Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/199/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111228272
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111228272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členiek senátu JUDr. Eriky Šobichovej, JUDr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu:
ČESMAD Slovakia, so sídlom Levická 1, 826 40 Bratislava - Ružinov, IČO: 30 779 553, zastúpeného
právnym zástupcom Mgr. Jurajom Kindlom, advokátom, so sídlom F. XX, XXX XX L., proti žalovanému:
PC - PLUS, s.r.o., so sídlom S. Sakalovej 1300, 014 01 Bytča, IČO: 36 402 273, v konaní o zaplatenie
1.284,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb
221/2011-82 zo dňa 05.03.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 221/2011-82 zo dňa 05.03.2013 v napadnutom výroku,

ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 707,76 Eur spolu
s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 707,76 Eur od 04.02.2010 až do zaplatenia, všetko do 3 dní
po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 536 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka
zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), § 538 OBZ, § 546 ods. 1 OBZ, § 369 ods. 1 OBZ, § 120 ods. 1,
3 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), okresný súd žalobe v časti o
zaplatenie 707,76 Eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodení napadnutého
rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 30.08.2011 žalobca žiadal,
aby okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.284,87 Eur spolu s 9
% úrokom z omeškania ročne zo žalovanej istiny od 04.02.2010 až do zaplatenia, ako i na náhradu trov

konania. Žalobca dôvodil, že na základe objednávky žalovaného vykonal asistenčnú službu ČESMAD
ASSISTENCE riadne a včas. Služba spočívala vo vyslobodení vozidla DAF ev. č. BY018AN pri obci
F. v smere na Mikovice v Českej republike. Služba bola dodaná zmluvným partnerom žalobcu - AUTO
3000 s.r.o., so sídlom 5. května 714/1, Sokolov, Česká republika. Zmluvný partner žalobcovi vyúčtoval
dodanú službu v sume 1.363,- Eur bez DPH a túto sumu žalobca refakturoval žalovanému faktúrou
č. 210810029. Žalovaný následne reklamoval dĺžku práce vyslobodzovacieho špeciálu tvrdiac, že táto
práca netrvala 4 hodiny, ako bolo fakturované. Zmluvný partner, tak ako je to obvyklé, v mieste a čase

zásahu si za poskytnuté služby fakturoval každú začatú hodinu činnosti vyslobodzovacieho špeciálu,
pritom čas práce počítal od výjazdu na miesto zásahu až po príjazd do miesta zmluvného partnera.
Vzhľadom na dobré obchodné vzťahy ako na strane žalobcu a žalovaného, tak aj na strane žalobcu a
jeho zmluvného partnera pristúpil k tomu, že dobropisoval jednu hodinu zásahu, teda čas jazdy špeciáluna miesto zásahu a z miesta zásahu. Žalobca následne dobropisovanú sumu dobropisoval žalovanému
v zmysle daňových predpisov navýšenú o DPH dobropisom č. 210810480. Skutočnosť, že samotný
zásah vyslobodzovacieho špeciálu v mieste zásahu trval dve a pol hodiny (teda tri začaté hodiny času

práce na mieste, pričom v tomto čase nie je zarátaný príjazd a odjazd techniky na miesto zásahu),
preukazoval žalobca výpisom z Car Control, ďalej sériou chronologických fotografií predložených i na
nosiči CD a výpisom z elektronickej knihy jázd.

Žalobe bolo okresným súdom v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému

podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. V odpore žalovaný
uviedol, že faktúru č. 210810029 vystavenú na sumu 1.621,97 Eur za asistenčné služby reklamoval
listom z 27.01.2010 a vrátil ako neuhradenú z dôvodu, že ku fakturácii nebol doložený prvotný doklad
potvrdzujúci čas výkonu zásahu vodičom vozidla ev. č. BY 018AN, ako i neoprávnená fakturácia
výkonu vyslobodzovania v zmysle cenníka firmy AUTO 3000, Sokolov v rozsahu 4 hodín namiesto
2,5 hodín, práce mechanika v rozsahu 12 hodín namiesto 5 hodín, čo vyplývalo z digitálneho záznamu

vozidla. Z požadovanej čiastky, ktorú žalobca v konaní uplatnil v sume 1.284,87 Eur, bol žalovaný
ochotný uhradiť čiastku 1.038,87 Eur po vystavení dokladu. V priebehu konania doplnil žalovaný
svoju procesnú obranu tvrdením, podľa ktorého žalobca predložil prvotné doklady za výkon služby k
fakturácii neodsúhlasené a nepotvrdené posádkou vyslobodzovaného motorového vozidla. Fakturovaný
výkon musí byť odsúhlasený zástupcom odberateľa, aby nedošlo ku skresleniu údajov, prípadne k

neoprávnenej fakturácii. Žalovaný potvrdil oprávnenosť faktúry v rozsahu práce vyslobodzovacieho
„špeciálu 8 x 8 od 4.52 hod. do 7.22 hod., t.j. spolu 1,5 hodiny x 250,60 EUR = 375,90 EUR, v rozsahu
ubehnutých kilometrov vyslobodzovacieho špeciálu 110 km x 1,50 EUR = 165,- EUR a v rozsahu
práce dvoch mechanikov od 4.52 hod. do 7.22 hod., t.j. 1,5 hod. x 2 = 3 hod. x 16,30 EUR = 48,90
EUR, čo spolu predstavuje 589,80 EUR + 20 % DPH v sume 117,76 EUR, a to zodpovedá oprávnene

fakturovanej čiastke 707,76 EUR.“ Žalovaný poukázal na vyjadrenie vodiča vyslobodzovaného kamiónu
p. E. H., podľa ktorého nedošlo ku odopnutiu ťahača od návesu, ani k odpojeniu, či vyveseniu
hnacieho hriadeľa, a teda práca mechanikov spočívala v zapnutí a vytiahnutí súpravy na komunikáciu
v časovom rozsahu od 4,52 hod. do 7,22 hod., čo predstavovalo čas výkonu v trvaní 1,5 hod., teda
prácu dvoch mechanikov spolu 3 hodiny a prácu vyslobodzovacieho špeciálu v trvaní 1,5 hodiny.

