Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 33Cb/185/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711212469
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1711212469.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci navrhovateľa: Brantner

Soba, s.r.o., Vietnamská 22, Bratislava, IČO: 31 440 967, zastúpeného: Advokátska kancelária Mojžiš a
partneri, s.r.o., Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994 proti odporcovi: AVE Bratislava, s.r.o., Hlohová
6, Bratislava, IČO: 35 939 443, zastúpenému advokátom: JUDr. Juraj Anetta, Kutlíkova 17, Bratislava
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 12.09.2011 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi určenia svojho

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Senec, okres Senec,
obecSenec,evidovanýchnaSprávekatastraSenecnalistevlastníctvač.XXXXakostavbasosúpisným
č. XXXX, postavená na parcele registra C č. XXXX/XX evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, druh
stavby: garáž a sklad a ako stavba so súpisným č. XXXX, postavená na parcele registra C č. XXXX/XX
evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, druh stavby: sociálno-prevádzková budova.

Návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že v katastri nehnuteľností je pri predmetných

nehnuteľnostiach zapísaný taký stav, ktorý nezodpovedá rozhodujúcim právnym skutočnostiam,
odporca totiž nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ich výlučným vlastníkom je navrhovateľ.
Túto skutočnosť odôvodňoval neplatnosťou Kúpnej zmluvy zo dňa 11.08.2008 uzavretej medzi
navrhovateľom a spoločnosťou Ekolo s.r.o., predmetom ktorej bol o.i. prevod vlastníckeho práva
navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam na spoločnosť

Ekolo, s.r.o. Zmluvu v mene navrhovateľa podpísal G.. L. O.. Navrhovateľ mal za to, že Kúpna zmluva

zo dňa 11.08.2008 trpí takými vadami, ktoré spôsobujú jej absolútnu neplatnosť. Kúpna zmluva zo
dňa 11.08.2008 podľa navrhovateľa nespĺňa podmienky určené ustanovením § 46 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ďalej podpis prevodcu na zmluve nie je osvedčený v súlade s ustanovením § 42 ods. 3
zákona č. 162/1995 Z.z. (keď v osvedčovacej doložke nie je uvedený konkrétny spôsob, akým bola
zistená totožnosť G.. O.) a zmluvu na strane predávajúceho nepodpísala na to oprávnená osoba,
keďže G.. L. O. sa nikdy nestal likvidátorom navrhovateľa. Navrhovateľ mal ďalej za to, zmluva
obchádza zákon, keďže G.. O. ako likvidátor začal speňažovať majetok navrhovateľa bez akéhokoľvek

uváženia záujmov veriteľov a spoločníkov navrhovateľa a neuvažoval o účelnosti a možnosti uspokojiť
veriteľov a spoločníkov inak, než peňažným plnením. Zmluva sa svojím účelom prieči dobrým mravom
vzhľadom na nekorektný postup G.. O. priečiaci sa dobrým mravom, keď neoznámil súdu, že nie je
daný dôvod na zrušenie spoločnosti navrhovateľa a G.. O. ako spoločník a konateľ navrhovateľa včasneinformoval druhého spoločníka, ako aj druhého konateľa o výzve súdu podľa § 68 ods. 7 Obchodného
zákonníka. Spoločnosť Ekolo, s.r.o. dňa 20.08.2008 uzavrela Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
prevod predmetných nehnuteľností na spoločnosť AVE SK odpadové hospodárstvo s.r.o. Túto zmluvu

navrhovateľ taktiež považoval za absolútne neplatný právny úkon, keďže zmluva nespĺňa podmienky
ustanovenia § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podpis prevodcu na zmluve nie je osvedčený
podľa § 58 ods. 1 Notárskeho poriadku a predávajúci nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Spoločnosť AVE SK odpadové hospodárstvo, s.r.o. predmetné nehnuteľnosti vložila ako svoj nepeňažný
vklad do základného imania odporcu. Odporca sa však nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností

pre neplatnosť právneho úkonu, nakoľko spoločnosť AVE SK odpadové hospodárstvo, s.r.o. nebola
vlastníkom predmetných nehnuteľností.

