Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200176
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514200176.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, Karadžičova 8, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovaným 1. S. P., nar. XX.X.XXXX, E. XX,
X. S., 1. S. P., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, X. S., v súčasnosti na neznámom mieste,
zastúpenému opatrovníkom pre toto konanie - žalovanou v 1. rade, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, Námestie
legionárov 5, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku,
ul. Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 8.721,75 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
5.185,03 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.445,- eur za obdobie od 10.3.2013
do 11.3.2013 a zo sumy 5.185,03 eur za obdobie od 12.3.2013 do zaplatenia, to všetko v mesačných
splátkach po 100,- eur mesačne splatných 28.-ho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc splatnosťou prvej
splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi a žalovaným v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka, náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v
tomto konaní, vo výške 167,78 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.1.2014 domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade

spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 8.721,75 eur, úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne : zo
sumy 7.346,55 eur od 10.3.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe poukazoval na
to, že jeho právny predchodca - Slovenská
sporiteľňa, a.s. (ďalej tiež aj iba „Banka“) poskytla žalovaným na základe úverovej zmluvy (zmluva o
splátkovom úvere) č. XXXXXXXXXX (ďalej tiež iba „Zmluva“) zo dňa 22.1.2010 úver, pričom žalovaní
svoj záväzok neplnili riadne a včas a právny predchodca listom zo dňa 20.2.2013 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, čím sa stala splatnou pohľadávka zo Zmluvy v celkovej výške 9.027,- eur pozostávajúca

z istiny nesplatenej časti úveru 7.346,55 eur, nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume
1.680,45 eur (z toho riadne zmluvné úroky 1.324,37 eur a poplatky za správu úveru 50,83 eur), pričom
zároveňvyzvalžalovanýchnaokamžitúúhradusumy9.027,-eurspríslušenstvomdo10dníodprevzatiaoznámenia, ktoré bolo žalovaným doručené 27.2.2013, títo v poskytnutej lehote do 9.3.2013 záväzok
nezaplatili a od 10.3.2013 sú v omeškaní.
Podaním doručeným súdu dňa 10.4.2014 žalobca poukázal ma to, že žalovaní počas trvania úverového

vzťahu zaplatili na úver 489,96 eur; že žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia pohľadávky
pozostávajúcej zo 7.346,55 eur ako neuhradenej časti úveru (istina úveru a riadne úroky vyčíslené
od uzavretia Zmluvy do 30.9.2011 a poplatky od uzavretia Zmluvy do 30.9.2011), z 1.324,37 eur ako
nesplatených riadnych úrokov (za obdobie od 1.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) a z 50,83
eur ako nesplatených poplatkov za správu úveru (od 1.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti).

Podaním doručeným súdu 7.7.2014 žalobca doplnil, že zmluvných úrokov z omeškania (v špecifikácii
postúpenej pohľadávky „UOZ“) vo výške 300,96 eur a zákonných úrokov z omeškania (v špecifikácii
pohľadávky „UONZ“) vo výške 154,34 eur sa v tomto konaní nedomáha; poukázal tiež na to, že žalovaná
v 1. rade uznala svoj záväzok podpisom v splátkovej dohode v plnej výške.

Podaním doručeným súdu dňa 16.4.2014 oznámil svoj vstup do tohto konania na strane žalovaných

vedľajší účastník, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa
3.7.2014 vzniesol pri splátkach, u ktorých nastala splatnosť tri roky pred podaním žaloby, námietku
premlčania, poukázal na absenciu údaja podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. v Zmluve,
poukázal na neprijateľnosť poplatku za poskytnutie úveru, uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré
súčasne v danom podaní vyčíslil.

V priebehu konania sa nepodarilo zistiť miesto súčasného pobytu žalovaného v 2. rade, toto nevedela
uviesť ani samotná žalovaná v 1. rade, preto súd žalovanému v 2. rade ustanovil opatrovníka pre toto
konanie, a to práve v osobe žalovanej v 1. rade, jeho manželky.

Žalovaná v 1. rade sa k veci samej vyjadrila až na pojednávaní dňa 26.9.2014 tak, že Zmluvu, pre ktorú
sú s manželom žalovaní, uzatvárali asi v roku 2010, nepamätá si to už presne. Bolo to tak, že manžel
chcel najprv zobrať pôžičku sám, ale mu tam jeho príjem nevychádzal, aby mu mohli dať pôžičku, lebo
potrebovali uhradiť dlh na bytovom družstve. Tak potom išli do banky spolu, tam prepočítali spoločný
príjem, lebo mala invalidný dôchodok a vtedy im tú pôžičku vlastne poskytli. Ešte pozerala, že dosť

vysoké splátky tam vychádzajú tých asi 97,- eur a nejaké centy, na čo povedali, že tak to vychádza.
Uviedla, že ostala veľmi prekvapená, keď teraz boli zo súdu zaslané nejaké všeobecné podmienky a
obchodné podmienky a nejaký rozpis poplatkov, tie papiere jej tam nikto predtým neukázal a ani nevie
kde to v banke majú. Prišli s manželom požiadať o pôžičku a kým podpísali Zmluvu od vtedy čo tam
prišli, tak sa tam zdržali maximálne 30 minút, viac nie. Takže tie papiere by jej nikto nestihol za ten čas

