Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. jún 2012

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/2/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311210112
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8311210112.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudcomJUDr.MarekomKoščomvprávnejvecižalobcuU.M.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom Š. XX, XXX XX V., právne zast. JUDr. Jánom Husárom, advokátom, Štefánikova 17, 066 01
Humenné, proti žalovanej U. M., rod U., bytom D. XXXX/XX, XXX XX B., právne zast. JUDr. Katarínou
Habiňákovou, advokátkou, Štúrova 20, 040 01 Košice, o vydanie obrazov umeleckých diel, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 643,15 eur k rukám právnej zástupkyne
žalovanej, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 08.09.2011 na tunajší súd žalobu o vydanie 11 obrazov, ktorých je autorom.

Podanú žalobu odôvodnil tým, že je podielovým vlastníkom nehnuteľností vedených na G. Č.. XXXX,
parc.č.XXXX,zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXU.,parc.č.XXXX,zastavanéplochyanádvoria

o výmere XXX U. a stavby s parc. č. XXXX, F.. Č.. XXXX - dom, a to v podiele 2/3. V rodinnom dome,
ktorý pôvodne patril jeho rodičom, mal vlastný ateliér, spálňu a samostatné WC a býval tam vtedy, keď
mal prácu v Humennom alebo blízkom okolí. Okrem neho rodičovský dom užíval spoločne so svojím už
nebohým bratom L.. Po smrti jeho brata, žalovaná, ktorá bola jeho manželkou, na dome vymenila všetky
zámky a zabránila mu vstup do rodinného domu a tým aj v jeho užívaní. V miestnostiach, ktoré užíval,
ako aj na spoločných priestoroch domu zanechal svoje obrazy - umelecké diela, ktoré mu žalovaná
odmieta vydať. Jedná sa o obrazy :

X) M. P. P. ( olej, 60x150 cm )

X) P. O.Š. U. ( olej, 60x80 cm )

X) C. Y. F. ( olej 50x50 cm )

X) C. M. H. ( olej 40x20cm )

X) C. N. R. U. ( olej 40x20 cm )

X) C. M. H. ( 30 cm )

X) C. V. ( 30 cm ) - nedokončenáX) C. V. ( 40x30 cm )

X) C. M. U. ( 40x30 cm )

XX) O. O. O. U. P. M.Ú. Y. B. ( kartón, 60x150 cm )

XX) P. F.. N. R. U.

Keďže predmetné umelecké diela vytvoril, sú jeho vlastníctvom a teda žalovaná ich zadržiava neprávom.
Na výzvy o vydanie obrazov nereaguje, preto sa domáha ich vydania prostredníctvom žaloby podanej
na súd.

Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala žalobu zamietnuť, nakoľko obrazy, ktorých vydania
sa žalobca domáha, nadobudla v rámci dedičského konania po svojom manželovi, L. M.M. na základe

uznesenia tunajšieho súdu sp.zn. 13D/1235/1997 zo dňa 27.01.1998. Zároveň uviedla, že predmetné
obrazy daroval žalobca jej manželovi, a samotný žalobca v F. D. P. X. K. Y. XX.XX.XXXX uviedol, že
súhlasí s prianím svojho brata, aby ikony, ktoré mu venoval, zdedila po jeho smrti jeho manželka, teda
žalovaná.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výpoveďou svedka L. M., svedka L.

Y. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 103D/1235/1997
zo dňa 27.01.1998, G. Č.. XXXX, Čestným prehlásením C.. X. M., F. D. P. X. K. Y. XX.XX.XXXX,
vyjadreniami účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že obrazy ktorých vydania sa domáha, sa stále nachádzajú v
rodičovskom dome. Do tohto domu mal vstup aj po smrti svojho brata a to do roku 2003, kedy tam

pracoval a býval. Pretože práve v roku 2003 robil rôzne fresky v T. N. v Humennom a teda využíval svoj
ateliér na prácu. Žalovanej žiadne obrazy nedaroval, ona od neho nič nedostala. Všetky obrazy, ktoré
sú v žalobe uvedené dostal od neho jeho brat. Iné obrazy od neho dostali iní ľudia alebo ich daroval
rôznym inštitúciám. Obraz č. 1 - M. P.Y. P. maľoval ešte jeho otec a jedná sa kópiu obrazu, ktorý vytvoril
maďarský maliar U.. Obraz č. 2 - P. O. U., už namaľoval on. Oba tieto obrazy ostali v rodičovskom dome,