Odporca sa k návrhu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 20.02.2012, v ktorom navrhol žalobu
zamietnuť, nakoľko nevzhliadol akýkoľvek dôvod, ktorý by spôsoboval neplatnosť právnych úkonov,
ktorými došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Navrhovateľ totiž predložil

Kúpnu zmluvu zo dňa 11.08.2008, na ktorej sa nachádzajú podpisy na jednej listine a zároveň
z nej nevyplýva, že by netvorila technickú jednotu už pred jej podpísaním. Osvedčenie pravosti
podpisu prevodcu na kúpnej zmluve odporca považoval za súladné s Notárskym poriadkom, keď
na osvedčovacej doložke bolo uvedené "totožnosť zistená zákonným spôsobom". Odporca poukázal
na to, že pokiaľ mal navrhovateľ výhrady voči konaniu likvidátora, mohol si voči nemu uplatňovať

svoje zákonné oprávnenia a nároky a nenahrádzať takýto nárok prehláseniami o neplatnosti právnych
úkonov vykonaných riadne ustanoveným štatutárnym orgánom. Odporca mal za to, že kúpnu zmluvu
za navrhovateľa uzavrela oprávnená osoba, a to jej likvidátor právoplatne vymenovaný uznesením
Okresného súdu Bratislava I, na čom nič nemení skutočnosť, že uznesenia o vymenovaní za likvidátora
bolo neskôr uznesením NS SR zrušené.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem.

Žalobný návrh uplatnený navrhovateľom je tzv. určovacím návrhom. Určovacím návrhom sa navrhovateľ
domáha autoritatívneho výroku súdu, že tu určitý právny vzťah, právo je alebo nie je. Takéhoto určenia
sa môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny

záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa by bez autoritatívneho rozhodnutia

súdu zostalo neisté a ohrozené. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný
vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom.

Súd pri určovacom návrhu je vždy povinný skúmať otázku naliehavého právneho záujmu. Ak nie je daný
naliehavý právny záujem, ďalšie skutočnosti v konaní už neskúma.

Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa
návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva
alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

V danom prípade je naliehavý právny záujem daný tým, že bez rozhodnutia súdu, ktorým by bolo
určené vlastníctvo navrhovateľa k dotknutým nehnuteľnostiam, nie je možné dosiahnuť zmenu zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

Po ustálení, že navrhovateľovi svedčí naliehavý právny záujem, súd vykonal dokazovanie oboznámením

sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, nariadil na prejednanie veci pojednávanie, kde vypočul
svedkov. Po takto vykonanom dokazovaní ustálil nasledujúci skutkový stav veci:

Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že navrhovateľ bol od 18.01.2008 do 13.04.2011 v likvidácii,
G.. L. O. je spoločníkom navrhovateľa od 05.08.1993, konateľom bol od 05.08.1993 do 02.02.2008 a

likvidátorom bol od 18.01.2008 do 13.04.2011, ktorý konal a podpisoval v mene navrhovateľa.Z výpisov z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v minulosti
bol navrhovateľ, následne spoločnosť Ekolo, s.r.o., potom AVE SK odpadové hospodárstvo, s.r.o. a v
súčasnosti je ich vlastníkom odporca.

Dňa 11.08.2008 uzavreli predávajúci Brantner Soba s.r.o. v likvidácii zastúpený likvidátorom G.. L. O.
so spoločnosťou Ekolo, s.r.o. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k predmetu zmluvy, ktorý je špecifikovaný v prílohe 1, body 1 až 4 zmluvy, ako aj v prílohách 3 a 4
zmluvy a znaleckom posudku G.. N. H. zo dňa 19.02.2008 č. XX/XXXX. Z osvedčenia o pravosti podpisu

súd zistil, že X. F. poverená notárkou U.. P. F. osvedčila pravosť podpisu G.. L. O., ktorého totožnosť
zistila zákonným spôsobom, ktorý listinu pred ňou vlastnoručne podpísal.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. XXExre/XXX/XXXX zo dňa 19.12.2007, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.01.2008 bola obchodná spoločnosť navrhovateľa zrušená s likvidáciou a za
likvidátora súd vymenoval G.. L. O.. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. XMObdo/X/XXXX zo dňa

11.09.2009 bolo uznesenia OS BA I č.k. XXExre/XXX/XXXX - XX zo dňa 19.12.2007 zrušené a vec bola
vrátená na ďalšie konanie.

Z rekapitulácie všeobecnej hodnoty v znaleckom posudku č. XX/XXXX G.. N. H. súd zistil, že všeobecná
hodnota majetku je 7.214.938,72 Sk.

Dňa 15.02.2008 bol v inzertných novinách Pezinsko a Senecko uverejnený inzerát, v ktorom bolo
uvedené, že spoločnosť Brantner Soba, s.r.o. v likvidácii odpredáva v rámci likvidácie hnuteľný majetok
a dňa 29.02.2008 bol v inzertných novinách Pezinsko a Senecko uverejnený inzerát, v ktorom bolo
uvedené, že spoločnosť Brantner Soba, s.r.o. v likvidácii odpredáva v rámci likvidácie nehnuteľný

majetok.

