Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112244881
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112244881.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská
záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420,
zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A,
811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova

11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Alena
Vyskočilová, s.r.o., so sídlom Banskobystrická 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 808 539, v konaní o
zaplatenie 177.957,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 11Cb/238/2012-190 zo dňa 30.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/238/2012-190 zo dňa 30.10.2013 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho

zastúpenia v sume 1.664,95 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu
žalobcu Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava,
IČO: 47 232 471.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
177.957,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 04.04.2012 do
zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách prvostupňového konania

rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet zástupcu žalobcu trovy konania vo výške
10.677,44Euratrovyprávnehozastúpeniavovýške6.383,17Eur,vlehotedotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku. Okresný súd v Žiline po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 313, § 316 ods. 1, § 322
ods. 1, § 303 Obchodného zákonníka mal za to, že pohľadávka žalobcu bola dôvodná a tejto vyhovel
aj s príslušenstvom. V odôvodnení uviedol, že predmetom podanej žaloby bolo zaplatenie - vrátenie
zúčtovateľnej zálohy, ktorú žalobca vyplatil žalovanému na základe bankovej záruky. Žalovaný sa v
konaní bránil námietkou, že banková záruka nezanikla tak, ako to tvrdí žalobca, ale zanikla až uplynutím

3-ročnej doby ku dňu zúčtovania. Podľa vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že medzi žalobcom
a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spoločnom postupe. V tejto zmluve účastníci upravili svoje
vzájomné práva a povinnosti pri poskytovaní záruk zo strany žalobcu za úvery poskytované žalovaným
jednotlivým dlžníkom. V konaní bolo zistené, že medzi žalobcom a dlžníkom NEA PACK, a.s., bola
uzatvorená mandátna zmluva, ktorá upravovala vzájomné vzťahy medzi dlžníkom NEA PACK, a.s., a
žalobcom ako záručnou bankou. Medzi účastníkmi a dlžníkom NEA PACK, a.s., tak na základe týchto

zmlúv došlo k vzniku viacerých právnych vzťahov. Pre posúdenie otázky, či nárok žalobcu bol dôvodný,
bolo rozhodujúce zaoberať sa otázkou právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktoré boliupravené zmluvou o spoločnom postupe a bankovou zárukou. Banková záruka bola v danom prípade
stelesnená v záručnej listine č. 009167-2005.

Z ďalších vykonaných dôkazov vyplynulo, že na základe predmetnej záručnej listiny žalobca ako
záručná banka vyhlásil, že uspokojí pohľadávku žalovaného ako veriteľa voči dlžníkovi NEA PACK,
a.s.. Pohľadávka veriteľa vznikla zo zmluvy o úvere, ktorá bola s dlžníkom uzatvorená. Táto konkrétna
zmluva v súdnom konaní predložená nebola. Jej existencia však medzi účastníkmi nebola sporná a
otázka týkajúca sa vzájomných vzťahov medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkom NEA PACK, a.s.,

v tomto konaní ani nebola podstatná.

Čo sa týka samotnej bankovej záruky, táto ako vyplýva aj z citovaného ustanovenia § 322
Obchodného zákonníka, je svojou podstatou a funkciou blízka inštitútu ručenia. V tomto prípade bola
záručná listina vydaná na podklade dohody uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v podobe zmluvy
o spoločnom postupe. Samotná záručná listina je však jednostranným právnym úkonom a pre vznik

bankovej záruky má konštitutívny význam, keďže je predpokladom jej vzniku. Banková záruka potom
predstavuje záväzok banky voči veriteľovi, že ho uspokojí podľa záručnej listiny v prípade, ak dlžník
nesplní svoj záväzok. Banková záruka síce vzniká na základe jednostranného právneho úkonu, avšak
samotný ručiteľský vzťah, resp. vzťah z bankovej záruky nemôže vzniknúť len na základe prejavu vôle
banky a aj veriteľ musí prejaviť s takýmto jednostranným vyhlásením banky súhlas. Pre vyjadrenie tohto

súhlasu stačí, aby takýto súhlas bol daný konkludentne. O tom, že v tomto prípade zo strany žalovaného
ako veriteľa takýto súhlas bol daný, nepochybne svedčil ďalší postup účastníkov a skutočnosť, že
žalovaný postupoval podľa ustanovení záručnej listiny, vyzval žalobcu na plnenie zúčtovateľnej zálohy a
následneprijatúzúčtovateľnúzálohupoužilnaúhradusvojejpohľadávkyzúveruposkytnutéhodlžníkovi.
Okresný súd uzavrel, že preto bolo možné dospieť k záveru, že medzi účastníkmi vznikol vzťah z

bankovej záruky na základe záručnej listiny.

V konaní medzi účastníkmi tiež nebolo sporné, že po splnení podmienok žalovaný požiadal žalobcu v
súlade so záručnou listinu o vyplatenie zúčtovateľnej zálohy. Následne podľa predloženého platobného
príkazu ku dňu 18.01.2008 žalobca žalovanému túto zúčtovateľnú zálohu vyplatil. Pre posúdenie vzťahu

medzi účastníkmi boli potom rozhodujúce nasledujúce okolnosti, ktoré nastali po vyplatení zúčtovateľnej
zálohy žalobcom žalovanému.

Žalobca podaný návrh odôvodnil tým, že žalovaný porušil svoje povinnosti z bankovej záruky upravené
v záručnej listine a pohľadávku, ktorá mu vznikla, nevymáhal voči avalovi a vystaviteľovi zmenky.

Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že na zabezpečenie úveru bol ako jeden zo zabezpečovacích
inštitútov, ktorý je uvedený aj priamo v záručnej listine, uplatnený inštitút vlastnej blankozmenky od
vystaviteľa Ing. R. F., ktorá bola avalovaná dlžníkom NEA PACK, a.s. a spoločnosťou NEA spoločnosť
s ručením obmedzeným. V konaní medzi účastníkmi nebolo sporné a vyplýva to aj z predchádzajúcej
korešpondencie účastníkov, že žalovaný pohľadávku z tejto blankozmenky neprihlásil do konkurzného

konania na majetok spoločnosti NEA spoločnosť s ručením obmedzeným, ako avalistu zmenky a túto
pohľadávku súdnou cestou neuplatnil ani voči Ing. F. ako vystaviteľovi tejto zmenky. Žaloabca na základe
tejto skutočnosti odvodil zánik svojho záväzku a zánik záručnej listiny z dôvodu neplnenia povinnosti
žalovaným. Žalovaný naopak tvrdil, že bol oprávnený takýmto spôsobom postupovať a určiť, že túto
pohľadávku nebude vymáhať.