Poukázal na spôsob fakturácie zo strany AUTO 3000, s.r.o., CZ, v zmysle jeho mailového vyjadrenia z
20.9.2011, kde je jednoznačne deklarovaný spôsob fakturácie za jazdu špeciálu podľa sadzby zvlášť a
vyslobodzovacích prác za jednu hodinu zvlášť. Ďalej v priebehu konania žalovaný namietal pravdivosť
a hodnovernosť všetkých listinných dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil a ktorými preukazoval
rozsah realizovaných asistenčných služieb pri jednotlivých položkách z hľadiska ich časového trvania a

z hľadiska kvantifikácie, ako i uplatnenú cenu plnenia (č.l. 75 spisu).

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že na pojednávanie dňa 05.03.2013 sa
k momentu jeho začatia o 13,10 hod. neustanovil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorí mali
doručenie predvolania na termín pojednávania včas a riadne vykázané, na základe čoho okresný súd

za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 OSP vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a právneho
zástupcu žalobcu. Po tom, ako bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania v tejto veci a
uznesenie o prerušení pojednávania do 16,00 hod. (uznesenie o prerušení pojednávania do 16,00
hod. dňa 05.03.2013 bolo vyhlásené o 13,30 hod.), ako i potom, ako štatutárny zástupca žalovaného
opustil pojednávaciu miestnosť, sa do pojednávacej miestnosti ustanovil právny zástupca žalobcu, ktorý

ospravedlnil svoj oneskorený príchod na pojednávanie, bol sudkyňou upovedomený o tom, že bolo vo
veci vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania a pojednávanie bolo prerušené do 16,00 hod., kedy
bude vyhlásený vo veci rozsudok. Uvedené skutočnosti vyplývali aj z úradného záznamu, ktorý bol
súčasťou zápisnice z pojednávania 05.03.2013.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že dňa 13.01.2010 zrealizoval na základe ústneho
dojednania žalobca pre žalovaného plnenie, spočívajúce v poskytnutí asistenčných služieb, a to
konkrétne vo vyslobodení vozidla žalovaného DAF, ŠPZ BY018AN zapadnutého v záveji pri obci F. v
smere na Mikovice v Českej republike. Žalobca realizoval toto plnenie, teda poskytnutie vymedzenej
asistenčnej služby prostredníctvom zmluvného partnera žalobcu AUTO 3000 s.r.o., so sídlom Česká

republika. Cenu poskytnutého plnenia žaloba vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 210810029, splatnou
03.02.2010 v sume 1.621,97 Eur, z ktorej následne dobropisom, ktorý je v písomnom vyhotovení
súčasťou spisu na č.l. 11 spisu, dobropisoval jednu hodinu vyslobodzovania v Českej republike v sume
337,01Eur.Skutočnosť,žesamotnýzásahvyslobodzovaciehošpeciáluvmiestezásahutrval2,5hodiny,teda 3 začaté hodiny práce na mieste, v ktorom čase nie je zarátaný príjazd a odjazd techniky na miesto
zásahu, preukazoval žalobca v konaní listinnými dôkazmi: výpisom z Car Control vyslobodzovacieho
špeciálu, ktorý je súčasťou spisu na č.l. 12, fotodokumentáciou, ktorá je súčasťou spisu na č.l. 13, 14

a 15, ako i výpisom z elektronickej knihy jázd vyslobodzovacieho špeciálu, ktorý je súčasťou spisu na
„č.l. 16, 16 p.v.“.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi v tomto konaní „neboli
sporné nasledovné skutkové okolnosti: Vznik zmluvného vzťahu - ústnej zmluvy uzatvorenej medzi

žalobcom a žalovaným na predmet plnenia žalobcu - vyslobodenie do záveja zapadnutého vozidla
žalovaného v mieste plnenia pri obci F. v smere na Mikovice v Českej republike, plnenie tejto zmluvnej
povinnosti žalobcu prostredníctvom tretieho subjektu AUTO 3000 s.r.o., so sídlom v Českej republike, 5.
května 714/1, Sokolov, Česká republika, dojednanie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným pri prejavení
ich vzájomnej vôle uzatvoriť túto zmluvu bez určenia ceny a skutočnosť samotnej realizácie plnenia
žalobcu - poskytnutia asistenčnej služby spočívajúcej vo vyslobodení do záveja zapadnutého vozidla

