Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715010128
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715010128.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní
18.2.2016 v Martine takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. por.

obžalovanú

M. G., F.. C., D.. XX.XX.XXXX S. O., trvale bytom O., A.. P..
C. XX/XX, adresa na doručovanie písomností: 1 C. Z., T. XX B. C., I., C. XTAA U.,
o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin z 02.02.2015, sp. zn. 3 Pv 489/13/5506-35 zo
skutku, ktorého sa mala dopustiť tak, že

v presne nezistenom čase dňa 28.06.2011 prevzala v Martine na X.. A.. P.. C. Č.. XX ako manželka
na dobierku poštovný peňažný poukaz od spoločnosti X. A., a.s., U. Č.. XX, XXX XX N. adresovaný
na meno O.. F. G., A.. P.. C. Č.. XX/XX, O. a s týmto išla v presne nezistenej dobe dňa 28.06.2011
na Hlavnú poštu v Martine na X.. V.. G. Č.. XX, kde sa opätovne predstavila ako manželka F. G. a

predložila pracovníčke pošty predmetný peňažný poukaz, kde jej táto vyplatila sumu 1.268,35 €, čím
tak uviedla uvedenú pracovníčku do omylu, nakoľko už od dňa 27.11.2010 nebola manželkou O.. F. G.
na základe Rozsudku v mene Slovenskej republiky Okresného súdu Martin pod č. k. 9C/199/2009-108,
kde Okresný súd Martin ich manželstvo rozviedol, finančné prostriedky si ponechala, čím uvedeným
konaním spôsobila škodu O.. F. G., D.. XX.XX.XXXX, N. O., Y.. O. Č.. X vo výške 1.268,35 €,

t e d a m a l a

na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že iného uviedla do omylu a spôsobiť tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m m a l a s p á c h a ť

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.,

lebo skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného O.. F. G., D.. XX.XX.XXXX S. O., N. O., Y.. O. Č.. X odkazuje
s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 02.02.2015 obžalobu na M. G. pre skutok právne
posúdený ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je
uvedené vo výroku podanej obžaloby prokurátora.

Obžalovaná M. G. na hlavnom pojednávaní neprejavila záujem konať o dohode o vine a treste.
Obžalovanávyhlásila,žejenevinná.Kpodanejobžalobesanazačiatkuhlavnéhopojednávaniavyjadrila
tak, že jej bol daný ústny súhlas na vybratie finančných prostriedkov, tie patrili do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, preto nevznikla žiadna škoda a nemôže ísť o trestný čin.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej M. G., svedka poškodeného
O.. F. G., svedkyne V. Z. F., svedkyne G. Ž., vykonal konfrontáciu medzi obžalovanou a poškodeným
a prečítal listinné dôkazy, najmä rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 21.10.2010, sp. zn.
9C/199/2009, oznámenie o zániku poistnej zmluvy z 2.6.2011, výpisy z účtov a správy poisťovne, odpis
z registra priestupkov a odpis z registra trestov obžalovanej.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaná 28.6.2011 prevzala
poštový peňažný poukaz od spoločnosti X. A., a.s. adresovaný na meno svojho bývalého manžela O.. F.
G.a28.6.2011poštovýpoukazpredložilanahlavnejpoštevMartine,pričomsapredstavilaakomanželka
F. G., na základe čoho jej pracovníčka pošty vyplatila sumu 1.268,35,- Eur. Tieto skutkové okolnosti

neboli v konaní sporné a sú preukázané zhodnými výpoveďami obžalovanej, svedkov aj listinnými
dôkazmi.

Súd však po vykonanom dokazovaní nemal preukázané, že obžalovaná preukázaným konaním naplnila
všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovaná preukázateľne prevzala odkupnú hodnotu (nie poistné plnenie), poistné počas
trvania zmluvy bolo platené spoločne bývalými manželmi, poškodený sa svojich práv nedomáhal
prostredníctvom občianskeho súdneho konania a nebolo bez pochybností preukázané, že obžalovaná
prevzala finančné prostriedky bez súhlasu poškodeného.

Súd pri svojich úvahách vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že obžalovaná neprevzala poistné
plnenie, ktoré by vzniklo na základe poistnej udalosti poškodeného. Obžalovaná prevzala tzv. odkupnú
hodnotu po predčasnom zrušení poistnej zmluvy, keď poškodený po rozvode manželstva poistné
neplatil. V konaní bolo nepochybne preukázané, že poistná zmluva bola uzatvorená v čase, keď
obžalovaná a poškodený boli manželmi. Právo na tzv. odkupné teda vznikalo od druhého roka existencie

poistenia a poistná zmluva mala aj v čase zániku odkupnú hodnotu, ktorá patrila do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, pretože poistné počas trvania manželstva platili spoločne obžalovaná aj
poškodený, čo v konaní nebolo sporné. Táto odkupná hodnota mala byť predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zániku manželstva podľa § 150 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú totiž aj iné hodnoty

oceniteľné peniazmi (napr. vklady na účtoch v bankách, v stavebnom sporení, členský podiel v
stavebnom bytovom družstve, alebo obchodný podiel v obchodnej spoločnosti).

