Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. január 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/257/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314206328
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314206328.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom
Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980 zastúpený splnomocnencom: PERSPECTA Legal, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, proti odporkyni: F. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. R. č. XX, o zaplatenie 165,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 11. septembra 2014, č.k. 17C/236/2014-35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd zamietol návrh navrhovateľa a určil, že zmluvná podmienka
dohodnutá v bode 3 veta prvá Dodatku k Zmluve o pripojení Fix č. MT GSM 902047901 v znení: „V
prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto dodatku alebo
v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) - c) Všeobecných
podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM - karty zo strany Podniku, je Účastník
povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.“ je neplatná z dôvodu
neprijateľnosti tejto podmienky, keď súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 43 ods. 1, § 42 ods. 1 písm. a), § 42 ods.
3 písm. a), § 42 ods. 4 písm. a) a b) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1
a 2, § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného k 01.03.2010, § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním
mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou vznikol záväzkový
právny vzťah a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci právny predchodca navrhovateľa

svoje záväzky splnil, odporkyňa povinnosť mesačného dobíjania kreditu po dobu 24 mesiacov neplnila.
Súčasťou zmluvy o pripojení zo dňa 4.9.2009 je aj dodatok, ktorý upravuje rovnako práva a povinnosti
účastníkov zmluvy, ako i dohodu o zmluvnej pokute. V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom
konania je zaplatenie zmluvnej pokuty za telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o
pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvy uzavreté v zmysle § 43 zákona
č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Z priloženej faktúry je preukázané, že odporkyňa svoju základnú povinnosť zo

zmluvy, a to riadne dobíjať kredit vo výške 12,- eur mesačne nesplnila. Súd považuje za nedôvodný
návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty dojednanej v dodatku zmluvy v
celkovej sume 248,95 eura, resp. v alikvotnej časti uplatnenej návrhom vo výške 165,92 eura. Je
nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré akotypové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda
i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje (resp. vôbec neovplyvňuje okrem
zvoleného účastníckeho programu). Nejedná sa teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§

53 ods. 2 OZ). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ služby zmluvnú pokutu s odporcom ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých zmluvách (táto skutočnosť je známa aj z rozhodovacej činnosti súdov, napr. aj z konania
tunajšieho súdu pod sp. zn. 17C/151/2014, ale aj z mnohých ďalších). Zmluva o pripojení v zmysle §
43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou

zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené
platí tak za znenia § 52 ods. 1 OZ pred novelou č. 568/2007 Z.z., ako aj po uvedenej novele s účinnosťou
od 1.1.2008). Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v
dodatku k zmluve týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie (a tým
neplatné dojednanie podľa §-u 53 ods. 5 OZ), ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri

samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou
len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech
jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako
sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Takto dojednaná zmluvná
pokuta je zneužitím postavenia navrhovateľa na trhu. Nerovnováha v tomto zmluvnom vzťahu je daná

už aj tým, že pri mesačnom dobíjaní kreditu vo výške 12,- eur po dobu 24 mesiacov viazanosti je/bola
odporkyňa povinná celkovo dobiť kredit vo výške 288,- eur, pričom zmluvná pokuta, ktorá mimochodom
nebola dohodnutá alikvotne, bola určená (nie dohodnutá) vo výške 248,95 eura, teda táto nezohľadňuje,
ako dlho si spotrebiteľ plní svoju povinnosť mesačného dobíjania kreditu, a je nutné ju platiť napr. aj pri
porušení povinnosti v poslednom mesiaci trvania zmluvného vzťahu; pričom v danom prípade povinnosť

bola porušená posledných 16 mesiacov, kedy si odporkyňa nedobila kredit vo výške 16 mesiacov x 12,-
eur, t.j. 192,- eur, pričom dodatok ju viaže na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eura. V danej
veci zmluvnú pokutu, tak ako je dojednaná v zmluve, považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s
poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku
nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a

prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako
je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len
cenu dojednaného mesačného poplatku/kreditu, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto
sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako
neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde

k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom
ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo
vzťahu k predmetu zmluvy. Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 248,95 eura. Takáto výška
zmluvnej pokuty, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa
zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť

spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov aj osobitná úprava v Občianskom
zákonníku a to v § 52 a nasl. OZ a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou
neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách
preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Ak teda
odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky

a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p., určil takúto
zmluvnú podmienku v zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia. (Súd upriamuje pozornosť
na to, že táto podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú, ako mnohými rozsudkami tunajšieho súdu,
tak aj ďalšími súdmi v celej Slovenskej republike) a navrhovateľ je preto v ďalšom konaní povinný
zdržať sa uplatňovania takejto podmienky.) Súd poukazuje na to, že v tejto časti sa nemôže jednať

o prekvapujúce rozhodnutie, nakoľko tunajší súd vo viacerých konaniach vyhlásil túto podmienku za
neprijateľnú (napr. aj v konaní pod sp. zn. 17C/97/2013, rozsudok zo dňa 5.12.2013). O neprijateľnosti
tejto zmluvnej podmienky už tunajší súd rozhodol m.i. aj rozsudkom pod sp. zn. 17C/183/2011, ktorý
potvrdil aj Krajský súd v Trnave ako odvolací súd, preto navrhovateľ je viazaný takýmto rozhodnutím a
nemal by si v ďalšom uplatňovať nároky zo zmluvnej pokuty. O trovách konania súd rozhodol v súlade s

ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá bola plne úspešná, náhradu súd nepriznal nakoľko
jej žiadne trovy konania nevznikli.Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal odvolací
súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie a
prizná navrhovateľovi náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní uviedol, že nimi vymáhanú zmluvnú

pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Čo sa týka určenia ne/primeranosti
výšky zmluvnej pokuty, túto navrhovateľ nepovažuje za neprimerane vysokú, vzhľadom na povahu
zabezpečeného záväzku ako aj vzhľadom k faktu, že v danom prípade ide o synalagmatický záväzok,
kedy práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej
strany. Nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované

plnenie v podobe tržieb za poskytnuté služby nakoľko poskytovateľ vstupoval do zmluvného vzťahu s
odporkyňou za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku, čo je v tomto prípade 24 x
12 eur (minimálny mesačný kredit), čo predstavuje sumu 288 eur, keď zároveň odporkyňa si ponechala
mobilný telefón za 1 euro pričom neakciová cena tohto telefónu bola 159 eur s DPH. Ďalej navrhovateľ
uviedol, že aj napriek neplneniu zmluvne dohodnutých povinností zo strany odporkyne a následnému
vypojeniu SIM karty z prevádzky, odporkyni naďalej ostáva mobilný telefón, ktorý predstavuje určitú

majetkovú hodnotu. Navrhovateľ nesúhlasí s tvrdením súdu o nemožnosti ovplyvnenia zmluvných
podmienok a je toho názoru, že odporca si slobodne, bez nátlaku, vybral poskytovateľa služieb ako
dodávateľa služieb, sám si vybral okruh služieb ako aj zvolil mobilný telefón. Taktiež nesúhlasí s tvrdením
súdu na strane 8 rozsudku, druhý odsek, kde údajne zmluvná pokuta patrí poskytovateľovi služby aj v
prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu

zmluvy. Navrhovateľ uvádza, že vždy dôjde k ukončeniu zmluvy a to deaktivovaním služby. Nejedná
sa teda o prejav písomný ale reálny, ku ktorému dôjde po uplynutí štyroch mesiacov. Je toho názoru,
že bežný spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť uzatvorenie takejto zmluvy výberom vhodných zmluvných
podmienok tak, aby mu tieto vyhovovali spolu s prijatím príslušných sankcií v prípade ich neplnenia.
Navrhovateľ je toho názoru, že dohoda o zmluvnej pokute nie je neplatná, netvorí neprijateľnú zmluvnú

podmienku, ani výška dohodnutej zmluvnej pokuty nie je neprimeraná s ohľadom na zabezpečenie
vymáhanej pohľadávky a nárok navrhovateľa považujú za oprávnený.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§
156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý
deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho

boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh navrhovateľa ktorým sa domáha od odporcu
zaplateniasumy165,92eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezdlžnejsumyod26.03.2011
do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý, závislého výroku určenia neprijateľnosti a
neplatnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 3 veta prvá Dodatku k Zmluve o pripojení Fix č. MT
GSM 902047901 a výroku o náhrade trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 (§ 205 ods.
2 písm. a/ O.s.p.) a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je
daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu

z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil
rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebo
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavoinak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor,
alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci i správne právne posúdil.