Dňa 20.08.2008 uzavreli predávajúci Ekolo, s.r.o. so spoločnosťou AVE SK odpadové hospodárstvo
s.r.o. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetu zmluvy,
ktorý je špecifikovaný v prílohe 1 a v znaleckom posudku G.. N. H. zo dňa 19.02.2008 č. XX/XXXX. V

prílohe č. 1 boli okrem iného presne špecifikované aj nehnuteľnosti, ktorých vlastníctva sa navrhovateľ
v konaní domáha. Z osvedčenia o pravosti podpisu súd zistil, že P. D. poverená notárkou U.. P. F.
osvedčila pravosť podpisu G.. U. O., ktorého totožnosť zistila zákonným spôsobom, ktorý listinu pred
ňou vlastnoručne podpísal.

Z rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti AVE Bratislava, s.r.o. pri výkone pôsobnosti valného
zhromaždenia o vložení peňažného a nepeňažného vkladu - nehnuteľnosti do spoločnosti AVE
Bratislava, s.r.o. zo dňa 23.09.2009 súd zistil, že spoločnosť AVE SK odpadové hospodárstvo s.r.o. ako
jediný spoločník obchodnej spoločnosti AVE Bratislava s.r.o. schválil a rozhodol ako vkladateľ o vložení
o.i. nepeňažného vkladu - predmetných nehnuteľností do vlastného imania príjemcu nepeňažného

vkladu, ktorého hodnota a opis je určená v znaleckom posudku. Z rozhodnutia Správy katastra Senec
č. Q. zo dňa 11.01.2010 súd zistil, že správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam v prospech odporcu AVE Bratislava s.r.o.

Zo spisu Katastrálneho úradu v Bratislave Správy katastra Senec č. Q.-XXXX/XX súd zistil, že

predávajúci Brantner Soba s.r.o. v likvidácii podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, ku ktorému priložil Kúpnu zmluvu zo dňa 11.08.2008, ku ktorej bola trikolórovou šnúrkou
notárky U.. P. F. pevne pripojená príloha č. 1, znalecký posudok č. XX/XXXX, projekt automobilovej váhy
na skládke TKO Senec a projekt stavby - vonkajšieho osvetlenia.

Zo spisu Katastrálneho úradu v Bratislave Správy katastra Senec č. Q.-XXXX/XX súd zistil, že
spoločnosť AVE SK odpadové hospodárstvo s.r.o. podala návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, ku ktorému priložil Kúpnu zmluvu zo dňa 20.08.2008, ku ktorej bola trikolórovou šnúrkou
notárky U.. P. F. pevne pripojená príloha č. 1, príloha č. 2, znalecký posudok č. XX/XXXX, projekt
automobilovej váhy na skládke TKO Senec a projekt stavby - vonkajšieho osvetlenia.

Zo spisu Katastrálneho úradu v Bratislave Správy katastra Senec č. Q.-XXXX/XX súd zistil, že
spoločnosť AVE SK odpadové hospodárstvo s.r.o. a spoločnosť AVE Bratislava s.r.o. podali návrh navklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vložením nepeňažného vkladu - nehnuteľností do
obchodnej spoločnosti na základe rozhodnutia jediného spoločníka.

Svedok G.. L. O. na pojednávaní uviedol, že likvidácia navrhovateľa začala z dôvodu, že navrhovateľ
nemal sídlo a preto bol svedok vymenovaný jej likvidátorom, a to rozhodnutím zo dňa 19.12.2007,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.1.2008. Svedok vykonával všetku činnosť tykajúcu sa likvidácie
spoločnosti a to až do doby, keď predložil

likvidačnú správu na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 1.7.2009, kde sa všetci zúčastnili. Zo
strany spoločníka navrhovateľa bola vznesená požiadavka na doplnenie likvidačnej správy, čo svedok
doplnil. Dňa 24.7.2009 sa uskutočnilo ďalšie valné zhromaždenie, kde chcel podať správu a následne
chcel podať návrh na výmaz spoločnosti z registra, ale na toto valné zhromaždenie sa už spoločníci
nedostavili. Potom prišlo predbežné opatrenie z okresného súdu, aby sa zdržali podania návrhu na
výmaz spoločnosti, ktoré bolo zrušené krajským súdom dňa 30.9.2009, ale medzitým došlo dovolanie

z Najvyššieho súdu, ktoré vrátilo celý prípad na okresný súd. Dôvod likvidácie spoločnosti trvá do
dnešného dňa, aj keď na mimoriadnom valnom zasadnutí dňa 29.2.2012, na ktorom sa svedok riadne
ospravedlnil ako spoločník, nezákonným spôsobom zmenili sídlo spoločnosti, pričom spôsob zmeny
sídla spoločnosti je v rozpore so spoločenskou zmluvou navrhovateľa. Svedok podal návrh na určenie
neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia, ktorým bolo zmenené sídlo navrhovateľa. Pôvodné