žalovaného prostredníctvom subjektu AUTO 3000 s.r.o., so sídlom v Českej republike k 13.1.2010
pri použití mechanizmu - vyslobodzovacieho špeciálu 8 x 8 a pri použití práce dvoch mechanikov.“
Vo vzťahu k rozsahu a druhu zrealizovaného plnenia žalobcu a výške žalovanej pohľadávky nebolo
medzi účastníkmi sporné právo žalobcu na zaplatenie ceny plnenia v rozsahu práce vyslobodzovacieho
špeciálu 8 x 8 za 1,5 hodiny v sadzbe 250,60 Eur, teda 375,90 Eur, v rozsahu ubehnutých kilometrov

vyslobodzovacieho špeciálu 110 km v sadzbe 1,50 Eur za jeden kilometer, teda 165,- Eur v rozsahu
práce dvoch mechanikov (každý 1,5 hodiny v sadzbe 16,30 Eur za jednu hodinu) x 2, teda 2-krát 24,45
Eur, čo celkom zodpovedá vrátane 20 % DPH nespornému právu žalobcu na zaplatenie ceny plnenia
v sume 707,76 Eur. Uvedené medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si okresný súd podľa §
120 ods. 3 OSP osvojil. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený v ústnej forme, tak ako

vyplývalo z ich komunikácie - z prepisu telefonického hovoru, ktorý je súčasťou spisu na č.l. 48 až 49
spisu, vyhodnotil okresný súd pri zohľadnení dohody vymedzujúcej predmet zmluvy ako poskytnutie
asistenčnej služby spočívajúce vo vyslobodení do záveja zapadnutého vozidla žalovaného ako zmluvu o
dielo podľa § 536 ods. 1, 2 OBZ. Žalobca ako zhotoviteľ vykonal dielo pre žalovaného ako objednávateľa
prostredníctvomtretiehosubjektuAUTO3000s.r.o.,sosídlomvČeskejrepublike,tedapostupovalpodľa

§ 538 OBZ.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca v konaní uplatnil celú žalovanú
pohľadávku v sume 1.284,87 Eur ako právo na zaplatenie obvyklej ceny plnenia v mieste a čase
realizácie plnenia, teda ako právo na zaplatenie ceny za dielo podľa § 546 ods. 1 veta druhá OBZ.

Pri takomto skutkovom vymedzení žalovanej pohľadávky bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu
podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP vo vzťahu k istine žalovanej peňažnej pohľadávky nad jej nespornú
výšku (teda na sumu 707,76 Eur) preukázať dôvodnosť uplatnenej ceny plnenia, a teda preukázať
rozsah realizovaného plnenia a obvyklú cenu takéhoto plnenia. Na základe vykonaného dokazovania
výsluchom žalobcu, žalovaného a oboznámením listinných dôkazov a to najmä „vyjadrenia sa vodiča

vyslobodzovaného vozidla E. H. z 15.2.2010 - č.l. 45, výpisom z Car Control vyslobodzovacieho
špeciálu podľa č.l. 12, fotodokumentáciou z č.l. 13, 14 a 15, výpisom z elektronickej knihy jázd z
č.l. 16, 16 p.v., oboznámením cenníka subjektu AUTO 3000 pre vyslobodzovacie a ostatné práce
platným od 1.1.2010 podľa č.l. 51 a vyjadrením sa subjektu AUTO 3000 s.r.o. na dožiadanie súdu,
ktoré vyjadrenie z 20.11.2012 je v spise na č.l. 67,“ a po vyhodnotení týchto dôkazov podľa § 132

OSP, pri súčasnom prihliadnutí na obranu žalovaného, ktorý na pojednávaní 05.03.2013 namietal
pravdivosť a hodnovernosť všetkých listinných dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil vo vzťahu
ku tvrdeniam o dôvodnosti uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky a k tvrdeniam o druhu a rozsahu
realizovaného plnenia, dospel okresný súd k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby. Pri hodnotení
vykonaných dôkazov bolo nevyhnutné prihliadať na označenú časť procesnej obrany žalovaného,

ktorý namietal pravdivosť a hodnovernosť všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom v tomto
konaní, v dôsledku ktorej procesnej obrany žalovaného došlo k presunu dôkazného bremena vo vzťahu
k preukázaniu ich hodnovernosti a pravdivosti na žalobcu, ktorý tieto súkromné listiny v konaní predložil.
Okresný súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku na právnu vetu vyplývajúcu „z rozsudku
NS SR sp.zn. 2 Cdo 199/2005, podľa ktorej : Pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti

druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka , ktorý tvrdil
skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané.“ Uvedený procesný dôsledok sa vzťahoval
na listinné dôkazy predložené žalobcom, ktorými preukazoval v konaní rozsah zrealizovaného plnenia
a výšku žalovanej pohľadávky, ako ceny obvyklej v mieste a čase, teda na výpis z Car Control, nafotodokumentáciu podľa č.l. 13, 14, 15 spisu, výpis z elektronickej knihy jázd, ako i predložený cenník
subjektu AUTO 3000 z č.l. 51 spisu. Žalobca po vznesení uvedenej procesnej obrany žalovaného
neoznačil a nepredložil okresnému súdu dôkazy, preukazujúce ním tvrdený rozsah plnenia - asistenčnej

službyspočívajúcejvovyslobodenídozávejazapadnutéhovozidlažalovanéhovrozsahupoložiek1až4
podľašpecifikácievyplývajúcejzč.l.50spisu(tedavrozsahu1621,97Eurprizohľadnenídobropisovanej
sumy 337,01 Eur) a ani dôkazy preukazujúce dôvodnosť uplatnenej ceny plnenia, teda ceny za dielo
vo vzťahu k istine nad rámec nespornej sumy 707,76 Eur. V nadväznosti na to okresný súd žalobe
vyhovel, pokiaľ išlo o právo žalobcu na zaplatenie obvyklej ceny za dielo v sume 707,76 Eur, tak ako

