Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/134/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713205641
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713205641.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu GENERAL

FACTORING, a.s. so sídlom 821 08 Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825 právne zastúpeného HMG
& PARTNERS, s.r.o. so sídlom 811 04 Bratislava, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459 proti žalovanej U.
O., A.. XX. XX. XXXX, A. W. P., J.. A. Č.. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste zastúpenej opatrovníkom
Mestom Martin v konaní o zaplatenie 1 921,84 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovanáježalobcovipovinnázaplatiť29,783eurspolus18,40%úrokomzomeškaniaročnezaobdobie
od 22.12.2010 do zaplatenia a 9% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 22.12.2010 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11. 04. 2013 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 1 921,84 € spolu s 18,40 % zmluvným úrokom zo sumy 1 418,96 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia, 9
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 418,96 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku proti žalovanému nadobudol zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 21. 12. 2010, ktorú uzavrel ako postupník s postupcom Slovenskou
sporiteľňou a.s. so sídlom v Bratislave. Postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalovanej listom z 28.

12. 2010. Pohľadávka žalobcu vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel
postupca so žalovanou dňa 07. 09. 2006, a na základe ktorej postupca žalovanej poskytol úver vo
výške 663,88 € pri úrokovej sadzbe 18,40% ročne. Tento úver sa žalovaná zaviazala splácať mesačnou
splátkou určenou v zmluve vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá
k 20. 10. 2006 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 20. 04. 2010. Žalovaná však úver do
konečnej splatnosti nesplatila a preto žalobca požadoval zaplatiť požadovanú sumu, ktorá pozostávala
z istiny úveru vo výške 1 418,96 € riadneho úroku vyčísleného v sume 177,68 € a úrokov z omeškania

vyčíslených v sume 325,20 €.

Na výzvu súdu z 24. 06. 2014, či žalobca, vzhľadom na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa trvá na žalobe, žalobca reagoval listom z 09. 07. 2014, kde uviedol, že s názorom
súdu o aplikácii ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nesúhlasí a to vzhľadom na
začiatok súdneho konania pred 01. 05. 2014. Aplikácia ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa
bez ohľadu na začiatok konania by znamenala retroaktívne uplatnenie právneho predpisu a nabúrala by

požiadavku princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Uviedol, že nesúhlasí s
názorom súdu, že sa jedná o normu procesnoprávnej povahy, keďže inštitút premlčania je hmotnoprávny
inštitút a zjavne to vyplýva nie len zo záverov právnej vedy a súdnej praxe ale aj zo skutočností, že je
upravený len v hmotnoprávnych predpisoch. Pokiaľ šlo o uplatnenú pohľadávku, ktorá k 21. 12. 2010predstavovala výšku 1 921,84 € uviedol k úrokom z omeškania vo výške 325,20 €, že žalovaná vyčerpala
úver vo výške 663,88 € 07. 09. 2006. Prvú úhradu realizovala 20. 10. 2006 vo výške 3,93 € a poslednú
úhraduuskutočnila01.12.2006vovýške11,68€.Žalovanáspoluuskutočnilaúhradyvcelkovejvýške47

€. Prvýkrát sa dostala do omeškania splatením splátok úveru 21. 10. 2006, čím žalobcovi vznikol nárok
na úrok z omeškania. Uplatňovaný úrok z omeškania bol vyčíslený vo výške 325,20 €, je účtovaný od 21.
10. 2006 do 20. 04. 2010, teda do dňa konečnej splatnosti úveru z nezaplatených splátok v stanovenej
percentuálnej výške, ktorú žalobca oznámil žalovanej zverejnením na svojej webovej stránke. V tomto
období od 21. 04. 2010 do 21. 12. 2010 základom pre výpočet úrokov z omeškania bola istina po

splatnosti vo výške 1 418,96 €, od začiatku zmluvného vzťahu do 14. 01. 2009 bol úrok z omeškania
počítaný vo výške 26,40 % ročne a od 15. 01. 2009 bol tento úrok upravený na sadzbu vo výške 8 %
ročne. Presné sumy uplatnených úrokov za jednotlivé obdobia vyplývajú z výpis z úverového účtu, ktorý
žalobca do spisu pripojil. Pokiaľ šlo o istinu 1 418,96 € v nej sú obsiahnuté riadne úroky vo výške 677,29
€ vypočítané do 21. 11. 2010 a poplatky v sume 134,08 €. Čistá istina úveru bez úrokov a poplatkov
je vo výške 607,59 €.