teda tieto obrazy bratovi nedaroval. Rovnako aj obraz č. 3 - C. Y. F., namaľoval on, avšak bratovi ho
nedaroval. Je to kostolný obraz a nie civilný. Obraz č. 4 - C. M. učiteľ ako i obraz č. 5 - C. N. R. U., tak
tieto obrazy bratovi darovať mohol. Pokiaľ ide o obraz č. 6 - C. M. H., tento obraz bratovi nedaroval,
pretože ten nie je ani dokončený. Obraz č. 7 a č. 8- C. V., tak ten by mal byť dokončený a teda ho mohol
darovať bratovi. Obraz č. 9 - M. U., bratovi naozaj darovala a to k meninám a preto nepatrí žalovanej.

Obraz č. 10 - O. O. O. U. P. M.Ú. Y. B. ( kartón ), jedná sa len o jeho návrh a ten určite nikomu nedaroval.
Obraz č. 11 - P. F.. N. R. U., ten tiež bratovi daroval k meninám, preto sa domnieva, že žalovaná si
ho nezaslúži. Všetky obrazy sa nachádzali v rodinnom dome po jeho rodičoch a tieto obrazy si chcel
dodatočne zobrať na rôzne výstavy, tak aby ich mohol kedykoľvek a kdekoľvek vystavovať. Doposiaľ
obrazy nežiadal, pretože mal dostatok obrazov v Bratislave a vzhľadom k tomu, že je ich autorom a

vlastníkom, považoval za hlúposť ich nejakým spôsobom pýtať späť. Zároveň keďže predtým mal vstup
do domu neobmedzený, nevidel žiaden problém, aby si ich vzal. Prvé spory ohľadne obrazov alebo
iných vecí nachádzajúcich sa v dome potom nastali potom, čo ho žalovaná vymkla. Bolo to asi pred 3-4
rokmi spätne a je o tom o hlásenie na polícii.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí a trvá na svojom vyjadrení k

žalobe. Je pravdou, že žalobca chodieval do rodinného domu ako návšteva za svojím bratom a za ňou.
Aj naďalej trvala na tom, že obrazy daroval žalobca svojmu bratovi. Je zvláštne, že žalobca až v tomto
čase chce predmetné obrazy vystavovať, hoci v období, kedy došlo k ich darovaniu, t.j. od roku 1985 do
1997, teda v čase, kedy ešte žil aj obdarovaný, ani jeden z týchto obrazov na výstavu zobraný nebol.
Rovnako má za to, že obrazy pod č. 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9, 11 boli predmetom dedičského konania

po poručiteľovi L. M., jej manželovi a bratovi žalobcu. Obrazy č. 1. a č. 10 predmetom dedenia neboli,
pretože fyzicky už neexistovali a plastika pod č. 11, bola taktiež predmetom dedenia. Teda rozhodnutím
súdu vydanom v dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13D/1235/1997 sa stalavlastníčkou obrazov č. 2 až č. 9, a č. 11, nadobudla k nim vlastnícke právo z titulu dedenia. Keďže bola
jedinou dedičkou po por. L. M., stala sa ich výlučnou vlastníčkou a mohla s predmetom svojho vlastníctva
voľne disponovať. Taktiež jej manžel ju za života o všetkom informoval, teda o tom, že obrazy mu boli

darované. Ani jeden z obrazov, ktoré sú predmetom sporu už nevlastní, pretože ich podarovala iným
osobám, a to konkrétne L. U., T.O. Y., R. P., C. U., R. V., X. U., X. X., C. O., U. P.. Dva obrazy, v čase
ešte pred dedičským konaním darovala Y. O., U. Š.H..