konanie, v ktorom bolo rozhodnutie krajského súdu zrušené rozhodnutím NS SR z procesných dôvodov
nie je doposiaľ právoplatne skončené. Spoločník navrhovateľa sa snažil všemocnými trikmi na zmenu
sídla spoločnosti, čo sa mu nezákonným spôsobom podarilo po tom, čo sa svedok riadne ospravedlnil
z neúčasti na valnom zhromaždení. V rámci likvidácie prebehlo všetko v súlade so zákonom, teda
aj ocenenie majetku, aj vyrovnanie pohľadávok. Svedok bol vymenovaný za likvidátora rozhodnutím

okresného súdu a to z titulu, že bol konateľom a zároveň spoločníkom navrhovateľa. Svedok potvrdil,
že likvidácia spoločnosti navrhovateľa po obsahovej stránke je riadne skončená, spoločnosť nevykazuje
riadnu činnosť. Spoločník navrhovateľa sa snažil zbaviť svedka funkcie likvidátora, krajský súd ho však
vo funkcii likvidátora potvrdil.

Svedok G.. U. O. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľa pozná už len z počutia, nakoľko svedok
nastúpil do firmy Soba, s.r.o. ako výkonný riaditeľ. Odporcu pozná z počutia. Do Soby bol svedok prijatý
ako výkonný riaditeľ na stavbu skládky komunálneho odpadu v Senci. V roku 1997 išiel do dôchodku,
v roku 1998 skončil v Sobe. V spoločnosti Ekolo, s.r.o. pôsobil svedok ako štatutár. Výstavba skládok
bola rozdelená do štyroch etáp, svedok skončil v prvej etape, následne ho volali opakovane naspäť.

Rozširovanie skládky realizovala firma Ekolo, s.r.o., kde svedok pôsobil ako jediný konateľ. Svedok
si nepamätal, či podpisoval ako konateľ Ekolo s.r.o. kúpnu zmluvu so spoločnosťou Brantner Soba v
likvidácií, pamätal si na podpisovanie zmluvy medzi Ekolo s.r.o. a AVE. Svedok potvrdil, že podpis na
kúpnej zmluve uzavretej medzi Brantner Soba v likvidácii a Ekolo, s.r.o. zo dňa 11.8.2008 pri odtlačku
pečiatky spoločnosti Ekolo, s.r.o. je jeho podpis, ale na konkrétny moment, kedy podpisoval zmluvu

si nespomínal. K dôvodu uzavretia zmluvy uviedol, že bol na výstavbe skládky, nie aby sa motal pri
riešení majetkovoprávnych vecí. G.. O. svedok pozná, on bral svedka do zamestnania, keď odchádzal
z T.. Bral svedka do spoločnosti Soba, s.r.o. Za konateľa Ekolo, s.r.o. svedka vymenoval G.. O.. Svedok
nevedel, prečo bola predmetná kúpna zmluva uzavretá a ani ho to nezaujímalo. Na otázku, či svedok
podpisoval v spoločnosti Ekolo všetko čo mu dali na podpis, svedok uviedol, že ide o to, že sa jednalo

o pokračovanie skládky na rovnakých pozemkoch ako začala. Svedok majetkovoprávne veci neriešil.
Svedok bol konateľom spoločnosti Ekolo, s.r.o. do dokončenia skládky, presnejšie do dokončenia etapy
skládky. Svedok si pamätal, že podpísal zmluvu medzi Ekolo, s.r.o. a AVE Sk odpadové hospodárstvo,
s.r.o.Naotázku,čobolopredmetomtejtozmluvyačobolojejekonomickýmcieľom,svedokuviedol,žeto
bolo veľmi jednoduché, pretože celé rozširovanie skládky na firmu Ekolo svedok vybavoval. Súčasť jeho

povinnosti bolo odovzdať to, čo vybudovali. Na otázku, kto dal svedkovi príkaz na to, aby podpísal túto
zmluvu, svedok uviedol, že to bolo uznesenie schôdze, nevedel, ako sa to presne nazýva. Výsledkom
tejto

schôdze bolo, že sa to má predať a tak aj svedok spravil. Potvrdil, že mal na mysli rozhodnutia Valného

zhromaždenia. Svedok si nepamätal, ale asi podpísal aj prvú zmluvu medzi Ekolo a Brantner Soba,
s.r.o. v likvidácií na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia. K podpisu vyššie uvedenej zmluvy
uviedol, že sa zišla jedna strana aj druhá strana u notára, podpisovali zmluvu v X výtlačkoch, podpísali
sa do knihy overovania podpisov, potom to zošili dohromady, celé oštemplovali, proste nasledovalacelá tá procedúra. Na otázku, o čom svedok mohol ako konateľ spoločnosti Ekolo rozhodovať sám,
svedok uviedol, že čo sa týkalo výstavby skládky otázky technickej tam bol projektant, keď sa jednalo
o záležitostiach životného prostredia, tak tam boli ľudia zo štátneho orgánu životného prostredia,

