Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. február 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8P/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616200935
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616200935.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa Karinu Kamenskú, narodené 10.01.2013, bytom u rodičov, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, odborom
sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov J. H., F. XX.XX.XXXX, Q. T. J. XXX, štátnej občianky SR a T.. E. P.,
F. XX.XX.XXXX, Q. T. J. XXX, štátneho občana SR o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P. P., F. XX.XX.XXXX z
a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na návrh matky
v ktorom tvrdila, že s otcom dieťaťa bývajú v rodinnom dome, ale nežijú v spoločnej domácnosti.
Matka v návrhu tvrdila, že ona sa stará o dieťa, zabezpečuje jeho životné potreby, návštevy u lekára
a vozí ho do škôlky. V návrhu uviedla, že je ešte nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR a do konca
februára 2016 poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur mesačne a prídavok na dieťa v sume
23,52 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému dieťaťu. Otec dieťaťa pracuje ako
záchranár, vyživovaciu povinnosť má len k maloletej P., výšku jeho príjmu nepozná. Matka v konaní

tvrdila, že s otcom dieťaťa žijú spolu, spolu dieťa vychovávajú, spolu si plnia vyživovaciu povinnosť k
nemu a rozsudok súdu potrebuje preto, že jej končí nárok na poberanie rodičovského príspevku, k tomu,
aby mohla požiadať o pomoc v hmotnej núdzi potrebuje rozsudok súdu. Súčasne tvrdila, že dieťa je
choré, trpí potravinovou alergiou, má oslabenú imunitu a požiadala o predĺženie nároku na poberanie
rodičovského príspevku.

Otec potvrdil, že má vyživovaciu povinnosť len k maloletej Karine, s matkou a maloletou žijú v spoločnej

domácnosti a plní si vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére.

Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti rodičov dňa 02.02.2016, podal písomnú správu dňa
04.02.2016. Z nej vyplýva, že matka s maloletou P. bývajú v 6-izbovom poschodovom rodinnom dome,
dieťa navštevuje Materskú školu v Z., otec je zamestnaný vo Falck Záchranná a.s. Bačíkova 7 Košice
a má príjem podľa tvrdenia matky asi 600 Eur. Rodinný dom zdedil otec po rodičoch, mesačné náklady
na bývanie sú v sume 160 Eur, kúrenie je plynové aj na pevné palivo. Pri šetrení matka uviedla, že síce

žije s otcom v jednom dome, ale nevedú spoločnú domácnosť, o dcéru sa zaujíma, ale výživné neplatí.
Starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka sama, dieťa je často choré, preto podala žiadosť o posúdenie
zdravotného stavu maloletej pre účely poberania rodičovského príspevku aj po dovŕšení 3 rokov veku
dieťaťa. V materskej škole vznikajú dieťaťu zvýšené výdavky, uhrádza školné v sume 4 Eur, stravné vsume 20 Eur mesačne a zvýšené výdavky sú aj s návštevou pediatra a odbornej imunoalergiologickej
ambulancie v sume asi 20 Eur mesačne. Tvrdila, že s otcom dieťaťa sú dohodnutí, otec súhlasí s tým,
aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bude platiť výživné v sume 45 Eur mesačne.

Z týchto dôvodov kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletú P. do osobnej starostlivosti matke a určiť
výživné podľa dohody rodičov.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, rodného listu dieťaťa, oznámenia o zaradení matky medzi
uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutia o nepriznaní nároku na dávku v nezamestnanosti matke,

potvrdenia o mzde otca, správy z Obce J., správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov,
výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav:

Rodičia dieťaťa nie sú manželia, obaja majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej P.. Žijú v rodinnom
dome otca, k trvalému pobytu je prihlásená aj matky od 21.11.2012, žijú v spoločnej domácnosti s
maloletou P., čo vyplýva zo správy z Obecného úradu J. z 02.02.2016. Maloletá P. dovŕšila 3 roky dňa

10.01.2016, matka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 16.12.2015 (č.l. 3 spisu).
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky Lučenec č. 114/2016-LC-DvN zo dňa 08.01.2016 bolo
rozhodnuté o tom, že matka nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
Otec dieťaťa je zamestnaný a jeho priemerná čistá mesačná mzda za rok 2015 je 718,77 Eur (č.l. 13
spisu).

Podľa § 154 odsek 1 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej „O.s.p.“) pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd pri rozhodovaní nebol viazaný návrhmi rodičov s poukazom na ustanovenie § 81 ods. 1 O.s.p. aj

bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Súd môže prekročiť návrhy
účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu
(§ 153 odsek 2 O.s.p.).

Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 zák. č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) súčasťou rodičovských práv a povinností sú

najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo

ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností
obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 30 ods. 1 a 3 Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú

právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Rodičiamajúprávopoužiť privýchovedieťaťaprimeranévýchovnéprostriedkytak,abyneboloohrozené
zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú
primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona, v súčasnosti 27,13 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Priskúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na
dokazovaním zistený skutkový stav.
Dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, žijú spolu v rodinnom dome
otca, spoločne sa starajú a vychovávajú maloletú P. a len k nej majú vyživovaciu povinnosť. V konaní
bolo preukázané vykonaným dokazovaním, že maloletá je často chorá, matka už podala žiadosť o
prehodnotenie jej zdravotného stavu z dôvodu, či jej bude predĺžené poberanie rodičovského príspevku,

keďže dovŕšením 3 rokov veku maloletého dieťaťa tento nárok zanikol.
Pre posúdenie, či „rodičia spolu žijú“, treba uvážiť, že samotné spoločné bývanie rodičov maloletého
dieťaťa v jednom byte nemusí ešte znamenať, že by v takom prípade nemohol byť splnený zákonný
predpoklad pre úpravu výchovy a výživy. Hoci matka v návrhu na začatie konania tvrdila, že otec si
vyživovaciu povinnosť k maloletej Karine neplní a preto sa dohodli na úprave výkonu rodičovských

práv a povinností k nej tak, že bude zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bude platiť výživné v
sume 45 Eur mesačne, vykonaným dokazovaním (výsluchom rodičov, správami z Obecného úradu J.,
o prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom) mal súd nepochybne preukázané, že rodičia maloletého
dieťaťa spolu žijú, spoločne vychovávajú maloletú Karinu a spoločne si plnia vyživovaciu povinnosť k
nej (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Je len pochopiteľné, že keďže otec dieťaťa je zamestnaný, matka

bola poberateľkou rodičovského príspevku, takto musela byť prevažne ona, ktorá išla s dieťaťom na
lekárske vyšetrenia, prípadne ho vozí do materskej školy a celodenne sa o dieťa starala kým nechodilo
do materskej školy, čím si k maloletému dieťaťu plnila vyživovaciu povinnosť. Skutočnosť, že matka sa
po dovŕšení 3 rokov veku dieťaťa nezamestnala, je zaevidovaná medzi uchádzačov o zamestnanie od
16.12.2015 a že jej nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti podľa rozhodnutia z 08.01.2016, nie je

dôvodom pre konštatovanie splnených zákonných podmienok v § 36 a nasl. Zákona o rodine, že rodičia
maloletého dieťaťa nežijú spolu, neplnia si k nemu spoločne vyživovaciu povinnosť, nevychovávajú ho
spolu a že by tak existoval zákonný dôvod upraviť všetky otázky, ktoré sa týkajú výkonu ich rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, t. j. určiť, komu sa maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,
ako má druhý rodič prispievať na jeho výživu, upraviť aj styk s dieťaťom, okrem tých prípadov, ak sa

rodičia o styku dohodnú.

Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách
medzinárodné zmluvy na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré
priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a

vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dňa 20.11.1989 bol v New
Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre ČSFR nadobudol platnosť dňom 6.2.1991. Podľa
článku 3 ods. 1 uvedeného Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle článku 7 ods. 1 uvedeného

Dohovoru každé dieťa okrem iného má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa
článku 18 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru vynaložia všetko úsilie na to, aby
sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa základným
zmyslom ich starostlivosti musí byť pri tom záujem dieťaťa.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení Dohovoru a zákonov. Práva a povinnosti
rodičov vyplývajú z rodičovského právneho vzťahu, ktorý je trvalej povahy. Vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom preto nie je časovo obmedzená, môže však byť podmienená určitými skutočnosťami,
ktoré majú za následok jej zánik. Absolútne vyživovacia povinnosť zaniká napr. smrťou rodiča, resp.
dieťaťa, prípadne úspešným zapretím otcovstva k dieťaťu. Relatívne rodičovská vyživovacia povinnosť

najčastejšie zaniká v okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. Povinnosť rodiča
vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie trvá do toho obdobia, pokiaľ
dieťa neukončí úspešne štúdium, myslí sa tým stredoškolské, resp. vysokoškolské štúdium dennéhosmeru. Nadobudnutie plnoletosti dieťaťa podľa Zákona o rodine v súvislosti s vyživovacou povinnosťou
rodičov je bezvýznamné.

Zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady
práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného
rodiča a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku.

Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje

jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje
formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však závislá od veku dieťaťa a
pri deťoch predškolského a mladšieho školského veku si rodič osobne sa starajúci o dieťa plní spravidla
vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti.

Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma

predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu, s ohľadom na jeho fyzické a duševné
potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy na budúce povolanie.

Z týchto dôvodov, keď súd zistil, že nie sú splnené zákonné ustanovenia § 36 ods. 1 a nasl. Zákona o
rodine, návrh matky ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako v tomto
prípade (R V/1968).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.