Podľa zaužívanej súdnej praxe v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je aj vec, ktorú jeden z
manželov nadobudol za trvania manželstva výlučne vlastným pričinením a preto takáto vec nie je cudzou

vecou, ktorá by bola spôsobilým predmetom krádeže spáchanej druhým manželom (napr. R 32/1969).
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na vzniku a výške odkupnej hodnoty sa podieľali obaja
bývalí manželia. Z tohto dôvodu prevzatie odkupnej hodnoty vyjadrenej vo finančných prostriedkoch
nebolo cudzou vecou pre obžalovanú.

V týchto súvislostiach je potrebné uviesť, že poškodený sa mohol vydania finančných prostriedkov,
alebo ich časti domáhať prostredníctvom civilnoprávnej žaloby, najmä prostredníctvom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (najskôr dohodou, potom súdnou cestou). Poškodený túto
možnosť podľa obsahu spisového materiálu vôbec nevyužil. Právny poriadok Slovenskej republiky,
hoci je vnútorne diferencovaný, tvorí jednotu a ako s takým je potrebné s ním zaobchádzať pri

aplikácií jednotlivých ustanovení a inštitútov. Preto pokiaľ ide o naplnenie objektívnych znakov trestného
činu, nemôže byť ignorovaná iná než trestnoprávna (napr. občianskoprávna) stránka veci. Trestné
právo má povahu prostriedku ultima ratio, ktorého prostriedky musia a majú byť použité len vtedy,
pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy, alebo je ich použitiezjavne neúčelné. Je neprípustná prax, keď sa štandardné civilné vzťahy riešia na úkor jedného z
účastníkov prostriedkami trestného práva. Týmto spôsobom totiž dochádza k nerovnému postaveniu
osôb v ich vzájomných vzťahoch a k neúcte orgánov verejnej moci k rovnosti občanov. Trestnoprávna

kvalifikácia určitého konania ako trestného činu nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu
práv a právnych záujmov osôb v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na
individuálnej aktivite osôb, aby „strážili“ svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je v
zásade neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní a tak nahrádzali
činnosť súdov v občianskosúdnom konaní, pričom trestné stíhanie nie je na mieste, ak sa konanie

obžalovaného pohybuje výhradne v rovine súkromnoprávnych vzťahov. V právnom štáte je neprípustné,
aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy,
pokiaľ nie sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, resp. nie
sú tieto predpoklady celkom jasne zistené. Z princípu ultima ratio vyplýva, že ochrana majetkových
vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho a obchodného práva. Až tam,
kde taká ochrana je neúčinná a kde porušenie súkromnoprávnych vzťahov svojou intenzitou dosahuje

zákonom predpokladanú nebezpečnosť, je namieste uvažovať o trestnej zodpovednosti. Účastníci
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (bývalí manželia) majú dosť možností ako spor
vyriešiťprostriedkamiobčianskehosúdnehokonania.Princípsubsidiaritytrestnejrepresietotižvyžaduje,
aby štát uplatňoval prostriedky trestného práva zdržanlivo, to znamená predovšetkým tam, kde iné
právne prostriedky zlyhávajú, alebo nie sú efektívne. Princíp ultima ratio a zásady subsidiarity trestnej

represie by sa mal používať najmä pri majetkových trestných činoch. V prejednávanej veci jednoznačne
existovaloalternatívneriešenievmimotrestnejoblasti,ktorébyurčitepredstavovalomenšieobmedzenie
základných práv určitej osoby. Ingerencia donucovacej moci štátu v čase, keď neboli vyčerpané všetky
zákonné prostriedky predpokladané právnym poriadkom by bola neprimeraným zásahom do riešenia
občianskoprávneho sporu.

Vykonaným dokazovaním nie je bez pochybností preukázané, že obžalovaná prevzala finančné
prostriedky bez súhlasu poškodeného. Poškodený tieto skutočnosti v celom priebehu trestného konania
popieral,naopakobžalovanátvrdila,žepoškodenémuoznámila,abysiišielprevziaťfinančnéprostriedky
a on jej na to povedal, aby si tieto peniaze vybrala sama. V súlade s výpoveďou obžalovanej je

i výpoveď svedkyne V. Z. F., ktorá potvrdila, že naozaj poškodený obžalovanej tieto skutočnosti
uviedol. Svedkyňa V. Z. F. na svojej výpovedi zotrvala aj na hlavnom pojednávaní i pri vykonanej
konfrontácií s poškodeným. Listiny zamestnávateľa poškodeného o jeho pracovných povinnostiach
v rozhodnom období, ani výpoveď svedkyne Ž., výpoveď svedkyne Z. F. úplne nevyvracajú. Súd
tak nemal jednoznačne a bez pochybností preukázané pri nedostatku iných dôkazov, že finančné

prostriedky boli prevzaté obžalovanou bez súhlasu poškodeného, keďže iné dôkazy k týmto čiastkovým
okolnostiam predložené neboli a súd preto musel tieto čiastkové okolnosti vyhodnotiť v zmysle zásady
v pochybnostiach v prospech obžalovaného (in dubio pro reo).

Súd obžalovanú M. G. spod obžaloby oslobodil a z týchto dôvodov poškodeného s uplatneným nárokom

na náhradu škody postupom podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný
účinok ( § 306/2 ).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkonyalebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.