Svedok L. M. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca v rodinnom dome na D. H. vyrastal. Od
mladosti maľoval, takže mnohé jeho obrazy nechával doma. Po štúdiách ostal v Bratislave, avšak aj

v rodičovskom dome si zriadil ateliér, keďže zákazky mal aj na východnom Slovensku, či už priamo v
Humennom alebo v rámci kraja. V čase keď pracoval v ateliéri v Humennom alebo prišiel na návštevu
rodiny, býval v rodičovskom dome, kde mal okrem ateliéru zariadenú ešte ďalšiu vlastnú izbu. Chodila
mu tu aj pošta, pretože v čase keď tu bol pracovne, sa tu zdržiaval dlhodobo, niekedy aj polroka. Mnohé
obrazy,ktorénamaľoval,skutočnedarovalrodine,čiužbratoviL.aleboajjemu.Nakaždomobraze,ktorý
niekomu daroval, bolo na zadnej strane nejaké venovanie. Tvorbu žalobcu pozná skoro celú, pretože

tieto obrazy nespočetnekrát videl. Je pravdou, že niekoľko obrazov s venovaním daroval svojmu bratovi
L.. Presný počet obrazov, ktoré mu daroval a o ktoré obrazy sa konkrétne jedná nevedel uviesť, pretože
nebol pri každom darovaní. Avšak poznávacím znakom, že sa jedná o obraz od žalobcu, bolo venovanie
uvedené na zadnej strane obrazu. Ďalej uviedol, že niektoré obrazy ostali doma, teda v rodičovskom
dome, pretože na starobu sa žalobca plánoval vrátiť späť do rodného mesta a rodičovského domu.

Taktiež mal v pláne všetky obrazy z Bratislavy presunúť práve do Humenného, avšak z dôvodu konfliktu
medzi ním a žalovanou, doposiaľ k ich prevezeniu nedošlo. Tieto podrobné informácie vie preto, že so
žalobcom je v príbuzenskom vzťahu, sú bratancami. Pozná i žalovanú, nakoľko je manželkou zosnulého
brata žalobcu, L. M., ten sa však ženil, keď mal XX rokov ( t.j. v roku 1985 ).

Svedok L. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom sa pozná od roku 1969, kedy v Bratislave začal

študovať Z. a v tom čase chodieval do ateliéru k žalobcovi. Žalobcu však navštevoval aj v ateliéri v
Humennom. V istom období pracoval ako redaktor T.N. M. a potreboval nejaké ikony do kalendára na
ilustráciu a teda sa stretávali častejšie. V čase keď prišiel do Humenného rodina ( žalobca, jeho brat a
švagriná ) podľa neho zosúladená. Vždy bol srdečne prijatý, pohostený a bolo to zhruba od roku 1974
do smrti brata žalobcu. Počas návštev v rodičovskom dome žalobcu si všimol, že na stenách visia rôzny

ikony. V menšej miestnosti domu bol výklenok, kde boli rôzne pláštenice- sú to liturgické predmety, ktoré
sa užívajú na Veľký piatok. Boli tam rôzne kríže, dokončené i rozpracované, taktiež tam boli nejaké
plastiky. Všimol si tiež obrazy so svetskou tematikou, na ktorých boli vyobrazení rodičia žalobcu. Obrazy
žalobcu pozná, najmä tie s náboženskou tematikou a vedel by posúdiť, či pochádzajú od žalobcu alebo
nie aj v prípade, keby na nich nebol podpis žalobcu, keďže za tie roky už pozná štýl žalobcu. Pokiaľ

však ide o darovanie obrazov jeho bratovi, k tomu sa vyjadriť nevedel, rovnako ako nevedel uviesť ktoré
obrazy súd predmetom sporu ani kde sa tieto predmety v súčasnosti nachádzajú. Avšak žalobcovou
charakteristickou črtou pri darovaní bolo to, že na každý darovaný obraz, na jeho zadnú stranu napísal
venovanie aj s rokom darovania a asi aj s rokom namaľovania.