Zo zmluvy o spoločnom postupe vyplynulo a medzi účastníkmi nebolo sporné, že ustanovenia, ktoré
odlišným spôsobom upravujú vzájomné práva a povinnosti účastníkov obsiahnuté v záručnej listine,
majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami uvedenými v zmluve o spoločnom postupe. V tomto
prípade bolo možné konštatovať, že úprava povinností veriteľa zachytená v Článku V. bod 2 písm.

g) zmluvy o spoločnom postupe bola odlišná od úpravy povinnosti veriteľa, ktorá bola zakotvená v
Článku III. bod 1 písm. d) záručnej listiny. Zmluva o spoločnom postupe, rovnako ako záručná listina
ukladala veriteľovi povinnosť uplatniť právne prístupné kroky na uspokojenie a vymáhanie pohľadávky
veriteľa vrátane speňaženia zabezpečovacích inštitútov. V obidvoch prípadoch bol veriteľ oprávnený
rozhodnúťospôsobeakonkrétnychpodmienkachvymáhaniaaspeňažovaniavzmyslepredchádzajúcej

vety. Zmluva o spoločnom postupe upravovala aj mechanizmus, za dodržania ktorého môže veriteľ so
súhlasom záručnej banky od uplatnenia niektorých krokov na uspokojenie pohľadávky upustiť. V zmluve
bola použitá formulácia podľa ktorej: „za porušenie tohto ustanovenia sa nepovažuje", čo argumentom a
contrario možno vyložiť tak, že v prípade, ak bude veriteľ postupovať bez predchádzajúceho písomnéhosúhlasu záručnej banky, tak sa dopustí porušenia zmluvy. Zmluva o spoločnom postupe vychádzala
z povinnosti veriteľa uplatniť všetky kroky, ktoré sú prístupné na uplatnenie pohľadávky, či už voči
dlžníkovi alebo zo zabezpečovacích inštitútov s tým, že ak takýmto spôsobom veriteľ postupovať

nebude, tak svoje povinnosti podľa zmluvy poruší. Zmluva umožňovala s predchádzajúcim súhlasom
od niektorých krokov upustiť, pričom ak tento predchádzajúci súhlas bol daný, tak sa veriteľ porušenia
zmluvných ustanovení nedopustí. Takýto mechanizmus však záručná listina neobsahovala. Zo záručnej
listiny vyplynula len povinnosť veriteľa uplatniť právne prístupné kroky na uspokojenie pohľadávky a
na speňaženie zabezpečovacích inštitútov. V záručnej listine absentovala úprava mechanizmu, podľa

ktoréhobysaveriteľmoholzbaviťnásledkovporušeniatejtopovinnostivprípade,akbymuktomuveriteľ
ako záručná banka dal predchádzajúci súhlas. Okresný súd mal za to, že nebolo možné akceptovať
výklad žalovaným, keď z absencie možnosti upustiť od vymáhania so súhlasom záručnej banky, vyvodil
svoje oprávnenie upustiť od tohto vymáhania aj bez súhlasu záručnej banky. Okresný súd uzavrel,
že žalobca vôbec nedal žalovanému možnosť, aby po predchádzajúcom súhlase žalobcu nebola
pohľadávka vymáhaná napr. voči avalistom zmenky, či voči vystaviteľovi zmenky. Výklad žalovaného

bol v rozpore s textom zmluvy a záručnej listiny, pretože žalovaný z absencie možnosti dohodnúť
nevymáhanie určitým spôsobom, vyvodil záver o svojom jednostrannom oprávnení o nevymáhaní
rozhodnúť bez súhlasu záručnej banky. Okresný súd dospel k záveru, že v danom konkrétnom prípade
žalovaný nebol oprávnený upustiť od niektorých spôsobov uplatnenia pohľadávky alebo nevyužiť
speňaženie zabezpečovacích inštitútov tak, ako to tvrdil sám žalovaný. Žalovanému bolo umožnené

rozhodnúť len o tom, akým spôsobom a kedy použije konkrétne právne prístupné kroky na uspokojenie
a vymáhanie pohľadávok a na speňažovanie zabezpečovacích inštitútov.

Okresný súd poukázal na to, že ak došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok osoby zaviazanej zo
zmenky, tak žalovaný už ďalej nemal možnosť rozhodovať o tom, akým spôsobom bude pohľadávku

zo zmenky voči osobe, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz, uplatňovať, pretože voči takejto
osobe existovala len jedna možnosť uplatnenia pohľadávky, a to prihlásenie tejto pohľadávky do
konkurzného konania. Ak iná možnosť uplatnenia tejto pohľadávky v tomto prípade voči dlžníkovi
NEA spoločnosť s ručením obmedzeným nebola daná, tak podľa názoru okresného súdu bol žalovaný
povinný v zmysle Článku III. bod 1 písm. d) záručnej listiny uplatniť jediný možný právne prístupný

krok, a to prihlásenie pohľadávky do konkurzného konania. Zo žiadneho z ustanovení, či už zmluvy o
spoločnom postupe alebo záručnej listiny nevyplynulo oprávnenie žalovaného ako veriteľa, aby sám,
bez prípadnej konzultácie a predchádzajúceho súhlasu žalobcu, posudzoval, či takýto úkon prihlásenia
pohľadávky povedie alebo nepovedie k uspokojeniu tejto pohľadávky v následnom konkurznom konaní.
Otázka, či v konkurze takáto pohľadávka bude alebo nebude uspokojená, bola podľa názoru okresného

súdu irelevantná. Okresnému súdu nebolo zrejmé, ako mohol žalovaný dospieť k záveru, že v rámci
konkurzného konania nebude možné žiadne uspokojenie, keďže o tom, že táto otázka bola otvorená
ešte aj v nasledujúcom čase, a to konkrétne v roku 2010, svedčilo to, že podľa vyjadrení samotného
žalovaného, ktoré predložil žalobca na poslednom pojednávaní, sa ešte v priebehu roku 2010 riešili
otázky súdnych sporov týkajúcich sa nehnuteľného majetku, ktorý prípadne mohol patriť do konkurznej

podstaty spoločnosti NEA spoločnosť s ručením obmedzeným. V danom prípade nemohol obstáť ani
argument žalovaného o tom, že by náklady, ktoré by boli spojené s prípadným uplatnením pohľadávky
do konkurzného konania, mohli presahovať výnos získaný z takéhoto úkonu.

