132.509,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 76/2012-124 zo dňa 30.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 76/2012-124 zo dňa 30.10.2012 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak,
že žalovaný nemá právo na ich náhradu. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 94
ods. 1, § 95 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 96 ods. 1, 3, § 61a ods. 1, § 102, § 103 Exekučného poriadku v
spojení s ust. § 8 ods. 3, 4 zákona č. 182/1993 Z.z. za dodržania postupu v zmysle ust. § 120 ods. 1, 3, §
132 O.s.p. skonštatoval, že medzi účastníkmi neboli podľa § 120 ods. 3 O.s.p. v konaní sporné skutkové
okolnosti, podľa ktorých žalobca na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Nové Mesto

nad Váhom č.k. 8Cb 268/2009-67 z 28.10.2011 exekučne vymáhal voči povinnému - Bytový podnik
Brezová, spol. s r.o., so sídlom Dušana Jurkoviča 424/7, Brezová pod Bradlom, IČO: 31 446 396 (ďalej
len „povinný") peňažnú pohľadávku, ktorá v rozsahu uvedeného exekučného titulu zodpovedala sume
89.293,50 Eur s príslušenstvom a trovám konania 1.746,25 Eur. V rámci exekučného konania, ktoré
bolo vedené pred povereným súdnym exekútorom - JUDr. Vierou Kučerovou, súdnou exekútorkou v H.,
neskôr zastúpenou JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., súdnou exekútorkou v H., bola vedená
exekúcia spôsobom vykonania exekúcie, a to prikázaním pohľadávok oprávneného - žalobcu z účtov

povinného v peňažnom ústave - v banke, ktoré účty povinného sú vedené u žalovaného. Žalovaný po
tom, ako obdržal Prehlásenie povinného z 29.3.2012 (č.l. 5), oznámil poverenému súdnemu exekútorovi
listom zo 4.4.2012, že exekúciu prikázaním pohľadávky žalobcu zo všetkých účtov povinného vedených
u žalovaného pomerne k stavu jednotlivých účtov povinného vedených u žalovaného podľa doplnenia
exekučného príkazu z 29.3.2012 nevykoná (č.l. 7). Tento postup odôvodňoval poukazom na ust. § 102
Exekučného poriadku a § 8 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v spojení s
poukazom na označené prehlásenie povinného, podľa ktorého sú prostriedky na účtoch povinného u

žalovaného uvedených v doplnení exekučného príkazu z 29.3.2012 (s výnimkou prostriedkov na účte
č. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého účtu bude ďalej exekúcia vymáhaná až do úplného uspokojenia
pohľadávky), majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré povinný vedie samostatne a
osobitne pre každý dom, ktorý spravuje, v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z..Okresný súd po týchto nesporných skutkových okolnostiach sa zaoberal riešením skutkovej otázky
podstatnej pre meritórne rozhodnutie vo veci, a to, či žalovaný ako peňažný ústav - banka mal právny

dôvod nevykonať odpísanie finančných prostriedkov z účtov povinného vedených u žalovaného, pokiaľ
ide o účty označené v doplnení exekučného príkazu č. EX 260/2012 z 29.3.2012 (s výnimkou peňažných
prostriedkov vedených na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, vo vzťahu ku ktorým peňažným prostriedkom
exekúcia sp.zn. EX 260/2012 naďalej prebieha). Pre vyhodnotenie tejto otázky okresný súd vychádzal
z dôkazov vyplývajúcich z listinných dôkazných prostriedkov, a to zo zmlúv o bežnom účte, ktoré tvorili

súčasť spisu na č.l. 57 spisu - Zmluva o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.3.1995 a zo
zmlúv o bežnom účte, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 63 až 110 spisu. Zo zmlúv o bežnom účte podľa č.l.
63 až 110, ktoré zmluvy sú z 3.1.2005, vyplynulo, že tieto v článku 5 obsahovali vyhlásenie povinného
ako klienta, podľa ktorého finančne prostriedky na účte sú získané z úhrad za plnenia od vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov. Túto skutkovú okolnosť zhodnotil okresný súd ako podstatnú.

