Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/217/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013201010
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013201010.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.

Evy Vaškovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu GIBALEX, s.r.o., so sídlom Slovenskej
armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, práv. zast. Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a Partneri s.r.o. so
sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 16. októbra 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013, ktorým podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 2010 vo výške 61 706,77 euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods.
1 zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 61 706,77 euro z
dodávateľských faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica,

IČO: 36 743 950, za nákup bravčového mäsa - polovičky, droby a prasiatka, a to:

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 1. júna 2010, základ dane 32 403,12 euro, DPH vo výške 6156,56 euro,
celková suma 38 559,68 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 2. júna 2010, základ dane 3531,19 euro, DPH vo výške 670,90 euro,
celková suma 4202,09 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 3. júna 2010, základ dane 1011,88 euro, DPH vo výške 192,30 euro,
celková suma 1204,18 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 7. júna 2010, základ dane 13 184,16 euro, DPH vo výške 2505 euro,
celková suma 15 689,16 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 8. júna 2010, základ dane 1523,66 euro, DPH vo výške 289,50 euro,
celková suma 1813,16 euro,- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 9. júna 2010, základ dane 12 237,13 euro, DPH vo výške 2325,10 eura,
celková suma 14 562,23 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 11. júna 2010, základ dane 84 033,60 euro, DPH vo výške 15 966,40
euro, celková suma 100 000 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 15. júna 2010, základ dane 8165,95 euro, DPH vo výške 1551,50 euro,
celková suma 9717,45 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 15. júna 2010, základ dane 956,77 euro, DPH vo výške 181,81 eura,
celková suma 1138,58 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 8. júna 2010, základ dane 14 493,60 euro, DPH vo výške 2753,80 euro,
celková suma 17 247,40 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 18. júna 2010, základ dane mu 32 439,55 euro, DPH vo výške 61 63,50
euro, celková suma 38 603,05 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 20. júna 2010, základ dane 33 952,08 euro, DPH vo výške 6450,90

euro, celková suma 40 402,98 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 22. júna 2010, základ dane 16 567,15 euro, DPH vo výške 3147,80
euro, celková suma 19 714,95 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 23. júna 2010, základ dane 2512,30 euro, DPH vo výške 477,30 euro,
celková suma 2989,60 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 27. júna 2010, zakladajú 32 914,85 eura, DPH vo výške 6253,80 euro,
celková suma 39 168,65 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 28. júna 2010, základ dane 34 845,38 euro, DPH vo výške 6620,60
euro, celková suma 41 465,98 euro.
Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval,
že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o., pričom tovar

uvedený v týchto sporných faktúrach spoločnosť Ostwerke, s.r.o. žalobcovi reálne nedodala. Vyššie
uvedený dodávateľ žalobcu - spoločnosť Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská
Bystrica, IČO: 36 743 950 podľa výpisu z obchodného registra sídlila do 20. apríla 2009 na adrese Pod
kaštieľom 627/10, Dubnica nad Váhom, od 21. apríla 2009 do 15. augusta 2011 na adrese
Školská 768/25 Bánovce nad Bebravou a od 16. augusta 2011 na adrese Zvolenská

cesta 14, Banská Bystrica. Od 17. októbra 2008 je jediným spoločníkom spoločnosť
Kovošrot s.r.o., Kukučínova 504/6, Trenčín. V mene spoločnosti Ostwerke, s.r.o. konal od 7. marca 2008
do 28. júna 2010 W. B., od 28. júna 2010 do 29. júla 2010 J. K., V. republika a od 29. júla 2010 R. O..
Polícia šetrením realizovaných obchodov s bravčovým mäsom zistila, že tento tovar (bravčové mäso)
nadobudli slovenskí predajcovia z iných členských štátov Európskej únie. Všetky slovenské subjekty

boli zaregistrované ako platitelia DPH, pričom sa jedná o nastrčené spoločnosti, ktoré v skutočnosti
nevykonávaližiadnureálnučinnosť,sídlaspoločnostíboli lenformálne,konateliaspoločnostíboli
alebo sú bezdomovci, osoby v pátraní s bohatou kriminálnou minulosťou, resp. subjekty boli prevedené
na občanov V.. Zodpovedné osoby za tieto subjekty nepodávali daňové priznania, nekomunikovali s
príslušnými daňovými úradmi. V intrakomunitárnych dodaniach tovaru od dodávateľov z Európskej únie

na Slovensko pochybnosti nie sú, za to závažné pochybnosti sú v deklarovaných nadobúdateľoch
tovaru z Česka. Na základe faktúr, ktoré mali vystaviť nadobúdatelia (Ostwerke, s.r.o., HK trade, s.r.o.,
PARADISSE, s.r.o., ...) si uplatnili odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na Slovensku a
v súvislosti s takto deklarovanými dodávkami mäsa z členských štátov Európskej únie došlo a
dochádza ku kráteniu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo veľkom rozsahu. Miestnym zisťovaním