Riadne úroky, ktoré sú započítané do istiny vo výške 1 418,96 € sú úroky od začiatku úverového vzťahu,
to znamená od septembra 2006 do 20. 04. 2010, teda po deň konečnej splatnosti úveru a počítané
sú v zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 18,40 % ročne. Účtované boli mesačne vždy ku
poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Poplatky vo výške 134,08 € predstavujú poplatky za vedenie

účtu a správu úveru od septembra 2006 do decembra 2008 vo výške 60 Sk, čo predstavovalo sumu
1 680 Sk (28 x 60 Sk), čiže 55,77 €, a od januára 2009 do apríla 2010 boli účtované vo výške 1,99 €
mesačne, čo znamená 16 x 1,99 €, čo predstavuje sumu 31,84 €. Tam spadajú aj poplatky za upomienky,
čo je poplatok za zaslanie prvej upomienky v sume 200 Sk, čiže 6,64 €, poplatok za zaslanie druhej
upomienky v sume 500 Sk zo dňa 23. 01. 2007, čiže 16,60 € a poplatok za zaslanie tretej upomienky

v sume 700 Sk zo dňa 13. 02. 2007, čiže 23,24 €. Poplatky za upomienky potom predstavujú spolu
sumu 46,48 € a poplatky za vedenie úverového účtu sumu 87,61 €. Riadny úrok vo výške 177,68 € úrok
účtovaný z istiny vo výške 1 418,96 € od 21. 04. 2010 do postúpenia pohľadávky 21. 12. 2010 za použitia
úrokovej sadzby dohodnutej v článku 1 Zmluvy o úvere 18,40 % ročne.

Na takto koncipovanej žalobe potom žalobca zotrval v priebehu celého konania.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, pretože sa jej ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa
nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto jej pobytu sa súdu nepodarilo zistiť napriek
rozsiahlych šetreniach, ktoré súd v tomto smere vykonal. Súd preto žalovanej ustanovil opatrovníka pre

konanie v osobe Mesta Martin, v ktorom mala žalovaná naposledy trvalé bydlisko.

Na pojednávaní dňa 29. 10. 2014 súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti zástupcov účastníkov, ktoré
boli riadne a včas na pojednávanie predvolaní a pri svojom rozhodovaní v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.
s. p. prihliadol na obsah súdneho spisu.

Takto vykonaným dokazovaním mal súd zistený tento skutkový stav veci:

Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka dňa 07. 09. 2006
uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka

(zák. č. 513/1991 Zb.). Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý spotrebný úver typu Mini úver
do 10 minút vo výške 20 000 Sk s pevnou výškou úrokovej sadzby 18,40 % ročne bez poplatku za
poskytnutie úveru, pri dohodnutom poplatku za správu úveru 60 Sk mesačne, výške splátky 708 Sk
mesačne, splatnosti prvej splátky 20. 10. 2006 pri počte 43 splátok a pri konečnej splatnosti úveru 20. 04.
2010; splatnosť úrokov bola mesačná v posledný deň kalendárneho mesiaca, ročná percentuálna miera

nákladov bola uvedená v zmluve vo výške 28,41 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné
obchodné podmienky banky a úverové podmienky a Sadzobník banky.

Z výpisu z úverového účtu súd získal prehľad o čerpaní úveru a jeho splácaní, ako aj o pripisovaní
riadnych úrokov, úrokov z omeškania a bankových poplatkov. Z tohto výpisu vyplynula potom aj

skutočnosť tvrdená žalobcom a totiž, že žalovaná poslednú splátku úveru uskutočnila 01. 12. 2006
vo výške 352 Sk, čiže 11,68 € a za obdobie od čerpania úveru dňa 07. 09. 2006 do 01. 12. 2006
nepravidelnými splátkami zaplatila postupne 47 € v prepočte. Žalobca potom pohľadávku voči žalovanej
nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE, ktorú uzavrel ako postupník s postupcomSlovenskou sporiteľnou a.s. so sídlom v Bratislave dňa 21. 12. 2010. Skutočnosť, že Slovenská
sporiteľňa, teda veriteľ postúpila pohľadávku na žalobcu vyplynula nakoniec aj z oznámenia o postúpení
pohľadávky urobeného podľa § 526 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.) listom z 28. 12. 2010, ktorý

adresovala Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave žalovanej. V tomto liste bola žalovaná
upozornená nie len na postúpenie pohľadávky, ale aj na skutočnosť , že pohľadávku vo výške 1 921,84
€ s príslušenstvom môže zaplatiť žalobcovi na účet v tomto liste uvedený.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, žeby žalovaná bola žalobcovi dlh zaplatila, či už na

základe tejto výzvy alebo na základe inej skutočnosti ku dňu vyhlásenia rozsudku.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je v prevažujúcej časti je
nedôvodná.

Predovšetkým je nutné vychádzať zo skutočností, že úver, ktorý bol poskytnutý Slovenskou sporiteľňou

a.s. so sídlom v Bratislave žalovanej mal charakter spotrebiteľského úveru, pretože bol žalovanej
poskytovaný ako fyzickej osobe bezúčelovo a táto mala postavenie spotrebiteľa, pretože ho využívala
pre svoju osobnú potrebu a banka ho poskytovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto na
úpravu takéhoto vzťahu platí zákonná úprava daná na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľské právo
upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 52 až § 54, pričom z ustanovenia § 52 ods. 2 Obč.