podľa jej názoru prečítať, nič iné do ruky nedostali okrem samotnej Zmluvy. Ako si čítala tie papiere na
pojednávanie, tak teraz videla v tej
Zmluve, že je tam, že sa oboznámila s nejakými všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom
apod.,alejuniktostýmneoboznámil,anisanemalakdeoboznámiťpredtýmakosompodpísalaZmluvu,
vôbec nevedela, že niečo také je. Tú pôžičku potrebovali a keď ju chceli, tak nemohla v banke tú Zmluvu

dopodrobna čítať a niečo tam vymýšľať, tak podpísala Zmluvu tak, ako jej ju dali na podpis. Jeden deň
im dali tú pôžičku a hneď na druhý deň z tých peňazí utekala vyplatiť dlh na bytovom družstve, lebo by
skončili na ulici. Asi rok tú pôžičku aj platili, lebo dostávala invalidný dôchodok, takže sa to platilo, ale
potom začal mať manžel problémy v práci s vyplácaním mzdy prestal ho vyplácať tu jeden súkromník,
teraz má zase nejaké problémy v práci s výplatou mzdy. On je popravde viacej počas roka v Čechách

ako doma, ona ani presne nevie kde sa zdržiava, len telefonujú; aj teraz mu volala, že majú mať v
piatok súd, aby prišiel a tiež, aby doniesol nejaké peniaze, no nedošiel ani on ani peniaze neposlal. Keď
má výplatu tak zavolá, že poslal som, je to buď 340,- alebo 280,- eur, ale nie je to pravidelne každý
mesiac. Preto ak by súd rozhodol, že musí zaplatiť ešte niečo, lebo nevie naozaj uviesť koľko doteraz
zaplatili, či zaplatili všetko, alebo akú sumu zaplatili, tak preto chce požiadať, aby mohla ten dlh platiť

v splátkach. Spláca teraz Pohotovosť po 50,- eur mesačne, spláca z pôžičky z Quatra a myslí, že to
spláca tiež spoločnosti Intrum Justitia, sumu 20,- eur mesačne, pričom má dôchodok 100,- mesačne,
190,- eur dostáva pestúnsky príspevok z Čiech, lebo manžel tam robí, takže odtiaľ je to platené; 25,-
až 26,- eur dostáva mesačne z Čiech prídavky na chlapca, ktorého majú v pestúnskej starostlivosti a
140,- eur jej platia mesačne poručnícke, takže dokopy má príjem asi 455,- eur mesačne; manžel občas

pošle peniaze, ale nie je to pravidelne, lebo sa stáva, že výplatu niekedy nedostane. Býva s chlapcom,
ktorého majú v pestúnskej starostlivosti. od piatich mesiacov, bude mať v decembri 9 rokov, je tretiak
na ZŠ, býva s nimi v byte aj ich syn, ktorý má 22 rokov. Platia v súvislosti s bývaním za plyn 60,- eur
mesačne, lebo je tam vlastné kúrenie, za elektrinu 27,- eur mesačne, 100,- eur sú správcovi bytovéhodomu poplatky mesačne a za telefón, televíziu a internet platí mesačne 13,- eur. Chlapec, ktorého majú
v pestúnskej starostlivosti, hlavne internet potrebuje do školy, pretože sa učia aj informatiku, učia sa
robiť na počítačoch musí robiť projekty, takže potrebuje mať aj internet. Syn prispieva na náklady na

domácnosť sumou 100,- eur mesačne. Dôchodok invalidný poberá k 20.-temu dňu v mesiaci a potom
prichádzajú aj ďalšie platby z Čiech. Súhlasí s námietkou premlčania ako ju podal vedľajší účastník.
K žalobcom predloženej listine označenej ako „Uznanie dlhu a dohoda o splácaní v splátkach“ uviedla,
že to jej volal pán T., on tu býva v X. S., nevie či pre nich niečo robí, on len volal, že je nejaký problém, že
treba podpísať ten papier, aby sa nedostala na súd, že by prišla za ním. Tak za ním išla, ešte povedal,

že nemusela ísť až hore na poschodie, že by prišiel do vchodu a ako otvoril dvere tak len povedal, že
musí podpísať ten papier, že by ju nedali do súdu. Mal to už vypísané, len sa spýtal, že aké chce splátky,
ale nemala ani z čoho potom splátky platiť, doma si čítala, že má tam platiť nejaké splátky na účet vo
VÚB. Tiež bola prekvapená, že kde tam nabral tú sumu 10.900,- eur, no ale proste rýchlo, rýchlo, volal
jej domov, bolo to niekedy poobede v ten deň, že či je doma, a že treba hneď prísť ku nemu podpísať
jeden papier, lebo inak pôjdem do súdu.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalovanejv1.rade,oboznámenímobsahupodanejžaloby,Zmluvy,
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti adresovaného žalovanej v 1. rade a kópie súvisiacej
doručenky, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti adresovaného žalovanému v 2. rade a kópie
súvisiacejdoručenky,oznámeníopostúpenípohľadávky,zoznamunedoručenýchoznámeníopostúpení

pohľadávky, zmluvy o postúpení pohľadávok, rozpisu postupovanej pohľadávky, výňatku z prílohy č. 1
k zmluve
o postúpení pohľadávok, informatívneho výpisu žalobcu z obchodného registra, podania žalobcu
doručeného súdu 10.4.2014 a k nemu pripojeného výpisu obratov na úverovej zmluve, všeobecných
obchodných podmienok (v znení dodatku č. 10 účinného od 1.11.2010), sadzobníka poplatkov a náhrad