Podľa Článku III. bod 2 záručnej listiny podmienky uvedené v bode 1 tohto článku, boli podmienkami

rozväzovacími, ktorých nesplnenie alebo porušenie spôsobilo zánik záväzku záručnej banky zo záručnej
listiny. Pokiaľ došlo k naplneniu podmienky porušenia povinnosti žalovaným podľa Článku III. bod 1
písm. d) záručnej listiny, tak okamihom porušenia tejto povinnosti bola splnená rozväzovacia podmienka,
ktorá spôsobila zánik záväzku žalobcu zo záručnej listiny. K zániku záväzku došlo okamihom, keď
žalovaný porušil svoje povinnosti zo záručnej listiny bez ohľadu na skutočnosť, či následne v priebehu

konkurzného konania bolo alebo nebolo zistené, že by pohľadávka napriek jej prihláseniu nebola
v konkurznom konaní uspokojená. Žalovaný porušil svoju povinnosť podľa dotknutého ustanovenia
záručnej listiny, kedy nevyužil právne prístupný krok na uspokojenie a vymáhanie pohľadávky veriteľa
tým, že v zákonom stanovenej lehote 45-tich dní od vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti
NEA spoločnosť s ručením obmedzeným ako spoločnosti zaviazanej titulom avalu zmenky, do tohto

konkurzného konania prihlášku nepodal.

Okresný súd dospel k názoru, že žalovaný porušil svoje povinnosti aj tým, že žiadnym spôsobom
neuplatnil pohľadávku zo zmenky voči jej vystaviteľovi Ing. R. F.. Žalovaný aj v tomto prípade bolpovinný uplatniť všetky nároky týkajúce sa vymáhania pohľadávky alebo uplatnenia zabezpečovacích
inštitútov bez ohľadu na svoje presvedčenie o tom, či tieto kroky budú alebo nebudú viesť k úspešnému
uspokojeniu pohľadávok. Záručná listina neumožňovala žalovanému zbaviť sa povinnosti upustiť od

určitých spôsobov vymáhania na základe predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu. Žalovaný
bol povinný uplatniť nároky aj zo zmenky voči jej vystaviteľovi bez ohľadu na prípadné náklady s tým
spojené v podobe platenia súdnych poplatkov. Žalovaný porušil svoje povinnosti zo záručnej listiny aj
tým, že žiadnym spôsobom neuplatnil nárok zo zabezpečovacej zmenky voči jej vystaviteľovi Ing. F..
Okresný súd ďalej dodal, že neprihlásením pohľadávky do konkurzného konania sa reálna možnosť

jej uspokojenia výrazne znížila, pretože pravdepodobnosť uspokojenia takejto pohľadávky po ukončení
konkurzného konania, kedy už spoločnosť NEA spoločnosť s ručením obmedzeným nebude mať žiaden
speňažiteľný majetok, bola veľmi prakticky nulová. To, že neprihlásením pohľadávky do konkurzného
konania nedošlo k zániku tejto pohľadávky, však nič nemení na konštatovaní okresného súdu, že
žalovaný bol povinný uplatniť všetky právne prístupné kroky, teda aj krok smerujúci k uplatneniu tejto
pohľadávky do konkurzného konania, a ak tak nepostupoval, tak svoju povinnosť žalovaný porušil. V

súvislosti s pohľadávkou voči Ing. F.alovaný uvádzal to, že táto pohľadávka doposiaľ nie je premlčaná
a je ochotný poskytnúť žalobcovi súčinnosť na jej uplatnenie. Ani toto tvrdenie však pre posúdenie
právnych vzťahov účastníkov v danom konkrétnom prípade nebolo podstatné. Z ustanovenia Článku III.
bod 1 písm. d) záručnej listiny vyplynulo, že žalovaný bol povinný uplatniť všetky právne prístupné kroky
na uspokojenie pohľadávky až do dňa zúčtovania. V priebehu celej doby od zaplatenia zúčtovateľnej

zálohy, teda od 18.01.2008 až do 18.01.2011, kedy nastal deň zúčtovania, tak bol žalovaný povinný
uskutočňovať všetky kroky smerujúce k uspokojeniu pohľadávky, resp. k uplatneniu zabezpečovacích
inštitútov. V tomto období bol žalovaný povinný nielen podať prihlášku do konkurzného konania voči
avalistovi, ale uplatniť tiež nárok zo zmenky voči jej vystaviteľovi. Otázka, či aktuálne nárok zo zmenky
je alebo nie je premlčaný, bola v tomto kontexte právne irelevantná.

Po zhodnotení skutkového a právneho stavu okresný súd skonštatoval, že žalovaný porušil svoje
povinnosti zo záručnej listiny a v dôsledku porušenia týchto povinností, teda naplnenia rozväzovacej
podmienky podľa Článku III. bod 2 záručnej listiny, došlo k zániku záväzku žalobcu ako záručnej
banky vyplývajúceho z tejto záručnej listiny. Následne potom podľa Článku VI. bod 2 záručnej listiny

žalovanému ako veriteľovi vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi zúčtovateľnú zálohu alebo jej zostatok.
Táto povinnosť bola pritom priamo viazaná na porušenie okrem iného povinností podľa článku III. bod
1 písm. d) záručnej listiny zo strany žalovaného ako veriteľa. Žalovaný bol povinný zúčtovateľnú zálohu
vrátiť do 10-tich dní odo dňa zániku bankovej záruky. Banková záruka v tomto prípade zanikla uplynutím
lehoty 45-tich dní, ktorá bola určená na prihlásenie pohľadávky do konkurzu, ktorý bol vyhlásený na

majetok spoločnosti NEA spoločnosť s ručením obmedzeným. Pokiaľ okresný súd dospel k názoru,
že neprihlásením pohľadávky z avalu zmenky do konkurzného konania na majetok spoločnosti NEA
spoločnosť s ručením obmedzeným, banková záruka zanikla, bolo právne irelevantné, aký bol ďalší
vývoj v tomto konkurznom konaní, pretože otázka, či by došlo alebo nedošlo k uspokojeniu prípadnej
prihlásenej pohľadávky v tomto konaní, už nič nemohla zmeniť na zániku bankovej záruky. Neprihlásenie

tejto pohľadávky spôsobilo zánik bankovej záruky. Stav uspokojenia v priebehu konkurzného konania
zistený s odstupom niekoľkých rokov nemohol mať žiaden vplyv na otázku, či banková záruka zanikla
alebo nezanikla. Otázku zániku bankovej záruky nebolo možné posudzovať spätne po zistení rozsahu
prípadného možného uspokojenia v konkurze.