na adrese sídla spoločnosti Ostwerke, s.r.o. bolo preverené, že spoločnosť sa nenachádza na adrese
sídla uvedenej v obchodnom registri, a ani na žiadnej z budov nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste
14, Banská Bystrica nemá označené sídlo. Na žiadosť správcu dane o zapožičanie účtovných dokladov
(ktorá žiadosť bola doručená splnomocnenému zástupcovi spoločnosti T. T. dňa 13.11.2012) spoločnosťOstwerke, s.r.o. a ani jej splnomocnený zástupca nereagovali, požadované doklady správcovi dane
nepredložili, a to ani na opakovanú žiadosť. Príslušný správca dane (Daňový úrad
Bánovce nad Bebravou) určoval u spoločnosti Ostwerke, s.r.o. daň podľa pomôcok na Dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobia január - marec 2009, september 2009 a február
2010 a taktiež i na Dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009, nakoľko
spoločnosť Ostwerke, s.r.o. nepredložila doklady pri výkone daňových kontrol. Spoločnosť Ostwerke,
s.r.o. podala posledné daňové priznanie k Dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011,
pričom v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia január - apríl 2011

spoločnosť Ostwerke, s.r.o. uviedla, že jej v uvedených obdobiach nevznikla daňová povinnosť ani nárok
na odpočítanie dane. Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. si neplní svoje povinnosti tak ako ukladá § 3 ods. 8
daňového poriadku, podľa ktorého právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4
ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane predvolával
opakovane na výsluch splnomocneného zástupcu spoločnosti Ostwerke, s.r.o. T. T., ktoré zásielky si
menovaný prevzal dňa 4. februára 2013, a dňa 8. marca 2013, na výsluch sa však nedostavil. Správca

dane predvolával opakovane na výsluch i bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o. W. B., ktoré
zásielky sa vrátili správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Dňa 19. marca 2013 sa
splnomocnený zástupca spoločnosti Ostwerke, s.r.o. T. T. telefonicky skontaktoval so správcom dane,
pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko
je dlhodobo odcestovaný v zahraničí, prisľúbil však, že koncom mája telefonicky potvrdí správcovi dane

návrat a zároveň dohodne so zamestnancom správcu dane termín. T. T. v
telefonickom rozhovore ďalej správcovi dane oznámil, že doklady spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nemá
a že konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. zomrel. T. T. sa už viac so správcom dane neskontaktoval.
V zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 a 3 daňového poriadku využil správca dane inštitút predvedenia
útvarom Policajného zboru a bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. W. B. bol dňa 14. marca 2013

predvedený na Daňový úrad Trenčín, kde pred správcom dane W. B. uviedol, že má k dispozícii protokol
o odovzdaní dokladov novému konateľovi spoločnosti Ostwerke, s.r.o. a predloží ho správcovi dane do
22. marca 2013, čo však W. B. neučinil. Bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. W. B. pred správcom
dane potvrdil, že žalobcovi ako odberateľovi vystavil faktúry, avšak len za zdaňovacie obdobie január
2009, a to konkrétne faktúru číslo XXXXX zo dňa 1. januára 2009 v sume 10 230,12 euro, faktúru číslo

XXXXX zo dňa 4. januára 2009 v sume 9969,33 euro, faktúru číslo XXXXX zo dňa 4. januára
2009 v sume 14 484,98 euro, faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 26. januára 2009 v sume 9130,52 euro,
faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 27. januára 2009 v sume 9459,81 euro, faktúru číslo XXXXXXX zo dňa
28. januára 2009 v sume 10 288,98 euro a faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 29. januára 2009
v sume 4012,37 euro (pozornosti Krajského súdu v Trenčíne neunikla zrejmá nesprávnosť v písaní, keď

správne mali byť v napadnutom rozhodnutí žalovaného uvedené faktúry nie za obdobie január 2009, ale
za obdobie jún 2010, ktoré obdobie je predmetom v súdenej veci, teda ako vyplýva zo zápisnice správcu
dane o ústnom pojednávaní zo dňa 14.03.2013, č. XXXXXX/X/XXXXXX/XXXX po správnosti mali byť
uvedené f.č. XXXXXXX z 18.06.2010, f.č. XXXXXXX z 20.06.2010, f.č. XXXXXXX z 22.06.2010, f.č.
XXXXXXX z 23.06.2010, f.č. XXXXXXX z 27.06.2010, f.č. XXXXXXX z 28.06.2010; ide o časť faktúr