vyplývalo z výroku napadnutého rozsudku podľa § 546 ods. 1 veta druhá OBZ a vo zvyšnej časti
rozhodol o zamietnutí žaloby. Obvyklá cena za dielo v sume 707,76 Eur zodpovedala plneniu v rozsahu
„práce vyslobodzovacieho špeciálu 8 x 8 v rozsahu 1,5 hodiny v sadzbe 250,60 EUR, teda 375,90
EUR, ubehnutým kilometrom vyslobodzovacieho špeciálu v rozsahu 110 km v sadzbe 1,5 EUR za 1
kilometer, teda 165,- EUR a plneniu v rozsahu práce dvoch mechanikov, každý 1,5 hodiny v sadzbe
16,60 EUR za každú hodinu, teda 2-krát 24,45 EUR, čo celkom predstavuje sumu 589,80 EUR plus

20 % DPH v sume 117,96 EUR, teda dôvodne uplatnenú obvyklú cenu za dielo 707,76 EUR.“ Žalobca
realizoval svoje plnenie ako zhotoviteľ prostredníctvom tretieho subjektu AUTO 3000 s.r.o. (§ 538 OBZ),
preto okresný súd pri meritórnom rozhodovaní zohľadňoval i výsledok vykonaného dôkazu - dožiadania
okresného súdu adresovaného subjektu AUTO 3000 s.r.o., so sídlom Sokolov, Česká republika, „ktorý
bol dopytovaný, tak ako vyplýva z dožiadania súdu z č.l. 64 teda:

- akým spôsobom a v akých jednotkách k 13.1.2010 bola účtovaná práca vyslobodzovacieho špeciálu
8 x 8,
- ak sa doba skutočného výkonu vyslobodzovacieho špeciálu 8 x 8 k 13.1.2010 zaokrúhľovala na nejaké
časové úseky, bolo žiadané vysvetlenie, akým spôsobom,
- ak sa doba skutočného výkonu vyslobodzovacieho špeciálu 8 x 8 zaokrúhľovala na časové jednotky,

bolo žiadané vyjadrenie sa, či to bolo k 13.1.2010 obvyklé i u iných poskytovateľov asistenčných služieb,
- akým spôsobom a v akých jednotkách sa k 13.1.2010 účtovala práca mechanikov, ak sa doba
skutočného výkonu práce mechanikov k 13.1.2010 zaokrúhľovala na nejaké časové jednotky, bolo
žiadané vysvetlenie, akým spôsobom,
- ak sa doba skutočného výkonu práce mechanikov zaokrúhľovala na nejaké časové jednotky, bolo

žiadané vyjadrenie sa, či k 13.1.2010 bol takýto postup obvyklý i u iných poskytovateľov asistenčných
služieb a zároveň bol tento tretí subjekt žiadaný o predloženie špecifikácie k zásahu evidenčné číslo
E01137, na základe ktorého bola vystavená faktúra č. 3002400004 a tiež bol žiadaný, aby sa vyjadril,
či je na špecifikácii k zásahu evidenčné číslo E01137 správne uvedená účtovacia jednotka pri práci
mechanikov a v prípade, že tomu tak nie je, bolo žiadané vysvetlenie.“ Na dožiadanie okresného súdu

subjekt AUTO 3000 reagoval listom z 20.11.2012, ktorým oznámil, že cenník vyslobodzovacích služieb
platný k 13.1.2010 nevlastní, oficiálna mena užívaná v Českej republike je koruna, nie euro a k ostatným
otázkam v zmysle žiadosti okresného súdu ohľadne podrobností k zásahu z januára 2010, teda k
udalosti z doby takmer z pred troch rokov, nebol schopný sa presnejšie vyjadriť vzhľadom k časovému
posunu od doby zásahu. Všetku dokumentáciu, ktorú k tomuto zásahu mal, odovzdal partnerom. Z

uvedeného vyplýval teda podľa okresného súdu záver, podľa ktorého ani tento dôkaz vykonaný na
návrh žalobcu nepreukázal dôvodnosť tvrdení žalobcu vo vzťahu k rozsahu plnenia žalobcu a jeho
ceny nad rámec, ktorý medzi účastníkmi nebol sporný. Okresný súd zdôraznil, že v prejednávanej
veci bol s poukazom na § 538 OBZ vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu irelevantný obsah právneho
vzťahu medzi žalobcom a subjektom AUTO 3000 s.r.o., teda bola irelevantná skutočnosť ich vzájomnej

úpravy práv a povinností v rámci ich zmluvného vzťahu, pretože dokazovanie v tejto veci nesvedčilo
záveru, podľa ktorého by práva a povinnosti v rámci zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným boli závislé alebo akokoľvek inak prepojené so zmluvou, ktorú mal na realizáciu plnenia
uzatvorenú žalobca so subjektom AUTO 3000 s.r.o. Z obsahu zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným nevyplýval žiaden odkaz na cenník subjektu AUTO 3000 s.r.o. a žiadna závislosť zmluvného

vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a subjektom AUTO 3000
s.r.o. Pri uplatnení práva žalobcu voči žalovanému na zaplatenie ceny za dielo obvyklej v mieste a
čase realizácie plnenia, bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu, preukázať tvrdený rozsah plnenia
a dôvodnosť uplatnenej obvyklej ceny za dielo nad medzi účastníkmi nesporný rozsah, čo žalobca v
konaní nepreukázal. Rovnako žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, podľa ktorého by mala byť