Ak došlo k zániku bankovej záruky tak, ako to uzavrel okresný súd, potom otázka, akým spôsobom
následne s týmito finančnými prostriedkami žalovaný disponoval, bola v konaní právne irelevantná,
pretože žalovanému okamihom zániku bankovej záruky vznikla povinnosť tieto finančné prostriedky
žalobcovi vrátiť. Z tohto dôvodu preto okresný súd zamietol dôkazné návrhy prezentované žalobcom
na pojednávaní dňa 30.10.2013. Žalovanému podľa záručnej listiny vznikla nielen povinnosť prijatú

zúčtovateľnú zálohu žalobcovi vrátiť, ale ak toto nesplnil i napriek výzve žalobcu, ktorú mal žalovaný
doručenú ku dňu 20.03.2012, v ktorej bola stanovená lehota na vrátenie zálohy v dĺžke 10-tich
pracovných dní a posledný deň pripadol na deň 03.04.2012, tak žalobcovi patrilo aj príslušenstvo, a
to 9 % úrok z omeškania ročne, pretože počnúc dňom 04.04.2012 sa žalovaný dostal do omeškania s
plnením svojho peňažného záväzku. O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods.

1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania bola priznaná náhrada trov vo výške 10.677,44
Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 6.383,17 Eur.Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, ako aj, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Za zásadné žalovaný považoval posúdenie a právny záver prvostupňového súdu,
že došlo k zániku Záručnej istiny č. 009166-2005 zo dňa 16.02.2005 (ďalej len „Záručná listina") z
dôvodu, že si:
a) žalovaný neprihlásil pohľadávku z avalu zmenky do konkurzného konania na
majetok NEA spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Potravinárska 6, 949 01 Nitra, IČO: 18 048

889, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro, Vložka č.: 1556/N,
b) žalovaný nevymáhal súdnou cestou nárok zo zmenky voči jej výstavcovi Ing.
F..
So záverom okresného súdu žalovaný nesúhlasil. Poukázal na znenie článku III. bodu 1 písm. d)
Záručnej listiny a článku V. bodu 2 písm. g) Zmluvy o spoločnom postupe zo dňa 11.02.2004 s tým, že
uvedené znenia boli totožné s výnimkou, že v rámci čl. V. bodu 2 písm. g) Zmluvy o spoločnom postupe je

naviac veta: ...„Za porušenie tohto ustanovenia sa nepovažuje, ak Veriteľ s predchádzajúcim písomným
súhlasom Záručnej banky upustí od takého kroku na uspokojenie a vymáhanie Pohľadávky Veriteľa,
ktorého náklady by zrejme presahovali Výnos z tohto úkonu. Podmienka predchádzajúceho písomného
súhlasu Záručnej banky sa považuje za splnenú, pokiaľ sa Záručná banka k písomnej žiadosti Veriteľa
písomne nevyjadrí do 30 dní od dňa doručenia žiadosti Veriteľa". Okresný súd dospel k záveru, že ak

táto veta sa v Záručnej listine nenachádza, znamená to, že žalovaný nemal žiadnu možnosť upustiť od
vykonania niektorých zo všetkých právne prístupných krokov na vymáhanie pohľadávky. Ďalej okresný
súduviedol,žemunebolozrejmé,nazákladečohožalovanýdospelkodlišnémuvýkladuustanovenia,že
z absencie možnosti upustiť od vymáhania so súhlasom záručnej banky vyvodil svoje oprávnenie upustiť
od tohto vymáhania aj bez súhlasu záručnej banky. Žalovanému nebol zrejmý takýto postup okresného

súdu a uvedená konštatácia, pretože žalovaný svoju verziu výkladu predmetných ustanovení zdôvodnil
jednak vo svojich písomných podaniach, ako aj na pojednávaní. Súd prvého stupňa sa s argumentáciou
žalovaného nevysporiadal, keďže neuviedol, v čom verziu výkladu žalovaného vo vzťahu k predmetným
ustanoveniam považuje za nesprávnu. Žalovaný preto opätovne v podanom odvolaní zopakoval svoj
prístup k výkladu dotknutých ustanovení v tom, že žalovaný bol preto oprávnený rozhodnúť aj o tom,

či si prihlási svoju pohľadávku z avalu zmenky do konkurzného konania na majetok NEA spoločnosť s
ručením obmedzeným, pretože bol oprávnený samostatne rozhodnúť o svojich krokoch bez súčinnosti
žalobcu. Žalovaný poukázal na článok III. bodu 1 písm. d) Záručnej listiny, ktorý mal záujem zabezpečiť
účelné a hospodárne vymáhanie pohľadávok. Žalovaný využil svoje právo uvedené v článku III. bodu 1
písm. d) Záručnej listiny a rozhodol o spôsobe a konkrétnych podmienkach vymáhania a speňažovania

pohľadávky a následne sa preukázalo, že jeho rozhodnutie bolo správne. Takáto skutočnosť potom
nemôžemaťzanásledokzánikZáručnejlistiny,lebokebyajboltentoinštitútrealizovaný,nemalobytona
postavenie žalobcu žiaden vplyv. Ďalej okresnému súdu nebolo zrejmé, ako mohol žalovaný v okamihu,
kedy bol konkurz vyhlásený a uplynula 45-dňová lehota na prihlásenie pohľadávok, dospieť k záveru,
že „v rámci tohto konania nebude možné žiadne uspokojenie". Aj v tomto smere, pokiaľ to súdu prvého

stupňa nebolo zrejmé, tak žalovaný opakovane oproti vyjadreniu k žalobe zo dňa 11.03.2013 uviedol,
že žalovaný mal a má presné vedomosti o majetkových pomeroch úpadcu NEA spoločnosť s ručením
obmedzeným, pretože táto spoločnosť bola materskou spoločnosťou spoločnosti NEA PACK, a.s., ktorej
žalovaný poskytoval opakovane úvery a stal sa hlavnou úverujúcou bankou tejto spoločnosti. Priebežne
sledoval a vyhodnocoval ekonomickú situáciu spoločnosti NEA PACK, a.s. vrátane štruktúry jej majetku

a záväzkov a dospel k záveru, že bonitný majetok, ktorý bol založený v prospech žalovaného, bol
súčasťou konkurznej podstaty spoločnosti NEA PACK, a.s., kde si žalovaný svoju pohľadávku riadne a
včas prihlásil a obdržal z nej aj výťažok. To, že analýzy žalovaného boli v plnom rozsahu správne, potvrdil
dôkaz stanoviska správcu konkurznej podstaty úpadcu NEA spoločnosť s ručením obmedzeným, Mgr.
Ing. Miroslava Zdychavského zo dňa 21.08.2013, z ktorého jasne vyplynulo, že na upokojenie veriteľov

vo všeobecnej podstate pripadne suma 0 Eur.