dotknutých v súvislosti s výstavbou skládky bolo 16 alebo 17, z ktorých každý mal čo k tomu povedať a
eštenavyšetambolidodávateliazrôznychčinností.Svedokdostávalpokyny,akézmluvymáuzavrieťod
G.. O.. Skutočnosť, že zmluva je vyhotovená dvojjazyčne, svedka vôbec nezarazila, lebo zmluva, ktorú
robila Soba, bola financovaná Kremskou bankou (mesto v Rakúsku), takže takisto aj tie zmluvy boli aj v
nemčine. Svedok si nepamätal, ale pripustil, že je možné, že v rokoch 2008 až 2010 spoločnosti Ekolo

a skupina AVE uzatvárali medzi sebou obchody. Svedok potvrdil, že Ekolo postúpilo na AVE zmluvy o
zbere, zvoze a spracovaní komunálneho odpadu v Seneckom a Pezinskom okrese. Svedok pripustil
možnosť, že dôvodom prečo prišlo k podpisu kúpnej zmluvy medzi Ekolo a AVE SK bola snaha AVE o
rozšírenie a nadobudnutie Seneckej skládky.

Svedok G.. N. H. na pojednávaní uviedol, že vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa

19.2.2008. Objednávku na vypracovanie znaleckého posudku dostal svedok od spoločnosti Brantner
soba s.r.o. v likvidácii a objednávka znela na ohodnotenie objektov regionálnej skládky TKO (tuhý
komunálny odpad) Senec. Znalecký posudok svedok vypracoval na základe podkladov, ktoré sú
uvedené v znaleckom posudku, ktoré získal. Žiadne iné ústne pokyny ani požiadavky nedostal. Pri
určení hodnoty postupoval výpočtom podľa vyhlášky bežným postupom. Na otázku ako dospel pri

určení hodnoty nehnuteľností z pôvodne vyšších hodnôt na konečnú nižšiu hodnotu, svedok uviedol,
že všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená na základe východiskovej hodnoty, z ktorej
bolo odrátané opotrebenie, čím došiel na technickú hodnotu, ktorú upravil koeficientom polohovej
diferenciácie, ktorý sa predtým nazýval koeficient predajnosti (koeficient polohovej diferenciácie
pozostáva z množstva ukazovateľov, ktoré znalec musí rešpektovať, napr. umiestnenie nehnuteľnosti,

vybavenie inžinierskej siete, predajnosť). Po úprave technickej hodnoty koeficientom polohovej
diferenciácie dospel k všeobecnej hodnote, pričom v danom prípade použil vyšší koeficient polohovej
diferenciácie a to pri prevádzkovej budove a skladoch, čo boli ekonomicky hodnotnejšie nehnuteľnosti
a nižší koeficient polohovej diferenciácie a to pri samotnej skládke komunálneho odpadu, ktorá bola
prakticky nepredajná. Pri určení všeobecnej hodnoty sa názor znalca v znaleckom posudku vždy musí

prejaviť, svedok pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval maximálne seriózne a tak ako to
považoval za spravodlivé. Svedok nevedel, kto bude kupujúci z kúpnej zmluvy, pri ktorej bol použitý
jeho znalecký posudok. Ak by svedok vedel, že kupujúcim bude spoločnosť zaoberajúca sa odpadom,
nepoužil by vyšší koeficient.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaniach uviedol, že príloha č. 1 a 2 kúpnej zmluvy uzavretej
medzi navrhovateľom a spoločnosťou Ekolo, s.r.o. mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy, avšak
s kúpnou zmluvou neboli pevne spojené, a teda pred jej podpisom netvorili technickú jednotu listiny,
preto kúpnu zmluvu považuje za neplatnú. To isté platí aj o Kúpnej zmluve zo dňa 20.8.2008. Navyše
podpisy prevodcov na oboch kúpnych zmluvách

neboli osvedčené v súlade s Notárskym poriadkom, čo taktiež považuje za dôvod neplatnosti kúpnych
zmlúv. Odvolal sa na dôvodovú správu k zákonu, ktorý menil notársky poriadok tak, že doplnil § 58
ods. 2 písm. c) údajmi o čísle dokladu totožnosti a jeho druhu. Ďalej poukázal na rozhodnutie NS
SR sp.zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa 1.11.2001 a rozhodnutie Ústavného súdu SR č. Ú. G. XX/XXXX,

z ktorého vyplýva, že všeobecné súdy nie sú viazané právoplatným rozhodnutím správy katastra o
vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podľa ustálenej praxe slovenských i českých súdov ako
aj podľa odbornej literatúry písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí,
a to písomnosti a podpisu. Písomnosť spočíva v tom, že prejav vôle konajúceho subjektu zahrňuje
všetky podstatné náležitosti zachyteného v písomnom texte listiny. Písomný prejav musí byť zároveň

podpísaný. Z požiadavky písomnej formy plynie aj to, že z listiny musí byť zrejmé, kto prejav vôle urobil.
Ani v kúpnej zmluve zo dňa 11.8.2008 uzavretej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Ekolo, s.r.o. ani
v kúpnej zmluve zo dňa 20.8.2008 uzavretej medzi spoločnosťou Ekolo, s.r.o. a AVE SK odpadové
hospodárstvo s.r.o., nie sú identifikované predmetné nehnuteľnosti, preto aj z tohto dôvodu sú tieto
zmluvy absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Obidve zmluvy obsahujú iba to, že ich predmety sú

