Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614217430
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:6614217430.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B.
V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo:
560 07 043, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so
sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporcovi: G. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. O., J. V. XXXX/X, o zaplatenie 561,41 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z 14. apríla 2015 sp. zn. 4C/13/2015-69, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal zaviazať odporcu na
zaplatenie sumy 561,41 Eur s úrokom z omeškania vo výške 10,03 Eur, úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 561,41 Eur od 16.01.2015 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa
17.04.2012 odporca podpísal úverovú zmluvu č. 42040627975000 na základe ktorej mu bol poskytnutý
úver na tovar označený ako set - súprava, skriňa, konferenčný stolík vo výške 851 Eur s tým, že tento
mal uhrádzať v splátkach po 35,28 Eur mesačne v počte 42 splátok do 14-teho dňa v mesiaci, zročnou

úrokovou sadzbou 29,72 %, priemernou RPMN 45,23 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 1.383,06
Eur. Súčasťou zmluvy boli úverové podmienky navrhovateľa, pričom odporca prehlásil, že tieto prevzal,
s nimi sa oboznámil, sú mu zrozumiteľné, prejavuje súhlas byť s týmito podmienkami viazaný. Dňa
30.09.2014 navrhovateľ adresoval odporcovi výzvu splatením celého úveru do 15-dní od doručenia
výzvy. Odoslanie predmetnej výzvy preukazoval podacím hárkom pod č. RN070460825Sk. Z výpisu
čerpania, splátok a úhrad bolo zistené, že odporca uhradil sumu 990,04 Eur. Uvedená skutočnosť
nebola medzi stranami sporná. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. h/, j/ a k/ Zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úverov a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov platných ku dňu uzatvorenia zmluvy (12.11.2012). V zmluve nie je uvedený ako
tovar bez bližšieho označenia napr. výrobným číslom tak, aby nebol zameniteľný s iným tovarom (§ 9
ods. 1 písm. h/), ďalej je v zmluve síce uvedená RPMN ako celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť,
avšak nie je z jej obsahu zrejmé, z akých predpokladov navrhovateľ pri výpočte RPMN vychádzal (§ 9
ods. 2 písm. j/), v zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 30,25 Eur, počet splátok 60 a splatnosť ku

každému 14-temu dňu v mesiaci, ako aj konečná splatnosť. Jednotlivé splátky však nie sú rozčlenené
na istinu, úroky a iné poplatky. Len z celkovej mesačnej splátky nie je možné zo strany spotrebiteľa
zistiť výšku zostatku nesplatenej istiny ani úrokov, prípadne iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/).
Všetky uvedené náležitosti zákon uvádza ako obligatórne a ich neuvedenie sankcionuje tým, že úversa považuje bez úrokov a poplatkov (podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z. z.). Vzhľadom
k tomu, že odporca uhradil do rozhodnutia súdu sumu 990,04 Eur a bol mu poskytnutý úver vo výške
851 Eur, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, z týchto dôvodov pohľadávka odporcu zanikla

splnením. Na základe uvedených skutočností návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému odporcovi náhradu trov
konania nepriznal, keďže si žiadne neuplatnil.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne

právne posúdenie veci pri výklade podmienok Zákona č. 129/2010 Z. z.. Poukázal na skutočnosť,
že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. bolo prijaté na základe transpozície
smernice Európskeho parlamentu a Rady 208/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Podľa
článku 10 ods. 2 písm. h/ uvedenej smernice uviedol v zmluve výšku, počet a frekvenciu splátok
spotrebiteľa. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky, prípadne úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátok. Okresný

súd nesprávne vyložil aj podmienky uvedené v § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákona č. 129/2010 Z. z., t.j.,
že Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a/ až k/, r/ a y/. Písomná forma právneho úkonu nebola spochybnená ako jedna z nevyhnutných
podmienok tejto zákonnej sankcie (bezodplatnosti). Okresný súd spojku „a“ v § 11 ods. 1 písm. a/
vykladá bez akéhokoľvek odôvodnenia vo význame spojky „alebo“, čím do veľkej miery zmenil dosah