Vo vzťahu k nevymáhaniu nároku zo zmenky voči jej výstavcovi Ing. F. súdnou cestou žalovaný
poukázal na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, str. 16 ods. 3, keď prvostupňový súd uvádza, že od
18.01.2008 až do 18.01.2011, kedy nastal deň zúčtovania, bol žalovaný povinný uskutočňovať všetky

kroky smerujúce k uspokojeniu pohľadávky, resp. k uplatneniu zabezpečovacích inštitútov, t.j. v tomto
období bol povinný nielen podať prihlášku do konkurzného konania voči avalistovi, ale uplatniť tiež nárok
zo zmenky voči jej vystaviteľovi, a tým otázka, či aktuálne nárok zo zmenky je alebo nie je premlčaný,
bolo podľa názoru okresného súdu v tomto kontexte právne irelevantne. Tento záver okresného súduje v rozpore s odôvodnením na str. 14 napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že okresný
súd bol toho názoru, že v prípade, ak určité uplatnenie práv je na základe zákonných limitácií viazané
na zákonom stanovené lehoty, tak bol žalovaný povinný dodržať tieto zákonné lehoty a využiť všetky

možnosti na to, aby pohľadávka bola uplatnená či už voči dlžníkovi, alebo voči osobám zaviazaným zo
zmenky. Okresný súd tak na strane 14 odôvodnenia rozhodnutia hovorí o „využití zákonom stanovených
lehôt" a jednou z týchto lehôt je aj lehota na premlčanie nárokov a na str. 16 napadnutého rozsudku
už hovorí o tom, že žalovaný bol povinný žalobu podať nie do uplynutia premlčacej doby, ale „od
18.01.2008 až do 18.01.2011". V tejto súvislosti žalovaný poukázal na čl. III. bod 1 písm. d) Záručnej

listiny ...„Súčasne je Veriteľ povinný pred uplynutím príslušných premlčacích lehôt uskutočniť právne
kroky, aby nedošlo k premlčaniu práva na uspokojenie Pohľadávky Veriteľa z Úverovej zmluvy" a ďalej
žalovaný tvrdí, že žalobu voči Ing. F. bol povinný podať „pred uplynutím príslušných premlčacích lehôt",
pričom k uplynutiu takejto premlčacej doby doposiaľ nedošlo. Nie je pravdou, že by žalovaný zmenkový
nárok neuplatnil voči jeho výstavcovi v čase od 18.01.2008 do 18.01.2011, keďže bolo preukázané, že
žalovaný zaslal Ing. F. výzvu na zaplatenie jeho záväzku zo zmenky, a došlo aj k ďalšej korešpondencii

a komunikácii. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ je mu známe z konkurzného spisu NEA PACK, a.s.,
tak žalobca si v súvislosti s poskytnutím Zúčtovateľnej zálohy zo Záručnej listiny v konkurznom konaní
na majetok spoločnosti NEA PACK, a.s. podmienenú pohľadávku neprihlásil, a preto zrejme uplatnenie
nároku voči NEA PACK, a.s. neprichádza do úvahy. V ďalšom z odvolacích dôvodov žalovaný poukázal
na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. s tým, že dostatočné odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá základnému právu

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR č.k. I. ÚS 221/2010-20 zo dňa 09.06.2010. Žalovaný opätovne poukazoval na odôvodnenie
napadnutého rozsudku str. 13, str. 14 s tým, že potom takéto rozhodnutie nespĺňa atribúty vyplývajúce
z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a je dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, resp. na

zmenu napadnutého rozhodnutia okresného súdu a na zamietnutie žaloby žalobcu v celom rozsahu.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 7.1.2013 (správne malo byť
uvedené 2014). Primárne žalobca uviedol, že považuje rozhodnutie za vecne správne, zákonne a
spravodlivé. Rozsudok okresného súdu spĺňa všetky náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia a

je presvedčivé. Okresný súd poukázal na všetky písomné podania účastníkov a samotné odôvodnenie
rozsudku dáva logické a presvedčivé odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, týkajúce
sa predmetu konania. Okresný súd sa neobmedzil iba na konštatovanie nesprávnosti argumentácie
žalovaného, ale predovšetkým jasne uviedol, prečo považuje za nesprávnu argumentáciu žalovaného.
Žalovaný opakovane v odvolaní argumentuje na základe rovnakých okolností, ako to uskutočnil pred

súdom prvého stupňa. V odvolaní sa žalovaný zaoberá záverom okresného súdu a jeho posúdením,
či došlo k zániku záručnej listiny z dôvodu neuplatnenia pohľadávky uvedenými spôsobmi. Žalovaný
zdôrazňuje svoj prezentovaný názor, podľa ktorého sa domnieva, že nebol povinný využiť uvedené
spôsoby vymáhania pohľadávky. Okresný súd zistil, že medzi účastníkmi došlo k vzniku vzťahu z
bankovej záruky na základe záručnej listiny, a žalovaný požiadal o vyplatenie zúčtovateľnej zálohy a

táto zúčtovateľná záloha bola žalobcom žalovanému vyplatená. Okresný súd dôsledne vyhodnotil pre
posúdenie vzájomných práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným zmluvu o spoločnom postupe
uzavretú medzi účastníkmi a záručnú listinu. To, čo žalovaný namieta v čl. II odvolania, tak vyriešil
prvostupňový súd na stranách 12 až 17 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný nedôvodne
spochybňuje náležitosti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, pretože okresný súd dôsledne

rozviedol svoj právny názor. Na str. 13 odôvodnenia okresný súd uviedol, že výklad žalovaného je
podľa názoru okresného súdu v rozpore s textom zmluvy a záručnej listiny, keďže žalovaný z absencie
možnosti dohodnúť nevymáhanie určitým spôsobom vyvodil záver o svojom jednostrannom oprávnení o
nevymáhaní rozhodnúť bez súhlasu záručnej banky. Žalobca poukázal na to, že žalovaný mal (a mohol)
pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky, a to aj prihlásením predmetnej pohľadávky do konkurzného konania,

ako aj vymáhaním nároku zo zmenky voči jej výstavcovi, a pokiaľ tak žalovaný neurobil a spôsobil
naplnenie rozväzovacej podmienky záručnej listiny a zánik bankovej záruky, bol povinný vrátiť žalobcovi
poskytnutú zúčtovateľnú zálohu. Okresný súd sa dôsledne vysporiadal s argumentáciou žalovaného.
Podľa názoru žalobcu okresný súd dospel k správnemu záveru, že žalovaný porušil svoje povinnosti
vymáhať pohľadávku právne prístupnými spôsobmi a spôsobil zánik záručnej listiny. Skutočnosti, ktoré