presnešpecifikovanýchvúvodetohtorozsudku).VyššieuvedenéfaktúryW.B.žalobcoviosobnevystavil
a tieto aj podpísal, o ostatných odberateľských faktúrach nič nevedel, nikoho nepoveril, aby ďalšie
faktúry niekto iný vystavoval. Zmluvy na dodávky tovaru - mäsa medzi spoločnosťou Ostwerke, s.r.o.
a žalobcom uzatváral W. B. s konateľom žalobcu, s pánom X.. Faktúry za dodaný tovar
spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. boli doručené žalobcovi poštou, k ukončeniu spolupráce so žalobcom,

ktorá bola ukončená v septembri 2010, sa W. B. nevyjadril. Tovarom deklarovaným na faktúrach bolo
mäso, ktoré spoločnosť Ostwerke, s.r.o. kupovala od dodávateľov z H. republiky. Dodávateľmi
boli Mäsokombinát Makovec, Mäsokombinát Kostelec na Hané, bitúnok Bučovice. Podľa vyjadrení W.
B. dodávky mäsa sa vozili v chladiacich kamiónoch od českého dodávateľa, prepravcov však
osobne nevybavoval, osobne nevybavoval ani tieto dodávky, nevedel ani uviesť, kto ich vybavoval, ani

kde sa presne vykladalo, dokonca nevedel, kto objednal prepravu a kto dodávky mäsa prepravoval, a
ani kde skončila preprava tovaru. W. B. nevedel, ako prebiehala manipulácia s tovarom - mäsom, kto
tovar - mäso zo strany spoločnosti Ostwerke, s.r.o. odovzdával a kto zo strany platiteľa tovar preberal.
W. B. však tvrdil, že bol pri nakládke a vykládke, ale nepamätá si, kde sa presne vykladalo, pričom
spoločnosť Ostwerke, s.r.o. neznášala náklady na prepravu. Faktúry boli uhrádzané prevodom na účet,

W. B. osobne robil úhrady dodávateľských faktúr. Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods.
1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH, rovnako ako správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. S odkazom na
to, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil, zodpovedá zásadámlogického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o
DPH, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. Žalobca vytýka žalovanému, že správca
dane v daňovom konaní porušil základné zásady daňového konania. Správca dane sa neriadil dôsledne
ustanovením § 3 ods. 2 daňového poriadku, keď neoboznámil žalobcu s pochybnosťami
počas konania, čím bola žalobcovi odňatá možnosť odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

Taktiež správca dane porušil § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, keď uzatvoril daňovú kontrolu
rozhodnutím, bez vykonania ústneho pojednávania s oznámením pochybností. Správca dane v
rozhodnutí neuviedol, v akej skutočnosti konkrétne bol porušený zákon zo strany žalobcu a taktiež
neuviedolnaústnompojednávaníkonkrétnenávrhy,akobymalžalobcaakoplatiteľodstrániťnedostatky
v procese daňovej kontroly.

Žalobca vytýka žalovanému, že na objasnenie skutkového stavu nevyužil správca dane inštitút
predvedenia vo vzťahu k svedkovi T. T., hoci vo vzťahu k svedkovi W. B. tak učinil. Správca dane tak
svoj záver opiera hlavne o výpoveď W. B., bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o..

Ako zdôraznil žalobca v žalobe, W. B. ako bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. vo svojej výpovedi

uviedol, že sa nepamätá, kto vybavoval dodávky tovaru, kde sa tovar nakladal a vykladal a kto tovar za
žalobcu preberal. Avšak vo svojej výpovedi W. B. uviedol, že tovar bol vozený v chladiacich kamiónoch,
že sa osobne zúčastnil nakládky a vykládky tovaru. Vzhľadom na čas, ktorý
ubehol medzi predmetnými udalosťami a výpoveďou svedka nie je ničím nezvyčajným, že si svedok
nevie vybaviť detaily, ako napr., kde sa tovar nakladal a kde sa tovar vykladal, meno vodiča, značku auta

a pod.. Žalobca pokladá za dôležité to, čo si svedok pamätal a čomu správca dane pripísal len malú
dôležitosť a síce, že tovar nakladaný, vozený a vykladaný bol. Z výpovede predmetného svedka W. B.
je jednoznačné, že tovar existoval a teda, že plnenie prebehlo riadne a nielen fiktívne. Žalobca tvrdí, že
správca dane nesprávne vyhodnotil dôkaz menovaného svedka W. B..

Žalobca ďalej v správnej žalobe poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžf 25/2010, podľa ktorého právny záver vo veci, t.j. právne posúdenie
veci, musí urobiť daňový orgán so všetkých skutkových zistení a nielen právnych tvrdení zástupcov
obchodných spoločností zúčastnených na transakciách. Vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyšší súd
Slovenskej republiky taktiež uviedol, že z daňového hľadiska je hospodárska kauza významnejšia ako

samotný typ právneho úkonu. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17. mája 2007, sp. zn. 4 SžoKS 90/2006, podľa ktorého zisťovanie ekonomického
dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej
skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Žalobca tvrdí, že správca dane bezprostredný
hospodársky cieľ pri svojom rozhodovaní nijak nebral v úvahu, a tým dospel k nesprávnemu rozhodnutiu

o neexistencii plnenia.