Odvolací súd považuje obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku ako po skutkovej, tak i právnej

stránke za zodpovedajúci zákonným požiadavkám kladeným na rozhodnutia súdov vydávané v takejto
procesnej forme (v tejto súv. por. inak aj ust. § 157 ods. 2 O. s. p.), s takýmto odôvodnením sa je preto
namieste stotožniť a naň i z dôvodu nadbytočnosti opakovania dôvodov len poukázať (§ 219 ods. 2 O. s.
p.), pričom len pre úplnosť a to z dôvodu potreby vyporiadania sa s námietkami odvolateľa (navrhovateľ)
z ich odvolania (ktorého rozsahom i dôvodmi bol odvolací súd viazaný) sa žiada doplniť nasledovné:

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa
v časti o zaplatenie sumy 165,92 eur s príslušenstvom zamietol. V prejednávanej veci odvolací súd
zhodne so súdom prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie, obsiahnuté v zmluve o pripojení v
spojení s dodatkom, týkajúce sa zmluvnej pokuty, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - odporcu.

Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporkyňou
bola dňa 01.03.2010 uzavretá Zmluva o pripojení aj s Dodatkom, na základe ktorej navrhovateľ odpredal
odporkyni jeden kus mobilného telefónu zn. SAMSUNG S 3660 za kúpnu cenu 1 euro vrátane DPH,
s mesačným programom „Fix 12“ s minimálnym mesačným zmluvným dobitím 12 eur s DPH, s dobou

viazanosti 24 mesiacov a s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 248,96 eur ktorá bola dohodnutá v
tabuľke č. 1 Dodatku v spojení s bodom 3 Dodatku. V zmysle článku 3 Dodatku k zmluve o pripojení Fix
zo dňa 01. marca 2010 vyplýva, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm.
c), v bode 2 tohto Dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5.2 písm.
a) - c) Všeobecných podmienok v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany

Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.

Neboli žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom
a že má naviac podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo
viacerýchprípadochažespotrebiteľspravidlajejobsahnemenívzhľadomnaformulárovúpredtlač.Teda

spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne v ,,kľude a bez
časového stresu" podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Neboli žiadne
pochybnosti ani o tom, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej
pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (porov. čl. 25 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
Mostaza Claro).

V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že navrhovateľ uzavrel dňa 01.03.2010
s odporkyňou zmluvu o pripojení v znení dodatku k nej, na základe ktorej poskytoval odporkyni
elektronické komunikačné služby v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z.. Na právny vzťah navrhovateľa
a odporkyne správne je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách účinné od 01.01.2008 a súčasne tvrdené porušenie zmluvy a nárok na
zmluvnú pokutu mal navrhovateľovi vzniknúť až po tomto dátume. Právny vzťah medzi navrhovateľom a
odporkyňou založený zmluvou o pripojení posúdil súd správne ako občianskoprávny vzťah; odporkyňa
uzavrela zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období
od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky
zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení vrátane jej dodatku s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami je nesporné a prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku správne
uzavrel, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní

a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako
dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č.
610/2003 Z.z. a na druhej strane odporkyňou, ktorá pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bola teda spotrebiteľom zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským

vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný
vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V

ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho zákonníka zák. č.
568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého za neprijateľnú
podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit.

§ 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé

podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa

hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Ako prvé odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver prvostupňového súdu, že predmetná zmluvná

pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred
pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v
podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov

sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program
a služby. Odporkyňa ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými
ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania
obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatku preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2
smernice nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že odporkyňa ako spotrebiteľ

nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej
zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo
ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné
bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit.
§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako

dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto
bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku
nepovažovať za individuálne dojednanú.

Samotná skutočnosť, že odporkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť vybrať si z viacerých navrhovateľom

ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta
bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o
zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom rovnako pre všetkých, ktorí kupovali daný mobilný
telefón a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol

schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej
pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná
vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych
koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.