V čase uzatvorenia zmlúv o bežnom účte, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 63 až 110 (k 3.1.2005),
znela hmotno-právna úprava podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. tak, že je správca povinný viesť
samostatné účtovníctvo osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia
od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dobe a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej
len „majetok vlastníkov"), musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre

každý spravovaný dom. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie
správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou
so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech
tretích osôb. Až z novely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z. vykonanej
zákonom č. 70/2010 Z.z. účinným od 1.4.2010 vyplynula hmotno-právna úprava, podľa ktorej majiteľom

účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca
je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a
povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Pre vyhodnotenie, či žalovaný ako
peňažný ústav - banka postupoval správne, ak nevykonal odpísanie peňažných prostriedkov z účtov
povinného, ktoré sú u neho vedené podľa doplnenia exekučného príkazu z 29.3.2012 (s výnimkou

odpísania finančných prostriedkov povinného z účtu povinného č. XXXXXXXXXX/XXXX), bolo podľa
názoru okresného súdu nevyhnutné vychádzať zo zohľadnenia druhu peňažných prostriedkov na týchto
účtoch, ktorými v zmysle už citovaného článku 5 zmlúv o bežnom účte podľa č.l. 63 až 110 sú prostriedky
získané za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z..
Skutočnosť, že sa vyššie uvedená zmena hmotno-právnej úpravy nepremietla do okruhu účastníkov

právneho vzťahu založeného zmluvami o bežnom účte z č.l. 63 až 110, resp. že žalovaný neuzatvoril
zmluvy o bežnom účte, na ktorých by boli vedené prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov
bytovanebytovýchpriestorov,ktorépovinnýakosprávcaspravuje,priamosvlastníkmibytov,ničnemení
na tom, o aký druh finančných prostriedkov išlo, teda na tom, že finančné prostriedky na bežných účtoch
podľa zmlúv o bežnom účte z č.l. 63 až 110, sú majetkom vlastníkov v zmysle § 8 ods. 3 zákona č.

182/1993 Z.z. v znení zmien a doplnkov. Dôsledky vyplývajúce z prechodných ustanovení k úpravám
účinným od 1.4.2010 v zmysle § 32d zákona č. 70/2010 Z.z., teda neplatnosť zmlúv o výkone správy
alebo zmlúv o spoločenstve uzatvorených pred 1.4.2010, ktoré sú v rozpore s úpravou podľa zákona č.
70/2010 Z.z., v prípade ak nebudú do 31.3.2011 uvedené do súladu so zákonom č. 70/2010 Z.z., je v
pomeroch prejednávanej veci právne irelevantná. Finančné prostriedky na bežných účtoch zriadených

zmluvami o bežných účtoch podľa č.l. 63 až 110 spisu, sú teda finančnými prostriedkami, ktoré
nepatria povinnému, a preto nemôžu byť predmetom exekúcie podľa Exekučného poriadku vedenej
proti povinnému. V nadväznosti na to žalovaný dôvodne postupoval tak, že z účtov povinného u neho
vedených označených v doplnení exekučného príkazu z 29.3.2012 (okrem prostriedkov vedených na
účte č. XXXXXXXXXX/XXXX), neodpisoval žiadne finančné prostriedky. Žalovaný postupoval v súlade

s ustanovením špeciálnej právnej úpravy § 8 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., ako aj v súlade s ust. § 61a
ods. 1, § 102, v súlade s § 95, § 96 ods. 3, § 97, § 98, § 99 Exekučného poriadku. Vo väzbe na uvedené
žaloba voči žalovanému podľa § 103 Exekučného poriadku nemohla byť vyhodnotená ako dôvodná, a
preto okresný súd rozhodol o jej zamietnutí.

Samotný listinný dôkaz predložený žalobcom už ako príloha žaloby - vyjadrenie sa žalovaného z
22.3.2011 (č.l. 8 a 9) nebol pri zohľadnení výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorých vyplýva, že
na označených účtoch zriadených podľa zmlúv o bežných účtoch podľa č.l. 63 až 110, sú finančné
prostriedky, ktoré povinný spravuje ako správca a ktoré sú majetkom vlastníkov, nakoľko ide o finančnéprostriedky, o ktorých už pri uzatvorení týchto zmlúv o bežnom účte povinný vyhlásil, že sa jedná o
finančnéprostriedkyzískanézúhradaplneniaodvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovpodľazákona
č. 182/1993 Z.z., spoľahlivým základom pre skonštatovanie dôvodnosti žaloby v tejto veci podľa § 103

