Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. jún 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/142/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312206595
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8312206595.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Valériou Ćernegovou v právnej veci žalobcu Profidebt Slovakia,

s.r.o., Mliekárenská 10, Bratislava, proti žalovanej Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, XXX XX F.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov
AZ, Petrovská 10, 909 01 Skalica, právne zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa
Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob,, o zaplatenie 1.441,57 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 645,85 eur spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 645,85 eur od 31. 10. 2009 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 50,-- eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku vždy k 20. dňu v mesiaci pod stratou

výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 22.05.2012 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 1.441,57 eur, spolu s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania, a to z dôvodu
porušenia svojich povinností platiť splátky poskytnutého revolvingového spotrebiteľského úveru riadne

a včas, a to na základe zmluvy zo dňa 02.01.2008. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 663,87 eur,
mala ho splácať v mesačných splátkach minimálne po 26,52 eur vrátane dohodnutého úroku 2,14 %
mesačne a náhrady poistného za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,65% aktuálneho dlhu za
každé poistné obdobie. Žalovaní sa dostali však do omeškania so splátkami, preto si žalobca nárokuje
aj poplatok z omeškania 8 % z každej minimálnej omeškanej ( o viac ako 15 dní ) splátky úveru a
úrok z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy ročne. Pre prípad porušenia zmluvných povinností zo
strany dlžníka bolo vo všeobecných obchodných podmienkach dohodnuté, že zaplatí veriteľovi zmluvnú

pokutu vo výške 0,1% z nesplatenej sumy uznaného záväzku za každý deň omeškania. Listom zo dňa
06.03.2009 žalobca oznámil žalovanej, že od zmluvy o revolvingovom úvere odstupuje. Účinnosťou
odstúpenia od zmluvy nastala momentom doručenia. Ku dňu odstúpenia od zmluvy dlh žalovanej
predstavoval sumu 841,18 eur a pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 645,85 eur, vypočítaného
úroku vo výške 119,71 eur, vypočítanej náhrady poistného vo výške 42,92 eur, vypočítaného poplatku z
omeškania vo výške 32,70 eur. Následne dňa 14.05.2010 uzatvorili žalobca a žalovaná Dohodu o uznaní
dlhu, v ktorej žalovaná čo do právneho dôvodu i výšky uznala svoj záväzok voči žalobcovi zodpovedajúci

postúpenej pohľadávke a jej príslušenstva v sume 1.205,66 eur. Pre prípad omeškanie žalovanej s
úhradou uznaného záväzku , sa žalovaná a žalobca súčasne dohodli, že nesplatenú časť uznaného
záväzku a zmluvnej pokuty žalovaná splatí ako tzv. Konečný záväzok, v 36 mesačných splátkach vo
výške41,87eur.Keďžesažalovanádostaladoomeškaniavznikolžalobcoviajnároknazmluvnúpokutu,ktorú v Uznaní záväzku špecifikoval sumou 301,41 eur. Konečný záväzok žalovanej predstavuje čiastku
1.441,57 eur a táto suma je predmetom žaloby podanej na súd spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 841,18 eur od 31.10.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Napriek požiadavke žalobcu, aby súd vo veci vydal platobný rozkaz, nebola vec prejednaná v skrátenom
konaní, a to z dôvodu neštandardného príslušenstva, ktoré si žalobca uplatnil vo svojej žalobe a to v
časti zmluvnej pokuty.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.11.2012, Občianske združenie slovenských spotrebiteľov
AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, prostredníctvom právneho zástupcu, súdu oznámilo, že
podľa ustanovenia §93 O.s.p. vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Nedostavila sa ani

žalovaná, ktorá rovnako svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila.

V rámci dokazovania listinnými dôkazmi súd zistil, že žalovaná uzatvorila so spoločnosťou Cofidis
a.s. dňa 02.01.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver s
úverovým limitom až do maximálnej výšky 100 000,- Sk. Žalovanej podľa obsahu zmluvy i návrhu bol

fakticky poskytnutý úver vo výške 663,87 eur a tento mala splatiť mesačnými splátkami po 26,52 eur
vrátane úroku vo výške 2,14 % mesačne. Žalovaná túto svoju povinnosť porušila a mesačné splátky
riadne nesplácala, v dôsledku čoho podľa žalobcu spoločnosti Cofidis a.s. vznikol nárok na poplatok z
omeškania vo výške 8 % z každej omeškanej splátky úveru a na úrok z omeškania vo výške 9 % z dlžnej
sumy ročne. Dňa 06.03.2009 pre porušenie zmluvných povinností žalobca od zmluvy so žalovanou

odstúpil. Spoločnosť Cofidis dňa 18.09.2009 zmluvne postúpila svoju splatnú pohľadávku voči žalovanej
na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o.. Táto skutočnosť bola oznámená aj žalovanej, a to oznámením
o postúpení pohľadávky zo dňa 06.11.2009.

Stav pohľadávky ku dňu odstúpenia od zmluvy, t.j. ku dňu 06.03.2009 predstavuje sumu 841,18 eur

a pozostával z nesplatenej istiny vo výške 645,85 eur, vypočítaného úroku vo výške 119,71 eur,
vypočítanej náhrady poistného vo výške 42,92 eur, vypočítaného poplatku z omeškania vo výške 32,70
eur.