účtovaná cena práce vyslobodzovacieho špeciálu i nad rámec jeho vlastného výkonu pri vyslobodzovaní
vozidla, teda pri realizácii súvisiacich plnení, počas ktorých sa vyslobodzovací špeciál už nachádzal
na mieste vyslobodzovania, avšak ešte nerealizoval vlastný výkon vyslobodzovania, prípadne i počas
premiestňovania vyslobodzovacieho špeciálu do miesta zásahu a z miesta zásahu.Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež uviedol, že so splnením záväzku zaplatiť
žalobcovi dlžnú cenu za dielo v sume 707,76 Eur je žalovaný v omeškaní, pričom okresný súd ustálil

vznik omeškania sa žalovaného s týmto jeho peňažným záväzkom ku dňu, ktorý nasledoval po dni
splatnosti pôvodne vystavenej faktúry, ktorá je súčasťou spisu na č.l. 9 a bola splatná 03.02.2010. Táto
faktúra,akovyplynulozvykonanéhodokazovania,sanespornedostaladodispozičnejsféryžalovaného,
a teda splnila úlohu výzvy žalobcu adresovanej žalovanému na zaplatenie peňažného záväzku - na
plnenie, všetko pri absencii osobitnej dohody o spôsobe platenia ceny za dielo medzi účastníkmi. Vo

vzťahu k sadzbe úroku z omeškania vychádzal okresný súd z konštatovania o dôvodnosti uplatnenej
sadzby úroku z omeškania 9 % ročne podľa § 369 ods. 1 OBZ, opäť pri zohľadnení absencie osobitnej
dohody o sadzbe úroku z omeškania pre prípad omeškania sa žalovaného so splnením jeho záväzku
zaplatiť cenu za dielo.
O náhrade trov prvostupňového konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 OSP

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to v časti nepriznanej
časti istiny 339,84 Eur, ako aj v časti príslušenstva a trov konania, pretože súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 221 ods. 1 OSP), resp.
okresný súd sa pri výpočtoch, ktoré boli podkladom rozhodnutia vo veci samej dopustil chyby v počítaní,
ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe dokazovania počas konania, ako

aj vyjadrení strán konania na pojednávaní dňa 27.07.2012 bolo účastníkmi ustálené, že nie je sporné
dodanie asistenčnej služby v časovom rozsahu od 4,52 hod. do 7,22 h. (uvádza sa vo vyjadreniach strán
v zápisnici na str. č. 4 a 5). Zástupca žalobcu na pojednávaní upozornil na chybný údaj žalovaného a
chybnú protokoláciu, keď zástupca žalovaného uviedol že ide o dodanie asistenčnej služby v rozsahu
1,5 hod. Správny údaj je pritom 2,5 hod (4:52 - 7:22, uvedené na str. č. 4 zápisnice z pojednávania dňa

27.07.2012). Súd prvého stupňa pri výpočtoch použil nesprávny časový údaj, keď vypočítal odplatu za
dodanie služieb v rozsahu 1,5 hod, pričom mal uplatniť odplatu za dodanie služieb v rozsahu 2,5 hod.
Výpočet okresného súdu v napadnutom rozsudku „(vychádza z dodania služby v rozsahu 1,5 hod):

poskytnutá služba jednotka cena za jednotku počet jednotiek cena celkom v Eur

práca vyprosťovacieho špeciálu 8x8 1 hod 250,60 1,50 375,90 €
sadzba za km 1 km 1,50 110,00 165,00 €
práca mechanika 1 hod 16,30 1,50 24,45 €
práca 2. mechanika 1 hod 16,30 1,50 24,45 €
cena celkom bez DPH 589,80 €

cena celkom s DPH 707,76 €
Výpočet ceny za dodané služby (vychádza z dodania služby v rozsahu 2,5 hod):
poskytnutá služba jednotka cena za jednotku počet jednotek cena celkem v Eur
práca vyprosťovacieho špeciálu 8x8 lhod 250,60 2,50 626,50 €
sadzba za km lkm 1,50 110,00 165,00 6

práca mechanika lhod 16,30 2,50 40,75 €
práca 2. mechanika 1 hod 16,30 2,50 40,75 €
cena celkom bez DPH 873,00 €
cena celkom s DPH 1 047,60 €

Vzhľadom na vyššie uvedené sme toho názoru, že podľa ustáleného časového rozsahu dodania služby
od 4:52 do 7:22 mal súd navrhovateľovi priznať sumu vo výške 1.047,60 € nie sumu vo výške 707,76 €.“

Žalobca v odvolaní poukázal tiež na „zrejmý iný pomer na úspechu vo veci a súd by mal navrhovateľovi
priznať pomernú časť náhrady trov súdneho konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho

poplatku za návrh na vydanie PR vo výške 77,00 Eur zo súdneho poplatku za odvolanie ktorý bude
zaplatený na výzvu súdu trov právneho zastúpenia vo výške 959,60 Eur (viď príloha)“. Žiadal, aby bol
rozsudok okresného v napadnutej časti výroku zrušený a aby bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.047,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.047,60 Eur
od 04.02.2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania v príslušnej výške.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 15.08.2013, doručenom
okresnému súdu dňa 19.08.2013, ktorý nesúhlasil so stanoviskom žalobcu ohľadne nepriznanej časti
istiny 339,84 Eur, ako aj časti príslušenstva a trov konania, pričom poukázal na odpor zo 06.07.2012,„kde sme preukázali oprávnenú a priznanú čiastku z prvotných dokladov k fakturácii v celkovej výške
707,76 € včetne Dph“. Žalovaný zdôraznil, že nedošlo k počítacej chybe, ako tvrdil žalobca, ale z
dôvodu neznámych skutočností, stále nepochopil, že výpočet nákladov na vyslobodenie vozidla a práce