Exekučného poriadku. Okresný súd zdôraznil, že vykonané dôkazy vyhodnocoval podľa § 132
O.s.p.,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričomstarostlivoprihliadol
na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Ak žalobca tvrdil, že na účtoch sú finančné prostriedky iného
druhu, ako finančné prostriedky predstavované majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, bolo
obsahom jeho dôkaznej povinnosti toto tvrdenie podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. preukázať. V tomto

smere zostalo uvedené tvrdenie žalobcu nepreukázané a zároveň vyvrátené výsledkami vykonaného
dokazovania, a to najmä vykonaným dôkazom oboznámením listinných dôkazov zmluvami o bežnom
účte podľa č.l. 63 až 110 v časti článku 5 týchto zmlúv v spojení s oboznámeným listinným dôkazom -
Prehlásením samotného povinného z 29.3.2012 podľa č.l. 5 spisu. O trovách prvostupňového konania
okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešným účastníkom bol žalovaný. Okresný
súd nezistil vznik trov konania na strane žalovaného, ktorému by vzhľadom na meritórne rozhodnutie,

ktorým okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, svedčilo právo na náhradu trov konania. Zároveň
sa žalovaný prostredníctvom zástupcu na pojednávaní konanom dňa 9.10.2012 vzdal práva na náhradu
trov konania, na základe čoho okresný súd rozhodol tak, že žalovaný nemá právo na náhradu trov
konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu žalovaný bol povinný
pri vykonávaní exekúcie riadiť sa Exekučným poriadkom, a to ust. § 96 ods. 3. Odmietnutie vykonať
exekučný príkaz bolo uskutočnené v rozpore s Exekučným poriadkom. Žalovaný je povinný pri svojej
činnosti riadiť sa zákonom č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov v platnom znení. Podľa § 3 ods. 3

písm. b) citovaného zákona sú chránené vklady, ktoré zriadil správca podľa zákona č. 182/93 Z.z. v
znení zákona č. 70/2010 Z.z. § 8 ods. 3. Predmetný zákon jednoznačne uvádza, že chránené sú iba
tie vklady, ktorých majiteľom sú vlastníci bytov a nebytových priestorov. Podľa zákona č.
70/2010 Z.z. § 32d boli správcovia povinní zmluvy o výkone správy dať do súladu s týmto zákonom v
lehote do 31.03.2011. Tie časti zmluvy, ktoré boli v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú po uplynutí

doby neplatné. Podľa vyjadrenia konateľa Bytového podniku Brezová pod Bradlom na pojednávaní dňa
07.11.2012 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 8Cb 14/2012 všetky účty boli dané do
súladu so zákonom č. 70/2010 Z.z., a to po ich odblokovaní exekútorom dňa 10.4.2012. V súčasnej
dobe sa jedná o účty vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z uvedeného jednoznačne vyplynulo, že
správca Bytový podnik Brezová pod Bradlom, s.r.o. viedol všetky účty v rozpore so zákonom č. 70/2010

Z.z., a preto povinný tým, že odmietol vykonať exekučný príkaz, konal v rozpore s exekučným poriadkom
a oprávnenému spôsobil škodu, ktorú je povinný nahradiť. Bolo preukázané, že na účtoch domov boli
finančné prostriedky, napr. poplatok na správu, ktoré patrili správcovi, ale tento ich tam ponechal z
dôvodu, aby mu ich exekútor neexekuoval. Na základe uvedeného žalobca žiadal rozsudok okresného
súdu zmeniť tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi peňažnú pohľadávku vo výške 132.509,33