nastali po zániku záručnej listiny preto považoval žalobca v zhode s názorom okresného súdu za
nepodstatné a otázky, či žalovaný mal alebo nemal prehľad o majetkových pomeroch dotknutých osôb,
ako sa ďalej vyvíjalo konkurzné konanie a či by došlo alebo nedošlo k aspoň čiastočnému uspokojeniu
veriteľa, boli v kontexte k predmetu konania právne irelevantné. K rozsahu odôvodnenia žalobcapoukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/09, podľa ktorého ...„Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania" (IV. ÚS 358/09, II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 200/09
uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. V súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 193/06, III.
ÚS 198/07) postupoval prvostupňový súd, keď v odôvodnení reagoval na všetky podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania, a dal jasnú a zreteľnú odpoveď nielen na riešenie konkrétneho právneho

problému, ktorým bola v tomto konaní otázka, či žalovaný bol oprávnený rozhodnúť, že upustí, resp.
nevyužije niektorý zo spôsobov vymáhania pohľadávky voči dotknutým osobám, bez predchádzajúceho
súhlasu žalobcu, ale okresný súd zodpovedal aj na ďalšie otázky. Okresný súd jasne uviedol, že
žalovaný nebol oprávnený upustiť od predmetných spôsobov uplatnenia pohľadávky, a ak tak urobil,
porušil podmienky záručnej listiny. Žalovaný spôsobil zánik záručnej listiny a vznikla mu povinnosť
vrátiť žalobcovi zúčtovateľnú zálohu podľa výroku rozsudku okresného súdu. Žalobca žiadal rozhodnutie

potvrdiť ako vecne správne s priznaním trov odvolacieho konania za úkon právnej služby - písomného
vyjadrenia k odvolaniu spolu s režijným paušálom a s DPH, celkom tak trovy odvolacieho konania 943,79
Eur.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/9/2014-239 zo dňa 25.03.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkomkonaniaprostredníctvomichzástupcovstým,žepodľaust.§156ods.1,3O.s.p.bolomiesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5

dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 29.04.2014, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s
ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Primárne krajský súd vzhľadom k odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý namietal nedostatočné

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu, sa zaoberal, či má spôsobilý predmet svojho
konania, t.j. rozhodnutie, ktoré spĺňa atribúty vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Po
oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím okresného súdu je nevyhnutné konštatovať, že toto vo
svojom odôvodnení má všetky náležitosti vyžadované zákonnou úpravou, a to ust. § 157 ods. 2 O.s.p..
Okresný súd vyjadril svoje názory, podľa ktorých vyhodnocoval uplatnenú pohľadávku žalobcu, vyslovil

úvahy, ktoré použil pri hodnotení žalobcovej pohľadávky, zrozumiteľne uviedol, prečo neakceptoval
stanoviská, názory a zdôvodnenia predkladané žalovaným v súdnom spore, a prečo mal za to,
že argumentácia žalovaného nemohla byť vzatá do úvahy. K rozsahu dostatočného odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresného súdu a jeho zrozumiteľných záverov je potrebné poukázať na
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorej, pokiaľ odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje
na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý
proces(m.m.IV.ÚS115/03,III.ÚS209/04).JudikatúraESĽPnevyžaduje,abyvodôvodnenírozhodnutia
bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd

jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru
krajského súdu predmetné rozhodnutie uvedené atribúty spĺňa. Nebolo možné sa stotožniť s odvolacou
námietkou žalovaného, že by závery prvostupňového rozhodnutia, obsiahnuté v odôvodnení, neboli vo
vzájomnom súlade, keďže okresný súd vyslovil skutkový a právny názor, na základe predchádzajúcej

racionálnej úvahy, ktorá vychádzala z priebehu konania, stavu dokazovania, pričom z jednotlivých
zhodnotení vykonaných okresným súdom vyplýva vzájomná logická súvislosť a väzba. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu nie je vo vzájomnom rozpore tak, ako to namietal žalovaný, ale v
logickom slede zdôvodnených skutočností, ktoré majú racionálny základ pre vyslovený názor okresnýmsúdom. Nie je možné tak, ako to uskutočnil žalovaný v podanom odvolaní, vytrhávať z kontextu
celého rozsiahleho odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného sudu len jeho určitú časť, pretože
odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu tvorí jeden celok. Okresný súd napadnutým rozhodnutím

postupoval zákonným spôsobom, keď rešpektoval ust. § 157ods. 2 O.s.p. a toto aj dôsledne aplikoval
vo svojom odôvodnení, preto tento odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný.

K úplnosti krajský súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2004 zo dňa 03. marca
2004, podľa ktorého právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno
povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je
v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je
náležite zdôvodnený, Ústavný súd Slovenskej republiky nemá dôvod doň zasahovať. Ďalej sa poukazuje
na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 218/2002 zo dňa 13. novembra 2002, v zmysle ktorého obsahom

práva podľa č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach nie je
právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania. Rovnako aj v zmysle uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19. marca 1997 vyplýva, že právo na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe

nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa želania
účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia
ústavného práva. Aj vzhľadom k uvedeným rozhodnutiam Ústavného súdu SR, pokiaľ sa konajúci
okresný súd nestotožnil s právnou argumentáciou a výkladom úkonov, ktoré uskutočňoval žalovaný,
neznamenalo to porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

Krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach
na jeho závery odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je potrebné, a ani žiaduce,
aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu sa opätovne zopakovali tie skutkové a právne závery,

ktoré už vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa krajský súd
v celom rozsahu stotožňuje, ale je postačujúce na ne odkázať. Tento postup krajského súdu je aj
v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa
ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok

(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho
súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Ďalej
krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, ...„ak v odvolacom
konaní krajský súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, v zásade sa môže obmedziť na prevzatie

odôvodnenia nižšieho súdu".

Vzhľadom k odvolacím dôvodom žalovaného, pri ich posudzovaní a hodnotení krajský súd vychádzal aj
z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého ...„súčasťou
základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa článku 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2
O.s.p..Odôvodneniesúdnehorozhodnutiavopravnomkonanívšaknemáodpovedaťnakaždúnámietku
alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie, zostali sporné, alebo
sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní".