mechanikov podľa záznamu z „digit. tachografu“ vyslobodzovaného vozidla ako i prehláseniu vodiča E.
H. trval 1,5 hod., ktoré žalobcovi uhradil. Rozporované položky žalobcom - práca vyslobodzovacieho
špeciáluaprácamechanikovsúviazanékmiestuvýkonu,kdebolzásahzrealizovaný.Ztohtodôvodubol
aj vyčíslený čas zásahu 1,5 hod. vyslobodzovacieho špeciálu a práca mechanikov pri dopravnej nehode
v F. a podľa toho mali byť aj fakturované, nakoľko tieto výkony sa viažu k miestu výkonu vyslobodenia

podľa záznamu z „digit. Tachografu“ len v tejto lokalite. Žalobca nepredložil okresnému súdu dôkazy
preukazujúce ním tvrdený rozsah plnenia asistenčnej služby, ale ani dôkazy preukazujúce dôvodnosť
uplatnenej ceny plnenia za dielo vo vzťahu k istine nad rámec nespornej sumy 707,76 Eur. Rozsudok
okresného súdu žiadal potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1

OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa §
156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku,
ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne
rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
14Cob/199/2013-119 zo dňa 19.02.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovaného s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 OSP
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu, v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.02.2014,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v
spojení s ust. § 211 ods. 2 OSP.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
preskúmaval rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v podaní
zo dňa 19.04.2013 (č.l. 94 a nasl. spisu).
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný (§
212ods.1OSP),atolentýchdôvodov,ktorémaliväzbunauzavretýskutkovýstavvecivprvostupňovom

konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP), bolo v
prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania dostatočné
dokazovanie, z neho bol vyvodený správne skutkový stav, ktorý okresný súd rovnako správne právne
vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku
okresného súdu, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v

písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP
v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. 350/09 a rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je
potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku

okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a
odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce
len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu.
V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Na zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku krajský súd ďalej
uvádza, že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v
rámci uplatneného nároku, teda v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, nebola spoľahlivo a dostatočne
preukázanádôvodnosťžalobyvrovineexistenciedôvodovnauloženiepovinnostižalovanémuvrozsahupožadovanom žalobcom. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti
mal preukázané a ktoré nie, o ktoré skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
spravoval. Tým dal odpoveď na tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré mali pre vec podstatný

význam a dostatočne objasňovali skutkový stav veci.

Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a okresný súd sa pri výpočtoch, ktoré boli podkladom rozhodnutia
vo veci samej, dopustil chyby v počítaní, ktoré mali za následok podľa žalobcu nesprávne rozhodnutie

vo veci.

Žalobca v odvolaní poukázal na zápisnicu z pojednávania vykonaného pred okresným súdom dňa
27.07.2012. V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalobcu sa krajský súd oboznámil s celou
predmetnou zápisnicou s dôrazom na skutočnosti z nej vyplývajúce práve v rozsahu odvolacej námietky
žalobcu.Zobsahuzápisnicevsúvislostisargumentáciouprávnehozástupcužalobcuvyplývajútvrdenia,

z ktorých je zrejmé „ja nerozporujem tvrdenie žalovaného o tom, že špeciál bol na danom mieste od
4,52, kedy vlastne prišiel na miesto zásahu, až do 7,22. Uvedené konkrétne časové údaje exaktne
nevyplývajú z predložených listinných dôkazov, ktoré som označil vo vzťahu k preukázaniu rozsahu
asistenčných služieb, pretože napr. predložené fotografie nemôžu byť vyhotovené presne pri príjazde
na miesto a tak isto presne v momente skončenia poskytovania asistenčnej služby, ale časový interval

od 4,52 do 7,22 nerozporuje žalobca ako čas, po ktorý bol príslušný špeciál, ktorý realizoval asistenčnú
službu, na mieste zásahu“. Žalobca v odvolaní uviedol, že upozornil na chybný údaj žalovaného a aj
chybnú protokoláciu, keď žalovaný uviedol „že ide o dodanie asistenčnej služby v rozsahu 1,5 hodiny“.
Správnym údajom pritom podľa žalobcu bolo 2,5 hodiny. Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd
zistil nesprávny časový údaj, keď vypočítal odplatu za dodanie služieb v rozsahu 1,5 hodiny, „pričom

mal uplatniť odplatu za dodanie služieb v rozsahu 2,5 hodiny“. V rovine tejto odvolacej námietky žalobcu
považuje krajský súd za podstatné poukázať na to, že v zmysle § 40 ods. 1 OSP o úkonoch, pri ktorých
súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí
prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a
výroky rozhodnutia; ak nahrádza zápisnica podanie, musí mať aj jeho náležitosti. Žalobca v odvolaní

poukázal na zápisnicu zo dňa 27.07.2012, s ktorou sa v rámci odvolacej námietky oboznámil odvolací
súd, a to s dôrazom, tak ako už konštatoval odvolací súd na rozsah uvedenej odvolacej námietky. Z
obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.07.2012 (č.l. 52 a nasl. spisu) krajský súd okrem iného zistil,
že bola spísaná Okresným súdom Žilina a že pojednávať sa začalo o 13,10 hod. V súvislosti s trvaním
samotnéhovyslobodeniapredmetnéhomotorovéhovozidlažalobcaprostredníctvomprávnehozástupcu