špecifikované na ďalších istinách, ktoré sú poznačené ako prílohy č. 1 až 4. Tieto prílohy sú listinami
odlišnými od týchto zmlúv. Prílohy č. 1 až 4 nie sú podpísané zmluvnými stranami, neobsahujú všetky
podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a z nich nie je zrejmé ani to, kto urobil prejavy obsiahnutých v nich.Príloha č. 2 je iba jednoduchá fotokópia znaleckého posudku. Tieto listiny z dôvodu nedostatku písomnej
formy sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

Právny zástupca odporcu na pojednávaniach uviedol, že kúpne zmluvy považuje za platné a to aj po
technickej stránke, keď podpisy prevodcov boli overené v súlade so zákonom a terajšími zvyklosťami
notárov. Právnym zástupcom navrhovateľa citovaná dôvodová správa nie je normotvorným aktom.
Kúpna zmluva spĺňa všetky zákonné obsahové aj formálne náležitosti a považuje za nesporné, že
predmetná zmluva bola riadne podpísaná zúčastnenými stranami, pričom podpisy boli v zmysle zákona

riadne overené. Všetky prílohy, vrátene prílohy č. 1, v ktorej je špecifikovaný konkrétny predmet
zmluvy tak ako je to uvedené v bode 2.1 kúpnej zmluvy sú k zmluve riadne pripojené a s touto
neoddeliteľne previazané, tým tvoria so zmluvou jednotný celok spôsobilý zápisu v katastrálnom registri.
Túto skutočnosť dokladuje aj bezproblémové konanie katastrálneho úradu, ktorý bez ďalších výziev
na doplnenie návrhu na vklad takto predloženú zmluvu zapísal. Argumenty zo strany navrhovateľa,
ktorý je mimochodom stranou predávajúceho tejto kúpnej zmluvy, teda stranou, ktorá daný stav priamo

spôsobila, považujeme za bezzákonné. Daný právny vzťah bol uzatvorený zo zákona. Ani žiadny ďalší z
argumentov protistrany, či už išlo o údajnú nezákonnosť notárskej overovacej doložky alebo prekročenie
právomoci G.. O. pri výkone funkcie likvidátora navrhovateľa sa nepreukázal ako relevantný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k
písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) podpis prevodcu na zmluve,

podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo
podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na
zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby
zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy

štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo
vyšší územný celok.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. (notársky poriadok) legalizáciou notár alebo ním poverený
zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu

vlastnoručne podpísal alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto
osoby platí § 48.

Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. účinného v čase podpísania kúpnych zmlúv zo dňa 11.08.2008
a 20.08.2008 osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky, ktorá

obsahuje
a) poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov (osvedčovacia kniha),
b) meno, priezvisko, trvalé bydlisko, prípadne miesto pobytu účastníka, jeho rodné číslo, dátum
narodenia,
c) údaj, ako bola zistená totožnosť účastníka,

d) konštatovanie, že účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom alebo že uznal podpis na listine
za svoj vlastný,
e) miesto a deň osvedčenia,
f) podpis notára a odtlačok úradnej pečiatky.

Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. ak notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov
alebo tlmočníkov osobne, títo musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich
totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti.Podľa § 70 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho
pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72. Ak je ustanovených viacero
likvidátorov a z ich ustanovenia nevyplýva nič iné, má túto pôsobnosť každý z likvidátorov.

Podľa § 71 ods. 7 Obchodného zákonníka za výkon svojej pôsobnosti zodpovedajú likvidátori tým istým
spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov.

Podľa § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce

k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a
prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene
a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených
obchodov.

Podľa§75ods.1Obchodnéhozákonníkakudňuskončenialikvidáciezostavílikvidátorúčtovnúzávierku

apredložíjuspoločníkomaleboorgánuspoločnosti,ktorýjeoprávnenýrozhodovaťozrušeníspoločnosti
na schválenie spolu s konečnou správou o priebehu likvidácie a návrhom na rozdelenie majetkového
zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok), medzi spoločníkov. Likvidátor je oprávnený
zvolať valné zhromaždenie spoločnosti na účel predloženia účtovnej závierky, konečnej správy a návrhu
na rozdelenie likvidačného zostatku. Ustanovenia tohto zákona alebo stanov o zvolávaní valného

zhromaždenia sa použijú primerane. Spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti rozhodujú o návrhoch
predložených likvidátorom spôsobom a väčšinou hlasov určenou na prijatie rozhodnutia o zrušení
spoločnosti.