Eur spolu s náhradou trov súdneho konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že ak žalobca namietal
nesprávne právne posúdenie veci, tak neuviedol, ktorá právna norma bola na zistený skutkový stav
mylne aplikovaná a ani neuviedol, ktorú právnu normu nemožno na skutkový stav vôbec použiť. Z

tohto dôvodu je preto odvolanie žalobcu nedôvodné. Podľa žalobcu sa mal žalovaný pri vykonávaní
exekúcie riadiť § 96 ods. 3 Exekučného poriadku. Okresný súd v rozsudku konštatoval, že žalovaný v
súlade s uvedeným ustanovením postupoval, pričom v súvislosti s uvedeným ustanovením okresný súd
poukázal aj na § 8 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., § 61a ods. 1 a § 102 Exekučného poriadku. V zmysle
týchto ustanovení finančné prostriedky vlastníkov bytov a nebytových priestorov nemôžu byť predmetom

exekúcie vedenej proti správcovi ako povinnému. Žalobca uviedol, že žalovaný bol povinný pri svojej
činnosti riadiť sa zákonom č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Neuviedol však, ako uvedený zákon súvisí s predmetom sporu. Účelom
uvedeného zákona je úprava ochrany vkladov uložených v bankách a v pobočkách zahraničných bánk
a poskytovania náhrad za tieto vklady, ak sa stanú nedostupnými. Uvedený zákon sa na predmetné

konanie nevzťahuje. Žalobca ďalej poukázal na to, že podľa zákona č. 70/2010 Z.z. bolo zmluvy o
výkone správy potrebné uviesť do súladu so zákonom do 31.03.2011 tak, aby majiteľom účtu domu
boli vlastníci bytov a nebytových priestorov. S uvedenou skutočnosťou sa okresný súd v napadnutom
rozsudku vysporiadal tak, že je nevyhnutné vychádzať zo zohľadnenia druhu peňažných prostriedkovna týchto účtoch s tým, že ide o majetok vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný sa
stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu, podľa ktorého prípadná neplatnosť časti zmluvy
o výkone správy v časti, kto je majiteľom účtu, je v pomeroch prejednávanej veci právne irelevantná.

Podľa žalobcu malo byť jednoznačne preukázané, že na účtoch domov boli finančné prostriedky, napr.
poplatok na správu, ktoré patrili správcovi, ale tento ich tam ponechal z dôvodu, aby mu ich exekútor
neexekuoval. Žalobca ale neuviedol, na aké konkrétne dôkazy sa odvoláva. Z rozsudku okresného súdu
vyplýva, že pokiaľ v konaní žalobca tvrdil, že na účtoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú
finančné prostriedky iného druhu, ako finančné prostriedky predstavované majetkom vlastníkom bytov

a nebytových prostriedkov, tak uvedené tvrdenie žalobcu zostalo nepreukázané a zároveň vyvrátené
výsledkami vykonaného dokazovania. Súčasne žalovaný poukázal na účely odvolacieho konania, z
ktorých v zmysle ust. § 205a O.s.p. vyplýva, že účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní
tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvého
stupňa. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3
O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo
výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/67/2013-180 zo dňa 11.07.2013 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.09.2013,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol napadnutý rozsudok okresného súdu
posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo
dňa 16.11.2012.

Podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého
stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia krajský súd vychádzal zo skutkového stavu tak,

ako ho zistil súd prvého stupňa, keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch
2 až 7 ust. § 213 O.s.p..

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže
savcelomrozsahustotožňujesdôvodmirozhodnutiaokresnéhosúduavpodrobnostiachnajehozávery

odkazuje. Krajský súd uvádza, že pri aplikácii ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je žiaduce, aby v odôvodnení
rozsudku krajského súdu opätovne odzneli tie isté skutkové a právne zhodnotenia, ako sú vyjadrené
už v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, keďže je postačujúce, pokiaľ na zvýraznenie
vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu sa uvedú podstatné skutočnosti, okolnosti. Tento záver
krajského súdu je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra

2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj
odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho

konania". Ďalej krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005,
podľa ktorého ...„ak v odvolacom konaní krajský súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, v zásade
sa môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu".K zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu sa poukazuje na ust. § 103
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok"), podľa ktorého, ak banka nepostupuje tak,

ako jej to ukladajú ustanovenia § 95, 96 ods. 3, § 97, 98 a 99, môže sa oprávnený na súde domáhať,
aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne, a to aj vtedy,
keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov.

Podľa ust. § 96 ods. 3 Exekučného poriadku banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť

pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému; ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak.