tohto ustanovenia. Nesúhlasí s názorom okresného súdu, že z obsahu zmluvy nie je zrejmé, z akých
predpokladov pri výpočte RPMN vychádzal. V danom prípade pri výpočte RPMN vychádzal zo vzorca,
ktorý je uvedený v Prílohe 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.. V konaní alebo zmluve nemusí preukazovať,
z čoho pri vyjadrení hodnoty RPMN vychádzal, nakoľko je viazaný zákonom. Takýto postup by bol na
mieste, ak by hodnota RPMN nebola určená správne. Okresný súd nesprávne vyložil aj podmienky

uvedené v § 9 ods. 2 písm. h/ Zákona č. 129/2010 Z. z.. V danom prípade bol tovar dostatočne opísaný,
pričom okresný súd nedôvodne zamieňa podmienky uvedené v § 15 ods. 1 s podmienkami uvedenými
v § 9 ods. 2 písm. h/ Zákona č. 129/2010 Z. z.. Slovné spojenie použité v § 9 ods. 2 písm. h/ „opis tovaru
alebo služby, na ktoré sa Zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje“ nie je možné stotožniť s „druhom“
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedeným v § 15 ods. 1. Na základe uvedených skutočností žiadal

rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozhodnutie v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Hoci okresný súd uvádza viacero dôvodov, pre ktoré návrh navrhovateľa v časti zaplatenia istiny
považoval za nedôvodný, základným a prvotným dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa bola

skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje povinné náležitosti stanovené v ust. § 9 ods.
2 písm. k/ ZoSÚ, a preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

V tomto smere sa odvolací súd v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil (zopakoval) niektoré podstatné
skutočnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z ustáleného skutkového stavu okresným súdom vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom bola

uzavretá spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere, na ktorý sa aplikujú ustanovenia Zák. č.
129/2010 Z. z. a ustanovenia o ochrane spotrebiteľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoSÚ účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú

formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

Pre spotrebiteľský úver sa v ZoSÚ z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy
a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Vyššie citované ustanovenie § 11ods. 1 ZoSÚ vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne
o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba
niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto

náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma
musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy.
Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 ZoSÚ
neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu Zákona č. 129/2010 Z. z.. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 ZoSÚ, kde je
vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou

formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho

štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej
osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový
stav.

Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý Zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné

náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval

bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým
spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. Medzi takéto ustanovenia nepochybne patrí uvedenie
konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ) a uvedenie výšky a počtu termínov splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Nato, aby bol považovaný spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoSÚ stačí, že chýba jeden z údajov

vymedzených v tomto ustanovení.

Účelom náležitostí ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. je, aby spotrebiteľ vedel
rozlíšiť aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať
savdanejsituácii,pretožepotomniejedostatočneurčité,akúčasťistinyzaplatil,akobudesjehoplatbou

naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Keďže v zmluve
nie je náležite určené, v akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti na úrok z istiny, alebo
poplatku, spotrebiteľ by nemal vedomosť v akej časti má zaplatenú istinu (v akej časti ju veriteľ započítal
na zaplatenie istiny) a v akej časti ostatné poplatky. Práve i z tohto dôvodu zákonodarca uvedené
označil ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere, bez ktorého uvedenia sa považuje

úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi, ako
správne konštatoval okresný súd, neobsahuje, nemožno potom konštatovať splnenie písomnej formy
zmluvy vo vzťahu k týmto podstatným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto poskytnutý
úver navrhovateľom odporcovi je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Krajský súd sa
nestotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa, že na základe transpozície smernice Európskeho

parlamentu a Rady č. 208/48/ES o Zmluvách o spotrebiteľskom úvere do ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. bolo postačujúcim uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa
bez toho (ako bolo vyššie konštatovan), aby v jednotlivých splátkach nebolo uvedené, aká časť splátky
predstavuje platbu na istinu, aká časť na úroky a aká časť na poplatky.Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. h/ Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení, ktoré aplikoval okresný súd, ako aj v
aktuálnom znení, ako jednu z náležitostí, ktorú musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, uvádza

aj opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje v prípade, že ide o
spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu
o viazanom spotrebiteľskom úvere.