Žalovaný podľa žalobcu taktiež pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku aj tým,
že rozhodnutie správcu dane, ktoré obsahovalo odôvodnenie, ale neobsahovalo povinné náležitosti
rozhodnutia, nezrušil. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku sa v odôvodnení okrem iného uvedie tiež,

ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

Žalobca zdôraznil, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, tieto však správcovi dane
nepredložil, nakoľko z dikcie zákona o DPH, a to konkrétne z § 49 mal žalobca za to, že faktúry a daňové
priznania sú dostatočným dôkazom na uplatnenie práva na odpočet DPH.

Taktiež žalobca v správnej žalobe zdôraznil, že pre účely uplatnenia DPH nie je podstatná skutočnosť,
od koho dodávateľ žalobcu tovar nadobudol. Celý priebeh obchodu od prvého dodávateľa
až k poslednému odberateľovi je reťazovým obchodom, pričom sa nejednalo o podvodný reťazový
obchod, nakoľko tovar, s ktorým sa obchodovalo aj reálne existoval. Účastník reťazového obchodu

právo disponovať s tovarom ako vlastník vôbec nemusí získať a získanie tohto práva nie je podmienkou
uznania platnosti obchodného vzťahu medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu. Opačný
názor žalovaného je v rozpore so všeobecne platným výkladom Ministerstva financií
Slovenskej republiky, ktorým je usmerňovaná podnikateľská verejnosť. Keďže žalovaný uznáva, že sajednalo o reťazový obchod, uznáva aj reálny tok tovaru, nemôže bezdôvodne z obchodného reťazca
vylúčiť žalobcu, ktorý bol v tomto obchode legálne zapojený.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť.

K námietke žalobcu o porušení základných zásad daňového konania, keď správca dane neoboznámil
žalobcu s pochybnosťami počas konania, čím mala byť žalobcovi odňatá možnosť odstránenia

nedostatkov v daňovom konaní, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane
postupoval v súlade s ust. § 45 ods. 1 písm. f), § 46 ods. 5, § 68 ods. 1 až 3 daňového poriadku. Dňa
13. mája 2013 správca dane doručil žalobcovi Oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými
v rámci výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
- december 2009, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 9. mája 2013, pričom žalobca využil
svoje právo a v stanovenej lehote sa písomne vyjadril k zisteným skutočnostiam správcu

dane. Dňa 11. júna 2013 bol žalobcovi doručený Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX/Vask a Výzva č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, pričom žalobca sa listom zo dňa 24.06.2013 vyjadril k zisteniam uvedeným v
protokole a pripomienky žalobcu k protokolu boli so žalobcom prerokované dňa 11.07.2013, o čom bola
spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/

Vask. V zápisnici je uvedené, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy ani doklady, ktoré by vyžadovali
ďalšie dokazovanie a ktoré by menili záver správcu dane. Žalobca bol so všetkými zisteniami riadne
oboznámený, predkladať dôkazy mohol a mal počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a mohol
ich predložiť aj spolu s odvolaním. Vyrubovacie a odvolacie konania prebiehali po oboznámení žalobcu
so všetkými zisteniami správcu dane. Žalobca mal teda dostatočný priestor na odstránenie nedostatkov

v daňovom konaní.

K námietkam žalobcu, že 1. správca dane nevyužil vo vzťahu k svedkovi T. T. inštitút predvedenia, že 2.
správca dane sa dopustil nesprávneho voľného hodnotenia dôkazov, že 3. právne posúdenie veci musí
urobiť daňový orgán zo všetkých skutkových zistení, že 4. z daňového hľadiska je hospodárska kauza

významnejšia ako samotný typ právneho úkonu, a teda, že zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej
transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej
pre určenie alebo vybratie dane, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane je
ten, ktorý určuje procesný postup v daňovom konaní, keď je povinný postupovať v medziach zákona.
Správca dane je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a

úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy
a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných
dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať
za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.
Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia však

spočíva na žalobcovi (§ 24 ods. 1, 2 daňového poriadku). V rámci dokazovania posudzuje správca dane
závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť
jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti. Finančné
orgány preverili viacerých účastníkov obchodov a na základe kompletných zistení si
správca dane urobil úsudok. Takéto konanie správcu dane je postupom v súlade s ustanoveniami § 44,