Z Dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom vyplýva, že dňa 27.09.2010 uznala žalovaná

písomne svoj dlh voči žalobcovi, a to konečný záväzok v sume 1.205,66 eur a zmluvnú pokutu v sume
301,41 eur. Zároveň sa so žalobcom dohodla na splatení dlhu v mesačných splátkach po 41,87 eur v 25-
ty deň v mesiaci s tým, že prvá splátka bola dohodnutá dňa 31.10.2010 a celkový počet splátok bol 36.

Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že predmetný úver si zobrala ako nezamestnaná

a podľa svojich finančných možností ho aj splácala. Je si vedomá svojho dlhu a chcela by ho splácať
formou mesačných splátok. Toho času je taktiež nezamestnaná a poberá len dávku v hmotnej núdzi.
Svojimi podaniami požiadala o možnosť splatiť dlžnú sumu mesačným splátkami

Žalobca vo svojich doplňujúcich podaniach uviedol, že výška zmluvnej pokuty v sume 301,41 eur,

predstavuje 25% výšky pohľadávky a a takto určená výšku nemožno považovať za neprimerane vysokú
sankciu, ktorá vzniká v dôsledku porušenia zmluvných povinností.. Rovnako zmluvná pokuta vo výške
0,1%denneniejeneprimeranávzhľadomkuvšetkýmokolnostiam,ktoréknejmajúrelevantnúsúvislosť.
Tvrdenia vedľajšieho účastníka preto považoval žalobca za nedôvodné. Vzniesol námietku voči trovám,
ktoré si uplatnil vedľajší účastník.

Vedľajší účastník vo svojom podaní doručeným súdu dňa 9. 1. 2013 namietal oprávnenosť nároku
žalobcu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 301,41 eur, výšku zmluvnej pokuty vo výške 0,1
% denne, ako aj oprávnenosť nároku žalobcu v časti uplatneného poplatku z omeškania vo výške 8
% zo zameškanej sumy, pretože ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré zapracoval dodávateľ

do vopred pripravenej (blanketovej) úverovej zmluvy, čo spotrebiteľ nemohol v jej obsahu ovplyvniť.
Poukázal na rozsudky Európskeho súdneho dvora a na Smernicu rady ES č. 93/13/EHS a z tohto
dôvodu navrhol žalobu zamietnuť v časti nedovoleného plnenia. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol v
neprítomnosti vedľajšieho účastníka a priznal vedľajšiemu účastníkovi aj vzniklé trovy tohto konania.Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je čiastočne dôvodná.

V súlade s § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 2 písm. a, zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase podpísania
predmetnej zmluvy, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej

forme.

Podľa § 2 písm. b, zákona č. 258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. c, zák. č. 258/2001 Z.z., celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského
úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o

spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ

nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby

veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

Podľa § 2 písm. d, je ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet

podľa prílohy číslo jedna tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Poplatkami sa podľa § 2 písm. e, zák. č. 258/2001 Z.z. rozumie akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ
povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

Podľa § 3 ods.1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovania spotrebiteľského úveru
môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ak na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods.1 až 4, zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba

Podľa § 4 ods.5, zák. č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

V zmysle § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských zmluvách účinného v čase uzatvorenia
zmluvy veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.. Ak dôjde k postúpeniu

pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu
zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „ neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná
sankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom
č. 568/2007 Z.z.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktorék) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne
pochybnosti nie sú. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných

zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To
platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej

zmluve ( čl. 4 ods. 1 Smernice ). Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má
zohľadňovať poskytnutú výšku úveru a v prípade predčasného ukončenia zmluvy garantovať návratnosť
prostriedkov. Zmluvná pokuta však súbežne neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.11.2008 č. 2007/2495 okrem iného

uvádza:

Čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých
okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri
prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená

na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ
ide schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku ( § 5 O.s.p. )
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora

Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quinter ( C-240/98 ) a medzi Salvat
Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého
je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre

spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej
podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých
konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú

proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd
prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Zároveň nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala
spotrebiteľa je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie je

riešením. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že navrhovateľa by
neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta
zmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.
Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez
návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti

nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce ( č.l 7 Smernice ).

V tomto konaní listinnými dôkazmi bolo dostatočne preukázané, že žalobca sa stal jeho aktívne
legitimovaným účastníkom po preukázanom postúpení pohľadávky zo spoločnosti Cofidis a.s. zmluvou
zo dňa 18.09.2009. Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovaným jednak nesplatenú istinu 645,85

eur, vypočítaný úrok vo výške 119,71 eur, vypočítanú náhradu poistného vo výške 42,92 eur, vypočítaný
poplatok z omeškania vo výške 32,70 eur a úrok z omeškania zo sumy 841,18 eur vo výške 9 % ročne od
31.10.2009 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 0,1% denne zo sumy 1205,66 eur od 10.07.2010
do zaplatenia.Dňa 27.09.2010 bola medzi účastníkmi uzatvorená Dohoda o uznaní dlhu a splátkovým kalendárom, v
ktoromžalovanáuznalakonečnýzáväzokvovýške1.507,07eurazároveňsidohodlasplátkovýkalendár

so žalobcom.