Slovenskej sporiteľne, a.s. platného od 1.10.2010, obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne,
a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom (v
znení dodatku č. 7 účinného od 1.2.2014), obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre
poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom (v znení dodatku
č. 7 účinného od 1.2.2014), všeobecných obchodných podmienok (v znení dodatku č. 10 účinného od

1.11.2010), vyčíslenia uplatnenej pohľadávky, výpisu obratov na úverovej zmluve - platby žalovaného,
vyčíslenia riadnych úrokov za obdobie od 1.10.2011 do 19.2.2013, vyčíslenia poplatkov za správu úveru
od 1.10.2011 do 19.2.2013, oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania, podania žalobcu
doručeného súdu 19.6.2014 a k nemu pripojenej zmluvy o postúpení pohľadávok vrátane výňatku z
prílohy č. 1 k uvedenej zmluve, správy o pobyte žalovaného v 2. rade podanej Mestskou políciou mesta

Stará Ľubovňa, vyjadrenia vedľajšieho účastníka k podanej žalobe doručeného súdu 3.7.2014, podania
žalobcu doručeného súdu 7.7.2014 a k nemu pripojeného výpisu obratov na úverovej zmluve a výpisu z
úveru za účtovné obdobie 1.1.2009 až 15.10.2011, vyčíslenia uplatnenej pohľadávky, výpisu obratov na
úverovej zmluve - platby žalovaného, vyčíslenia riadnych úrokov, vyčíslenia poplatkov za správu úveru,
podania označeného ako uznanie dlhu a dohoda o splácaní, sadzobníka poplatkov a náhrad Slovenskej

sporiteľne, a.s. platného od 1.10.2010, všeobecných obchodných podmienok (v znení dodatku č. 10
účinného od 1.11.2010), obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie úverov
a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom (v znení dodatku č. 7 účinného od
1.2.2014), podania žalobcu doručeného súdu 25.9.2014 faxovou formou, ostatného spisového materiálu
a zistil tento skutkový stav:

Žalovaníakodlžníciaprávnypredchodcažalobcuakoveriteľuzavrelidňa22.1.2010Zmluvu,vzmyslečl.
I.ktorejbolojejpredmetomjednorazovébezhotovostnéposkytnutieúveružalovanýmzostranyBankyvo
výške6.450,-eursdohodnutoupevnouúrokovousadzbou12,80%ročne,dohodnutýbolspracovateľský
poplatok 189,17 eur „uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy z prostriedkov úveru“, dohodnutý bol

poplatokzasprávuúveru1,99eur/mesačneododňauzatvoreniaúverovejzmluvy,ktorývšakžalovaným
podľa výpisu z úveru a podľa výpisov obratov na úverovej zmluve právny predchodca žalobcu počnúc
31.10.2010 (bez predloženia súdu dohody so žalovanými o zmene jeho výšky) účtoval vo výške po 2,99
eur; pod položkou „Výška splátky a splatnosť“ bolo v čl. I. Zmluvy uvedené: „od prvého čerpania úveru
do 31.1.2010 vo výške 24,92 eur/mesačne, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške

úrokov a poplatkov)“ „od 20.2.2010 vo výške 97,80 eur mesačne, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci
(splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom)“;
početsplátok120od20.2.2010,konečnásplatnosťúveru20.1.2020,RPMN15,25%,priemernáhodnota
RPMN 18,45 %, celkové náklady spojené s úverom 5.499,75 eur.V zmysle bodu 2. článku II. Zmluvy dlžníci vyhlásili, že sa oboznámili so súčasťami Zmluvy, ktorými sú
„VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením“ - ďalej definované takto: VOP
- „Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 1.8.2002“, Úverové podmienky -

„Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a
MIKRO podnikateľom účinné od 1.7.2007“. V zmysle bodu 5. čl. II Zmluvy „zmluvné strany sa dohodli,
že ich
vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka“.

Podľa predložených výpisov obratov a výpisu z úveru bol úver žalovaným poskytnutý reálne vo výške
6.260,83 eur (t.j. až po započítaní sumy poplatku za jeho poskytnutie vo výške 189,17 eur) dňa
22.1.2010; žalovaní platbami realizovanými od 31.1.2010 do 23.11.2010 (vrátane) uhradili spolu 617,-
eur (t.j. nerátajúc priamo započítaný poplatok za poskytnutie úveru) - od uvedenej doby na záväzky
z úveru nič nezaplatili. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 19.2.2013,

následne pohľadávku postúpil žalobcovi.

Zmluva neobsahuje riadne uvedenie podstatnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001
Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy),
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), na účely tohto
zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o

spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ

nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby

veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého

spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia

Zmluvy), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v
čase uzavretia Zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi

na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
Veriteľmôžepostúpiťpohľadávku,lenaktopripúšťaosobitnýpredpis.Akdôjdekpostúpeniupohľadávky
z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka - ďalej tiež iba „OZ“ (v znení platnom a účinnom v
čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od do 31.1.2013),
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná iba čiastočne.