§ 45, § 46, § 47 daňového poriadku, v nadväznosti na § 24 ods. 2 daňového poriadku, keď
viedol dokazovanie a použil všetky dostupné prostriedky, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane (§ 24 ods. 4 daňového poriadku). Správca dane dodržal zásady
uvedené v § 3 daňového poriadku, postupoval podľa všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy
štátu a obcí a dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových

subjektov a iných osôb (§ 3 ods. 1 daňového poriadku), pri správe dane postupoval v
úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami, ktoré boli poučené o procesných právach a
povinnostiach (§ 3 ods. 2 daňového poriadku). Správca dane vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal
na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku) a v neposlednom rade

vykonal úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu ako napríklad zaslané dožiadanie
alebo predvolania a vypočutia svedkov (§ 3 ods. 1 v poriadku). Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku
právom a povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní
je úzko spolupracovať so správcom dane. Zákonný postup správcu dane, ktorýprihliadal na všetky dôkazy zistené v daňových konaniach, nie je možné vyhodnotiť
ako postup v neprospech daňového subjektu. Vo vzťahu k predvedeniu T. T., žalovaný vo vyjadrení k
žalobe uviedol, že správca dane neúspešne predvolával menovaného T. T. - splnomocneného zástupcu

spoločnosti Ostwerke, s.r.o., tento sa dňa 19. marca 2013 telefonicky skontaktoval so správcom dane,
pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo
odcestovaný v zahraničí. T. T. uviedol, že koncom mája telefonicky potvrdí návrat a zároveň dohodne
so zamestnancom správcu dane termín. T. T. zamestnancovi správcu dane v telefonickom rozhovore
oznámil, že doklady nemá a konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. zomrel. T. T.

sa do dňa spracovanie protokolu neskontaktoval so správcom dane. Správca dane nepostupoval v
rozpore so zákonom, keď nepožiadal políciu o predvedenie svedka, pokiaľ sa T. T. zdržuje v zahraničí.
Správca dane vykonával daňové kontroly u obchodných partnerov žalobcu, pričom zistil, že spoločnosť
Ostwerke, s.r.o. deklarovala faktúrami obchody s mäsom a mäsovými výrobkami, v skutočnosti však
tovar v deklarovanom množstve nenakupovala ani nepredávala, pričom spoločnosť Ostwerke, s.r.o. ku
kontrole nepredložila žiadne doklady a kontrola bola vykonaná na základe pomôcok. Správca dane pri

uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 daňového poriadku) a
zistil, že celá obchodná transakcia je obchodom založeným len na vystavovaní faktúr, nezakladá sa na
priamom vlastníctve tovaru a jeho dodaní. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
7.decembra2010, sp.zn.3Sžf/25/2010žalovanýuviedol,ževprípadecitovanéhorozsudku

ide o diametrálne odlišný prípad. Správca dane postupoval v súlade s názorom vysloveným v citovanom
rozsudku, keď posúdil skutočnosť, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o. vystavovala faktúry bez skutočného
dodania tovarov so záverom uplatnenie odpočítania DPH bez jej odvedenia do štátneho rozpočtu na
predchádzajúcom stupni. Ekonomickým dôvodom obchodnej transakcii nemôže byť odpočítanie dane z
faktúr, ktoré nezodpovedajú skutočnému dodaniu tovaru.

K námietke žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku, keď nezrušil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že podrobne preskúmal
rozhodnutieprvostupňovéhoorgánu,spisovýmateriálžalobcu azistil,žerozhodnutiesprávcudane
vychádzalo z podrobne zisteného skutkového stavu, ktorý bol v rozhodnutí zaznamenaný. Odôvodnenie

rozhodnutia prvostupňového orgánu má všetky náležitosti podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, správca
dane dobre vystihol podstatu veci, odôvodnenie je zrozumiteľné a presvedčivé.

K námietke žalobcu, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, ktoré preukazujú existenciu
prepravovaného tovaru nad všetky pochybnosti žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že dokazovanie

v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od
priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady
prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení (uznesenie
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 401/09-17, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2000,
sp. zn. 4Sž/136/1999). Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné

povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom
spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný
viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z.. Takto si
daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca

dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 daňového poriadku),
a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v

procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a
daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednacej. Žalobca je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju
činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii
mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v

zmysle daňových zákonov. To, že v súčasnosti dodávateľ nepodáva daňové priznanie
a je fakticky nezastihnuteľný, nemôže byť podkladom pre poskytnutie úľav žalobcovi spočívajúcich v
obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatneného odpočtu
dane. V zmysle § 74 ods. 2 daňového poriadku, odvolací orgán preskúma odvolanie vždy v rozsahupožadovanom v odvolaní. Odvolací orgán preskúmaval odvolaním napadnuté rozhodnutie
a posudzoval jeho správnosť v nadväznosti na námietky uvedené v odvolaní a predložené dôkazy.
Ak žalobca disponoval CMR už počas daňovej kontroly, bol povinný ich predložiť už počas daňovej

kontroly, následne mal možnosť ich predložiť vo vyrubovacom konaní a najneskôr v odvolacom konaní.
Ani jedno z CMR žalobcom najneskôr v odvolacom konaní predložené nebolo. Predmetom súdneho
prieskumu môžu byť len tie námietky proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa
musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom
žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako

nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
súdom podľa II. hlavy piatej časti O.s.p.. V daňovom konaní platí nielen zásada voľného
hodnotenia dôkazov vykonaných v tomto konaní kompetentným orgánom, ale i zásada prejednávacia.
Tým sa daňové konanie líši od všeobecného správneho konania, v ktorom platí zásada vyhľadávacia.