Krajský súd uvádza, že predmetom odvolacieho konania bolo vysporiadať sa s otázkou, či žalovaný
správne postupoval, keď nevykonal odpísanie finančných prostriedkov z účtov povinného - Bytový
podnik Brezová, spol. s r.o. skrátene BPB, s.r.o., so sídlom Dušana Jurkoviča 424/7, 906 13 Brezová
pod Bradlom, IČO: 31 446 396, ktorý povinný mal záväzok voči žalobcovi na sumu 89.293,50 Eur spolu

s príslušenstvom, ktoré účty boli vedené u žalovaného, označené v exekučnom príkaze v rámci vedenej
exekúcie sp. zn. EX 260/2012 zo dňa 26.03.2012, doplnenej dňa 29.3.2012.

Podľa ust. § 61a ods. 1 Exekučného poriadku exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva,
ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie

vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná.

Podľa ust. § 102 Exekučného poriadku predpisy, ktoré vylučujú alebo obmedzujú použitie pohľadávok
právnických osôb z účtu v banke na iný než určený účel, nie sú dotknuté ustanoveniami o prikázaní
pohľadávky z účtu v banke.

Podľa ust. § 8 ods. 3, 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
k 03.01.2005 správca je povinný viesť samostatné účtovníctvo osobitne za každý dom, ktorý spravuje.
Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky
fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od

účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majetok vlastníkov nie je súčasťou
majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré
bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok
vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb. Majetok vlastníkov nemôže byť súčasťou
konkurznej podstaty správcu ani predmetom výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov (O.s.p.,

Exekučný poriadok), ktorý smeruje proti majetku správcu.

Podľa ust. § 8 ods. 3, 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v poslednom
znení správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje.
Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky

fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od
účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného
správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s
finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa
osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok

vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s
činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech
alebovprospechtretíchosôb.Majetokvlastníkovnemôžebyťsúčasťoukonkurznejpodstatysprávcuani
predmetom výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov (O.s.p., Exekučný poriadok), ktorý smeruje
proti majetku správcu.

Krajský súd, rovnako ako okresný súd, po oboznámení sa s uzavretými zmluvami o bežnom účte, ktoré
sa nachádzajú na č.l. 63 - 110 spisu medzi zmluvnými stranami, a to bankou a klientom - povinným
Bytový podnik Brezová, spol. s r.o. skrátene BPB, s.r.o. zistil, že bolo v čl. 5. každej zo zmlúv uvedené ...
„klient vyhlasuje, že finančné prostriedky na účte sú získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov". Vzhľadom k takémuto vyhláseniu potom krajský súd v zhode so záverom
okresného súdu konštatuje, že nebolo rozhodné pre posúdenie sporovej právnej veci, kto bol uvedený
ako majiteľ účtu, ale relevantným bol charakter finančných prostriedkov na účte, t.j. majetkom koho sútieto finančné prostriedky. Takéto finančné prostriedky v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov tak v znení k 03.01.2005, ako aj podľa posledného znenia zákona sú
majetkom vlastníkov bytov, nie majetkom správcu, keď je nesporné, že finančné prostriedky získané

z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov a prostriedky fondu prevádzky, údržby
a opráv sú majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca s týmito prostriedkami len
disponujezaúčelomsprávybytov.Krajskýsúdsúhlasísnázoromokresnéhosúdu,žeajkeďsamajiteľmi
účtu v zmysle novej zákonnej úpravy v zmluvách o bežnom účte nestali vlastníci bytov, ani nebytových
priestorov, nebolo to pre charakter, resp. druh finančných prostriedkov na účte podstatné. Bez ohľadu na

majiteľa účtu, finančné prostriedky na účte boli vlastníctvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
nie správcu, t.j. že finančné prostriedky boli majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré
nepatrili správcovi, a preto v zmysle ust. § 8 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, a to tak v znení k 03.01.2005, ako aj v poslednom znení, nemohli byť predmetom
exekúcie. Ak finančné prostriedky boli majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tak žalovaný
postupoval správne, keď tieto finančné prostriedky neodpísal z účtu povinného - Bytový podnik Brezová,

spol. s r.o. skrátene BPB, s.r.o., a tým zákonite nemožno konštatovať, že by žalovaný nepostupoval
podľa ust. § 96 ods. 3 Exekučného poriadku, resp. že by žalovaný porušil ust. § 96 ods. 3 Exekučného
poriadku. Skutkový stav ďalej potvrdil exekútor, ktorý vydal z dôvodu, že na účtoch sa nachádzajú
finančné prostriedky vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príkaz na odblokovanie účtov (č.l. 30
spisu). Ak by žalovaný odpísal finančné prostriedky v prospech oprávneného, odpísal by prostriedky z

majetku inej osoby, než povinného, čo by predstavovalo neoprávnený zásah do vlastníckeho práva.