Základnou otázkou, ktorú súd musel v tomto konaní vyriešiť ako otázku predbežnú, bola platnosť

kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.08.2008 medzi navrhovateľom a spoločnosťou Ekolo s.r.o., platnosť
kúpnej zmluvy zo dňa 20.08.2008 uzatvorenej medzi spoločnosťou Ekolo s.r.o. a spoločnosťou AVE
SK odpadové hospodárstvo s.r.o. a platnosť prevodu vlastníckeho práva na základe rozhodnutia
jediného spoločníka spoločnosti AVE Bratislava, s.r.o. pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia
o vložení peňažného a nepeňažného vkladu - nehnuteľnosti do spoločnosti AVE Bratislava, s.r.o. zo

dňa 23.09.2009. Navrhovateľ napádal platnosť vyššie uvedených právnych úkonov, poukazujúc na ich
nedostatky, ktoré robili kúpne zmluvy a nepeňažný vklad ako právne úkony absolútne neplatnými.

V prvom rade navrhovateľ dôvodil, že prejavy účastníkov v súvislosti s kúpnymi zmluvami neboli na tej
istej listine, resp. že kúpne zmluvy netvorili technickú jednotu listiny, pričom sa odvolával na stanovisko

NS SR zo dňa 03.10.2001 sp.zn. I. XX/XX.

Podľa stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2001, sp. zn. I. XX/XX, uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom XX/XXXX
zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy vôle účastníkov,

vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka); pokiaľ
takúto zmluvu, vrátane jej nedielnych príloh, tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé
hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním.

Tvrdenie navrhovateľa o nedostatku technickej jednoty listín bolo vyvrátené predloženými spismi

Katastrálneho úradu v Bratislave Správy katastra Senec č. Q.-XXXX/XX a č. Q.-XXXX/XX, ktoré bez
akýchkoľvek pochybností preukázali, že Kúpna zmluva zo dňa 11.08.2008 a Kúpna zmluva zo dňa
20.08.2008bolapevnespojenásovšetkýmisvojimiprílohami,naktorésamotnékúpnezmluvyodkazujú,
a to trikolórovou šnúrkou notárky U.. P. F.. Podmienka technickej jednoty listiny teda bola splnená, keď
v danom prípade kúpne zmluvy tvoria technickú jednotu listiny, pretože ich jednotlivé listy, obsahujúce

podstatné náležitosti, sú pevným spôsobom zviazané a teda prejavy predávajúceho a kupujúceho sú
na tej istej listine.

Ako ďalší dôvod neplatnosti kúpnych zmlúv navrhovateľ uviedol nedostatok v osvedčovacích doložkách,
ktorými bola osvedčená pravosť podpisu prevodcov. Súd považoval za dostatočné, keď na doložke bolo

uvedené, že totožnosť bola zistená zákonným spôsobom, keďže právna úprava platná v čase podpisu
kúpnych zmlúv výslovne nevyžadovala konkrétny údaj o čísle dokladu totožnosti. Navyše nedostatok v
osvedčovacej doložke v zmysleustálenej judikatúry nespôsobuje neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti. Podmienka
osvedčenia podpisu prevodcu je totiž relevantná pre posúdenie spôsobilosti zmluvy na zápis do katastra
nehnuteľností, ale nie je relevantná pre posúdenie platnosti zmluvy.

Podľa rozsudku publikovaného pod č. H. XX/XXXX overenie podpisu účastníka zmluvy o prevode
nehnuteľnosti nie je podmienkou platnosti zmluvy.

Napokon navrhovateľ mal za to, že Kúpna zmluva zo dňa 11.08.2008 nebola za predávajúceho

podpísaná oprávnenou osobou, keďže uznesenie Okresného súdu Bratislava I, ktorým bol G.. L. O.
vymenovaný za likvidátora spoločnosti navrhovateľa bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zrušené. Súd konštatuje, že v čase podpísania Kúpnej zmluvy, teda dňa 11.08.2008, bol G.. L.
O. likvidátorom spoločnosti navrhovateľa vymenovaný na základe právoplatného rozhodnutia, preto v
danom čase bol oprávnený konať za navrhovateľa, konkrétne bol oprávnený za navrhovateľa podpísať
Kúpnu zmluvu zo dňa 11.08.2008, na čom nemení nič skutočnosť, že NS SR uznesenie OS BA I v

období po podpise kúpnej zmluvy zrušil.