žalobcu uvádzal vo svojej výpovedi trvanie predmetného zásahu v rozsahu 2,5 hodiny. Z obsahu danej
zápisnice však voči protokolácii, ale ani voči skutočnostiam uvedeným v zápisnici nevyplývali žiadne
námietky právneho zástupcu žalobcu, a to ani v rovine ním konštatovanej chybnej protokolácii uvádzanej
v odvolaní. V tomto smere krajský súd považuje za nevyhnutné citovať rozhodujúcu právnu úpravu a
to § 40 ods. 3 OSP.

Podľa § 40 ods. 3 OSP, predseda senátu alebo samosudca opraví v zápisnici chyby v písaní a iné zrejmé
nesprávnosti. Predseda senátu alebo samosudca rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o
námietkach proti jej zneniu. Každá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice, vedeniu konania
alebo správania účastníkov konania, ktorej súd nevyhovel, musí byť v zápisnici uvedená.

Krajský súd pre úplnosť považuje za podstatné zvýrazniť, že z obsahu zápisnice, ale ani ďalšieho
spisového materiálu nevyplýva, napriek tomu, že zápisnica bola mailovou cestou doručená právnemu
zástupcovi žalobcu, návrh na opravu predmetnej zápisnice v zmysle § 40 OSP. K dôvodom uvedeného
odvolania pokiaľ žalobca uvádzal dĺžku rozsahu zásahu 2,5 hod., poukazuje krajský súd na odôvodnenie

napadnutého rozsudku okresného súdu v tejto časti, s ktorým sa v zmysle § 219 ods. 2 OSP stotožnil, v
zmysle ktorého okresný súd priznal žalobcovi cenu v rozsahu práce vyslobodzovacieho špeciálu 8 x 8 v
rozsahu 1,5 hod. v sadzbe 250,60 Eur, teda 375,90 Eur, pričom poukázal na to, že zmluvný vzťah medzi
žalobcom a žalovaným bol založený v ústnej forme tak, ako vyplývalo z komunikácie účastníkov prepisu
telefonického rozhovoru, ktorý bol súčasťou spisu na č.l. 48-49 spisu (v spise nesprávne uvedené

na č.l. 86 ako 459) a zohľadnil dohodu vymedzujúcu predmet zmluvy ako poskytnutie asistenčnej
služby spočívajúci vo vyslobodení do záveja zapadnutého vozidla žalovaného ako zmluvu o dielo podľa
§ 536 ods. 1, 2 OBZ. Žalobca ako zhotoviteľ sa teda zaviazal vykonať dielo pre žalovaného ako
objednávateľa prostredníctvom tretieho subjektu AUTO 3000 s.r.o., so sídlom v Českej republike. Pokiaľžalobca v rámci odvolania poukazoval na to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil cenu poskytnutého
plnenia, keď bral do úvahy rozsah asistenčnej služby 1,5 hod., pričom samotný žalovaný pred súdom
prvého stupňa výslovne namietal rozsah 2,5 hod. a uviedol „Ja nerozporujem tvrdenie žalobcu o tom,

že prebehla telefonická komunikácia, na základe ktorej žalobca zabezpečil realizáciu asistenčných
služieb prostredníctvom subjektu Auto 3000 s.r.o. v Českej republiky, v rámci čoho bolo vlastne
vyprosťované vozidlo žalovaného. Pokiaľ ide o uplatnenú pohľadávku, tak žalovaný namieta jej výšku,
a to v nadväznosti na dnes predloženú špecifikáciu uplatnenej pohľadávky podľa listinného dôkazu
predloženého žalobcom označeného ako fakturácia podľa cenníka platného v danom mieste a čase za

služby dodané v rozsahu 2,5 hodín“. Uvedený výkon podľa žalovaného trval 1,5 hod. (č.l. 56 spisu).
Nosným pre postup okresného súdu a následne z neho vyvodené závery tak v skutkovej ako aj v
právnej rovine bola uplatnená obrana žalovaného v konaní pred súdom prvého stupňa, v rámci ktorej
spochybnil všetky listinné dôkazy, ktoré boli predložené žalobcom v konaní. Z uvedených dôvodov
potom okresný súd správne pri tejto námietke postupoval, keď poukázal na dotvrdenie správnosti svojho
postupu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 199/2005, podľa ktorého

pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná
povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mu mali byť súkromnou
listinou preukázané. Tento procesný dôsledok sa podľa okresného súdu, s ktorým záverom sa krajský
súd stotožnil, vzťahoval na listinné dôkazy, predložené žalobcom, ktorými preukazoval v konaní rozsah
zrealizovaného plnenia, výšku žalovanej pohľadávky ako ceny obvyklej v mieste a čase, teda na výpis

z Car Control, na fotodokumentáciu podľa č.l. 13, 14, 15 spisu, výpis z elektronickej knihy jázd, ako i
predložený cenník subjektu AUTO 3000 z č.l. 51 spisu. Žalobca po vznesení uvedenej procesnej obrany
žalovaného neoznačil a nepredložil okresnému súdu, ani odvolaciemu súdu dôkazy, preukazujúce ním
tvrdený rozsah plnenia asistenčnej služby spočívajúci vo vyslobodení do záveja zapadnutého vozidla
žalovaného v rozsahu položiek 1 až 4 podľa špecifikácie z č.l. 50 spisu, teda v celom rozsahu 1284,87