zák. vyplýva, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy keď je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Niet pochýb o tom, že základy právny rámec pre úverovú zmluvu vymedzujú ustanovenia § 497 a
nasledujúcich Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva nárok žalobcu na zmluvný úrok a na zaplatenie
istiny úveru. Avšak pokiaľ ide o otázku premlčania nárokov z úverovej zmluvy, je vzhľadom na ust. §
52 ods. 2 Obč. zák. nutné aplikovať ustanovenia § 100 a nasl. Obč. zák., ktoré upravujú premlčanie
v občianskoprávnych nárokov. Aj keď zo strany žalovanej, ktorá bola zastúpená opatrovníkom

nebola vznesená námietka premlčania v časti uplatneného nároku, súd na premlčanie podľa svojho
presvedčenia musí prihliadať v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ex offo, a to
vo všetkých konaniach, v ktorých sú rozhodoval po 01. 05. 2014 a to bez ohľadu na skutočnosť, či tieto
konania začali pred 01. 05. 2014.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúcemu voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Toto ustanovenie má podľa presvedčenia súdu procesnoprávnu povahu, pretože ukladá povinnosť
orgánu práve konajúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi. Takýmto orgánom
je aj súd konajúci o nárokoch žalobcu a rozhodujúci vo veci po 01. 05. 2014 a preto je podľa názoru
súdu nutné toto ustanovenie aplikovať odo dňa jeho účinnosti, teda od 01. 05. 2014.

Súd preto konštatoval, že väčšia časť nároku žalobcu je premlčaná a žalobe nemohol vyhovieť v celom
rozsahu.

Súd vychádzal zo skutočností, že žaloba bola podaná 11. 04. 2013, pričom nároky na jednotlivé splátky

z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa premlčovali v trojročnej premlčacej dobe stanovenej v
§ 101 Obč. zák., ktorý súd pre posúdenie premlčania aplikoval vzhľadom na ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.
Obchodný zákonník totiž stanovuje dlhšiu všeobecnú premlčaciu dobu a totiž až štvorročnú. Preto podľa
názoru súdu, keďže žaloba bola podaná 11. 04. 2013, sú premlčané všetky nároky z úverovej zmluvy
a totiž nároky na jednotlivé splátky, ktoré sa stali zročnými pred 11. 04. 2010. Keďže konečná splatnosť

úveru bola stanovená k 20. 04. 2010 kedy bola zročná posledná splátka v sume 708 Sk v prepočte 23,50
€, je potom zrejmé, že nepremlčaná je posledná splátka úveru v tejto sume. Splátky zročné pred 11.
04. 2010 sú premlčané.Z ust. § 103 Obč. zák. totiž vyplýva, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti a ak pre nesplnenie niektorej zo splátok stane sa zročný
celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

V tomto prípade každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú zo splátok plynie
samostatná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Obč. zák. v dĺžke 3 rokov. Preto len túto sumu
23,50 € mohol súd žalobcovi priznať.

Žalobca v rámci istiny 1 418,96 € uplatňoval aj poplatky za vedenie úverového účtu a poplatky za
upomienky. Je nutné konštatovať, že vzhľadom na špecifikáciu poplatkov za upomienky v žalobe, tieto
boli zročné ešte v roku 2006 a 2007, aj nárok na toto plnenie je premlčaný.

Súd žalobcovi nemohol priznať ani úroky z omeškania vo výške 325,20 €, nakoľko vyplávalo, že žalobca
ich uplatňoval za obdobie od 21. 10. 2005, keď sa žalobca prvýkrát dostal do omeškania s úhradou

splátky. Toto príslušenstvo splátok zročných pred 11. 04. 2010 nebolo možné žalobcovi priznať, keďže
bolo premlčané rovnako ako splátky, z ktorých boli úroky z omeškania vyčíslené. Žalobca však úrok z
omeškania vyčíslil aj za obdobie od 21. 04. 2010 do 21. 12. 2010, kedy bola postúpená pohľadávka.
Za toto obdobie bolo možné žalobcovi priznať len úrok z omeškania v zákonnej sadzbe 8 % ročne z
poslednej nepremlčanej splátky, teda zo sumy 23,50 €, čo za toto obdobie 8 mesiacov čo potom pri

sadzbe 8 % ročne predstavuje sumu 1,41 €.

Žalobca ďalej požadoval nezaplatené riadne úroky v sadzbe 18,40 % ročne, účtované od 21. 04. 2010 do
21. 12. 2010. Aj toto plnenie bolo možné žalobcovi priznať len z poslednej splátky, to znamená zo sumy
23,50 €, čo za dané obdobie v prepočte predstavuje 2,883 €. Spolu s poplatkom za správu úveru, ktorý

nebol premlčaný a zročný bol k 20. 04. 2010 vo výške 1,99 €, predstavuje potom nesporná pohľadávka
žalobcu sumu 29,783 € (23,50 € + 1,99 € + 1,41 € + 2,883 €).

Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení § 497 a § 502 Obch. zák.
nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 369 ods. 1 Obch. zák.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie, než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v

najvyššej prípustnej výške.

Súd takto žalobcovi priznal len sumu, ktorá je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku
uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.2 O. s. p. Žalovaná bola v konaní proti
žalobcoviprevažneúspešná,keďžejejvšakpreukázateľnevkonanítrovynevzniklisúdjejprotižalobcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.