Aj v súlade s uvedeným nálezom Ústavného súdu SR, preto v zmysle odvolacích dôvodov žalovaného
sa Krajský súd v Žiline ako súd odvolací vyjadroval k podstatným argumentom, a to, či boli žalovaným
dodržané podmienky vyplývajúce zo záručnej listiny, a pokiaľ neboli dodržané, resp. porušené, či
nastal dôsledok upravený v záručnej listine, a to zánik záväzku žalobcu, a na druhej strane povinnosť

žalovaného vrátiť žalobcovi zúčtovateľnú zálohu. K týmto podstatným argumentom sa vo väzbe k
odvolacím dôvodom žalovaného vyjadroval aj krajský súd vo svojom rozhodnutí.Krajský súd v ďalšom, v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného a k zvýrazneniu vecnej
správnostinapadnutéhorozhodnutiaokresnéhosúduuvádza,žepreposúdenietakpohľadávkyžalobcu,
vyhodnotenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu a odvolania žalovaného zo dňa 03.12.2013,

bolo potrebné poukázať na vzájomnú väzbu úkonov, a to Záručnej listiny č. 009167-2005 zo dňa
16.02.2005 (ďalej len „záručná listina") a Zmluvy o spoločnom postupe uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným dňa 11.02.2004 (ďalej len zmluva o spoločnom postupe"). K záverom okresného súdu a k
odvolacím dôvodom žalovaného bolo podstatné posúdiť, či došlo k porušeniu čl. III. bodu 1 písm. d)
záručnej listiny žalovaným ako veriteľom, a či následne to malo premietnutie do dôsledku vyplývajúceho

z čl. III. bodu 2 záručnej listiny v spojení s čl. VI. bodu 1 písm. c), čl. VI. bodu 2 záručnej listiny.

To, že záručná listina bola uskutočnená v súlade s ust. § 313 a nasl. ustanovenia Obchodného
zákonníka, nebolo sporné ani v konaní pred okresným súdom a ani pred odvolacím súdom. V záručnej
listine je obsiahnutý systém „ručenia". V čl. III. bodu 1 písm. d) záručnej listiny je uvedené, že ...„Veriteľ,
t.j. žalovaný po zaplatení Zúčtovateľnej zálohy Záručnou bankou až do Dňa zúčtovania uplatní právne

prístupné kroky na uspokojenie a vymáhanie Pohľadávky Veriteľa, vrátane speňaženia a realizácie
zabezpečovacích inštitútov. O spôsobe a konkrétnych podmienkach vymáhania a speňažovania v
zmysle predchádzajúcej vety je oprávnený rozhodnúť Veriteľ. Súčasne je Veriteľ povinný pred uplynutím
príslušných premlčacích lehôt uskutočniť právne kroky, aby nedošlo k premlčaniu práva na uspokojenie
pohľadávky z Úverovej zmluvy". V rámci vyjadreného spôsobu „ručenia" banky - žalobcu nepochybne

zo záručnej listiny vyplývala žalovanému povinnosť v rovine podmienky uplatniť právne prístupné
kroky na uspokojenie a vymáhanie pohľadávky, ktorú mal žalovaný ako veriteľ. Súčasne k týmto
úkonom bola vyjadrená ďalšia povinnosť (podmienka) pre žalovaného ako veriteľa, a to pred uplynutím
príslušných premlčacích lehôt uskutočniť právne kroky, aby nedošlo k premlčaniu práva na uspokojenie
pohľadávky z úverovej zmluvy. Práve pre povinnosť (podmienku), ktorá bola vyjadrená v čl. III.

bodu 1 písm. d) záručnej listiny, bolo podstatné, či žalovaný uplatňoval právne prístupné kroky na
uspokojenie a vymáhanie svojej pohľadávky ako pohľadávky veriteľa, voči ktorému dlžníkom bola
obchodná spoločnosť NEA PACK, a.s.. V čl. III. bodu 2 záručnej listiny bolo vyjadrené, že podmienky
uvedené v bode 1 tohto článku sú podmienky rozväzovacie, nesplnenie, či porušenie ktorejkoľvek
podmienky uvedenej v bode 1 tohto článku spôsobí zánik záväzku záručnej banky vyplývajúci z tejto

záručnej listiny. Z uvedeného vyplýva, že aj nesplnenie alebo porušenie povinnosti žalovaným, ktoré
mal uložené čl. III. bodu 1 písm. d) záručnej listiny, spôsobilo zánik záväzku záručnej banky, t.j. žalobcu
vyplývajúci z tejto záručnej listiny v spojení s čl. VI. bodu 1 písm. c), čl. VI. bodu 2 záručnej listiny, keď
z titulu bankovej záruky bol žalovaný ako veriteľ povinný vrátiť záručnej banke - žalobcovi zúčtovateľnú
zálohu.

Výsledky dokazovania preukázali, že žalovaný porušil povinnosti (podmienky) vyplývajúce z čl. III. bodu
1 písm. d) záručnej listiny, keď neuskutočnil, resp. neuplatnil právne prístupné kroky na uspokojenie
a vymáhanie pohľadávky, a preto v tomto správne zistenom skutkovom a právnom stave bol daný
základ žalobcovej pohľadávky. Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že nevykonaním

právne prístupných krokov zo strany žalovaného ako veriteľa na uspokojenie a vymáhanie pohľadávky,
a to jednotlivo uvádzaných v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, na ktoré krajský súd
odkazuje za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p., došlo k porušeniu povinnosti (podmienky) žalovaným
vyplývajúcej z čl. III. bodu 1 písm. d) záručnej listiny, čo nieslo so sebou dôsledok pre toto porušenie v
zmysle čl. III. bodu 2 záručnej listiny, t.j. zánik záväzku žalobcu zo záručnej listiny a právo na vrátenie

zúčtovateľnej zálohy podľa čl. VI. bodu 2 záručnej listiny.

Nepochybne záručná listina predstavuje významný zaisťovací (zabezpečovací) hmotno-právny inštitút
v zmysle ust. § 313 Obchodného zákonníka, ktorou záručnou listinou sa posilňuje pozícia veriteľa, v
danom prípade žalovaného. Uvedené ale nemôže ísť na ujmu bankovej záruky, a to by bolo práve

v situácii, keby bolo akceptované, že veriteľ nevykoná úkony smerujúce k uspokojeniu a vymáhaniu
pohľadávky. Predsa, aj v súlade s ust. § 313 Obchodného zákonníka, v záručnej listine boli uvedené
podmienky, za splnenia ktorých dôjde k uspokojeniu veriteľa - žalovaného a na druhej strane, za
nesplnenia podmienok vyplývajúcich zo záručnej listiny žalovaným ako veriteľom potom dôjde k zániku
záväzku žalobcu a tomu korešpondujúcej povinnosti žalovaného ako veriteľa vrátiť žalobcovi - záručnej

banke zúčtovateľnú zálohu.