Navrhovaný dôkaz žalovanej, doplniť dokazovanie výsluchom svedka C.. X. M., súd nevykonal, nakoľko

je nepodstatný pre rozhodnutie vo veci samej. Žalovaná súdu predložila čestné prehlásenie tohto
svedka, v ktorom však nie je žiadna zmienka o tom, že by mal mať vedomosť o darovaní nejakých
obrazov. V prehlásení len uviedol, že na základe žalobcových tvrdení, mal len vedomosť o tom, že v
rodičovskom dome sa nenachádzajú žiadne umelecké diela.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 13D/1235/1997 zo dňa 27.01.1998 vyplynulo, že obrazy - umelecké

predmety - socha N. R. U., R. P. - T., obraz L. P. F., D. U., obraz U., obraz L.. M., P. M., D. F.. Y., D. F..
U., D. L.. M. - okrúhly, P. N. R. U. boli zahrnuté do masy dedičstva po por. L. M. a ako jediná dedička zo
zákona v II. rade ich nadobudla, manželka poručiteľa, t.j. žalovaná.

Z LV č. XXXX vyplýva, že žalobca je 2/3 podielovým spoluvlastníkom a žalovaná je 1/3nehnuteľností zapísaných na predmetnom liste vlastníctva, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX U., parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX U. a stavby s parc. č. XXXX,
F.. Č.. XXXX - dom.

Vo F. D. P. X. K. Y. XX.XX.XXXX bolo uvedené, že prianím brata - L. M. bolo, aby ikony, ktoré mu žalobca
venoval, dedila jeho manželka, okrem ikony M. U., ktorú venoval prasynovcovi F., F.C. F.. N. F.. U., ktorú
odkázal svojmu prasynovcovi P. a P. U., ktorý odkázal svojej praneteri R.. Toto želanie L. M. prítomní,
vrátane žalobcu i žalovanej vzali na vedomie, podpísali a mali splniť do konca roka 1997.

Popoučenísúdomvykonanomnapojednávanívsúladesust.§118ods.4O.s.p.a§120ods.4 účastníci
nemali ďalšie návrhy na dokazovanie.

Treba zdôrazniť, že podľa súčasného právneho stavu v civilnom konaní súd rozhoduje na základe
skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval
z prednesu účastníkov prihliadajúc aj na zákonnú dôkaznú povinnosť účastníkov. Novelou O.s.p. a to
zákonom č. 501/2001 Z.z. bola vypustená z O.s.p. povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného
skutkového stavu veci a skutkový základ pre rozhodnutie súdu sa obmedzil na skutkový stav, ktorý sa

tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Ide o oslabenie zásady
materiálnej pravdy a podporu formálnej pravdy. Preto sa v sporových konaniach kladie dôraz aj na
zodpovednosť účastníkov v konaní a na povinnosti účastníkov a to predovšetkým povinnosť tvrdenia a
dôkazná povinnosť. Súd v sporových konaniach už nekoná za účastníkov a nenahrádza ich činnosť. Je
na nich, aby uviedli svoje tvrdenia a doložili dôkazy na ich preukázanie.

Účastníci konania majú teda zo zákona najmä podľa § 120, odsek 1 O.s.p., tzv. povinnosť tvrdenia
a tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. jednak musia uviesť tvrdenia na preukázanie svojho nároku a jednak
následne musia tieto svoje tvrdenia preukázať dôkazmi a uviesť potrebné dôkazy a skutočnosti, pričom
tieto povinnosti majú účastníci už aj podľa § 79, odsek 1, 2 O.s.p. a predovšetkým podľa § 101, odsek
1 a § 120, odsek 1 O.s.p.

Podľa § 101, odsek 1 zákona č.99/1963 Zb. O.s.p. : Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol
účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné
prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa § 120, odsek 1 O.s.p., Dôkazná povinnosť : Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj

iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120, odsek 3 O.s.p. : Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 120, odsek 4 O.s.p. : Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia Podľa § 120, odsek 4 : predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 132 O.s.p. Hodnotenie dôkazov : Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.Podľa § 153, odsek 1 O.s.p. : Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 132, ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