Úvodom súd poukazuje na to, že v celom konaní mu napriek poučeniu danému žalobcovi podľa § 120
ods. 4 O.s.p. uznesením č.k. 1C/25/2014 - 30 z 25.3.2014, ako aj napriek výslovnej výzve z 26.3.2014
adresovanej právnemu zástupcovi žalobcu a jemu doručenej dňa 31.3.2014, neboli predložené všetky
súčasti Zmluvy (v zmysle jej obsahu) - teda Úverové podmienky, VOP či sadzobník, v znení platnom ku
dňu uzavretia Zmluvy. V konaní boli opakovane predložené všeobecné obchodné podmienky v znení

dodatku č. 10 účinného od 1.11.2010, Sadzobník poplatkov Banky platný od 1.10.2010 a obchodné
podmienky Banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO
podnikateľomvznenídodatkuč.7účinnéhood1.2.2014.SamotnáZmluvabolauzavretádňa22.1.2010,
vyššie uvedené dokumenty v znení platnom k dňu jej uzavretia neboli v konaní predložené, preto
súd nemal ako porovnať zmenu ich obsahu platného ku dňu uzavretia Zmluvy oproti predloženým

dokumentom a už vôbec nie posúdiť či uvedené zmeny zaväzovali žalovaných a v akom smere a v akom
rozsahu sa dotýkali a prípadne menili práva a povinnosti zmluvných strán oproti pôvodnej úprave. Na v
konaní predložené vyššie uvedené dokumenty preto súd vôbec neprihliadal.
K odpovedi žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 7.7.2014 pod bodom III uvedeného podania súd
poukazuje na to, že vopred naformulované znenie v čl. II bode 2. Zmluvy zo strany právneho predchodcu

žalobcu (ako je súdu známe z jeho činnosti v iných obdobných konaniach) samo osebe nijako (a už
vôbec nie v kontexte výpovede žalovanej v 1. rade) nepreukazuje riadne oboznámenie žalovaných zo
strany právneho predchodcu žalobcu s tam uvedenými „súčasťami“ zmluvy a už vôbec nie splnenie
podmienky v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy) -teda, že zmluva bola dlžníkom vydaná v úplnom znení (t.j. aj s uvedenými „súčasťami“) - podľa obsahu
Zmluvy nemali žalovaní ako ovplyvniť znenie jej bodu 2. čl. II, naopak, pokiaľ úver chceli získať, museli
toto znenie bez výhrad akceptovať.

Súd taktiež dospel k záveru, že dohoda zmluvných strán v Zmluve - bod 5. čl. II. je neplatná, nakoľko
je v rozpore s ustanovením § 52 ods. 2 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy - totiž
v danom prípade ide podľa obsahu Zmluvy nepochybne o zmluvu spotrebiteľskú (ako je súdu známe z
jeho činnosti v obdobných konaniach, takéto zmluvy právny predchodca žalobcu uzatváral vo viacerých

prípadoch a vždy v rámci svojho podnikania, podľa obsahu Zmluvy zároveň je zrejmé, že úver bol
žalovaným poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania - bod 12. čl.
I Zmluvy) - zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá podlieha úprave tohto zmluvného typu danej v tom
čase zákonom č. 258/2001 Z.z. a OZ (viď veta prvá § 52 ods. 2 OZ) - naproti tomu dohoda v zmysle
bodu 5. čl. II Zmluvy dané ustanovenie obchádza (takáto dohoda by totiž zhoršila postavenie žalovaných
ako spotrebiteľov napr. v otázke dĺžky premlčacej doby, v otázke započítavania čiastočných úhrad na

jednotlivé nároky a pod. oproti obdobnej úprave danej OZ).

Súd mal preukázané, že žalovaní a právny predchodca žalobcu uzavreli dňa 22.1.2010 Zmluvu. Úver
podľa uvedenej Zmluvy treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu, že v Zmluve
absentuje riadne uvedenie náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. - výška, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V Zmluve je uvedený „Poplatok za správu úveru“, pri ktorom nie je uvedené riadne počet a termíny jeho
splátok. Toto nie je zhojené ani položkou v čl. I. Zmluvy „Výška splátky a splatnosť“ - tu sa totiž pri splátke
do 31.1.2010 vo výške 24,92 eur uvádza, že ide o splátku „vo výške úrokov a poplatkov“ - vyvstáva
teda otázka akých „poplatkov“, ak v samej Zmluve je dohodnutý iba poplatok za správu úveru. Rovnako

tak ohľadne ďalších splátok - „od 20.2.2010 vo výške 97,80 eur mesačne, k 20. dňu v kalendárnom
mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s
úverom)“ - v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. má ísť o určenie výšky počtu a termínov
splátok „istiny, úrokov“ (ktorými možno rozumieť v danom prípade iba úroky z úveru ako odplatu za jeho
poskytnutie) „a poplatkov“ (tu však musí byť presne vyjadrené o aké poplatky ide a pokiaľ je v Zmluve

dohodnutý iba poplatok za správu úveru, nemôže táto náležitosť obsahovať pojem v množnom čísle
zakladajúci pre bežného spotrebiteľa, že týmto platí i iné, v Zmluve však výslovne neuvedené, poplatky).
Zároveň už vôbec nemá čo hľadať vo vyššie uvedenej špecifikácii uvedenie „úrokov z omeškania“ a
neurčitéhopojmu„nákladovBankyspojenýchsúverom“-tietonemôžubyťvžiadnomprípadevpriebehu
úverového vzťahu zahŕňané do splátok, ktorými sa majú plniť primárne záväzky dlžníka - spotrebiteľa