Eur pri zohľadnení dobropisovanej sumy 337,01 Eur, teda dôkazy, preukazujúce dôvodnosť uplatnenej
ceny diela vo vzťahu i istine nad rámec spornej sumy 707,76 Eur. Ak za tejto situácie okresný súd
potom priznal žalobcovi len právo na náhradu nespornej sumy 707,76 Eur „v sadzbe 250,60 EUR,
teda 375,90 EUR, ubehnutým kilometrom vyslobodzovacieho špeciálu v rozsahu 110 km v sadzbe
1,5 EUR za 1 kilometer, teda 165,- EUR a plneniu v rozsahu práce dvoch mechanikov, každý 1,5

hodiny v sadzbe 16,60 EUR za každú hodinu, teda 2-krát 24,45 EUR, čo celkom predstavuje sumu
589,80 EUR plus 20 % DPH v sume 117,96 EUR, teda dôvodne uplatnenú obvyklú cenu za dielo
707,76 EUR“, nemal odvolací súd vzhľadom na absenciu splnenia dôkaznej povinnosti žalobcom, ktorá
nastúpila ako dôsledok procesnej uplatnenej obrany žalovaného pri spochybnení súkromnoprávnych
listín predložených žalobcom, priestor, aby uvedené skutočnosti vyhodnotil rozdielne od súdu prvého

stupňa. Relevanciu nebolo možné pripísať ani listinnému dôkazu, ktorý bol navrhnutý žalobcom a išlo
o vyjadrenie AUTO 3000 s.r.o., z ktorého nebolo možné preukázať dôvodnosť žalobcom uplatneného
nároku v celom rozsahu. Krajský súd mal za to, že postup okresného súdu v tejto posudzovanej rovine,
nemožno vyhodnotiť ako nesúladný so závermi, s ktorými sa krajský súd stotožnil a v zmysle ktorých
„ Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp.

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd je aj vykonávanie dôkazov s cieľom ustálenia skutkových okolností súdenej veci, ktoré sú pre
jej právne posúdenie podstatné a sú medzi účastníkmi konania sporné.“ (rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 379/2009). V súvislosti so svojimi závermi krajský súd považuje za
podstatné poukázať na rozhodnú právnu úpravu.

Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 125 OSP, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci.Krajský súd zvýrazňuje, že v rámci posudzovania relevantnosti odvolacích námietok žalobcu, po
oboznámení sa s obsahom spisu a s odôvodnením napadnutého rozsudku bolo zrejmé, tak ako už
odvolací súd vyššie konštatoval, že žalovaný sa v priebehu prvostupňového konania bránil spôsobom,

ktorým namietal pravdivosť, hodnovernosť všetkých listinných dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil
vo vzťahu k tvrdeniam o dôvodnosti uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky a k tvrdeniam, druhu a
rozsahu realizovaného plnenia. Vzhľadom na námietku žalovaného bol správny postup okresného súdu,
ktorý pri hodnotení vykonaných dôkazov nevyhnutne prihliadal na označenú časť procesnej obrany
žalovaného v konaní a pri použitej obrane žalovaného potom konštatoval presun dôkazného bremena

vo vzťahu k preukázaniu hodnovernosti dôkazov produkovaných žalobcom, ktorý predmetné súkromné
listiny v konaní predložil, na žalobcu. V súvislosti s týmito závermi a vzhľadom na výsledky vykonaného
dokazovania potom krajský súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že žalobca v tejto rovine
neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca v rámci presunutia dôkazného bremena (primerane a podporne
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 199/2005) však v konaní neprodukoval
žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by za stavu spochybnenia všetkých ním predložených listinných

dôkazov žalovaným, nepochybne preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku žalobou. Krajský súd
zdôrazňuje, že dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesno-
právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore.
Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúce k neuneseniu

dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta
účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda
okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na
sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z

účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd konštatoval,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k časti žalobou uplatneného nároku, ktorý bol
okresným súdom zamietnutý.

V tejto súvislosti len podporne krajský súd v súvislosti s postupom okresného súdu poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp.zn. 3Cdo 204/2009, ktorého
záverysiosvojilavzmyslektorého„dôkazyhodnotísúdpodľasvojejúvahy,atokaždýjednotlivoavšetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané

procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti, dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení
dôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismivtom,akoasakýmvýsledkommázhľadiska
pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu mal za to, že postup okresného súdu v

prvostupňovom konaní a následne rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku možno hodnotiť
ako rozhodnutie, v ktorom dal okresný súd odpoveď na tie nastolené otázky, ktoré mali pre rozhodnutie
relevantný význam. „Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04), tiež
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6
ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nároku a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však
nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne nedostatočne obsahujú skutkový a právny základ rozhodnutia“ (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2012, sp.zn. 5Obo 48/2012).

Ťažisko dokazovania, z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo
v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež
zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa
§ 120 ods. 1 veta tretia OSP o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci,

ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva,
že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov.Krajský súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi
súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť

dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského
súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol, potvrdiť ako vo výroku vecne správne

rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné
akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne
relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,

PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné
v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,

pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného

účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.
ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1
OSP, § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, ktorý neuskutočnil návrh na náhradu

trov odvolacieho konania, preto mu náhrada odvolacích trov nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.