Práve pre charakter a zmysel bankovej záruky - záručnej listiny ako hmotno-právneho
zabezpečovacieho inštitútu vyplýva, že nemá dlžníka vylúčiť z uspokojenia veriteľa, resp. z plneniajeho povinností, ale toto uspokojenie má posilniť, zabezpečiť, pokiaľ sa tak nestane zo strany dlžníka,
čomu zodpovedala podmienka - povinnosť pre žalovaného v zmysle čl. III. bodu 1 písm. d) záručnej
listiny uskutočniť právne prístupné kroky na uspokojenie a vymáhanie pohľadávky veriteľa. Výsledky

dokazovania pred okresným súdom nepochybne preukázali, že takéto kroky žalovaný neuskutočnil,
čo bolo podstatné a rozhodné a okresným súdom aj správne zistené, vyhodnotené. Určujúce bolo, že
žalovaný neprihlásil pohľadávku z avalu zmenky do konkurzného konania na majetok spoločnosti NEA
spoločnosť s ručením obmedzeným a neuplatnil pohľadávku zo zmenky voči jej vystaviteľovi Ing. R. F., a
tým nevykonal právne prístupné kroky na uspokojenie a vymáhanie pohľadávky, čím porušil zo záručnej

listinyvyplývajúcupovinnosť,resp.dohodnutépodmienkyvzmyslečl.III.bodu1písm.d)záručnejlistiny,
čo vecne správne skonštatoval okresný súd.

Pre tento záver podľa názoru krajského súdu je potrebné vychádzať z komplexného prístupu k obidvom
právnym úkonom, t.j. tak k záručnej listine, ako aj ku zmluve o spoločnom postupe. Absencia možnosti
dohodnúťnevymáhaniepohľadávkyveriteľomurčitýmspôsobomvzmyslezáručnejlistiny,neznamenala

oprávnenie žalovaného rozhodnúť o nevymáhaní svojej pohľadávky ako veriteľa bez súhlasu žalobcu.
Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom k obsahu záručnej listiny, zmluvy o spoločnom postupe,
charakteru bankovej záruky ako hmotno-právneho zabezpečovacieho inštitútu, žalovaný nemohol
svojvoľne, jednostranne rozhodnúť, že vôbec nevyužije niektorý z možných spôsobov vymáhania svojej
pohľadávky, keďže v zmysle podmienok záručnej listiny, čl. III. bodu 1 písm. d), bol žalovaný povinný

uplatniť právne prístupné kroky na uspokojenie a vymáhanie pohľadávky ako veriteľ vrátane speňaženia
a realizácie zabezpečovacích inštitútov. Žalovaný bol oprávnený ako veriteľ rozhodnúť len o spôsobe
a konkrétnych podmienkach vymáhania a speňažovania, nie však, že (bez súhlasu žalobcu) vôbec
nevykoná právne prístupné kroky na uspokojenie a vymáhanie pohľadávky.

Záručná listina obsahovala podmienky, povinnosti, ktoré mal žalovaný ako veriteľ splniť, dodržať, a to
podľa čl. III. bodu 1 písm. d) uplatniť právne prístupné kroky na uspokojenie a vymáhanie pohľadávky.
Ak tieto úkony žalovaný neuskutočnil, porušil povinnosti, podmienky vyplývajúce zo záručnej listiny,
čo vyvolalo, tak ako bolo zhodnotené aj okresným súdom, zánik záväzku žalobcu a vznik povinnosti
žalovaného ako veriteľa vrátiť zúčtovateľnú zálohu. V zmysle obsahu podmienok záručnej listiny preto

nevyplývavýklad,ktorýposkytolžalovanývkonanípredokresnýmsúdomaktorýzopakovalvodvolacom
konaní, že žalovaný mohol sám a jednostranne rozhodnúť o (ne)vymáhaní svojej pohľadávky ako
veriteľa, keďže bol oprávnený v zmysle čl. III. bodu 1 písm. d) záručnej listiny rozhodnúť len o spôsobe
a konkrétnych podmienkach vymáhania a speňažovania, avšak nie o tom, že nebude plniť povinnosť,
podmienku vyplývajúcu zo záručnej listiny, a to, že neuplatní právne prístupné kroky na uspokojenie a

vymáhanie pohľadávky veriteľa vôbec. Pre prioritu podmienok vyplývajúcich zo záručnej listiny nebola
danážalovanémumožnosťanivtom,abypopredchádzajúcomsúhlasežalobcunevymáhalpohľadávku,
v danom prípade z avalu zmenky a voči vystaviteľovi zmenky, pretože to tak nebolo vyjadrené v záručnej
listine. Okresný súd jednoznačným spôsobom uviedol, prečo neakceptoval takýto výklad žalovaného a
v tomto smere bolo jeho rozhodnutie rovnako v dostatočnom rozsahu zdôvodnené.

V podrobnostiach krajský súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými
sa stotožňuje za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol
relevantný, keďže okresný súd podľa výsledkov dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a skutkový stav aj z právneho hľadiska posúdil v súlade s hmotno-právnou úpravou, ktorými boli ust.

§ 313 až ust. § 322 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 303 Obchodného zákonníka, ktoré sa
týkajúúpravybankovejzárukyaručenia.Nebolizistenépodmienkyprezmenunapadnutéhorozhodnutia
okresného súdu, ani pre jeho zrušenie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného
súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná
náhrada uplatnených trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z. za 1 úkon právnej služby, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 778,45 Eur, 1 x 8,04 Eur režijný
paušál, + 20% DPH = 157,30 Eur, za úkon účasti na verejnom vyhlásení rozhodnutia dňa 7.5.2014 1 z

tarifnej odmeny 778,45 Eur = 389,23 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20% DPH = 79,45 Eur. Náhrada za
stratu času za účasť na verejnom vyhlásení rozhodnutia Bratislava - Žilina a späť, 8 polhodín x 13,40 Eur
= 107,20 Eur + 20% DPH = 21,44 Eur, náhrada cestovných výdavkov za použitia vozidla CHEVROLET
CRUZE, ev. č.: BA 299 ZP, podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, základná náhradaBratislava - Žilina a späť 400 km x 0,183 Eur / 1 km = 73,20 Eur + náhrada za pohonné hmoty 400 km
x 7,1 l / 100 km x 1,5 Eur / 1 l = 42,60 Eur, cestovné = 115,80 Eur. Súčtom dôvodné trovy odvolacieho
konania 1.664,95 Eur, ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný nahradiť na účet

zástupcu žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.