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (takéto ich vyjadrenie v popise splátky ako v danej Zmluve zakladá
skresľujúcu predstavu o tom, že v rámci splátky v danej výške spotrebiteľ pri prípadnom omeškaní s
tou-ktorou splátkou zároveň uhrádza i úrok z omeškania, či iné, v zmluve výslovne neuvedené náklady
banky, bez dopadu na celkovú konečnú výšku jeho záväzkov podľa zmluvy či konečnú splatnosť úveru).
Ak počas trvania zmluvného vzťahu by vznikol nárok veriteľovi na požadovanie úrokov z omeškania

(v prípade omeškania dlžníka s úhradou tej-ktorej splátky), resp. nárok na „náklady s úverom“ - napr.
nárok na platne dohodnutú náhradu nákladov za nejakú zmenu podmienok, resp. za výzvy na zaplatenie
a pod. - tieto by bolo možné uplatňovať voči dlžníkovi osobitne, t.j. nemožno tieto nároky prednostne
uhrádzať z bežných mesačných splátok uvedených priamo v Zmluve, ktorými sa majú plniť primárne
záväzky vyplývajúce z daného zmluvného vzťahu (t.j. časť istiny poskytnutého úveru, úroky z úveru

splatné ku dňu splatnosti príslušnej časti istiny poskytnutého úveru a poplatky spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru /viď § 2 zákona č. 258/2001 Z.z./).

V danom prípade sa nemožno stotožniť s tvrdeniami žalobcu v jeho podaní doručenom súdu 25.9.2014,
že mesačná splátka 97,80 eur v sebe zahŕňa všetky tri zložky, teda časť splátky na istinu úveru, časť

splátky na zmluvné úroky z úveru a časť splátky na poplatok - v zmysle vyjadrenia priamo v Zmluve pri
položke „výška splátky a splatnosť“ ide o splátku „vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov,
nákladov banky spojených s úverom“ - t.j. ak má splátka 97,80 eur v zmysle uvedeného zahŕňať i úroky
z omeškania a náklady banky spojené s úverom, je zrejmé, že v danom prípade nejde o riadne uvedenie
náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. - t.j. výšky, počtu a termínov splátok (pozn.

iba) istiny, úrokov a poplatkov - za takéhoto stavu je uvedené dojednanie neurčité a nezrozumiteľné,
teda podľa § 37 ods. 1 OZ neplatné, čo znamená, že náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č.
258/2001 Z.z. v Zmluve v konečnom dôsledku absentuje, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez
poplatkov (pre úplnosť súd udáva, že ak vynásobíme sumu 97,80 eur - t.j. splátka podľa zmluvy od20.2.2010, počtom tam uvedených splátok - t.j. 120 - ide o sumu 11.736,- eur, ku ktorej ak pripočítame v
Zmluve uvedenú splátku 24,92 eur /do 31.1.2010/ a splátku poplatku za poskytnutie úveru 189,17 eur,
dostaneme výslednú sumu 11.950,09 eur, od ktorej ak odrátame „výšku úveru“ podľa Zmluvy 6.450,- eur,

výsledokje5.500,09eur,čonezodpovedáúdajuocelkovýchnákladochspojenýchsúveromuvedenému
v Zmluve, t.j. sume 5.499,75 eur).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd úver poskytnutý žalovaným podľa Zmluvy považuje v
zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaní boli povinní vrátiť vzhľadom na obsah uzavretej
Zmluvy iba sumu úveru bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, a to v danom prípade iba sumu
zodpovedajúcu skutočnej výške peňažných prostriedkov, ktoré im boli poskytnuté, t.j. sumu 6.260,83
eur (bezpoplatkovosť úveru sa vzťahuje i na poplatok za poskytnutie úveru, pričom navyše v danom
prípade tento si Banka započítala oproti sume 6.450,- eur /výška úveru/ ešte pred reálnym poskytnutím

úveru žalovaným, t.j. títo sumou 189,17 eur reálne ani nedisponovali). Pokiaľ by teda žalovaní riadne
plnili splátky vo výškach po 97,80 eur od 20.2.2010 (až od tohto momentu boli podľa Zmluvy povinní
splácať istinu poskytnutého úveru) vo výškach ako boli dohodnuté v Zmluve, teda po 97,80 eur, vrátili
by úver, ktorý im bol poskytnutý, v 64-och splátkach po 97,80 eur a v 65.-ej splátke vo výške už iba 1,63
eur. Uvedené splátky by boli v zmysle Zmluvy splatné v období od 20.2.2010 do 20.6.2015 (splatnosť

poslednej, 65.- ej, relevantne požadovateľnej splátky istiny - t.j. jej zostatku).