Práva a povinnosti likvidátora pri vykonávaní likvidácie sú upravené v § 72 Obchodného zákonníka
len rámcovo. Obchodný zákonník len príkladne uvádza jednotlivé oprávnenia a povinnosti likvidátora.
Medzi jeho základné povinnosti patrí najmä zostavenie likvidačnej súvahy, súpis imania, oznámenie

a zverejnenie vstupu spoločnosti do likvidácie, speňaženie celého majetku, uspokojenie veriteľov,
zostavenielikvidačnejzávierky,konečnejsprávyopriebehulikvidácie,návrhunarozdelenielikvidačného
zostatku, rozdelenie likvidačného zostatku a jeho poukázanie spoločníkom, podanie návrhu na výmaz
z obchodného registra a ďalšej povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona o účtovníctve a zákonov
upravujúcich jednotlivé dane. Za porušenie svojich povinností likvidátor zodpovedá náhradou škody

podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom zodpovednosť likvidátora za škodu sa v spoločnosti
s ručením obmedzeným posudzuje aj podľa § 135a Obchodného zákonníka.

Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, ktorý mal za to, že kúpna zmluva zo dňa 11.08.2008
obchádzazákon,keďlikvidátorneuvažovaloúčelnostiamožnostiuspokojiťveriteľovinaknežpeňažným

plnením. Obchodný zákonník autoritatívne neurčuje presný postup likvidátora pri likvidácii spoločnosti,
preto je na konkrétnom likvidátorovi, aký postup zvolí a aký postup bude považovať za účelný, preto
súd vyhodnotil, že kúpna zmluva zákon žiadnym spôsobom neobchádza. Navyše súd uvádza, že ak
mal navrhovateľ za to, že mu likvidátor svojím konaním spôsobil škodu, mohol sa ochrany svojich práv
domáhať inými prostriedkami, napr. uplatnením nároku na náhradu škody, čo platí aj v prípade tvrdenia

navrhovateľa, že likvidátor nekonal v zhode so záujmom navrhovateľa a neoznámil súdu, že nie je daný
dôvod na zrušenie spoločnosti navrhovateľa. Toto konanie likvidátora, resp. konateľa taktiež zakladá
jeho prípadnú zodpovednosť za škodu, nie je však dôvodom neplatnosti zmluvy. Súd tiež konštatuje, že
žiadna zo skutočností preukázaná výpoveďou svedkov nespôsobuje neplatnosť kúpnych zmlúv.

Tvrdenia navrhovateľa o účelovom zrušení spoločnosti navrhovateľa zneužitím zákonných ustanovení
upravujúcich likvidáciu obchodnej spoločnosti sú pre posúdenie danej veci úplne irelevantné. Otázka
zrušeniaspoločnostinavrhovateľajetotižpredmetominéhosúdnehokonaniaasúdnemádôvodsatouto
otázkou zaoberať. Otázka zrušenia spoločnosti navrhovateľa nemá žiaden dopad na platnosť kúpnej
zmluvy zo dňa 11.08.2008.

Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí
od začiatku (ex tunc) voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez
časovéhoobmedzeniadovolávaťsúdnouimimosúdnoucestou.Totoprávosanepremlčujeaninezaniká,

pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou),
aniodpadnutímvadyprejavuvôle(konvalidáciou)."Osud"absolútneneplatnéhoprávnehoúkonusleduje
aj právny úkon s akcesorickou povahou (napr. záložná zmluva,). Súd (tiež iný štátny orgán) musí na
túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex officio) z úradnej
povinnosti. Plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa

musí vydať). Ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal).Nález Ú. XXX/XX-XX : ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá
neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady.
Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s

ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, nie
zásadou. Nie je teda ústavne komformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1
ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci
k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.

Súd posúdil platnosť a účinnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 11.08.2008 a môže konštatovať, že zmluva bola
uzatvorená platne a účinne, v dôsledku čoho navrhovateľ previedol svoje vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam na spoločnosť Ekolo, s.r.o.

Súd posúdil platnosť a účinnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 20.08.2008 a môže konštatovať, že zmluva bola
uzatvorená platne a účinne, v dôsledku čoho spoločnosť Ekolo, s.r.o. previedla svoje vlastnícke právo

k predmetným nehnuteľnostiam na spoločnosť AVE SK odpadové hospodárstvo s.r.o., ktorá následne
ako výlučný vlastník vložila predmetné nehnuteľnosti do základného imania spoločnosti odporcu.

Súd nevzhliadol ani žiadne iné právne skutočnosti, ktoré by robili kúpne zmluvy alebo nepeňažný vklad
neplatnými a preto nemohol návrhu na začatie konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

vyhovieť, pričom sa v plnom rozsahu súd stotožnil s argumentmi odporcu.

Z dôvodu potreby rozhodnutia o svedočnom súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p., že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, dvojmo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).