Uvedenú dohodu je však potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené
zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa,
ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanou, je právnym
vzťahom so spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia,
ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na
právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon
uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní Dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, došlo k

nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne
narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
výrobkom alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorá je mu adresovaná, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V danom prípade pri uzatváraní dohody došlo k nekalej
obchodnej praktike, pretože obidva tieto znaky nekalosti (nedostatok odbornej starostlivosti na strane

dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa) boli naplnené.
Z tohto hľadiska sa preto javí Dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom ako nekalá obchodná
praktika, neplatná.

Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady

AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5
a9)onekalúobchodnúpraktikuaneodbornústarostlivosťdodávateľavzáujmevyššejkvalityživotaľudí.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 OZ

sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na
posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovanej je spotrebiteľ, ktorý má
stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v
rámcisvojhopodnikaniaamákdispozícii,okremfinanciíajľudísprávnickýmaekonomickýmvzdelaním.

Po vykonanom dokazovaní tunajší súd dospel k záveru, že žaloba voči žalovanej bola podaná dôvodne,
ale len do výšky nesplatenej časti istiny 645,85 eur a do výšky zákonného úroku z omeškania vo výške 9
% ročne odo dňa 31.10.2009 do zaplatenia. Aj keď žalovaná nenamietala súdne uplatnenú pohľadávku
žalobcu, v danom prípade sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, ktorý požíva osobitnú ochranu a pri
jeho prejednávaní a rozhodovaní je potrebné zaujať stanovisko, či uzatvorená zmluva o revolvingovom

spotrebiteľskom úvere je v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj s
dobrými mravmi. Výška istiny nie je v konaní sporná ( 1.327,76 eur). V rozpore so zákonom je žalobcom
uplatnený poplatok z omeškania vyčíslený na sumu 32,70 eur, pretože poplatok z omeškania možno
priznať len v prípadoch, kde to ustanovuje osobitný predpis, pričom v danom prípade tomu tak nie je.
Zároveň v zmluve však nie je uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov, je v nej len odkaz na

bod 5.4 Všeobecných obchodných podmienok a ten uvádza len spôsob výpočtu RPMN a jej zverejnenie
v prílohe, ktorá súdu nebola doručená. V zmysle platnej právnej úpravy ( § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch) keď spotrebiteľská zmluva neobsahuje údaj o RPMN, má sa za to, že
úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca však žiadal priznať poplatky i úrok, keďže má súd za to,
že je úver bezúročný a bez poplatkov, nebola žalobcovi priznaná ani vyčíslená náhrada poistného, ani

úrok a ani poplatky.

V danom prípade žalobca pre prípad porušenia zmluvných podmienok dojednal ako sankciu zmluvnú
pokutu, ktorú určil jednak sumou 301,41 eur, čo predstavuje 25% výšky pohľadávky a jednak výpočtom
vo výške 0,1% denne nie zo sumy 1.205,66 eur od 10.07.2010 do zaplatenia. Aj takto určená výška

zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, preto súd aj v takejto výške v tejto časti žalobu
zamietol, nakoľko v prípade jeho vyhovenia by nielen porušil zákon, princípy súkromného práva ( princíp
proporcionality ), ale došlo by tak aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstvav Európskej únii. Z neplatnej zmluvnej podmienky teda nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej
povinnosť plniť. Preto súd návrh o plnenie zmluvnej pokuty zamietol.

Podľa ustanovenia §517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia §3 nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou
bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.10.2009 do zaplatenia nie je v rozpore s dobrými mravmi
a bol dohodnutý aj v zmluve.

Pretože žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z

omeškania z dlžnej sumy, ktorý je v súlade s ustanovením §517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení
s ustanovením §3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.

Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa

môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na finančnú situáciu žalovanej súd povolil žalovanej splátky dlžnej sumy v mesačných
splátkach po 50 eur mesačne pod stratou výhody splátok pri vynechaní čo i len jednej splátky, a to od

právoplatnosti rozsudku.

O trovách súd rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.; podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, nakoľko súd v časti o zaplatenie sumy
795,69 eur žalobu zamietol. Dlžná suma bola 1.441,57 eur, pričom súd žalobcovi priznal 645,85 eur a
teda jeho úspech predstavuje 44,80 % a neúspech 55,20 %.

Keďžeúspechúčastníkovkonaniabolpribližnerovnaký,súdúčastníkomnáhradutrovkonanianepriznal.

O trovách vedľajšieho účastníka rozhodol súd tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. Procesné
postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého
vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv

aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. V danom prípade
bola úspech žalovanej bol rovnaký ako úspech žalobcu, a teda žalovanej nevzniklo právo na náhradu
trov konania, súd náhradu trov konania nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi, Občianskemu združeniu
slovenských spotrebiteľov AZ, ktoré si trovy uplatnilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie olehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.