Žalovaní ešte právnemu predchodcovi žalobcu zaplatili spolu sumu 617,- eur, ktorú treba započítavať
na splátky najskôr splatné. Uvedenou sumou tak splatili v plnej výške šesť prvých splátok po 97,80 eur a
časť siedmej splátky vo výške 30,20 eur. Dlhujú tak na siedmej splátke sumu 67,60 eur, na ôsmej až 64.-

ej splátke sumy po 97,80 eur a sumu 1,63 eur ako zostatok predstavujúci 65.-tu splátku. K vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu došlo k 19.2.2013, pričom oznámenie o
tom obsahujúce výzvu na úhradu boli žalovaným doručené 27.2.2013. Tento úkon nič nemení na tom,
že s dovtedy splatnými splátkami už boli žalovaní v omeškaní (tu sa, vo vzťahu k vedľajším účastníkom
vznesenej námietke premlčania, nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu v podaní doručenom 25.9.2014,

že pôvodnou lehotou splatnosti celého úveru bol deň 20.1.2020 a až 10.3.2013 sa žalovaní /pozn. s
celým dlhom/ dostali do omeškania - tzv. zosplatnenie pôvodne do budúcna splatných splátok dlhu
nemá vplyv na čas vzniku omeškania dlžníka s úhradou splátok, ktorých splatnosť márne uplynula pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti i zostatku dlhu,
pričom údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve neznamená, že pokiaľ úver nebude dovtedy vôbec

splácaný, nič sa nedeje - konkrétne právo veriteľa sa nepremlčuje. Takýto výklad by potom znamenal
v konečnom dôsledku i nemožnosť samotného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, naopak, údaj o
konečnejsplatnostiúveruslúžiakoinformáciaprespotrebiteľa,kedy,ktorousplátkou,budejehozáväzok
z úverovej zmluvy plne vyporiadaný pri riadnom plnení povinností podľa zmluvy /samozrejme súčasne
za predpokladu, že zmluva nebude trpieť vadami jej podstatného obsahu ako v tomto prípade/).

V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti určil právny predchodca žalobcu žalovaným lehotu na
zaplatenie 10 dní od doručenia uvedeného podania (k čomu došlo u oboch žalovaných 27.2.2013),
pričom žalobca požadoval úroky z omeškania v tomto konaní od 10.3.2013. Žaloba bola podaná
15.1.2014, vedľajší účastník v tomto konaní vzniesol námietku premlčania splátok splatných tri roky

pred podaním žaloby. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase podania žaloby boli už premlčané splátky,
konkrétne vyššie uvedený zostatok siedmej splátky v sume 67,60 eur a splátka 8. až 11. (splatná
20.12.2010) v plných výškach po 97,80 eur - teda spolu suma 458,80 eur (4 x 97,80 eur + 67,60 eur).

Odrátaním sumy 617,- eur, ktorú žalovaní zaplatili spolu ešte právnemu predchodcovi žalobcu a sumy

458,80 eur, ktorá bola v čase podania žaloby už premlčaná, od sumy reálne poskytnutého úveru
žalovaným, t.j. od sumy 6.260,83 eur, je zrejmé, že záväzok žalovaných na istine predstavuje 5.185,03
eur, na zaplatenie ktorej sumy súd žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne týmto rozsudkom
s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zaviazal a v prevyšujúcej časti, čo sa týka žalovanej istiny,
súd žalobu zamietol.

Úrok z omeškania požadoval žalobca v podanej žalobe vo výške 8,75 % ročne a od 10.3.2013 do
zaplatenia.Z hore uvedených skutočností je zrejmé, že do omeškania so splátkami splatnými od 20.1.2011
do 20.1.2013 /vrátane/ boli žalovaní dňa 19.2.2013, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
ohľadne zostatku dlhu, už v omeškaní. V čase omeškania žalovaných s úhradou každej zo splátok

splatných od 20.1.2011 do 20.1.2013 /vrátane - spolu 25 splátok po 97,80 eur/ bola základná úroková
sadzba ECB vyššia ako 0,75 %, preto súd postupom podľa hore citovaných ustanovení nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 2.445,- eur i za
dni 10.3.2013 a 11.3.2013, a to neidúc nad návrh v podanej žalobe iba vo výške 8,75 % ročne.
Čo sa týka predčasne zosplatnenej istiny, t.j. sumy 2.740,03 eur, tu právny predchodca žalobcu vyzval

žalovaných na zaplatenie v lehote 10 dní, ktorú určil v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru.Žalovanýmtotooznámeniesuvedenouvýzvoubolodoručené27.2.2013,poslednýdeň10-dňovej
lehoty v ňom uvedenej pripadol na 9.3.2013, ktorým dňom bola sobota, teda žalovaní mohli príslušnú
sumu uhradiť ešte bez akejkoľvek sankcie v najbližší pracovný deň, t.j. 11.3.2013, čo však neurobili
a teda v tejto časti dlhu sa dostali do omeškania dňom 12.3.2013. K uvedenému dňu predstavovala
základná úroková sadzba ECB 0,75 %.

Na základe vyššie uvedeného priznal súd žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania potom
už z celej dlžnej sumy 5.185,03 eur za obdobie od 12.3.2013 do zaplatenia a zároveň v prevyšujúcej
časti požadovaných úrokov z omeškania žalobu taktiež zamietol (t.j. v časti úrokov z omeškania zo
sumy 2.740,03 eur za dni 10.3.2013 a 11.3.2013 a z časti úrokov z omeškania požadovaných zo sumy
prevyšujúcej 5.185,03 eur).