Je pravdou, že v zmysle cit. čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta

dojednaná v spotrebiteľskej zmluve, ak nebola dojednaná individuálne, bola primeraná. Táto podmienka
ale v danom prípade i podľa názoru odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Ako bolo už uvedené vyššie, podľa dodatku k zmluve o pripojení čl. 3 veta prvá mala byť dojednaná
zmluvná pokuta v prípade porušenia niektorej z povinností odporkyne uvedenej v označených bodoch,

medzi nimi i nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku podľa bodu 2 Dodatku,
jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie
úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti, žiadosť spotrebiteľa
o prenesenie telefónneho čísla od spol. T-mobile Slovensko a.s. k inému podniku poskytujúcemuverejnú telefónnu službu v Slovenskej republike, je spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v pevne
dojednanej výške 248,96 Eur.

Z obsahu zmluvy i dodatku vyplýva, že odporkyňa ako spotrebiteľ zakúpila od navrhovateľa ako
dodávateľa mobilný telefón za zvýhodnenú cenu 1,- Euro a tiež mala možnosť používať poskytované
služby takisto za zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy odporkyňou ako spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje s názorom
prvostupňového, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností

odporkyňou ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a preto neplatná.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v
stabilnej výške 248,96 Eur bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku
viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na

zvýhodnenú kúpnu cenu za mobilný telefón resp. koncové zariadenie musí byť skutočná cena tohto
zariadenia fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať
tak návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy telefónu, s prihliadnutím na to, že navrhovateľ
ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Odvolací súd zhodne s
prvostupňovým považoval za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie

zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy,
v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu 248,96 Eur, teoreticky i
v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. V zmluve o pripojení v znení jej dodatku je dohodnutý
účastnícky program služieb „Fix 12“ s minimálnym mesačným zmluvným dobitím 12 eur pri dobe
viazanosti 24 mesiacov, čo predstavuje dodávateľom garantované poskytovanie služieb a povinnosť

odporkyne zaplatiť za tieto služby najmenej sumu 288,- eur (24 x 12,- eur). Zmluvná pokuta bola pritom
dojednanávsume248,96eur,čopredstavuje87%zhodnotyslužiebzvolenéhoúčastníckehoprogramu;
pokiaľ ide o hodnotu zabezpečovanej povinnosti, zmluvná pokuta v sume 248,96 eur zabezpečovala
zaplatenie dojednaného mesačného poplatku v sume 12,- eur (teda viac ako 21-násobok jeho hodnoty).
Dojednanie o zmluvnej pokute je preto z tohto hľadiska neprimerané. Obdobne sa odvolací súd zhodol

so záverom prvostupňového, že je neprimeraným, ak dojednaná zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj
v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože postačuje len púhy úkon spotrebiteľa, ktorý k
ukončeniu smeruje. I v tomto prípade sa daná sankcia javí nedôvodnou a neprimeranou.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvné

podmienky dojednané v spotrebiteľskej zmluve medzi navrhovateľom a odporkyňou v cit. čl. 2 veta
prvá Dodatku k zmluve o pripojení Fix o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
(§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho

ide o neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktoré sú neplatné
(53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa teda odporcu nie sú záväzné. Súd pritom v
zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v
spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou viazaný.

ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska
právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej
zmluvnejpodmienkymožnosťzmeniťobsahtejtopodmienky.Súdnydvorvyslovilnázor,žetakámožnosť
- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov

spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká
možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia
alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich

záujmyzabezpečené.Vdôsledkutohosúvnútroštátnesúdyprikonštatovaníexistencienekalejzmluvnej
podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovaťďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia
možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských
veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd v
súlade s uvedeným správne uzavrel, že neprijateľná podmienka je neplatná ako celok a preto nemožno
súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná
iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie, v dôsledku čoho

bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať
a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh
navrhovateľa v časti, v ktorej si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietol. Rovnako správne prvostupňový súd zároveň s použitím ust. § 153 O.s.p. z úradnej povinnosti

ex offo vo výroku rozsudku vyslovil, že predmetné zmluvné podmienky sú neplatné z dôvodu ich
neprijateľnosti.Odvolacísúdpretovecnesprávnyrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutýchčastiach,
včítane správneho závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

I v odvolacom konaní bola fakticky plne úspešná odporkyňa, v dôsledku čoho jej v zmysle § 142 ods. 1

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
navrhovateľovi. Keďže ale podľa obsahu spisu odporkyni v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli,
ale najmä si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, nebola jej náhrada trov
odvolacieho konania priznaná.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.