Pokiaľ sa žalobca v podanom odvolaní bránil poukazom na zákon č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak krajský súd nevidel vzhľadom na predmet sporu spojitosť
s uvedeným zákonom pri rozhodovaní. Tento zákon rieši situáciu, keď banka nie je schopná vyplácať

vklady z dôvodov vzniknutých na jej strane, týkajúcich sa najmä likvidity banky. S ďalšou odvolacou
námietkou, že zmluvy neboli dané do súladu s novým znením zákona č. 182/1993 Z.z., tak aby majiteľom
účtov boli vlastníci bytov a nebytových priestorov, sa už vysporiadal okresný súd v napadnutom
rozsudku, s ktorým záverom sa krajský súd stotožňuje, pretože v rámci exekúcie v znení ust. § 8
ods. 3, 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nie je určujúce, kto je

majiteľ účtu, ale kto je vlastníkom finančných prostriedkov na tomto účte, a ak zistený skutkový stav
potvrdil, že finančné prostriedky na účte boli majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tak
zákonite nemohli byť ani predmetom výkonu rozhodnutia v zmysle Exekučného poriadku, a ani podľa
Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa obsahu spisového materiálu vyplynulo, že bolo dané poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.
na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 09.10.2012, pričom ani žalobca, ani žalovaný
nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Na základe skutkového stavu, zisteného okresným
súdom, ktorým bol krajský súd viazaný, žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že na účtoch povinného
- Bytový podnik Brezová, spol. s r.o. skrátene BPB, s.r.o., sa nachádzali aj finančné prostriedky, ktoré

patrili správcovi, k tomuto tvrdeniu žiaden dôkaz nepredložil, z ktorého dôvodu v tomto smere použitá
argumentácia žalobcu zostala bez preukázania, a preto bolo nevyhnutné vychádzať zo zisteného
skutkového stavu okresným súdom, a to, že na účtoch povinného sa nachádzali finančné prostriedky,
ktoré tvorili majetok vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Krajský súd zdôrazňuje, že z titulu splnenej
poučovacej povinnosti podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., princípu neúplnej apelácie v odvolacom konaní,

nebolo možné prihliadať na dodatočne až v odvolacom konaní predložený dôkaz žalobcom v podaní
zo dňa 6.8.2013, a to výpis z účtu povinného - Bytový podnik Brezová, spol. s r.o. skrátene BPB, s.r.o.,
keďže pre jeho vykonanie nebol žalobcom preukázaný žiaden z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z
ust. § 205a ods. 1 O.s.p.. Naviac, išlo o dôkaz k tvrdeniu, ktoré už použil žalobca v konaní pred okresným
súdom, t.j. že na účte povinného sa nachádzali aj finančné prostriedky, ktoré patrili správcovi, čo však

nepreukázal pred okresným súdom, i napriek poučeniu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p..

V súvislosti s odvolacím dôvodom žalobcu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z uvedených situácií nesprávnehoprávneho posúdenia veci v predmetnej sporovej veci nenastala, preto aj tento odvolací dôvod žalobcu
bol irelevantný. Okresný súd za dôkaznej povinnosti sporových strán zistil skutkový stav veci a tento
aj správne právne posúdil aplikáciou vyššie uvedených zákonných úprav. Neboli zistené dôvody pre

zmenu, ani zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, preto došlo k jeho potvrdeniu ako vecne
správneho rozhodnutia podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý neuskutočnil návrh na

priznanie trov odvolacieho konania, ako jednej z dvoch kumulatívnych podmienok 1/ podanie návrhu, 2/
vyčíslenie trov v zákonom stanovenej lehote, preto z titulu absencie tohto návrhu žalovanému náhrada
trov odvolacieho konania nebola priznaná. V konečnom dôsledku vznik trov odvolacieho konania na
strane žalovaného ani nebol preukázaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.