V súvislosti s otázkou premlčania ešte súd dodáva, že žalobcom predloženú listinu označenú ako
„uznanie dlhu a dohoda o splácaní v splátkach“ zo dňa 30.9.2013, teda dohodu, ako je vo svojom texte
označovaná a ktorú s ním mala uzavrieť dňa 30.9.2013 žalovaná v 1. rade, vyhodnotil ako neplatnú,
nakoľko žalovaná nemohla, na základe vyššie uvedených skutočností vo vzťahu k v tomto konaní

zistenému rozsahu dlhu, platne uznať dlh vo výške tam uvedenej; zároveň žalobca nijako nepreukázal
a súd to vykonaným dokazovaním nijako nezistil, že by žalovaná v čase jej podpisu danej listiny vedela
o premlčaní dlhu v rozsahu, v akom bolo zistené v tomto konaní, teda ani toto „uznanie“ nemá vplyv na
premlčanie časti dlhu žalovaných, minimálne vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, ako bolo zistené v tomto
konaní - úprava obsiahnutá v § 558 OZ vyžaduje aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní

vedel. Rovnako tak vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo žalovanou v 1. rade k podpisu uvedenej
listiny, ako ich popísala žalovaná na pojednávaní, hodnotí súd predloženie žalovanej v 1. rade takejto
dohody o uznaní dlhu zo strany žalobcu ako nekalú obchodnú praktiku. Zákon o ochrane spotrebiteľa
(zákon č. 250/2007 Z.z. platný a účinný v čase podpísania dohody o uznaní dlhu) pritom definuje nekalé
obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava

nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v
prílohe č. 1 uvedeného zákona. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných
je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim
došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie
(ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a podobne. U iných

praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov. Obchodná praktika
sa považuje za nekalú, ak po a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne
narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona č.

250/2007Z.z.).Uvedenýspotrebiteľskýkódexdefinujeajuvedenédvaznakynekalejobchodnejpraktiky.
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zákona
č. 250/2007 Z.z.). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie

obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri
dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r/ zákona č. 250/2007 Z.z.). V danom prípade išlo podľa
súdu podpísaním dohody o uznaní dlhu zo dňa 30.9.2013 iba o zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť
pohľadávky voči žalovanej v 1. rade (vzhľadom na zrejmé premlčanie jej časti už vtom čase), čo súd
hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku - ktorá je v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. zakázaná,

pretože boli v tomto prípade naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej
starostlivosti na strane žalobcu ako dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší
správanie žalovanej ako spotrebiteľa, osobitne s poukazom na uvedenie na prvej strane dohody o
uznaní dlhu celkovej výšky pohľadávky 10.957,06 eur (ktorá čo do dôvodov ani v jednej jej časti nemalaabsolútne opodstatnenie, resp. toto nebolo súdu nijako preukázané - osobitne napr. vo vzťahu k tam
uvedeným nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky - a to i keď sa ich v tomto konaní žalobca nijako
nedomáhal ani ich niklde nespomínal /prečo asi?/) a na pohľad viac než zaujímavých splátok tejto sumy

- iba po 50,- eur mesačne, avšak čo sa týka ostatného obsahu dohody (podstatného najmä z hľadiska
samotného uznania dlhu), tento je už obsiahnutý v žalobcom vopred naformulovaných
zmluvných ustanoveniach, obsah ktorých žalovaná preukázateľne nemala možnosť ovplyvniť, a ktoré
sú z pohľadu „priemerného spotrebiteľa“ /§ 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z./ neznáme a
nevýhodné (vopred neformulovaná zmluvná pokuta, rozhodcovská doložka iba s formálnou možnosťou

prijatia či neprijatia - viď výpoveď žalovanej, že p. T. túto dohodu už mal vyplnenú, a pod.). Uznanie
dlhu žalovanou v 1. rade v zmysle predloženej dohody z 30.9.2013 preto súd považuje za právne
neúčinné, osobitne s ohľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo absolútne nijako preukázané, že
žalovaná skutočne vedela o premlčaní dlhu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 OZ. Uznať možno
aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka má právne účinky len vtedy, ak dlžník skutočne vedel,
že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. V danom prípade pri uzatváraní dohody

o uznaní dlhu podľa súdu jednoznačne došlo zo strany žalobcu, ako je uvedené vyššie, k nekalej
obchodnejpraktike,ktorábolavrozporespožiadavkouodbornejstarostlivostiaktorápodstatnenarušila,
resp. minimálne mohla podstatne narušiť, ekonomické správanie žalovanej v 1. rade ako priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k dlhu voči žalobcovi, a to osobitne s ohľadom na okolnosti, za akých k uznaniu
došlo a vysvetlenie potreby samotného podpisu danej listiny osobou kontaktujúcou v tomto smere

žalovanú (viď výpoveď žalovanej). Okrem toho v danej listine v jej texte sa uvádza, že ide o dohodu -
podpis žalovanej nie je obsiahnutý priamo pod uznávacím prejavom, až v častiach „zmluvných“ (čl. II.
až V. uvedenej listiny. Navyše to, kto je oprávnený konať v mene a na účet žalobcu a akým spôsobom
vyplýva z výpisu z jeho obchodného registra - vyššie uvedená listina je však iba opatrená odtlačkom
pečiatky žalujúcej spoločnosti bez podpisu osoby, ktorá v jej mene a z akého titulu v tomto smere konala

(viď k tomu § 20 ods. 1, ods. 2 OZ, § 23 OZ, § 31 ods. 4 OZ v znení platnom a účinnom v čase podpisu
uvedenej „dohody“).