V danom prípade súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal,

že obrazy, ktorých vydania sa domáha, patria jemu a teda že je ich vlastníkom. Naopak z pripojeného
dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13D/1235/1997 vyplynulo, že do dedičstva po por. L. M.Č.,
bratovi žalobcu boli zahrnuté i viaceré umelecké predmety, pričom na základe uznesenia tunajšieho
súdu zo dňa 27.01.1998. č.k. 13D/1235/1997-34 sa výlučnou dedičkou celého majetku po por. L. M.,
vrátane umeleckých predmetov stala jeho manželka, ako dedička zo zákona v II. skupine. Predmetné

uznesenie nadobudlo právoplatnosť i vykonateľnosť dňa 09.02.1998 a od toho času sa žalovaná stala
výlučnou vlastníčkou umeleckých diel - F. N. R. U., R. P. - T., D. L. P. F., D. U., D. U., D. L.. M., P. M., D.
F.. Y., D. F.. U., D. L.. M. - D.Ú., P. N. R. U.. Podľa žaloby sa jedná o umelecké diela

X) C. Y. F.,

X) C. M. učiteľ,

X) C. N. a U.

X) C. M. učiteľ

X) C. V.

X) C. V.

X) C. M. mudrcov

X) O. na nástennú maľbu pre kultúrny dom B.

X) P. sv. N. a U..

Zároveňvdedičskomkonanínebolažiadnavecpatriacadodedičstvasporná.Dokoncasamotnýžalobca
v tomto konaní uviedol, že obrazy, ktorých vydania sa domáha, bratovi daroval. Pričom darovanie
rovnako ako aj dedenie je jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, preto vlastník môže

s predmetom svojho vlastníctva voľne disponovať, nakladať. Taktiež do majetku poručiteľa je potrebné
zahrnúťvšetkyveci,práva,hodnoty(aktívaipasíva),ktorékudňusmrtiporučiteľabolivjehovlastníctve.
Keďže v Zápisnici o predbežnom šetrení bol zistený majetok po por. L. M., tento sporný nebol, súd vydal
uznesenie a práve na jeho základe sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou aj 9 obrazov, ktorých vydania
sa žalobca prostredníctvom žaloby domáha. Pokiaľ ide o zvyšné dva obrazy, tak ani v tomto prípade

žalobca nepreukázal či už sám, či už prostredníctvom svedeckých výpovedí, že sa jedná o obrazy,ktorých bol výlučným vlastníkom a ktoré sa v súčasnosti mali nachádzať v rodičovskom dome. Naopak
žalovaná, keďže od roku 1985 žila spoločne so svojím manželom nepretržite v jeho rodičovskom dome,
mala za to, že je patria a preto mohla s nimi voľne nakladať, teda ich aj darovať ďalším osobám.

Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade bola v konaní úspešná žalovaná, ktorá si náhradu trov konania uplatnila. Trovy
žalovanej pozostávajú z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalovanej vo výške 643,15 eur

za 5 úkonov právnej pomoci podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné
vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami

- za / úkon v roku 2011 súd priznal žalovanému 57 eur

- za / úkon v roku 2012 súd priznal žalovanému 58,69 eur

1) prevzatie a príprava právneho zastúpenia 57 eur

2) účasť na pojednávaní dňa 19.01.2012 58,69 eur

3) vyjadrenie k veci 58,69 eur

4) účasť na pojednávaní dňa 04.06.2012 58,69 eur

5) účasť na pojednávaní dňa 25.06.2012( vyhl. rozs. ) 14,67eur

- režijný paušál za rok 2011; 1/100 výpočtového základu á 7,41 x 1 7,41 eur

- režijný paušál za rok 2012; 1/100 výpočtového základu á 7,63 x 4 30,52 eur.

- náhrada cestovného v zmysle § 15 vyhlášky 655/2004 Z.z. 128,70 eur

- dňa 19.01.2012 : Košice - Humenné a späť, dňa 04.06.2012, dňa 25.06.2012

- výpočet ( 144x0,183 + 1,44x8,2x1,41 )

- náhrada za stratu času podľa § 17 ods.1 vyhlášky 655/2004 Z.z.;

- KE-HÉ a späť trvaní 3hod, 6 polhodín

- dňa 19.01.2012 - 1/60 výpočt. základu x 6 = 12,71 x 6= 76,26 eur

- dňa 04.06.2012 - 1/60 výpočt. základu x 6 = 12,71 x 6= 76,26 eur

- dňa 25.06.2012 - 1/60 výpočt. základu x 6 = 12,71 x 6= 76,26 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).