K námietke žalobcu, že v súdenej veci sa jedná o reťazový obchod, a teda, že účastník reťazového

obchodu nemusí disponovať s tovarom ako vlastník žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca
v odvolaní vyhlasoval, že nikdy nebol členom žiadneho obchodného reťazca a nezúčastnil sa vedome
nikdy na žiadnom reťazovom obchode, v žalobe však žalobca zaujal presne opačný postoj keď vyhlásil,
že obchod bol správne posúdený ako reťazový obchod. Pri reťazovom obchode je pre správne
uplatnenie dane dôležité určiť pohyblivú dodávku, t. j. dodávku s prepravou, ostatné

dodávky sú nepohyblivé. Podnikateľ, účastník reťazového obchodu, môže previesť na iného podnikateľa
právo disponovať s tovarom ako vlastník, len, ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Toto
vyjadrenie nie je možné vykladať tak, že počas reťazového obchodu je nepodstatné právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Práve naopak, počas reťazového obchodu každý zmluvný vzťah je potrebné
posudzovať samostatne a správne identifikovať dodávku. Intrakomunitárny nadobúdateľ tovaru musí

z neho priznať daň a odviesť ju do štátneho rozpočtu, nakoľko daňová povinnosť vzniká v krajine
dodania tovaru. Formálne vystavenie dokladov a vloženie peňažných prostriedkov na účet preukazuje
lenzapojenieobidvochúčastníkovdotransakcií,bezďalšíchdôkazovnepreukazujereálneuskutočnenie
zdaniteľného obchodu. Reťazový obchod nie je problém, pokiaľ pohyblivá dodávka tovaru skutočne
ide od dodávateľa ku konečnému odberateľovi a všetci účastníci si splnia svoje daňové povinnosti.

Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. podľa zistení správcu dane je problémový, resp.
nekontaktný subjekt, svedkovia, ktorí boli predvolávaní (bývalý konateľ spoločnosti W. B., splnomocnený
zástupca spoločnosti T. T.) nepreukázali objektívne a dôveryhodným spôsobom, že
tovar naozaj vlastnili, manipulovali s ním a následne ho dodávali odberateľom. Podľa výpovede T. T. on
doklady nemá a konateľ spoločnosti nežije. Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. nepreukázala zaplatenie dane

z nadobudnutého tovaru. Na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 v
nadväznosti na § 51 zákona o DPH nepostačuje skutočnosť, že žalobca, ktorý si nárokuje odpočítanie
dane z predložených dokladov, formálne preukáže správcovi dane, že došlo k obchodným transakciám.
V prípade žalobcu sa nepreukázalo, že daň bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená. Keď spoločnosť
Ostwerke, s.r.o. daň do štátneho rozpočtu neodviedla a v tejto spoločnosti daň je nevymožiteľná, tak

uplatnením odpočítania dane žalobcom došlo k narušeniu princípu neutrality dane. Žalobca si
uplatnil odpočítanie dane z tovarov, z ktorých daň nebola odvedená, čím bol narušený princíp neutrality
dane. Žalovaný postupoval objektívne, keď do štátneho rozpočtu neodvedenú daň nepriznal žalobcovi.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej správne poukázal na rozporuplnosť správnej žaloby v

bodoch II., III. a údajov na prvej a poslednej strane žaloby, keď z takto podanej správnej žaloby nie je
zrejmé, voči ktorému rozhodnutiu žalovaného žaloba vôbec smeruje. V tejto súvislosti Krajský súd v
Trenčíne dopĺňa, že na výzvu súdu žalobca podaním došlým na Krajský súd v Trenčíne dňa 24.01.2014
uviedol, že žaloba smeruje proti v záhlaví tohto rozsudku označenému rozhodnutiu žalovaného, t.j.
rozhodnutiu zo dňa 16. októbra 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX.

Žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu Krajský súd v Trenčíne
nevyhovel, o čom bol žalobca prostredníctvom svojho advokáta písomne upovedomený listom zo dňa
27.05.2014, č.k. 13S/217/2013-70, ktorý prevzal jeho advokát dňa 02.06.2014.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.,
§ 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa§ 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a
dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po
zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej

lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne rozhodol o žalobe bez
pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení
sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v
Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v

súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú
vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j
ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba
zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. októbra

2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č.
563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 vo výške 61 706,77
euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.

neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 61 706,77 euro z dodávateľských faktúr od
dodávateľa Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, IČO: 36 743 950, za nákup
bravčového mäsa - polovičky, droby a prasiatka, a to faktúr podrobne popísaných v úvode odôvodnenia
tohto rozsudku.

Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil žalobné námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe ako
neopodstatnené.

K žalobnej námietke žalobcu, že správca dane v daňovom konaní porušil základné zásady daňového
konania, a to konkrétne § 3 ods. 2 a § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku Krajský súd v Trenčíne

uvádza, že z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva, a to konkrétne
vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatočnej súčinnosti správcu dane so žalobcom (§ 3 ods. 2
daňového poriadku), že 1. správca dane dňa 13. mája 2013 doručil žalobcovi Oboznámenie sa so
skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly (na ktoré zistenia nakoniec
žalobca aj reagoval podaním zo dňa 27. mája 2013), že 2. správca dane dňa 11. júna 2013 doručil

žalobcovi Protokol z daňovej kontroly s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
(na ktoré zistenia žalobca taktiež reagoval podaním zo dňa 24. júna 2013), že 3. správca dane dňa 11.
júla 2013 prerokoval so žalobcom pripomienky a dôkazy, z čoho bola spísaná zápisnica
o ústnom pojednávaní, t.j. žalobca bol zo strany správcu dane priebežne informovaný o skutočnostiach
zistenýchvrámcivýkonudaňovejkontroly,pričomztaktozistenýchažalobcovioznámenýchskutočností

jednoznačne vyplynulo, že správca dane mal od počiatku pochybnosti o reálnom
uskutočnení zdaniteľného plnenia, a teda záver správcu dane vyslovený v prvostupňovom rozhodnutí
nemohol mať pre žalobcu povahu prekvapivého a neočakávaného rozhodnutia (v úplnej zhode s tým,
že žalobca očakával prvostupňové rozhodnutie v znení, ako bolo vydané je i tá skutočnosť, že žalobca
priebežne podával námietky voči všetkým zisteniam správcu dane, ktoré mu boli oznámené). Námietka

nedostatočnej súčinnosti správcu dane so žalobcom nie je absolútne namieste. Obsahom § 24 ods.
1 písm. b) daňového poriadku je povinnosť daňového subjektu (v súdenej veci žalobcu) preukazovať
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania. Odsek 1 písm. b) citovaného zákona však nemožno interpretovať izolovane a
to tak, že daňový subjekt preukazuje len tie skutočnosti, na ktoré ho vyzve správca dane. Správna

interpretácia citovaného ustanovenia musí byť učinená ako celok, t. j. že daňový subjekt preukazuje
- okrem skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly
alebo daňového konania (§ 24 ods. 1 písm. b/ cit. zákona) - i tie skutočnosti, na ktoré
nebol zo strany správcu dane vyzvaný, ale ktoré majú vplyv na správne určenie dane, alebo, ktoré je
povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných

predpisov (§ 24 ods. 1 písm. a/ cit. zákona). Pokiaľ bol teda žalobca s poukazom na znenie
ust. § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku toho právneho názoru, že správca dane bol povinný uviesť
- označiť daňovému subjektu (v súdenej veci žalobcovi) konkrétne návrhy - doklady, ktoré má daňovýsubjekt (žalobca) predložiť správcovi dane na odstránenie pochybností o reálnosti zdaniteľného plnenia,
takýto názor žalobcu nie je správny.

K námietke žalobcu, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, Krajský súd v Trenčíne
uvádza, že z pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že vo vzťahu k dodávateľovi
žalobcu - spoločnosti Ostwerke, s.r.o. bolo miestnym zisťovaním preukázané, že spoločnosť Ostwerke,
s.r.o. sa na adrese uvedenej v obchodnom registri nenachádza, a ani na žiadnej
z budov nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste č. 14 v Banskej Bystrici nemá označené sídlo.

Splnomocnený zástupca spoločnosti Ostwerke, s.r.o. T. T., ani bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke,
s.r.o. W. B. na žiadosť správcu dane o zapožičanie dokladov spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nereagovali
a doklady správcovi dane nepredložili. T. T., hoci ho správca dane opakovane predvolával na výsluch,
sa k správcovi dane neustanovil, do telefónu sa správcovi dane vyjadril, že doklady spoločnosti
Ostwerke, s.r.o. nemá a konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. zomrel. W. B. musel byť pred správcu dane
predvedený orgánmi polície, nakoľko zásielka s predvolaním sa opakovane vrátila správcovi dane s