Postupompodľa§160ods.1vetydruhejO.s.p.umožnilsúdžalovanýmv1.a2.radesplneniepovinností
uložených im týmto rozsudkom v splátkach ako je uvedené v bode I. výrokovej časti tohto rozsudku, a

to vzhľadom na ich sociálnu a príjmovú situáciu, pričom súčasne určil, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade súd rozhodol podľa:
- § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.;
-§ 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V danom prípade mali tak žalobca, ako aj žalovaní v 1. a 2. rade v konaní čiastočný úspech, pričom tento
bolpodstatnevyššínastranežalobcu,akeďžežalovanívkonanínáhradutrovkonanianeuplatňovali,ani
v konaní podľa obsahu spisu preukázateľné trovy nevznikli, patrila by v zásade žalobcovi náhrada trov
konania v rozsahu rozdielu medzi jeho percentuálnym úspechom v tomto konaní oproti percentuálnemu

úspechu žalovaných. Súd však v danom prípade videl dôvody osobitného zreteľa na jej nepriznanie, a to
spočívajúcej v celkovej sociálnej, príjmovej a dlhovej situácii ako ju jednak popísala vo svojej výpovedi
žalovaná v 1. rade, ale ako je súdu tiež známa z iných konaní vedených inými subjektmi voči
žalovaným, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi ani žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

O trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, ktorého námietka premlčania i námietka
voči nedostatkom v obsahu Zmluvy a z toho vyplývajúcu skutočnosť, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, boli v konaní vznesené dôvodne a v tomto smere treba mať za to, že v rozsahu, v akom
mali za následok zamietnutie žaloby voči žalovaným, na strane ktorých vedľajší účastník v tomto konaní
vystupoval, bol vedľajší účastník v plnej miere proti žalobcovi úspešný, súd rozhodol podľa § 142 ods.

1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Rozsahu úspechu vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských veciach vystupujúceho na strane
spotrebiteľa treba posudzovať vo vzťahu k tomu, čo oproti požadovaným nárokom namietal a v akom
rozsahu to namietal úspešne. V tomto konaní vedľajší účastník vzniesol vyššie uvedené námietky plne

dôvodne a teda z jeho pozície v tomto konaní bol voči žalobcovi plne úspešný, preto mu súd priznal
právo na náhradu trov spojených s jeho právnym zastúpením v tomto konaní v plnej výške - avšak
iba v rozsahu, v akom ich sám požadoval (v tomto smere nemôžu obstáť prípadné námietky žalobcu,
že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorým je právnická osoba založená podľa osobitného
predpisu a ktorá by z povahy jej činnosti mala byť a priori sama plne odborne zdatná a personálne

vybavená na uplatňovanie práv spotrebiteľov v konaniach pred súdom, nakoľko je súdu z jeho činnosti
známe, že žalobca je spoločnosťou, ktorá nadobúda v značnom rozsahu pohľadávky z úverov, ktoré
následne uplatňuje v súdnych konaniach, v zásade formou tzv. formulárových žalôb, a teda by tiež mala
byť dostatočne personálne a odborne vybavená aby v týchto konaniach nebolo potrebné jej právne
zastupovanie /osobitne ak zohľadníme, že na strane dlžníkov často ide o osoby, ktoré sa nie vlastnou
vinoudostalidofinančnýchťažkostíatrovyprávnehozastúpeniažalobcuvtakýchto,ažnavýškysamých

nárokov, de facto totožných konaniach ich ešte viac zaťažujú/).

Nárok na náhradu trov konania vedľajší účastník uplatnil podaním doručeným súdu 3.7.2014, v ktorom
vzniknuté mu trovy, pozostávajúce z trov jeho právneho zastúpenia v tomto konaní, vyčíslil v celkovej
výške 167,78 eur, ktoré predstavuje 2x odmena á 61,87 eur za úkony právnych služieb 1. prevzatie a

príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a 2. podanie vo veci samej (vyjadrenie k žalobe),
náhrady výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v súvislosti s každým vyššie uvedeným
úkonom právnej služby - t.j. 2x á 8,04 eur, to všetko zvýšené o 20 % DPH (t.j. spolu o 27,96 eur) podľa
§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom
dane z pridanej hodnoty. K uvedenému treba uviesť, že ak by právny zástupca vedľajšieho účastníka

uplatnil nárok na odmenu za úkony právnych služieb správne podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. (v danom prípade riadne zo sumy, v ktorej celej bola žaloba zamietnutá) išlo by o vyššiu sumu čo
sa týka odmeny za úkony právnych služieb, súd však neidúc nad rozsah uplatneného nároku priznal
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania voči žalobcovi iba vo výške, ako bola jeho právnym
zástupcom uplatnená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.