V prípade zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere (§ 15 Zákona č. 129/2010 Z. z.) sa dojednáva

spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí
konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok. Uvedené zákonné ustanovenie pri
identifikácii tovaru alebo služby používa termín „konkrétny“, čo je užší pojem ako pojem, ktorý používa
§ 9 ods. 2 písm. h/ „opis“ tovaru alebo služby. V tomto kontexte je potom potrebné vykladať aj obsah
úverovej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania a ustáliť, či išlo o spotrebiteľský úver vo forme
odloženej platby, prípadne či išlo o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 15

cit. zák.. Ďalej možno prisvedčiť odvolateľovi, že pri špecifikácii tovaru, na úhradu ktorého má poskytnutý
úver slúžiť, je potrebné vychádzať aj z okolností uzatvorenej zmluvy a túto špecifikáciu posudzovať z
hľadiska vedomosti zmluvných strán o tom, aký tovar má byť predmetom financovania.
Okresný súd bez bližšieho odôvodnenia konštatoval nedostatočné označenie tovaru, nezaoberal
tým, kedy by bolo možné považovať označenie tohto tovaru za dostatočné. Opätovne krajský súd

zdôrazňuje, že je potrebné skúmať aj konkrétne okolnosti uzatvárania predmetnej zmluvy, najmä z
hľadiska vedomosti zúčastnených strán, čo má byť jej predmetom a či označenie „nádoby“ nemožno
považovať za dostatočne určité tým, že je označený ich výrobca, prípadne predajca, napríklad z dôvodu,
že tento výrobca vyrába iba jeden nezameniteľný druh nádob, prípadne predajca má len k dispozícii
jeden druh nádob, ktoré nie je možné zameniť a podobne.

Na základe týchto skutočností krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže bolo potrebné, aby okresný súd posúdil, či uvedená
úverová zmluva má charakter zmluvy o viazanom úvere v zmysle § 15 Zákona č. 129/2010 Z. z.,
prípadne, či ide „iba“ o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar a v zmysle právneho

názoru vysloveného odvolacím súdom posúdil určitosť označenia tovaru. V tejto časti považoval krajský
súd odvolaciu námietku navrhovateľa za dôvodnú.

Obdobne, pokiaľ okresný súd posúdil neplatnosť úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č.
129/2010 Z. z., rozsudok okresného súdu nezodpovedá podmienkam uvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p.,

keďže z rozsudku nie je zrejmé, aké predpoklady pre výpočet RPMN mali byť v zmluve použité, resp.
v čom spočíva absencia uvedená v týchto predpokladoch, ktorá spôsobuje ako následok to, že zmluva
o úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákona č. 129/2010 Z. z. sa považuje za bezúročnú a bez
poplatkov.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd sa stotožnil s vysloveným právnym záverom okresného súdu, že
zmluvu o úvere uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom je potrebné považovať za bezúročnú a bez
poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákona č. 129/2010 Z.
z., nepovažoval za potrebné bližšie sa vyjadrovať k okolnostiam a právnemu posúdeniu veci okresným
súdom pri výklade namietaných podmienok uvedených v § 9 ods. 2 písm. h/ a j/ Zákona č. 129/2010

Z. z., keďže z hľadiska vecnej správnosti rozsudku okresného súdu je to pre dané právne posúdenie
veci právne irelevantné.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu ako správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol v zmysle ust. § 244 ods. 1 aplikujúc ust. § 142
ods. 1 O.s.p.. Úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže v súlade s ust. § 151 ods.
1 O.s.p. si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.