poznámkou „adresát neznámy“. Pred správcom dane nevedel W. B. (ktorý bol v rozhodnom období jún
2010 konateľom spoločnosti Ostwerke, s.r.o.) uviesť žiadne podrobnosti zdaniteľných plnení, 1. nevedel
uviesť kto vybavoval prepravu mäsa, 2. nevedel, kde sa tovar vykladal, hoci tvrdil, že bol prítomný pri
nakládke a vykládke, 3. nevedel, ako prebiehala manipulácia s mäsom, kto mäso zo strany spoločnosti
Ostwerke, s.r.o. odovzdával a kto zo strany žalobcu mäso preberal, 4. nevedel s kým

uzatváral za spoločnosť Ostwerke, s.r.o. zmluvy, na nikoho si nepamätal, hoci tvrdil, že osobne uzatváral
zmluvy k dodávke mäsa, 5. nevedel kto prepravu objednal, kto ju realizoval, ani kde
skončila preprava tovaru. Správcovi dane neboli predložené doklady spoločnosti Ostwerke, s.r.o., táto
spoločnosť je problematickou spoločnosťou, ktorá sa na adrese sídla nenachádza, so správcom dane
nekomunikuje, preto s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno ustáliť, že spoločnosť Ostwerke,

s.r.o. neodviedla do štátneho rozpočtu DPH na výstupe z faktúr, ktoré vystavila v období mesiaca jún
2010 žalobcovi, a ktoré sú predmetom tohto konania. V úplnej zhode s týmto záverom je i výpoveď
bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o., ktorý sa absolútne nevedel vyjadriť k podrobnostiam
zdaniteľného plnenia. Z týchto skutočností je podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne
jediný logický záver, že k reálnemu zdaniteľnému plneniu uvedenému na sporných faktúrach medzi

spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. a žalobcom nedošlo. K predloženým CMR Krajský súd len v stručnosti
uvádza, že v súdenej veci sú predmetom dodávky mäsa od spoločnosti Ostwerke,
s.r.o. v období mesiaca jún 2010. Pre Krajský súd v Trenčíne je nepochopiteľné, prečo sa žalobca
odvoláva na CMR, kde dátum dodania tovaru pre spoločnosť Ostwerke, s.r.o. je 26.02.2009, resp. sa
odvoláva na CMR, kde subjektom dodania tovaru je spoločnosť PARADISSE. Námietka žalobcu, že

vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav nie je dôvodná. Na tento záver súdu priamo nadväzuje
námietka žalobcu, že správca dane nezisťoval ekonomický dôvod daňovej transakcie. Krajský súd v
Trenčíne v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ medzi odberateľom a dodávateľom nedôjde k
reálnemu zdaniteľnému plneniu (tak ako je tomu práve v súdenej veci), a napriek tomu dodávateľ vystaví
odberateľovi faktúru, jediným ekonomickým dôvodom takéhoto konania je získanie nenáležitej daňovej

výhody, ktorá vo vzťahu k štátnemu rozpočtu predstavuje daňový únik (neodvedená DPH na
výstupe zo strany dodávateľa pri jej uplatnení na vstupe odberateľom zakladá tento daňový únik).
Charakteristickým typom takýchto fiktívnych obchodov, sú práve nelegálne reťazové obchody, o ktorý
prípad ide aj v súdenej veci. Ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná.

K námietke žalobcu, že správca dane nevyužil voči svedkovi T. T. inštitút predvedenia Krajský súd v
Trenčíne uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zdôvodnil,
prečo správca dane nepristúpil k predvedeniu T. T. (správca dane nepožiadal políciu o predvedenie
menovanéhosvedka,pokiaľsazdržiavalvzahraničí).Zadministratívnehospisujezrejmé,žeT.T.sadňa
19. marca 2013 telefonicky skontaktoval so správcom dane, pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa

nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo odcestovaný v zahraničí,
pričom prisľúbil správcovi dane, že koncom mája telefonicky potvrdí návrat a zároveň
dohodne so zamestnancom správcu dane termín. T. T. sa však už správcovi dane viac neozval. Krajský
súd v Trenčíne je toho názoru, že skutočnosť, že sa svedok zdržiava v zahraničí je takou okolnosťou,
ktorá bráni jeho predvedeniu. Pokiaľ správca dane z tohto dôvodu nepožiadal o predvedenie T. T.,

nepostupoval správca dane v rozpore so zákonom.

Ani námietku žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku tým, že
nezrušil rozhodnutie správcu dane, ktoré neobsahovalo skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutiaa ani úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, nevyhodnotil Krajský súd v Trenčíne ako námietku
dôvodnú. Krajský súd v Trenčíne po posúdení prvostupňového rozhodnutia, ktoré vydal správca dane
musí konštatovať, že z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli pre správcu

dane podkladom rozhodnutia, a taktiež z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa
správca dane uberal pri hodnotení dôkazov.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie

nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na
odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí
byť schopný preukázať jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou

uvedenou na faktúre, a jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov
a služieb ako platiteľ.

V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne
uskutočnené, preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe podľa

ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z..

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že
rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom,

že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že žaloba sa
zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.